Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/112/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: F. Z., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., R. XXXX, zast.: Občianske združenie Riešime a vyriešime, so sídlom 925 22 Veľké Úľany, Kaplnská 1218/19, IČO: 52 152 316, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom 829 90 Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zast.: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 811 05 Bratislava, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti bezdôvodného obohatenia vo výške 1906,01 eura a v časti primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur zastavuje.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa .

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou zo dňa 14. 6. 2018 žiadal, aby súd určil, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 7. 5. 2014 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov; zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2793,79 eura a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol spotrebiteľský úver ( kreditnú kartu) č: XXXXXXXXXXXXX zo dňa 9. 5. 2014 s úverovým rámcom 2100,- eur. Zmluva bola vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa (žalobcu). Žalovaný použil pri uzatváraní zmluvy predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia v dôsledku čoho bol žalobca - spotrebiteľ, nútený podpísať' celý obsah zmluvy jedným podpisom. Žalobca v čase uzatvárania zmluvy nevedel čo všetko musí zmluva obsahovať, spoliehal na čestné podnikanie a dobromyseľnosť žalovaného. Žalovaný nepostupoval voči žalobcovi spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou. Spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že veriteľ použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky, najmä:

- úplná absencia RPMN

- úroková sadzba = úžera

- splátka nie je rozdelená na úrok, istinu a iné poplatky

- absencia konečnej doby splatnosti

- poplatok za správu kartového účtu. Je nepochybné, že text uvedený v zmluve o úvere a v úverových zmluvných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nieto ešte mu porozumieť a vyhodnotiť' jeho dôsledky dopadajúceho na spotrebiteľa. Veriteľovi nič nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť' oboznámiť sa s celým rozsahom povinnosti vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na úverové zmluvné podmienky, v ktorých sú prakticky upravené všetky povinnosti spotrebiteľa, mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy o úvere v celom jej rozsahu. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv v zmysle práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ patrí ten, že nesmú obsahovať' podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti týchto podmienok (článok 3 ods. 1, 2 Smernice a bod 1 písm. e) prílohy Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Zmluvné podmienky (uvedené v zmluve v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere) sú neprijateľné ako celok už len z toho samotného dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom, nie tomu ešte porozumieť. K neuvedeniu v zmluve správnej RPMN: Podľa , o spotrebiteľských úveroch, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ' zaplatiť a je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide o základný údaj, uvedenie ktorého je predpísané v spotrebiteľských zmluvách a neuvedenie tohto údaju je sankcionované tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Uvádzanie nesprávnej výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve považuje žalobca za zavádzanie spotrebiteľa, resp. klamanie spotrebiteľa a jeho porušenie povinnosti dodávateľa , o ochrane spotrebiteľa a podľa citovaného zákona ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože neboli mu dané k dispozícii správne informácie, resp. nepravdivé. Postup odporcu pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď obchodní mandatári žalovaného neposkytli žalobcovi náležité informácie, nepristupovali k nemu s odbornou starostlivosťou, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, neposkytli ani úplné, presné a jasné údaje o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy, nepodali žalobcovi podstatné informácie a tým zapríčinili, že žalobca ako spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Takéto konanie žalovaného považuje za nekalé obchodné praktiky a klamlivé konanie v zmysle , 8 o ochrane spotrebiteľa a každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. K dojednaniu neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o spotrebiteľskom úvere: Podľa o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa musí obsahovať' výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a . Pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako tomu bolo v tomto prípade, uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v a spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. V danej zmluve RPMN absentuje úplne alebo je zavádzajúce, čo má za následok, že kreditná karta je bezúročná a bez poplatkov. Zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore zo zákonom a prieči sa dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku. Žalobca právne argumentoval s poukazom na a 39 . Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia: Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že žalovaný vystavil žalobcu (spotrebiteľa) hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere už len v kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom. Preto žalobca žiadal vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže zmluva o úvere bola pre porušenie zákona bezúročná a bez poplatkov. Úverová zmluva č: XXXXXXXXXX - čerpanie od 28.5.2014 zúčtovacie obdobie od 10. 4. 2014 do 16. 3. 2018:

- využité peňažné prostriedky bez úrokov a poplatkov: 4228,70 eura

- zaplatené splátky s úrokmi, poplatkami: 7022,49 eura

- bezdôvodné obohatenie: 2793,79 eura.

3. Dňa 10. 4. 2019 žalobca doplnil žalobu tým, že podľa obchodného registra žalovaného sa uvádza, že v mene spoločnosti konajú dvaja členovia predstavenstva, v mene spoločnosti konajú spoločne predseda a jeden člen predstavenstva. Na zmluve č. XXXXXXXX zo dňa 21. 5. 2016 je len jeden podpis a chýba podpis druhej osoby oprávnenej v mene spoločnosti konať. Preto má za to, že predmetná zmluva je neplatná od počiatku ex tunc.

4. Na pojednávaní konanom dňa 17. 9. 2019, po začatí pojednávania, bez toho, že by šlo o reakciu na správanie žalovaného, žalobca vzal so súhlasom žalovaného žalobu späť v časti bezdôvodného obohatenia vo výške 1906,21 eura a v časti primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur. Preto súd konanie v tejto časti zastavil s poukazom na a .

5. Predmetom konania tak zostalo určenie, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková a že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 887,78 eura.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. Uviedol, že žaloba žalobcu je zmätočná, obsahuje protichodné tvrdenia. Žaloba samotná je v mnohom nekonkrétna, obsahuje zväčša len všeobecné tvrdenia a skopírované znenia zákona bez bližšej špecifikácie skutkových tvrdení či vznášaných údajných nárokov žalobcu alebo zdôvodnenia právnych názorov žalobcu. Žaloba samotná síce obsahuje tvrdenia o údajne absentujúcich zákonných náležitostiach v zmluve o úvere, či prítomnosti údajných neprijateľných podmienok v danej zmluve, no ide v mnohom o veľmi všeobecné a zároveň akoby z iných zdrojov skopírované a riadne nezdôvodnené tvrdenia žalobcu. Pokiaľ žalobca uvádza, že zmluva je neplatná, dané je v evidentnom a logickom rozpore s jeho tvrdením, že úver poskytnutý na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov - taký záver totiž predpokladá platne uzavretú zmluvu, platne uskutočnený právny úkon. Pokiaľ má súd o žalobe žalobcu konať ďalej, žalobca musí jednoznačne ustáliť, či sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha z dôvodu (i) zákonnej sankcie tzv. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe platne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo (ii) neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bez ohľadu na vyššie uvedené, zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase jej uzavretia: Je spísaný prvotný dokument - Žiadosť o aktiváciu karty (ďalej len ,,žiadosť“; žiadosť predstavuje tzv. invitatio ad offerendum, t. j. akési vyzvanie potenciálneho klienta zo strany žalovaného na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie nevyhnutných údajov do žiadosti, tieto údaje žalovaný posúdi a rozhodne sa, či nakoniec úver schváli a dôjde tak k uzavretiu zmluvy, alebo neschváli napr. z dôvodu toho, že ponúknutá bonita potenciálneho klienta nepostačuje). Žiadosť je následne, spolu s dokumentmi tvoriacimi zmluvu a informačnými materiálmi zaslaná na adresu (potenciálneho) klienta. Úlohou (potenciálneho) klienta, korešpondujúcou s legitímnym očakávaním žalovaného v seriózny prístup, je žiadosť a priloženú zmluvnú a inú dokumentáciu si prečítať (naštudovať) a v prípade pretrvávajúceho záujmu v žiadosti vyplniť údaje potrebné na posúdenie jeho návrhu zo strany žalovaného, žiadosť podpísať a následne zaslať žalovanému na posúdenie. V zmysle zákonných povinností žalovaný takúto ponuku (stále ešte len potenciálneho) klienta s odbornou starostlivosťou vyhodnotí, pričom v prípade pozitívneho výsledku úver schváli a zašle o tom klientovi potvrdenie (potvrdzujúci list) - takáto oboma stranami podpísaná žiadosť, spolu s jej právnymi súčasťami/ komponentmi (obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list) tvoria ako celok zmluvu o úvere. Zmluvu o úvere tvorili všetky komponenty zmluvy o úvere - konkrétne žiadosť, obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list. Už z prvotného pohľadu na dané dokumenty je zrejmé, že žalobcom namietané údaje sa v zmluve nachádzajú, uvedené v jej jednotlivých častiach. Úroková sadzba je prítomná priamo v žiadosti (čl. III podmienky úveru), v cenníku i potvrdzujúcom liste; pokiaľ žalobca len stroho označuje

úrokovú sadzbu slovom ,,úžera“, čo nijak nevysvetľuje - z toho dôvodu sa žalovaný len obmedzil na stručné odmietnutie tohto názoru žalobcu. Informácia k splátkam úveru sa nachádza v žiadosti (čl. III výška splátky, čl. V bod 2 termín splatnosti), v obchodných podmienkach i v potvrdzujúcom liste (výška i splatnosť); zákon pritom nevyžaduje rozdelenie splátky na jej jednotlivé zložky, žalobcom tvrdený opak je jeho mylným tvrdením. Potom napr. v cenníku je uvedený aj údaj o úrokovej sadzbe, poplatkoch

- opätovne, nie je jasné, prečo žalobca označuje poplatok za správu kartového účtu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalobca to nijak nekonkretizuje; nakoľko žalobca neuniesol v tomto smere nielen bremeno dôkazu, ale ani tvrdenia, na tomto mieste sa len opätovne žalovaný obmedzil na stručné odmietnutie tohto názoru žalobcu. Indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa nachádza v žiadosti (čl. V bod 1) i v potvrdzujúcom liste. Informácia o právnom pute medzi jednotlivými komponentmi zmluvy je uvedená napr.

- v na konci čl. V. za bodom 21 žiadosti (obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy);

- v úvodnom odseku obchodných podmienok (obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy);

- v čl. II. ods. 2 obchodných podmienok (potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy) a v čl. VI. bod 42 Obchodných podmienok (cenník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy).

- v potvrdzujúcom liste.

Okrem toho, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov len a jedine vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky zakotvené v danom ustanovení (t. j. ak zmluva o úvere vykazuje súčasne a kumulatívne nedostatky v tomto ustanovení vymenované - zákonodarca použil spojku ,,a“); žalobca však taký kumulatívny výskyt nedostatkov zmluve nevyčíta a ani neuvádza. V zmluve uzavretej na dobu neurčitú nie je možné uviesť presnú dobu trvania zmluvy a presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru Osobitne vo vzťahu k dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru platí, že žalobca si so žalovaným dohodol v zmluve o úvere poskytnutie tzv. revolvingového úveru, ktorý je typický automaticky obnovovaným úverovým rámcom a vopred dohodnutým úverovým limitom, pričom pri jeho splácaní môže klient opakovane čerpať poskytnuté finančné prostriedky až do výšky tohto limitu. Klient je následne povinný splácať úver do okamihu jeho úplného uhradenia. Z uvedeného dôvodu sa presná konečná splatnosť tohto úveru ani doba trvania zmluvy nedá určiť, a preto si účastníci zmluvy o úvere dohodli (v príslušnom ustanovení čl. X ods. 60 obchodných podmienok), že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Termín konečnej splatnosti úveru je totiž závislý a priamo naviazaný na rozsah a spôsob jeho čerpania, pričom v zásade platí, že čím vyšší, dlhší či intenzívnejší rozsah čerpania úveru, tým neskorší bude termín jeho konečnej splatnosti. Spôsob a rozsah využívania úverových prostriedkov je pritom plne v dispozícii a na rozhodovaní samotného klienta a banka a v podstate ani ktorýkoľvek iný subjekt nemá reálnu možnosť termín konečného splatenia úveru akokoľvek predvídať, nehovoriac už o determinácii tohto údaju pred uzavretím zmluvy s klientom. RPMN je v zmluve uvedená prostredníctvom indikatívneho výpočtu predvídaného zákonom Žalovaný uviedol s ohľadom na existujúcu rozhodovaciu činnosť súdov, na ktorú poukázal vo vyjadrení, ako aj na legislatívny rámec, že v prípade tzv. revolvingového (neustále čerpaného a splácaného) úveru je zákonná náležitosť uvádzať v zmluve RPMN splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu RPMN, (t. j. príklad výpočtu za reprezentatívne zvolených premenných; inak sa zákonná požiadavka splniť nedá). Indikatívny výpočet RPMN je v zmluve prítomný, vypočítaný je podľa prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (č. ), ktorá s takým indikatívnym výpočtom pri takomto druhu úveru vyslovene počíta [viď napr. bod II písm. e) danej prílohy zákona]. Na presný výpočet RPMN je potrebné vopred poznať napr. presnú výšku úveru a počet splátok. Pri revolvingovom úvere to nie je možné, zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, spotrebiteľ má k dispozícii na čerpanie úverový rámec (počiatok čerpania je navyše obvykle spojený s použitím karty, nie uzavretím zmluvy), veriteľ a zrejme ani spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nevie, koľko a ako dlho bude čerpať úver a splácať ho (existuje neuzavretý počet možných variantov budúceho vývoja). Jediný reálny možný je teda indikatívny výpočet RPMN (inak by veriteľ musel vopred do zmluvy vypočítavať RPMN pre každý jeden z neuzavretého počtu uvažovaných variantov vývoja úverového vzťahu, a to nie je splniteľná úloha - naša spoločnosť budúcnosť nepozná). Z daného dôvodu obsahuje zmluva indikatívny, reprezentatívny výpočet RPMN. V rámci tohto reprezentatívneho výpočtu sa potom nachádza aj príklad výšky celkovej čiastky (aj nákladov) spotrebiteľa. Žalobcovi boli v rámci kontraktačného procesu odovzdané viaceré informačné dokumenty/predzmluvné formuláre, z ktorých sú zrejmé parametre úveru - žalobca to sám zdokladoval prílohami svojej žaloby. Je

tak nesporné, že základné parametre úveru (zmluvného vzťahu) žalobca poznal a s touto vedomosťou dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu, ktorý následné roky akceptoval, úver čerpal i splácal. Zmluva o úvere je platným právnym úkonom, na ktorý nedopadá sankcia tzv. bezodplatnosti úveru. Akékoľvek námietky či výhrady zo strany žalobcu k predzmluvnej fáze či uzavieraniu zmluvy, alebo k zmluve samotnej, ktoré vzniesol až žalobe považuje žalovaný za účelové. Žalobcom v žalobe uplatnený údajný nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur nie je zdôvodnený ani podložený. Žalobca vo svojej žalobe uplatňuje, okrem iného, voči žalovanému aj údajný nárok na zaplatenie 500,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Tento svoj uplatnený údajný nárok však nijak nezdôvodnil ani bližšie nekonkretizoval, ostáva tak záhadou (i) z akého zákonného dôvodu sa takého primeraného finančného zadosťučinenia domáha, (ii) čím došlo k naplneniu takého zákonného dôvodu a ako toto naplnenie žalobca preukazuje a (iii) prečo práve vo výške 500,- eur? Nemožno tak hovoriť o opodstatnenosti tohto uplatneného údajného nároku žalobcu. Zmluva bola uzavretá v roku 2014. Žalobca zmluvu i zmluvný vzťah dlhé roky akceptoval, úver čerpal i splácal. Diskutabilné sú potom pohnútky žalobcu vedúce k podaniu žaloby, a nepresvedčivé jeho tvrdenia uvádzané v žalobe, ak po vyše 4 rokoch odrazu tvrdí, že v zmluve mu niečo chýba a navyše, to čo tam je, odrazu nepovažuje za dostatočné. Žalovaný preto žiadal, aby súd jeho žalobu posudzoval aj v zmysle článku 5 - zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Podľa žalovaného zmluva o úvere je v plnom súlade s požiadavkami kladenými príslušnými právnymi predpismi, pričom v nej neabsentujú žiadne žalobcom namietané údaje a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, pričom žalovaný sa neuchýlil k žiadnym nekalým obchodným praktikám. Žaloba žalobcu ako celok vychádza z nepochopenia zložitosti právneho vzťahu a právnych noriem, ktoré sa v čase podpisu zmluvy o úvere na tento vzťah aplikovali. Žalovaný navrhol preto, aby súd zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a zaviazal ho na náhradu trov konania.

7. V podaní zo dňa 27. 9. 2018 žalovaný uviedol, že žalobcom podávaný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) [v súčasnosti písm. l)] zákona o spotrebiteľských úveroch nie je správny. Téma, na ktorú žalobca opakovane v tomto spore poukazuje, je nateraz vyriešená aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Výška, počet aj termíny splátok sú v zmluve zreteľne uvedené. K téme údajnej absencie zákonnej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) [v súčasnosti písm. l)] zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. k téme údajnej absencie tzv. rozpisu splátok v zmluve, uviedol, že táto téma je v súčasnosti vyriešená aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR; poukazujeme na verejne dostupné (a v ich verejne dostupnej kópii k tomuto podaniu priložené) uznesenie Najvyššieho súdu SR (i) z 23.04.2018, sp. zn. , (ii) z 17.04.2018, sp. zn. , a (iii) z 22.02.2018, sp. zn. , v zmysle ktorého (v poradí tretieho menovaného):

- nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky;

- v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje;

- od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa

- doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. S poukazom na je možné s procesným dopadom na toto súdne konanie uzavrieť, že vyššie uvedené uznesenia najvyššieho súdu predstavujú rozhodnutia (aktuálnu rozhodovaciu prax) najvyššej súdnej autority v danej právnej otázke. Žalobca uvádza, že zmluva je neplatná, dané je však v evidentnom a logickom rozpore s jeho ďalším tvrdením, že úver poskytnutý na základe zmluvy je bezodplatný pre absenciu zákonných náležitostí úverovej zmluvy - taký záver totiž predpokladá platne uzavretú zmluvu, platne uskutočnený právny úkon. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že za platbu poplatku sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Takéto izolacionistické nazeranie na jedno zmluvné ustanovenie je však nesprávne. Úverový vzťah je zmluvným vzťahom tvoreným skupinou práv a povinností na oboch stranách - na strane žalovaného povinnosť poskytnúť úverové prostriedky, na strane žalobcu vrátiť dané prostriedky a zaplatiť za ne odplatu (v podobe úrokov a poplatkov). Poplatok predstavuje popri úrokoch jednoducho cenu za poskytnutie peňažných prostriedkov (veriteľ prostredníctvom úroku a poplatkov pokrýva svoje náklady a snaží sa dosahovať zisk - na danom nie je nič nečestné). Rovnaký záver prijala i česká právna

teória, podľa ktorej cenovým dojednaním sú aj dojednania v úverových zmluvách o poplatkoch, ktoré sú tak vylúčené z prieskumu ich prípadnej neprijateľnej povahy podľa smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (smernica Rady č. 93/13/EHS)5. K českej právnej teórii sa v tejto otázke pripojila i súčasná (a už ustálená) česká judikatúra (Najvyšší súd Českej republiky a Ústavný súd Českej republiky nevynímajúc), podľa ktorej poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou praxou na danom segmente trhu. Podľa ustálenej českej judikatúry nie je možné pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom, v rámci tak komplexného právneho vzťahu, požadovať, aby ku každej jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky naviazaná zodpovedajúca povinnosť druhej zmluvnej strany (neexistuje taký zákonný príkaz či zákaz, podľa ktorého by si na základe slobodne a vážne medzi stranami uzavretej zmluvy o úvere mohol podnikateľský subjekt ako protiplnenie, t.j. ako cenu poskytnutého úveru, požadovať jedine úroky). Úverová zmluva predstavuje celý komplex práv a povinností, pričom cena úveru nie je tvorená len úrokom, ale i všetkými v zmluve uvedenými povinnosťami - teda aj poplatkami, ktoré spolu s úrokom tvoria cenu peňazí, t.j. cenu poskytnutého úveru. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch počíta a predvída existenciu poplatkov.

8. Právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

9. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn. z 24. 2. 2010). Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. z 27. 7. 2009).

10. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro s prílohami, písomné vyjadrenia strán a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21. 5. 2014 zmluvu tak, ako to žalobca opísal v žalobe a ako je to podrobne uvedené aj v bode 6. tohto odôvodnenia. V zmysle zmluvy bol žalobcovi schválený a poskytnutý revolvingový úver vo výške 2100,- eur, ktorý mal žalobca splácať mesačnými splátkami po 70,- eur, úrok 22,8 % p.a. (čl. III zmluvy). V čl. V zmluvy je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Súčasťou zmluvy sú aj jej prílohy - cenník poplatkov, informácie o RPMN, obchodné podmienky.

12. Uzatvorená zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v a nasledujúceho (ďalej len ) a , oba predpisy účinné k 21. 5. 2014.

13. Uzatvorená zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v a nasledujúceho . Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia (rozsudok NS SR zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. ).

14. Podľa a , (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 písm. a/ až l/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa , Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a .

Podľa , Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa a veta prvá , (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. (2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa a , (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

Podľa , Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa a , (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa a , (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

15. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Platnosť zmluvy nastáva teda súčasne s jej účinnosťou, pokiaľ zákon (§ 47) alebo dohoda účastníkov neustanovujú inak. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma účinne bráni tomu,

aby zmluva vznikla inak, než na základe konsensu zmluvných strán. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. Predovšetkým sú to všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností, medzi ktoré treba zahrnúť kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, zmluvy podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ako aj zmluvy, v ktorých len časť sa týka prevodu nehnuteľností.

16. Písomnú formu musia mať aj zmluvy, o ktorých to ustanovuje zákon. Ak je zákonom určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť aj každú zmenu alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

17. V danom prípade žalobca bez akejkoľvek výhrady prijal návrh zmluvy predložený žalovaným, tento podpísal, a tak došlo medzi stranami k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere so všetkými náležitosťami podľa Žalobca 4 roky aj riadne využíval a splácal revolvingový úver.

18. K podpisu zmluvy za žalovaného súd poukazuje na , ktorá úprava dopĺňa ustanovenia o konanie a zastupovanie v právnych vzťahoch. V ustanovení odseku 1 sa rozlišujú prípady, keď podnikateľským subjektom je a) fyzická osoba (koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu), b) právnická osoba (koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca). Podľa sú štatutárne orgány oprávnené robiť právne úkony za právnickú osobu vo všetkých veciach. Z vyplýva právo, aby aj ďalší pracovníci alebo členovia právnickej osoby robili za ňu právne úkony, pokiaľ je to ustanovené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo pokiaľ je to obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie. Uvedené ustanovenie rieši aj prípad, keď tieto osoby prekročia medze svojho oprávnenia. V takom prípade práva a povinnosti vznikajú právnickej osobe, pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti tejto právnickej osoby a pokiaľ druhý účastník nemohol o prekročení vedieť. Z uvedeného vyplýva, že osoba, ktorá podpísala zmluvu za žalovaného bola na to oprávnená, resp. že žalovaný je touto zmluvou viazaný a teda zmluva bola uzatvorená platne.

19. Podľa , Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný si splnil všetky svoje predzmluvné i zmluvné povinnosti, pričom podpis zmluvy o úvere bolo výlučné rozhodnutie žalobcu - bolo na ňom kedy a či vôbec zmluvu o úvere či inú zmluvnú dokumentáciu podpíše (zmluva nie je jednostranným úkonom banky, žalobca ju nemusel podpísať; bolo to jeho slobodné rozhodnutie, ktoré žalovaný v dobrej viere v seriózny zmluvný vzťah akceptoval). Právne puto medzi jednotlivými komponentmi zmluvy nevychádza len z ,,povahy veci“, či napríklad znenia žiadosti a obchodných podmienok, ale aj existujúcej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR a zo o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len ,h“); zmluva o úvere je totiž zároveň aj rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb v zmysle tohto zákona, ktorej právnou neoddeliteľnou súčasťou sú v zmysle aj obchodné podmienky (bez nutnosti ich osobitného podpisu zmluvnými stranami). Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ v otázke skladby zmlúv o spotrebiteľskom úvere - podľa prvého výroku Rozsudku SDEÚ Home Credit zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky jej náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, čo je v tomto prípade preukázateľne splnené. Súdny dvor síce dodáva, že vnútroštátne právo môže zaviesť požiadavku, aby sa podpis nachádzal pri každej jednej náležitosti zmluvy, no žiadna taká vnútroštátna požiadavka v právnom poriadku SR neexistuje. Pokiaľ žalobca uvádza, že zmluva o úvere (ako celok, či len niektorá z jej súčastí) je pre neho nečitateľná, neprehľadná, nezrozumiteľná, k danému tvrdeniu súd uvádza, že žalobca sám pred vyše 4 rokmi považoval celú zmluvnú dokumentáciu pre neho za čitateľnú, jasnú, zrozumiteľnú, podpísal ju a zmluvný vzťah ňou založený roky akceptoval, zmena nastala až v roku 2018, v ktorom podal žalobu na súd. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 1. 4. 2015, sp. zn. , v zmysle ktorého súd nesmie vychádzať z vlastnej predstavy o určitosti (tu obdobne čitateľnosti, jasnosti, zrozumiteľnosti atď.) zmluvy, ale musí pri posudzovaní zmluvy vychádzať zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, ďalej okolností, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy a aj z

následného správania účastníkov zmluvy. Zo správania žalobcu (podpis zmluvy, akceptácia zmluvného vzťahu niekoľko rokov) nevyplýva, že by bola zmluva (ako celok či v jej jednotlivých ustanoveniach) pre neho akokoľvek nečitateľná (napr. sám žalobca dokonca vyplnil rukou nevyhnutné políčka do zmluvy).

21. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, a to v podobe rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 2. 2017, sp. zn. -235 (ďalej len ,,Rozsudok KS NR“), ktorý predstavuje právoplatný výsledok prejednania obdobného, ak nie totožného právneho sporu s rovnakými právnymi otázkami (kartová zmluva tvorená viacerými listinami, limity ochrany spotrebiteľa, náležitosti tohto typu zmluvy o spotrebiteľskom úvere atď.), ktorý bezo zvyšku, zodpovedajúc dôležité otázky sporu, podporuje vyššie uvedenú argumentáciu.

22. Celkovo doposiaľ žalobca v tomto prípade čerpal úverové prostriedky v sume 4228,70 eura a vykonal úhrady splátok v sume 4437,47 eura. V súčasnosti tak pomyseľný rozdiel medzi čerpaním a splatením úveru predstavuje sumu 208,77 eura, pričom naďalej žalovaný eviduje dlh z danej zmluvy voči žalobcovi. Evidentne mylné údaje, z ktorých vychádzal žalobca pri spisovaní svojej žaloby, dosiaľ žalobca riadne nezdokladoval. Žaloba žalobcu už len z mylnosti/nesprávnosti ním uvádzaných údajov o čerpaní a splácaní úveru je nedôvodná.

23. Zákonná požiadavka uvádzať tzv. rozpis splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere neexistuje a neexistovala. Žalobcom zvolený príliš formalistický výklad príslušnej právnej normy neobstojí - je v rozpore s autentickým, logickým a systematickým výkladom zákona. Žalobca uvádza, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) [v súčasnosti písm. l)] zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o úvere obsahovať ,,výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Nič také nevyplýva ani z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Dôvodová správa uvádza iba nasledovné: ,,Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napríklad: [...] Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).“ Právnemu záveru žalobcu tak nesvedčí autentický výklad danej právnej normy podaný zákonodarcom (v dôvodovej správe k zákonu, kde by takú významnú skutočnosť zákonodarca zaiste osobitne zdôraznil), právnemu záveru žalobcu nesvedčí ani prax poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí dané ustanovenie zákona nevykladali spôsobom uvádzaným žalobcom. Pri systematickom pohľade na § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že informáciu o postupnej amortizácii svojho dlhu (vrátane tzv. rozpisu splátok) spotrebiteľ zistí z tzv. amortizačnej tabuľky, na ktorú má voči veriteľovi bezplatný nárok kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu v zmysle § 9 ods. 38 v spojení s ods. 59 zákona (v tomto konkrétnom prípade síce nejde o zmluvu na dobu určitú s vopred presne určeným potom splátok, ale o zmluvu na dobu neurčitú s tzv. revolvingovým úverom poskytovaným cez kreditnú kartu, no máme za potrebné pre úplnosť argumentácie poukázať aj na systematický výklad zákona). Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Pokiaľ dospel žalobca k záveru, že podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva obsahovať tzv. rozpis splátok (de facto amortizačnú tabuľku), vôbec (ani náznakom) sa nevysporiadal s dôvodom, prečo by zákonodarca v zákone použil na predpísanie rovnakej povinnosti uvádzať do zmluvy tzv. rozpis splátok (de facto amortizačnú tabuľku) rôznu (úplne odlišnú) terminológiu v § 9 ods. 2 písm. k) zákona v porovnaní s § 9 ods. 3 v spojení s ods. 5 zákona. Ak § 9 ods. 2 písm. k) a naproti tomu § 9 ods. 3 v spojení s ods. 5 upravujú podľa názoru žalobcu de facto ,,to isté“, ostáva zo strany žalobcu nezodpovedanou otázkou, prečo sú dané zákonné normy terminologicky úplne odlišné. Vzápätí sa núkajúcou jednoduchou a logickou odpoveďou je, že právny názor žalobcu nemá oporu v systematickom výklade zákona. Okrem toho, nevidíme žiaden zmysel uvádzať amortizačnú tabuľku priamo do zmluvy (a tak ju zahlcovať množstvom číselných údajov), ak spotrebiteľ danú aktualizovanú tabuľku môže kedykoľvek počas zmluvného vzťahu žiadať od veriteľa zadarmo.

24. Cez logický výklad je nutné dospieť k správnej aplikácii daného zákonného ustanovenia a k záveru, že zákon tzv. rozpis splátok v zmluve o úvere nevyžaduje a nikdy nevyžadoval. Porovnanie miery zrozumiteľnosti vyjadrenia splátky úveru jednou sumou oproti vyjadreniu uvedenému cez tzv. rozpis splátok (t. j. dvoma a viacerými sumami; výklad podaný žalobcom) svedčí jednoznačne v

prospech jednoduchšieho, žalovaným zvoleného spôsobu - t. j. uvádzať sumu splátky jedným údajom. V opačnom prípade by bol spotrebiteľ pre zistenie celkovej výšky každej splátky odkázaný na matematickú operáciu súčtu jej jednotlivých zložiek. Priemerný spotrebiteľ by bol síce takejto matematickej operácie schopný, ale v prospech zrozumiteľnosti zmluvy (teda v prospech spotrebiteľa) je jednoznačne uvádzanie splátky jej celkovou sumou, než jej uvedenie iba výškami jednotlivých zložiek splátky (kedy je nutné ich spočítavať). Výpočet celkovej výšky splátky by bol dokonca o niečo komplikovanejší pri nerovnomernej amortizácii úveru. Je nedôvodné a nelogické vychádzať z prezumpcie, že zákonodarca mienil ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch dosiahnuť zmluvy preplnené (zahltené) číselnými údajmi ponechávajúce na spotrebiteľovi, aby si z nich sám vypočítal celkovú výšku každej jednotlivej splátky (z desiatok splátok) úveru.

25. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4. 10. 2017 sp. zn. -143; krajský súd k uvedenej problematike uviedol: „Podľa odvolacieho súdu preto z hľadiska kritéria zrozumiteľnosti spotrebiteľskej zmluvy, a tým aj z hľadiska prospechu spotrebiteľa neobstojí výklad citovaného o spotrebiteľských úveroch prijatý súdom prvej inštancie a prezentovaný žalobcom, teda taký, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku jednotlivých zložiek splátky a uvedenie iba jej celkovej výšky je nedostatočné. Naopak, nie práve vhodne zvolenú formuláciu citovaného o spotrebiteľských úveroch je, a vždy bolo potrebné vykladať tak, že v zmluve uvedená splátka úveru je dostatočne uvedená aj keď je vyjadrená iba celkovou výškou splátky, pričom takto uvedená splátka musí zahŕňať všetky veriteľom požadované plnenia, a nie uvedením len niektorej zložky navodzovať dojem nízkej splátky úveru. Prípustnosť vyjadrenia splátky úveru iba celkovou výškovou splátky nie je výklad contra legem, ako sa snaží presvedčiť žalobca, pretože dané ustanovenie neobsahuje gramatické vyjadrenie vylučujúce uvedenie tam vymenovaných zložiek splátky iba v súhrne jednou sumou.“

26. Žalobcom zvolený výklad príslušnej právnej normy neobstojí - je v rozpore s povinnosťou vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátnu normu eurokonformným spôsobom. Smernica EÚ10 nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Podľa tabuľky zhody k zákonu o spotrebiteľských úveroch, § 9 ods. 2 písm. k) [v súčasnosti písm. l)] zákona je transpozíciou čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice EÚ, podľa ktorého v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť „výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. Z uvedeného je zrejmé, že Smernica EÚ vyžaduje v zmluve o úvere uviesť iba celkové splátky úveru a nevyžaduje ich osobitné rozčlenenie na ich jednotlivé zložky - istinu, úroky a poplatky. Tento záver potvrdil aj Rozsudok SDEÚ Home Credit podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“

27. Z uvedeného vyplýva, že výklad podávaný žalobcom o potrebe rozpísať splátky na istinu, úroky a poplatky je v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice EÚ. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Smernica EÚ predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu danej oblasti, čo znamená, že s cieľom dosiahnutia fungujúceho vnútorného trhu členské štáty nesmú zachovávať ani zaviesť prísnejšie pravidlá ako sú v nej uvedené. Z ustálenej judikatúry SDEÚ vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade s právom EÚ (t. j. eurokonformne). V zmysle judikatúry SDEÚ povinnosť súdov vykladať národné právo eurokonformne sa uplatňuje aj v horizontálnych právnych vzťahoch, akým je aj vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami tohto sporu. Povinnosť vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smerníc EÚ zahŕňa okrem iného aj povinnosť vykladať vnútroštátne právo v súlade s interpretáciou smerníc EÚ vyjadrenou v príslušných rozhodnutiach SDEÚ interpretujúcich právo EÚ. Štátne orgány majú povinnosť eurokonformne vykladať vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere, nesmie však ísť o výklad, ktorý je zjavne contra legem. Inými slovami, ak § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch pripúšťa eurokonformný výklad, t. j. ak takýto výklad nie je možné považovať za výklad contra legem, súd je povinný ho pri rozhodovaní predmetnej veci uplatniť.

28. V ďalšom sa tunajší súd plne pridržiava a stotožňuje aj s právnou argumentáciou žalovaného obsiahnutej v bodoch 6. a 7. tohto odôvodnenia. Keďže zmluva bola uzatvorená platne a obsahovala

všetky zákonné náležitosti, súd nemohol vyhovieť žalobe a vyhlásiť zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú. V dôsledku toho potom nemohol žalovaného ani zaviazať na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže k nemu nedošlo, naopak, žalobca doposiaľ nesplatil celý úver tak, ako sa na to zaviazal zmluvou.

29. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, nakoľko žaloba bola podaná nedôvodne.

30. Aj keď žalobca žiadal určiť zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú, pričom zároveň v texte žaloby uvádzal aj to, že zmluva je neplatná, súd vychádzal z petitu žaloby. Okrajovo sa súd vyjadril k neplatnosti zmluvy spôsobenej podpisom za žalovaného (bod 18. tohto odôvodnenia). Ohľade napádanej zmätočnosti žaloby však súd postupoval podľa petitu, kedy žalobca žiadal určiť bezúročnosť a bezpoplatkovoť úveru, teda sám považoval zmluvu za platne uzatvorenú, v dôsledku čoho potom žiadal vydať aj bezdôvodné obohatenie.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a v spojení s . V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Žalobca ako neúspešná strana sporu je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.