Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/367/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkýň 1/ W. I., nar. X.X.XXXX, bytom J., O. č.XX, 2/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J., H. č. XX, 3/ C. Q., nar. X.X.XXXX, bytom J., P. N. H. XX a 4/ E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J., P. N. H. č. XX, všetky zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou, so sídlom Košice, Bajzova č. 2, proti žalovaným 1/ Slovenská republika, zastúpená Slovenskou správou ciest, Bratislava, Miletičova 19, adresa na doručovanie Košice, Kasárenské nám. 4, IČO: 00 33 28 a 2/ Národná diaľničná spoločnosť a.s., so sídlom Bratislava, Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, zast. Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, & Partners, s.r.o., so sídlom Košice, Štúrova č. 27, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku -628 z 10.7.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 2/.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/ tak, že určuje, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti evidovanej Správou katastra Košice, k.ú. Južné mesto, obec Košice Juh, okres Košice IV, zapísanej na LV XXXXX a to: pozemok, parcela reg. „C“ KN, p. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 945 m2 v nasledovných spoluvlastníckych podieloch: žalobkyňa 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/36, žalobkyňa 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 19/72, žalobkyňa 3/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/72 a žalobkyňa 4/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/18.

V prevyšujúcej časti potvrdzuje rozsudok vo vzťahu k žalovanému 1/.

Priznáva žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

V právnom vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným 1/ žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a určil, že žalovaní majú nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia (v poradí druhého) uviedol, že pôvodní žalobcovia (žalobca 1/ S. K. zomrel po podaní žaloby dňa XX.XX.XXXX, jeho právnou nástupkyňou podľa osvedčenia o dedičstve z 20.11.2012 je W. I., nar. X.X.XXXX) sa domáhali určenia, že zmluva č. 192/97/TSCH zo 7.3.1997 o prevode vlastníctva, uzavretá medzi žalovanými Slovenskou republikou, zastúpenou Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) ako prevodcom a Slovenskou republikou, zast. Slovenskou správou ciest, Investorský útvar Košice ako nadobúdateľom je neplatná. Tvrdili, že od roku 2003 sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX, kraj Košický, okres Košice IV, obec Košice Juh, kat. územie Južné Mesto, parcela č. XXXX registra „E“, druh pozemku orná pôda o výmere 2985 m2. Pred rokom 2003 vlastnili nepretržite predmetnú parcelu ich právni predchodcovia. Podielové spoluvlastníctvo nadobudli ku dňu smrti poručiteľa S. K., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, a deklaratórne na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve z 13.2.2003 sp. zn. Dnot 117/2001. Napriek tomu, že vlastníci nehnuteľnosti boli celý čas známi, so známou adresou trvalého bydliska, prevodca ako správca nehnuteľnosti, predal časť tejto parcely, konkrétne diel č. 45 s výmerou 945 m2, pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 223, zmluvou č. 192/97/TSCH zo 7.3.1997 žalovanému 1/ ako nadobúdateľovi. Z tohto vyvodili pasívnu legitimáciu žalovaných Slovenskej republiky, zast. SPF a Slovenskej republiky, zast. Slovenskou správou ciest, Investorský útvar Košice v konaní. Slovenská republiky, zast. Slovenskou správou ciest, popierajúc svoju pasívnu legitimáciu v konaní argumentovala tým, že dňa 1.1.2005 nadobudol účinnosť o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení o pozemných komunikáciách, ktorým bola založená Národná diaľničná spoločnosť a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava. Majetkom novovytvorenej Národnej diaľničnej spoločnosti sa stal aj úsek cesty „I/50 Košice - Červený rak - VSS, prepojenie cesty“, pri ktorej výstavbe bola odkúpená a zastavaná časť z parcely č. XXXX. Slovenská správa ciest preto prestala byť jej majetkovým správcom. Celú agendu - technickú aj majetkoprávnu - k uvedenej stavbe cesty odovzdala Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., Bratislava na základe delimitačného protokolu. Žalobkyne následne označili ako žalovaného aj Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorej vstup do konania súd pripustil uznesením -250 z 9.1.2013.

3. V priebehu konania došlo k rozdeleniu parcely evidovanej na LV č. XXXXX ako parcely registra „E“, parcelné č. XXXX vo výmere 2985 m2 tak, že časť tejto parcely bola na základe geometrického plánu č. 572/2012 ako diel č. 45 vo výmere 945 m2 preradená do registra „C“, ako novovytvorená parcela č. XXX/XXX o výmere 945 m2, ktorá je pod novým parc. číslom zapísaná na LV č. XXXXX, pre okr. Košice IV, obec Košice - JUH kat. úz. Južné Mesto a ako spoluvlastníčky sú vedené žalobkyne (v rovnakých podieloch ako na LV č. XXXXX) s tým, že v LV je k predmetnému pozemku zapísaná obmedzujúca poznámka: hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti je spochybnená kúpnou zmluvou V4321/97 zo dňa 16.6.1997 (B-10) V.Z. 1004/13) a ako duplicitný vlastník bola zapísaná Slovenská republika (Slovenská správa ciest, Investorský útvar Košice, IČO: 003328) v podiele 1/1. Žalobkyne preto požiadali súd, aby pripustil zmenu žaloby, tak, že sa domáhajú určenia svojho spoluvlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v konkrétne uvedených podieloch. Naliehavý právny záujem videli v tom, že sa jedná o nehnuteľnosť, ku ktorej je vlastnícke právo sporné a iba rozhodnutie súdu môže mať za následok odstránenie neistoty v ich súčasnom stave právnej neistoty. Uznesením -293 z 23.5.2013 a uznesením - 358 zo 4.7.2013 navrhované zmeny žaloby pripustil. Predmetom konania je preto o určenie spoluvlastníckeho práva žalobkýň v konkrétne vymedzených podieloch k parcele registra „C“ parcela č. XXX/XXX o výmere 945 m2, zapísanej na LV č. XXXXX pre kat. úz. Južné Mesto. V súvislosti s takto vymedzeným petitom Slovenský pozemkový fond namietal, že nevidí žiaden právny dôvod, aby v takto zmenenej žalobe figuroval ním zastúpený štát ako účastník konania, pretože v konaní o určenie vlastníckeho práva ide o spor o vlastníctvo a Slovenská republika zast. SPF nikdy nebola ani netvrdila, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, ani si vlastnícke právo neuplatňovala. Slovenský pozemkový fond pri uzatváraní zmluvy podľa nezastupoval Slovenskú republiku, ale zastupoval na základe zákona neznámych vlastníkov. Preto bolo vôbec nesprávne označenie žalovaného ako Slovenská republika, zast. SPF, keďže SPF konal za neznámych vlastníkov a Slovenskú republiku zastupovala Slovenská správa ciest.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že podľa výpisu z pozemkovej knihy č. vložky XXX ako vlastníci parcely č. XXXX, roľa vo výmere 2985 m2 boli vedení J. J., rod. H. v podiele 3/6 z celku, J. K., rod. J. v podiele 1/6 z celku, mal. K. J. v podiele 1/6 z celku a mal. S. J. v podiele 1/6 z celku. Dňa 7.3.1997 bola medzi Slovenskou republikou - Slovenským pozemkovým fondom ako prevodcom na jednej strane a Slovenskou republikou - Slovenskou správou ciest, Investorský útvar Košice ako nadobúdateľom na druhej strane, uzavretá zmluva o prevode vlastníctva podľa , predmetom ktorej boli pozemky, ktoré sú súčasťou stavby „ Košice - Červený rak - VSS Košice - prepojenie ciest“. Podľa jej čl. I išlo o pozemky, kde vlastníci sú na neznámom mieste a s ktorými má prevodca právo nakladať v zmysle a Touto zmluvou bola, okrem iných, prevedená aj parcela č. XXXX zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX a to jej diel č. 45 podľa geometrického plánu vo výmere 945 m2 o kultúre roľa, začlenená do novovytvorenej parcely KN XXX/XXX vlastníkov J.R. J., rod. H., J. K., rod. J., mal. K.Á. J. a mal. S. J.. Na návrh žalovaného 2/ bol vklad vlastníckeho práva pre Slovenskú republiku - Slovenskú správu ciest, Investorský útvar Košice, Katastrálnym úradom Košice IV povolený dňa 16.6.1997 pod V 4321/97. Žalovaný 2/ s návrhom na vklad vlastníckeho práva podľa predmetnej zmluvy predložil Katastrálnemu úradu Košice výpis z pozemkovej knihy č. vložky XXX, ktorý bol katastrálnym odborom vyhotovený dňa 8.8.1996.

5. Zo žalobkyňami predloženým LV č. XXXXX pre kat. úz. Košice - JUH, vyhotoveným dňa 11.7.1996 súd zistil, že ako spoluvlastníci predmetnej parcely č. XXXX vo výmere 2985 m2 orná pôda sú v katastri nehnuteľností vedení S. K., nar. XXXX o veľkosti podielu 1/8, S. K., nar. v roku XXXX o veľkosti podielu 1/8, Š. K., nar. v roku XXXX o veľkosti podielu 1/8, Q. K., nar. v roku XXXX o veľkosti podielu 1/8, ktorí spoluvlastníci boli na predmetnom LV označení svojím menom a priezviskom, adresou a rodným číslom. V časti B listu vlastníctva boli ako spoluvlastníci pod č. 5 - 7 ďalej vedení J. K.Á., rod. J. vo veľkosti podielu 1/6, K. J. o veľkosti podielu 1/6 a S. J. o veľkosti podielu 1/6. Títo spoluvlastníci boli na predmetnom LV označení iba svojím menom a priezviskom. Podľa oznámenia Okresného úradu Košice, Katastrálny odbor, v katastrálnom území Južné Mesto na pozemok, parcelu registra „E“ KN číslo 7684 bol založený list vlastníctva č. XXXXX na základe zápisu uznesenia D 2946/1993, právoplatného dňa 9.8.1995, zapísaného do KN pod číslom zmena 1154/1996 zo dňa 10.1.1996.

6. Po poručiteľke J. J., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, bol novoobjavený majetok pozostávajúci z nehnuteľností, okrem iných aj v pozemnoknižnej vložke č. XXX, parcela č. XXXX roľa vo výmere 2985 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/6 prejednaný Okresným súdom Košice - vidiek pod sp.zn. D 2946/93 . Na základe schválenej dohody dedičov predmetné nehnuteľnosti nadobudli S. K., nar. v roku XXXX, S. K., nar. v roku XXXX, Š. K., nar. v roku XXXX a Q. K., nar. v roku XXXX, každý v pomere 1/8 z celku, ktorých spoluvlastnícke právo bolo do LV zapísané pod položkou výkazu zmien 1154/1996 dňa 10.7.1996, kedy bol založený aj predmetný LV č. XXXXX. S. K., nar. v roku XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX. Na základe osvedčenia o dedičstve po tomto poručiteľovi sp.zn. , z 13.2.2003, jeho spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXXX orná pôda vo výmere 2985 m2 vo veľkosti 1/8 nadobudol v celosti jeho syn S. K., nar. v roku XXXX (pôvodný žalobca v tomto konaní), ktorý v priebehu konania zomrel dňa XX.XX.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 20.11.2012 , Dnot209/2011 z dedičstva po poručiteľovi, okrem iného aj nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu Košice, Správa katastra Košice, na LV č. XXXXX, kat. úz. Južné Mesto ako parcela registra „E“ č. XXXX orná pôda vo v výmere 2985 m2, zapísanú na mene poručiteľa pod B1 v podiele 1/8; pod B2 v podiele 1/8; pod B5 v podiele 1/18; pod B6 v podiele 1/18 a pod B7 v podiele 1/18 (spolu 5/12 ) nadobudla v celosti v pomere ku dedičstvu bez povinnosti náhrady spoludedičke W. I., rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, J..

7. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel J. K., rod. J. (viď bod 5.) táto mala písomne prehlásiť pred verejným notárom štátu Ohio, Stolica Mahoning, pred ktorého sa osobne dostavila dňa 23.9.1966, že nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. Nižný Klatov ako aj nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX kat. úz. Nižný Klatov darovala svojej sestre K. K., rod. J., obyvateľke v R. J., ČSSR ešte v roku 1928, teda pred svojím odchodom do USA. Citované prehlásenie Dňa 7.3.1967 bolo zaregistrované bývalým štátnym notárstvom v Košiciach pod R I 180/67.

8. Ďalšia pozemnoknižná vlastníčka vedená ako maloletá K. J., t.j. K. K., rod. J., nar. X.XX.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX. Predmetom prejednania dedičstva po tejto poručiteľke vedenom Okresným súdom Košice II pod sp.zn. , bol novoobjavený výlučný majetok poručiteľky, o ktorom nebolo rozhodnuté v pôvodnom dedičskom konaní vedenom na bývalom štátnom notárstve Košice - mesto pod sp.zn. D 125/78 ani v konaní Okresného súdu Košice I pod sp.zn. , . Okrem iných išlo o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX kat. úz. Juh parcela č. XXXX orná pôda vo výmere 2985 m2, zapísané na mene poručiteľky v podiele 1/6. Predmetný spoluvlastnícky podiel poručiteľky nadobudol S. K., nar. v roku XXXX, K. K., rod. Č.Ž., nar. v roku XXXX a C. Q., rod. K., nar. v roku XXXX, všetci v podiele 1/18 k celku.

9. Dedičské konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľovi S. J., zomr. dňa XX.XX.XXXX sa viedlo pod sp.zn. , . Na základe cit. osvedčenia o dedičstve nehnuteľnosti v kat. úz. Južné Mesto, zapísané na LV č. XXXXX parcela č. XXXX orná pôda vo výmere 2985 m2, v podiele 1/6 k celku, nadobudli dedičia S. K., nar. v roku XXXX, K. K., rod. Č., nar. v roku XXXX a E. K., rod. F., nar. v roku XXXX, všetci v rovnakom pomere t.j. v podiele 1/18 k celku.

10. Brat S. K. - Š. K., nar. XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. , z 11.11.2003 nehnuteľnosti v kat. úz. Južné Mesto, zapísané na LV č. XXXXX, teda aj parcela č. XXXX vo výmere 2985 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/8 z celku, nadobudla jeho manželka K. K., rod. Č., nar. XXXX v celosti v podieloch poručiteľa, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu dedičku.

11. Ďalší brat S. K. - Q. K., nar. XXXX, zomrel XX.X.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. , , právoplatného dňa 20.4.2001, spoluvlastnícky podiel poručiteľa vo veľkosti 1/8 z predmetnej nehnuteľnosti parcela č. XXXX orná pôda o výmere 2985 m2, zapísanej na LV č. XXXXX pre kat. úz. Košice - Juh, nadobudla jeho dcéra C. Q., nar. XXXX.

12. Súd ďalej zistil, že dňa 6.7.2006 bola v Notárskom úrade JUDr. Stanislava Furdu spísaná notárska zápisnica N 153/2006 NZ 26897/2006 NCRIs 26870/2006 o vyhlásení o vydržaní nehnuteľnosti. Z nej vyplýva, že na základe neperfektnej darovacej zmluvy na prelome 20-tych až 30-tych rokov minulého storočia medzi knihovanou spoluvlastníčkou J. K., rod. J. zapísanou, okrem iného, na Správe katastra Košice, na LV č. XXXXX, kat. úz. Južné Mesto, boli podiely vedené na mene J. K., rod. J. prevedené na jej sestru K. K., rod. J., pričom táto skutočnosť nebola úradne registrovaná. K. K., rod. J. niekedy v roku 1975 takto nadobudnuté podiely darovala svojim trom deťom S. K., Q. K.Č. a Š. K. tak, že každému pripadla 1/3 z týchto nehnuteľností. Túto skutočnosť malo potvrdzovať aj stanovisko obce Nižný Klatov zo dňa 20.4.2006, stanovisko Mestskej časti Košice - Juh zo dňa 6.7.2006, ako aj čestné vyhlásenie E. J., rod. K., C.W. K., rod. K. a C. Q., rod. K. tak, ako sú uvedení v čestnom vyhlásení dokumentovanom na tamojšom notárskom úrade. Oprávnení držitelia S. K., právom nebohého syna Q. K. jeho manželka E. K., rod. F. a právom nebohého syna Š. K. jeho manželka K. K., rod. Č. predmetné nehnuteľnosti mali nerušene užívať a užívajú ich doposiaľ, pričom tento reálny vlastnícky stav je v obci rešpektovaný a nebol nikdy knihovanými spoluvlastníkmi, resp. tretími osobami spochybňovaný a ani inak rušený. Z tejto notárskej zápisnice vyplýva, že oprávnení držitelia splnili zákonné podmienky vydŕžania a to najmä v spôsobilosti predmetu vydržania, oprávnenosti držby a nepretržitosti počas celej zákonom ustanovenej doby. Notár JUDr. Stanislav Furda osvedčil preto vydržanie nehnuteľností podľa zákona č. 323/92 Zb. s použitím k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. II notárskej zápisnice, kde pod písmenom f) je uvedené LV č. XXXXX, kat. úz. Južné Mesto, parcela č. XXXX orná pôda o výmere 2985 m2 a parcela č. XXXX orná pôda o výmere 1810 m2 v prospech S. K., nar. v roku XXXX v podiele 1/18, E. K., rod. F., nar. v roku XXXX v podiele 1/18 a K. K.Č., rod. Č., nar. v roku XXXX v podiele 1/8.

13. Vzhľadom na pripustenú zmenu žalobného návrhu, keď sa namiesto vyslovenia neplatnosti zmluvy stalo predmetom žaloby určenie vlastníctva práva, ktorého sa žalobkyne domáhajú pre duplicitný zápis vlastníctva, súd ex offo musel v prvom rade skúmať naliehavý právny záujem žalobkýň na takomto určení, ktorý je procesnou podmienkou úspešnosti žaloby. V tejto súvislosti súd uviedol, že žaloba bola na súde podaná za účinnosti , ktorý v ust. upravoval, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Za účinnosti (od 1.7.2016) súd naliehavý právny záujem skúma ku dňu rozhodovania, ale podľa zákonných podmienok v čase podania žaloby. Preto súd uzavrel, že pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu, je v prejednávanej veci použiteľná doterajšia súdna prax. V zmysle nej povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobkyne. Žalobkyne sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej sú na LV vedené síce ako jej spoluvlastníčky, ale súčasne je na tomto LV č. XXXXX vedený pod B10 ako duplicitný vlastník Slovenská republika, zast. Slovenskou správou ciest. Vlastníctvo žalobkýň je spochybnené aj obmedzujúcou poznámkou o vklade kúpnej zmluvy pod V4321/97. Súd uviedol, že podľa ustálenej judikatúry platí, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny vzťah objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (ZSP 6/2003 str. 163). Vlastnícke právo žalobkýň je spochybnené zápisom v katastri nehnuteľností realizovaným v roku 2013 (na základe kúpnej zmluvy V 4321/97 zo 16.6.1997) a neuznávajú ho ani žalovaní. Preto je daný naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe, lebo iba určovacím výrokom súdu môže dôjsť k odstráneniu existujúceho stavu neistoty žalobkýň, či skutočne tak ako tvrdia, sú spoluvlastníčkami časti pozemku, ktorá bola z parcely č. XXXX odčlenená na základe zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 7.3.1997 geometrickým plánom č. 572/2012 a zapísaná do registra „C“ ako parcela č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2.

14. Žalobkyne tvrdili, že časť spornej nehnuteľnosti nadobudli dedením a časť vydržaním, pritom popierali vlastnícky vzťah Slovenskej republiky - Slovenskej správy ciest, Investorský útvar, ktorá je v katastri nehnuteľností vedená ako duplicitný vlastník a to pre neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 7.3.1997.

15. Súd konštatoval, že pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti dedením po pozemnoknižných vlastníkoch neb. J. J., rod. H., zomr. dňa XX.X.XXXX, dedičská vec vedená pod D2946/93, neb. K. K., rod. J., zomr. dňa XX.X.XXXX, dedičská vec vedená pod a neb. S. J., zomr. A. XX.XX.XXXX, dedičská vec vedená pod , uvedení pozemnoknižní vlastníci zomreli v dobe pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva (7.3.1997) a dňom ich smrti došlo aj k nadobudnutiu príslušných podielov na nehnuteľnosti ich právnymi nástupcami, a to bez ohľadu na to, kedy bolo dedičstvo prejednané. Nadobudnutie spoluvlastníckych podielov v konaní titulom dedenia nebolo sporné.

16. Sporným a namietaným zo strany žalovaných zostalo nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkýň vydržaním (viď bod 12.), lebo na vydržanie podielu 1/6 J. K., rod. J. neboli podľa nich splnené zákonné podmienky, t.j. nebol daný žiaden titul vstupu do dobromyseľnej držby tohto podielu. Pokiaľ žalobkyne tvrdili, že nadobudli spornú nehnuteľnosť aj v tejto namietanej časti, pre prípad úspechu museli uniesť svoje dôkazné bremeno a preukázať existenciu zákonom stanovených podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva aj k tomuto spoluvlastníckemu podielu 1/6, ktorú mali podľa svojho tvrdenia vydržať v podiele 1/18 pre každého účastníka notárskej zápisnice.

17. Žalobkyne tvrdili, že na základe neperfektnej darovacej zmluvy na prelome 20. až 30. rokov minulého storočia, medzi knihovanou spoluvlastníčkou J. K., rod. J., zapísanou okrem iného aj na LV č. XXXXX, kat. územie Južné Mesto, boli podiely vedené na mene J. K., rod. J. prevedené na jej sestru K. K.X., rod. J., pričom táto skutočnosť nebola úradne registrovaná. K. K., rod. J., niekedy v roku 1975 takto nadobudnuté podiely darovala svojim 3 deťom S. K., Q. K. a Š. K. tak, že každému pripadla 1/3 z týchto nehnuteľností. K. K., rod. J.W. zomrela v roku 1978. Syn Q. K. zomrel v roku 2000 a po ňom prichádza do úvahy ako dedička jeho manželka E. K., rod. F.. Syn Š. K. zomrel v roku 2003 a po ňom prichádza do úvahy ako dedička jeho manželka K. K., rod. Č.. Oprávnení držitelia dnes už nebohý S. K., právom nebohého syna Q. K. jeho manželka E. K., rod. F. a právom nebohého syna Š. K. jeho manželka K. K., rod. Č. mali predmetné nehnuteľnosti nerušene užívať. Žalobkyne tiež tvrdili, že sa jednalo o neperfektné prevody v rámci jednej rodiny.

18. Súd s tvrdeným vydržaním nesúhlasil a dôvodil, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva z tohto dôvodu, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, t.j. oprávnená (dobromyseľná) držba trvajúca po stanovenú dobu a spôsobilý predmet vydržania. Zákonným predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. K vydržaniu spoluvlastníckeho podielu J. K., rod. J. vo veľkosti 1/6 malo dôjsť v prvom rade jej mladšou sestrou K. K., rod. J. po ústnej darovacej zmluve, následne S. K. (právnym predchodcom žalobkyne 1/), Q. K. (právnym predchodcom E. K., rod. F., žalobkyne 4/), Š. K. (právnym predchodcom K. K., rod. Č., žalobkyne 2/), ktorým tieto podiely, niekedy v r. 1975 mala darovať ich matka, K.W. K., rod. J.W. a následne po Q. K., zomrelom v r. 2000, prichádza do úvahy ako dedička manželka E. K., rod. F. a po Š. K., zomrelom v r. 2003, prichádza do úvahy ako dedička manželka K. K., rod. Č..

19. Súd zaoberajúc sa jednou zo zákonných podmienok vydržania, a to dobromyseľnosťou držby s ohľadom na všetky okolnosti, dospel k záveru, že táto základná podmienka vydržania splnená nebola z nižšie uvedených dôvodov:

20. Oprávnenej držby sa mala K. K., rod. J. uchopiť na základe ústnej darovacej zmluvy, ktorou jej sestra J. K., rod. J., mala darovať pozemok ešte v roku 1928, teda pred svojím odchodom do USA. Uvedenú skutočnosť malo preukazovať Prehlásenie, ktoré pozemnoknižná vlastníčka J. K., rod. J., urobila dňa 23.9.1966 pred verejným notárom štátu Ohio, Stolica Mahoning, ktorá listina bola registrovaná Štátnym notárstvom v Košiciach dňa 7.3.1967 pod RI 180/67. V ňom J. K. prehlásila, že svojej sestre K. K., rod. J., darovala nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. Nižný Klatov vložke č. XXX k.ú. Nižný Klatov, ďalej prehlásila, že je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných vo vložke č. XXX k.ú. Nižný Klatov pod B1/b v 1/6 a vo vložke č. XXX k.ú. Nižný Klatov pod B7 v 20/240, a že aj tieto nehnuteľnosti darovala svojej sestre K. K.. J. K. v uvedenom prehlásení špecifikovala darované nehnuteľnosti označením katastrálneho územia, číslom pozemnoknižnej vložky, číslom parcely i veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Medzi takto označenými nehnuteľnosťami sa však predmetný podiel na parcele č. XXXX vedenej vo vložke č. XXX nenachádza. Tým je spochybnená dobromyseľnosť K. K.. Citované prehlásenie bolo vydané J. K., rod. J., jej sestre K. K., rod. J., na použitie pred úradmi ČSSR na dokázanie jej vlastníckeho práva. K. K. preto nemohla byť dobromyseľnou v tom, že jej sestra darovala aj nehnuteľnosti vo vložke XXX, lebo toto nebolo J. osvedčené v Prehlásení, na základe ktorého si mohla svoje vlastnícke nároky z darovania vysporiadať. K. K., rod. J., mala v čase odchodu svojej sestry do USA cca 8 rokov. V tomto detskom veku nemohla byť schopná posúdiť následky darovania nehnuteľnosti a z prehlásenia J. nemohla nadobudnúť dobrú vieru v tom, že jej boli darované nehnuteľnosti aj vo vložke XXX. Preto ani nemohla byť dobromyseľná v tom, že predmetné mpč XXXX jej patrí v podiele J. K.. Čestné prehlásenia mali „dopĺňať“ predmet darovania medzi sestrami tak, že okrem v Prehlásení darkyňou označených nehnuteľností (pozemnoknižné vložky XXX, XXX) mali byť darované aj nehnuteľnosti vedené vo vložke XXX. Darkyňa žijúca v Amerike predmetné Prehlásenie z r. 1966 vydala svojej sestre na použitie pred úradmi ČSSR na dokázanie jej vlastníckeho práva. Súd vyjadril názor, že je nepravdepodobné, aby pri tomto úkone s právnymi následkami preukázania vlastníctva K. K. nadobudnutého darovaním, „zabudla“ uviesť všetky darované pozemky. Z tohto Prehlásenia, s ohľadom na jeho jednoznačný obsah, nie je možné urobiť záver o dobromyseľnosti obdarovanej. Čestné prehlásenia K. T., K. S., K. J. a O. K., ktoré žalobkyne v tejto súvislosti predložili, nemajú podľa názoru súdu takú dôkaznú silu, aby tento nedostatok zhojili, lebo uvedené osoby v nich uvádzajú len to, čo sa spostredkovane dozvedeli od svojich rodičov, ktorí sa o údajnom darovaní aj spornej nehnuteľnosti mali dozvedieť pravdepodobne od rodiny K.Č., s ktorými boli susedmi, prípadne sa tieto informácie mali dozvedieť od iných členov rodiny. Ak mal súd na preukázanie tvrdených skutočností k dispozícii prehlásenia osôb, ktoré o sporných skutočnostiach počuli a zároveň Prehlásenie účastníka právneho úkonu, ktoré je jasné a zrozumiteľné, tak pri hodnotení dôkazov súd vychádzal z tohto Prehlásenia osoby, ktorá právny úkon realizovala.

21. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu pozemnoknižnej vlastníčky J. K., rod. J. vo veľkosti podielu 1/6 vydržaním, lebo nebola preukázaná oprávnená držba tvrdenou vydržiteľkou K. K., rod. J.. Preto nemohli byť dobromyseľné ani následné držby S., Q. a Š. K., vrátane ich právnych nástupkýň. Vlastnícky vzťah žalobkýň nemohol byť založený, lebo ich právny predchodcovia vlastníctvo k spornému podielu nenadobudli. Súd poznamenal, že pokiaľ aj bola preukázaná dobromyseľnosť držby (v poradí prvej tvrdenej vydržiteľky) K. K., rod. J. titulom darovania, neznamenalo by to automaticky nadobudnutie spoluvlastníckych podielov žalobkyňami. Súd by mohol iba konštatovať, že sporný podiel na predmetnej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohej K. K., rod. J..

22. Po právnom posúdení podľa , , (ďalej len „“) súd uzavrel, že vychádzajúc zo žalobného petitu formulovaného v tom zmysle, že žalobkyne sú spoluvlastníčkami parcely „C“ KN č. XXX/XXX v presne uvedených podieloch, pokiaľ dospel k záveru, že žalobkyne 1/, 2/ a 4/ nevlastnia podiel 1/18, ktorý mali nadobudnúť titulom vydržania, nemohol žalobe vyhovieť (a to ani čiastočne), preto ju zamietol. Dôvodil, že účelom predmetnej určovacej žaloby bolo odstránenie zápisu duplicitného vlastníka zapísaného na LV č. XXXXX pod B10 a to Slovenskej republiky (Slovenská správa ciest, Investorský útvar). Pokiaľ žalobkyne nepreukázali tvrdené spoluvlastnícke podiely v celosti tak, aby ich hodnota vyčerpala 100 % vlastníctva, nemôže byť daný naliehavý právny záujem na určení ich spoluvlastníckych podielov v menšom rozsahu. Takýmto určovacím výrokom by sa spornosť zápisov v katastri nehnuteľností na predmetnom liste vlastníctve neodstránila. Tým nie je daný naliehavý právny záujem na tomto výroku, ktorý by riešil spoluvlastníctvo iba čiastočne, teda iba k niektorým podielom. S poukazom na uvedené sa súd už (ne) platnosťou zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 7.3.1997 nezaoberal. Žalobu teda zamietol z dôvodu, že pre nepreukázanie nadobudnutia spoluvlastníckych podielov vydržaním, by rozhodnutie súdu iba o čiastkových podieloch postrádalo naliehavý právny záujem.

23. Napokon súd konštatoval, že konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí prebiehať medzi všetkými subjektami, ktoré sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľnosti. V prejednávanom prípade je na LV č. XXXXX pre kat. územie Južné Mesto okrem žalobkýň zapísaný pod B10 ako vlastník Slovenská republika (Slovenská správa ciest, Investorský útvar Košice, IČO: 003328) ako duplicitný vlastník vo veľkosti podielu 1/1, ktorá je rozpočtovou organizáciou zriadenou Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu je pasívne legitimovaný subjektom práve táto organizácia, lebo jej svedčí duplicitný zápis v katastri nehnuteľností ako organizácii zastupujúcej v predmetnom vzťahu Slovenskú republiku. Pre účasť v konaní žalovaných označených ako 1/ Slovenská republika, ktorú zastupuje a/ Slovenský pozemkový fond a 2/ Národná diaľničná spoločnosť nie sú dôvody, preto voči týmto subjektom zamietol žalobu pre nedostatok ich pasívnej legitimácie. Predmetnou žalobou sa žalobkyne domáhali určenia svojho vlastníckeho práva a popierali vlastnícke právo duplicitne vedeného vlastníka na LV č. XXXXX, preto vecne pasívne legitimovaným subjektom je len duplicitne zapísaný vlastník.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a v konaní úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania.

25. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobkyne z odvolacích dôvodov podľa , , a , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí, že žalobkyne 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Južné mesto, obec Košice - Juh, okres Košice IV, zapísanej na LV č. XXXXX a to pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 945 m2 v spoluvlastníckych podieloch: žalobkyňa 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/12, žalobkyňa 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/24, žalobkyňa 3/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/72 a žalobkyňa 4/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/9. Zároveň žiadali priznať náhradu trov celého konania. Vytkli nepreskúmateľnosť rozsudku, čím došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces, čo napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom. Argumentovali, že po zmene petitu žaloby si súd ako predbežnú otázku mal vyriešiť ne/ platnosť zmluvy č. 192/97/TSCH zo 7.3.1997 uzatvorenej medzi Slovenskou republikou, zast. SPF a Slovenskou republikou, zast. Slovenskou správou ciest, Investorský útvar Košice. Ako vlastníci parc. č. XXXX vedenej v pzkn. vl. č. XXX boli v tom čase evidovaní ich právni predchodcovia J. J., rod. H., K. K., rod. J., J. K., rod. J. a S. J., ktorí všetci toho času žili na adrese P. O., I. V., B.. Aj napriek tomu, že vlastníci parcely boli známi, došlo bez ich vedomia a súhlasu k prevodu pozemku na základe zmluvy č. 192/97/TSCH zo 7.3.1997, pričom podľa Slovenskou republiky, zast. SPF dôvodom prevodu bol účel, na ktorý bolo možné pozemok vyvlastniť. Ku skutočnosti, že pobyt vlastníkov nehnuteľnosti (právnych predchodcov žalobkýň) bol známy, Slovenská republika, zast. SPF argumentovala, že vychádzala z údajov katastra, kde títo vlastníci boli uvedení s neznámym pobytom. Mali za to, že toto vyjadrenie bolo účelové. O tom, že adresa ich právnych predchodcov bola v rozhodnom čase známa, svedčí prehlásenie z 23.9.1966, ktorým J. K., rod. J., vyhlásila, že svojej sestre K. K. darovala všetky nehnuteľnosti, ktorých bola podielovou spoluvlastníčkou, nachádzajúcich sa v k.ú. Južné mesto. Zdôraznili, že ich právni predchodcovia ako vlastníci dotknutej parcely mali evidovaný pobyt na konkrétnom mieste, a preto rozhodne neboli vlastníkmi s neznámym pobytom. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že v čase prevodu vlastníctva už boli všetci pôvodní vlastníci mŕtvi - J. J., rod. H., zomrela v roku 1952, J. K., rod. J., zomrela v roku 1958, K. K., rod. J., zomrela roku 1978 a S. J. v roku 1943. Ku dňu smrti pôvodných vlastníkov tak prešli práva a povinnosti na ich právnych nástupcov. SPF nemal preto oprávnenie s nehnuteľnosťou nakladať a realizovať prevod vlastníckeho práva. V tom čase už existoval aj LV XXXXX na ktorom boli piati spoluvlastníci spolu v podiele 1/2 k celku vedení a označení svojím menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Neplatnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva nemôže zhojiť ani povolenie vkladu do katastra, ku ktorému došlo v roku 2013 a zároveň SR nesvedčí ani titul vydržania pre absenciu splnenia zákonných podmienok. Mali za to, že majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určenie vlastníckeho práva, pretože na LV je duplicitne ako vlastník vedená aj Slovenská republika. Je v súlade so súdnou praxou, že v takýchto prípadoch možno iba určovacím výrokom odstrániť existujúci stav neistoty a spornosť vlastníckeho práva (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Pokiaľ ide o nadobudnutie spoluvlastníckych podielov žalobkyňami vydržaním, zdôraznili, že dobromyseľnosť držby predpokladá, že domnelý vlastník má vnútorné presvedčenie, že je vlastníkom pozemku. V ich prípade existovalo prehlásenie J. K., rod. J., registrované Štátnym notárstvom v Košiciach pod reg. č. 180/67, na podklade ktorého bola vypracovaná aj notárska zápisnica N 153/2006 (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Dôležité je objektívne presvedčenie držiteľov o ich domnelom vlastníckom práve a žalobkyne vyslovili presvedčenie, že mali dostatočné podklady k tomu, aby sa oprávnene domnievali, že nehnuteľnosť je v ich podielovom spoluvlastníctve. Ani skutočnosť, že v prehlásení J. K., rod. J., sa predmetná parcela priamo nenachádza, nemôže predstavovať spochybnenie jej vôle darovať všetky svoje podiely k nehnuteľnostiam svojej sestre a rovnako nespôsobuje neplatnosť notárskej zápisnice. Navyše v súlade so zákonom stanovenou dobou vydržania, nehnuteľnosť vydržali už ich právni predchodcovia. Poukázali tiež na to, že k vydržaniu dochádza už okamihom splnenia všetkých podmienok, preto v súlade so skutkovým stavom došlo k vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti už k 31.12.1992, teda ešte pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Zdôraznili, že žalovaní 1/ ani 2/ sa necítili byť vlastníkmi nehnuteľnosti, nemali záujem o určenie pozemku do ich vlastníctva. Naopak súd nezákonne rozhodol o strate ich vlastníctva, a to aj napriek tomu, že konštatuje, že má preukázané nadobudnutie ich spoluvlastníckych podielov dedením. Vytkli súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal s otázkou vydržania právnych nástupcov po J. K., ktorá predmetnú nehnuteľnosť ďalej previedla na svojich synov S. K., Q. K. a Š.R. K., každému o veľkosti podielu 1/3 z celku. Po Q. K. dedila manželka E. K.Á., rod. F., po Š. K. dedila manželka K. K., rod. Č.. Súd sa však nevyporiadal s dobromyseľnou držbou právnymi nástupcami, aj keď v súlade s predloženými dôkazmi je možné jednoznačne vyvodiť záver o dobromyseľnej držbe právnych nástupcov počas doby stanovenej zákonom. Podporne odkázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Názor súdu, podľa ktorého ak v konaní nie je preukázané vlastníctvo v rozsahu 100 % spoluvlastníckych podielov, tak nie je daný naliehavý právny záujem na žalobe, a nie je možné žalobkyniam priznať vlastnícke právo ani vo zvyšnej časti, je mylný a zakladajúci rozpor so základnými zásadami vlastníckeho práva. Ak mal súd za to, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti len v časti, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť tak, ako to vyplynulo z jeho skutkových a právnych zistení, a teda rozhodnúť o určení vlastníckeho práva v danom rozsahu spoluvlastníckych podielov a vo zvyšku žalobu zamietnuť. Napokon uviedli, že v žalobe správne označili okruh pasívne legitimovaných subjektov - pasívne legitimovaným subjektom je duplicitný vlastník nehnuteľnosti SR (SSC, Investorský útvar Košice) ktorého práva a povinnosti prešli na právneho nástupcu, ktorým je žalovaný 2/.

26. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný 2/ navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne aj právne správny. K argumentu žalobkýň, že predmetné pozemky platne vydržali ku dňu 31.12.1992, uviedol, že je právne irelevantné, či v minulosti došlo k splneniu všetkých nevyhnutných právnych predpokladov vydržania žalobkyňami, resp. ich právnymi predchodcami, nakoľko v spore je prvom rade právne významné to, či postup Slovenskej republiky, zast. SPF bol v súlade so zákonom, keď uzavrel zmluvu č. 192/97/TSCH zo 7.3.1997, ktorou previedla predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 1/. Pokiaľ žalobkyne tvrdia, že v čase prevodu pozemkov s ich právnymi predchodcami nemalo byť naložené ako s nezistenými vlastníkmi, poukázal na o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. SPF nakladá podľa tohto zákona s pozemkami nezistených vlastníkov, pričom v zmysle a tohto zákona za pozemok s nezisteným vlastníkom sa považuje pozemok, ktorého vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe. Zároveň v zmysle SPF môže previesť vlastníctvo k pozemkom, ak dôvodom prevodu je účel, na ktorý možno pozemok vyvlastniť podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Nakoľko v čase prevodu vychádzal prevodca z údajov katastra nehnuteľností, v ktorom boli uvedení vlastníci len na základe mena s neznámym pobytom, postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a preto podľa názoru žalovaného 2/ je zmluva č. 192/97/TSCH zo 7.3.1997 platne uzavretá. Zároveň však žiadna skutočnosť nebránila tomu, aby boli naplnené všetky právne predpoklady vydržania predmetných pozemkov žalovaným 1/. Vydržacia lehota začala plynúť v roku 1997 a keďže sa žalobkyne domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy až v roku 2011, bez prerušenia uplynula v roku 2007. Pokiaľ žalobkyne uvádzajú v odvolaní, že „SR nesvedčí ani titul vydržania pre absenciu splnenia zákonných podmienok“, neuvádzajú žiadne konkrétne zákonné podmienky, ktoré považujú za nesplnené. Žalovaný 2/ má za to, že všetky zákonné podmienky vydržania t.j. spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržiteľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, uplynutie vydržacej doby, boli splnené, preto SR zast. Slovenskou správou ciest mohol ako nadobúdateľ predmetné pozemky vydržať. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu odkazujúc na uznesenie NS SR sp. zn. (správne má byť , pozn. odvolacieho súdu), podľa ktorého „Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany navrhovateľa (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je záväzný ( ) iba pre účastníkov konania. Z toho vyplýva, že žaloba o určenie vlastníctva, ktorá smeruje naopak proti subjektu, ktorý v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný nie je, z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení čerpať nemôže“, žalovaný 2/ mal za to, že vo veci nie je pasívne legitimovaný a pasívne legitimovaným nie je ani Slovenská republika, zast. SPF. K otázke naliehavého právneho záujmu podotkol, že žalobkyne sa domáhajú určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých je umiestnená stavba Košice - Červený rak

- VSS Košice, prepojenie ciest. Vzhľadom na existenciu tejto stavby sú predmetné pozemky spôsobilé vyvlastnenia v súlade s ust. a nasl. v znení neskorších predpisov, preto nemožno rozhodnutie súdu, ktorým by boli tieto pozemky určené do vlastníctva žalobkýň, považovať za pevný právny základ, práve naopak, nastal by nežiaduci právny stav, ktorý by vyvolal len ďalšie spory. Preto určovacia žaloba, ktorá má preventívny charakter, v tomto prípade nemôže byť úspešná a nemožno tvrdiť, že je tu naliehavý právny záujem.

27. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v rozsiahlom odvolaní žalobkyne neuviedli žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že v rámci majetkovoprávnej prípravy stavby urobil všetko, čo bolo v jeho zákonných možnostiach, aby stavbu majetkovoprávne vysporiadal, teda aby sa mohla začať realizovať stavba cesty na vysporiadaných pozemkoch. Postup podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, bol v danom prípade plne zákonný. Poukázal na to, že zo spisu vyplýva (napr. aj z odvolania na strane 6), že žalobkyne si po poručiteľoch postupne usporadúvali vlastníctvo, a to až po „zavkladovaní“ zmluvy č. 192/97/TSCH zo 7.3.1997. Vyjadril názor, že žalobkyne, resp. dedičia po pozemnoknižných vlastníkoch, mali dostatočnú lehotu na uplatnenie svojich práv vo veci náhrad v zmysle , ale túto možnosť v zákonnej 10- ročnej lehote nevyužili, preto sa uchýlili k metóde napadnutia neplatnosti právneho úkonu, resp. určeniu vlastníckeho práva, čisto zo špekulatívnych dôvodov. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že najprv si u SPF uplatnili nárok na finančnú náhradu v zmysle

28. Pôvodne ako žalovaná označená Slovenská republika, zast. SPF v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Argumentovala, že vo veci nie je pasívne legitimovaná. V konaní o určenie vlastníckeho práva ide o spor o vlastníctvo a Slovenská republika zastúpená SPF nikdy nebola ani netvrdila, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, ani si vlastnícke právo neuplatňovala. Bola účastníkom kúpnej zmluvy č. 192/97/TSCH zo 7.3.1997, no po pripustení zmeny žaloby z určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na určenie vlastníckeho práva, neodôvodňovala účastníctvo Slovenskej republiky zastúpenej SPF žiadna z definícií účastníka konania.

29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkýň ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 12.9.2019 na úradnej tabuli súdu v súlade s a , v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je v časti vecne správny, v ktorej ho podľa potvrdil a v časti zmenil podľa .

30. Definičným znakom vlastníctva je jeho exkluzivita. K jednej a tej istej veci teda nemôže mať vlastnícke právo viac osôb, pokiaľ nejde o spoluvlastníctvo. Nemôže teda byť súčasne štát vlastníkom zo zákona a občan zo zmluvy (v konkrétne prejednávanej veci opačne, pozn. odvolacieho súdu). Ak nie je takáto situácia možná, pričom musí existovať riešenie, treba pristúpiť na názor, že prioritu musí mať, ktoré vzniklo prvé (podporne porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. z 12.9.1996).

31. Žalobkyne tvrdia, že spoluvlastnícke právo k časti spornej nehnuteľnosti nadobudli dedením po svojich právnych predchodcoch.

32. Zo zmluvy č. 192/97/TSCH uzavretej dňa 7.3.1997 o prevode vlastníctva podľa medzi Slovenskou republikou, zast. SPF ako prevodcom a Slovenskou republikou, zast. Slovenskou správou ciest, Investorský útvar Košice ako nadobúdateľom vyplýva, že prevodca prevádza vlastníctvo k pozemkom na nadobúdateľa podľa geometrického plánu č. 10822241 - 98/95 v kat. úz. Košice - Juh medzi inými z PK XXX, parc. č. XXXX - diel 45 vo výmere 945 m2 o kultúre roľa, začlenená do novovytvorenej parcely KN XXX/XXX, vlastníkov J. J., rod. H. s podielom 3/6, J. K.Á., rod. J. s podielom 1/6, mal. K. J. s podielom 1/6 a mal. S. J. s podielom 1/6.

XX. J. J., rod. H., narodená XX.XX.XXXX, zomrela XX.X.XXXX. Dedičské konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľke sa viedlo pod sp. zn. D 2946/93, a uznesenie o schválení dohody dedičov z 13.6.1995 sa stalo právoplatným 9.8.1995. Podľa neho pzk. XXX p. č. XXXX vo výmere 2985 m2 zapísané pod B2 v podiele 3/6 nadobudli S. K., nar. XX.X.XXXX, S. K., nar. XX.XX.XXXX, Š.T. K., nar. XX.XX.XXXX a Q. K., nar. XX.X.XXXX, každý v podiele 1/4 v pomere k dedičstvu (každý 1/4 z 3/6 k celku). List vlastníctva XXXXX bol v katastri nehnuteľností založený v roku 1996 na základe zápisu uznesenia D 2946/93, , ktoré bolo katastru doručené 21.8.1995 a zápis bol vykonaný 10.7.1996.

XX. S. J. zomrel XX.XX.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve z 18.7.2006 sp. zn. , nehnuteľnosti zapísané na LV XXXXX, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 2985 m2 pod B7 v podiele 1/6 nadobudli S. K., nar. XX.XX.XXXX, K. K., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX a E. K., nar. XX.X.XXXX, každý v podiele 1/3 v pomere k dedičstvu, t.j. v podiele 1/18.

35. Manželka S.R. K., nar. XXXX, K. K., rod. J. (matka S. K., nar. XXXX), nar. XXXX, zomrela XX.X.XXXX a nehnuteľnosť na LV XXXXX, p.č. XXXX o výmere 2985 m2 na mene poručiteľky pod B6 v podiele 1/6 zdedili S. K., nar. XXXX, K. K., rod. Č. a C. Q., každý v podiele 1/3 v pomere k dedičstvu, t.j. v podiele 1/18 (, ).

36. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( ), po poručiteľke J.Í. J., rod. H., dedičia nadobudli vlastníctvo k pzkn. XXX, parc. č. XXXX, zapísané pod B2 v podiele 3/6 dňa 31.3.1952, po poručiteľovi S. J. jeho podiel 1/6 z tejto nehnuteľnosti dňa 19.10.1943 a po poručiteľke K. K., rod. J. jej podiel 1/6 vedený pod B6 dňa 10.1.1978. Takto získané spoluvlastnícke právo dedičov k časti spornej nehnuteľnosti má prioritu, pretože vzniklo skôr ako bola dňa 7.3.1997 uzavretá zmluva č. 192/97/TSCH, ktorou mali pôvodní vlastníci J. J., rod. H., mal. K. J. a mal. S. J. (v čase predaja mŕtvi) a J. K., rod. J., všetci zast. Slovenským pozemkovým fondom, predať svoje podiely na spornej parcele.

37. V súvislosti so zastupovaním fyzických osôb realizovaným Slovenským pozemkovým fondom pri nakladaní s pozemkami odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.2.2016, podľa ktorého „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180). Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i ), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa ), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa a vety prvej ). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“. Z uvedeného vyplýva záver, že Slovenský pozemkový fond nemôže zastupovať a konať za mŕtvu osobu.

38. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dedič S. K., nar. XXXX (po J. J., rod. H.) zomrel XX.X.XXXX a nehnuteľnosť na LV XXXXX, p.č. XXXX o výmere 2985 m2 na mene poručiteľa pod B1 v podiele 1/8 zdedil jeho syn S. K., nar. XXXX (osvedčenie o dedičstve , ). S.R. K., nar. XXXX, zomrel XX.XX.XXXX a nehnuteľnosť po ňom dedila jeho dcéra W. I. (osvedčenie o dedičstve , ), Š. K., nar. XXXX, zomrel XX.X.XXXX, podiel, ktorý zdedil po J. J. na nehnuteľnosti zdedila K. K.Á. (). Q. K., nar. XXXX, zomrel XX.X.XXXX, dedila po ňom dcéra C. Q. ().

39. S výnimkou podielu 1/6 k spornej parcele (zapísanej pôvodne v pzkn. č. XXX, parc. č. XXXX na meno J. K., rod. J.) žalobkyne nadobudli svoje spoluvlastnícke právo k nej titulom dedenia.

40. O neprededenom podiele 1/6 po J. K., rod. J. žalobkyne tvrdia, že bol vydržaný už ich právnymi predchodcami. Odvolávajú sa pritom na „Prehlásenie“ z 23.9.1966 J. K., rod. J., podľa ktorého nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. Nižný Klatov, pod A1, r.č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, parc. č. XXX/X záhrada v intraviláne, parc. č. XXX stodola v intraviláne, parc. č. XXX/X dvor v intraviláne, parc. č. XXX dom s.č. XX, parc. č. XXX dvor v intraviláne, parc. č. XXX hospodárska budova a parc. č. XXX hospodárske stavisko ako aj nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXX k.ú. Nižný Klatov pod A1, r.č. 1 parcela č. XXX darovala svojej sestre K. K., rod. J.. J. K., rod. J. tiež prehlásila, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XXX k.ú. Nižný Klatov pod B1/b v jednej šestine a nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. Nižný Klatov pod B7 v 20/40-inách. Napokon uviedla, že uvedené nehnuteľnosti darovala svojej sestre K. K., rod. J. ešte v roku 1928, teda pred svojím odchodom do USA. Prehlásenie bolo registrované dňa 7.3.1967 Štátnym notárstvom v Košiciach pod R I 180/67.

41. Na rozdiel od žalobkýň, ktoré majú za to, že Prehlásenie svedčí o tom, že ich právna predchodkyňa K. K., rod. J. (matka pôvodného žalobcu S. K.Č., nar. XXXX) na základe ústnej darovacej zmluvy vstúpila do dobromyseľnej držby pzkn. XXX pôvodne parc. č. XXXX v podiele 1/6 na mene darkyne, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má jednoznačne za to, že práve toto Prehlásenie spochybňuje dobromyseľnosť nielen pri vstupe do držby ale aj počas jej trvania K. K., rod. J.. Odhliadnuc od toho, že pri údajnom darovaní a teda vstupe do držby (obyčajové právo platné na Slovensku do 21.12.1950 vyžadovalo dobrú vieru v momente uchopenia držby) bola maloletá (7 - 8 rokov), čo vylučuje, aby sa riadne ujala darovanej nehnuteľnosti a vstúpila tak do jej držby, vzhľadom na podrobnú špecifikáciu darovaných nehnuteľností v Prehlásení, medzi ktorými sa sporná parcela nenachádza, nemožno dospieť k záveru, že darkyňa darovala svojej sestre K. K., rod. J. aj spornú nehnuteľnosť, resp. že táto sa mohla dôvodne domnievať, že jej bola darovaná, čím bola jej dobromyseľnosť spochybnená.

42. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. decembra 1950 (Svoboda, J. a kol.: . Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, Eurounion, Bratislava 2005, s. 205, obdobne rozhodnutia Z IV (s. 163 ods. 1/, R 65/1975) vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe (proti štátu a cirkvi sa vyžadovala ešte dlhšia vydržacia doba, a to 100 a 40 rokov). Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník zapísaný niekto iný. K takým prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového práva (často už stratenej) nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. V takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby. Žalobkyne v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali a neuniesli svoje dôkazné bremeno, že ich právnej predchodkyni K. K., rod. J., darovala jej sestra ešte v roku 1928 aj svoj podiel na spornej parcele, ktorá by tým vstúpila do jeho dobromyseľnej držby (pozri aj bod 41.).

43. Žalobkyne poukazujúc na notársku zápisnicu o vydržaní sp. zn. N 153/2006, Nz 26897/2006 zo 6.7.2006 ďalej tvrdili, že K. K., rod. J., svoj podiel 1/6 na spornej parcele, ktorý získala po neperfektnom darovaní vydržaním, darovala ústne niekedy v roku 1975 svojim trom synom S. K., Q. K. a Š. K. tak, že každému pripadla 1/3 z jej podielu 1/6-ina. K. K., rod. J. zomrela v roku 1978, jej syn Q. K. zomrel v roku 2000, po ňom prichádza do úvahy ako dedička manželka E. K., rod. F. a Š. K. zomrel v roku 2003, po ňom prichádza do úvahy ako dedička manželka K. K., rod. Č.. Oprávnení držitelia S. K., nar. XXXX, E. K., rod. F. a K. K., rod. Č. v notárskej zápisnici prehlásili, že podiel 1/6 spornej parcely nerušene užívali a užívajú, čím ho vydržali najneskôr dňa 31.12.1992. v znení platnom v čase vstupu oprávnených držiteľov uvedených v notárskej zápisnici, resp. ich právnych predchodcov do držby pozemkov (teda v roku 1975) nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva týmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou , účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí) nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo vydržaním.

44. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú) nemožno vylúčiť ani potvrdiť existenciu dobej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľností bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom nehnuteľnosti - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (porovnaj napríklad z 30. marca 1992). Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. , , , a ). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti (sem patrí aj darovacia zmluva), ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle veta prvá nemôže byť držiteľom oprávneným (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.3. 2011 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27.1.2015). Na základe ústnej darovacej zmluvy nemôže byť jej účastník (obdarovaný) vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti. Žalobkyne nepreukázali so zreteľom na všetky okolnosti, že boli dobromyseľné, resp. ich právni predchodcovia, predovšetkým nepreukázali riadny titul vstupu do držby. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani nerušenie v užívaní pre dobromyseľnosť nepostačuje.

45. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zakotvujúci povinnosť súdu rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pokiaľ bola v právnom poriadku zakotvená požiadavka na registráciu zmluvy, resp. vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, či už pri vstupe do vydržania, alebo počas celej vydržacej doby, nemohol byť žalobca so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka na registráciu zmluvy, resp. v období po 1.1.1993 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, bola v právnych predpisoch jasne a jednoznačne vymedzená.

46. Na podklade uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie musí konštatovať, že právni predchodcovia žalobkýň a v nadväznosti na to žalobkyne, nie sú spoluvlastníčkami podielu 1/6 zo spornej nehnuteľnosti po poručiteľke K. K., rod. J..

47. Žalobkyne sa v prejednávanej veci domáhajú určenia vlastníctva k parcele pôvodne evidovanej na LV č. XXXXX ako parcela registra „E“, parcelné č. XXXX vo výmere 2985 m2 ktorej časť bola na základe geometrického plánu č. 572/2012 ako diel č. 45 vo výmere 945 m2 preradená do registra „C“, ako novovytvorená parcela č. XXX/XXX o výmere 945 m2, ktorá je pod novým parc. číslom zapísaná na LV č. XXXXX, pre okr. Košice IV, obec Košice - JUH kat. úz. Južné Mesto. Na tomto LV č. XXXXX je zapísaná ako duplicitná vlastníčka Slovenská republika (Slovenská správa ciest, Investorský útvar Košice, IČO: 003328) v podiele 1/1. Ak má byť žaloba o určenie vlastníckeho práva úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky - strany musia mať vecnú legitimáciu a žalobcovia musia mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

48. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. Znamená to, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie vlastníckeho práva, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem súd skúma ex offo v každom štádiu konania a bez doloženia jeho existencie súd žalobu musí zamietnuť. Právny záujem žalobcu na požadovanom určení musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný, existuje teda aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, je záväzný iba pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku ( ).

49. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, tzv. vecná legitimácia strany sporu (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotno-právny vzťah strany k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

50. Pre posúdenie dôvodnosti a naliehavosti právneho záujmu na danej žalobe, bolo preto rozhodujúce skutkové zistenie, či konkrétna nehnuteľnosť, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobkyne domáhajú, je vo vlastníctve osoby, od ktorej žalobkyne odvodzujú svoje nároky. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V posudzovanej veci je ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti vedená Slovenská republika (Slovenská správa ciest, Investorský útvar Košice, IČO: 003328) v podiele 1/1 a preto len jej patrí pasívna vecná legitimácia vo veci. Len v prípade, ak by mala byť určená neplatnosť kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí ju uzavreli (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

51. Zámerom navrhovateľa určovacej žaloby je, aby súd v rozsudku vyslovil, že určité právo alebo právny vzťah existuje alebo neexistuje. Navrhovateľ určovacej žaloby jej podaním vyjadruje, že mu k ochrane jeho práva postačí jeho určenie - „danie mu istoty práva“. V prejednávanej veci bez určenia vlastníckeho práva žalobkýň k spornej parcele je v dôsledku duálneho zápisu na liste vlastníctva ich právo ohrozené a právne postavenie neisté. Preto žalobkyne nesporne majú naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. „okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis) odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, ktorý slúži na preukázanie vlastníckeho práva, a na jeho právne účinky, je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené“). Naliehavý právny záujem na žalobe neznamená, že v prípade, ak žalobkyne nebudú v konaní úspešné v celom rozsahu sporného pozemku, (lebo nepreukázali dobromyseľnosť pri vydržaní časti pozemku) nemajú už naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k ďalšej časti parcely (získanej postupným dedením), tak, ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie, ktorý napriek zisteniu, že žalobkyne s výnimkou podielu 1/6 parcely, nadobudli dedením zvyšnú časť parcely, žalobu v celosti zamietol.

52. Pokiaľ ide o okruh žalovaných odvolací súd už v bode 50. uviedol, že v katastri nehnuteľností je zapísaná okrem žalobkýň ako vlastníčka podielu 1/1 spornej nehnuteľnosti aj Slovenská republika (Slovenská správa ciest, Investorský útvar Košice, IČO: 003328) v podiele 1/1, ktorá je preto vo veci pasívne legitimovaná.

53. Aj keď Slovenská správa ciest (zastupujúca Slovenskú republiku) popierala svoju pasívnu legitimáciu vo veci tvrdiac, že stavba Červený rak - VSS bola v roku 2005 oddelimitovaná Národnej diaľničnej spoločnosti, preto ju neeviduje, a naopak Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že parcela nachádzajúca sa pod stavbou Privádzač Košice VSS - Červený rak nie je v jej vlastníctve a nie je špecifikovaná ako prioritný infraštruktúrny majetok („PIM“) a ani nebola odčlenená z PIM, jednoznačne žalovaný 2/ nie je v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník ani ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, preto v konaní o určenie vlastníckeho práva mu nesvedčí pasívna legitimácia vo veci.

54. Odvolací súd sa nezaoberal námietkami Slovenského pozemkového fondu konajúceho za Slovenskú republiku, že Slovenská republika vydržala spornú parcelu, pretože predmetom konania bola žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobkýň a nie Slovenskej republiky.

55. V konaní, v ktorom sa žalobkyne pôvodne domáhali určenia neplatnosti zmluvy č. 192/97/TSCH uzavretej dňa 7.3.1997 o prevode vlastníctva podľa medzi Slovenskou republikou, zast. SPF ako prevodcom a Slovenskou republikou, zast. Slovenskou správou ciest, Investorský útvar Košice ako nadobúdateľom označili ako žalovaných 1/ Slovenskú republiku zastúpenú Slovenským pozemkovým fondom a 2/ Slovenskú republiku zastúpenú Slovenskou správou ciest, Investorský útvar Košice, neskôr po pripustení súdom aj Národnú diaľničnú spoločnosť. Ako bolo už uvedené v skoršom zrušovacom uznesení odvolacieho súdu sp. zn. z 28.1.2016 takéto označenie nebolo správne, pretože štát ako ten istý subjekt môže mať procesné postavenie žalovanej len jedenkrát. Ani štát, hoci má medzi subjektmi práva špecifické postavenie, nemôže v konaní tvoriť sám so sebou spoločenstvo účastníkov. Označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciu štátu nesúvisí. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Existencia či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označením štátu ako účastníka konania na žalovanej strane. Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať ( , po nadobudnutí účinnosti ). Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa , , ). V prípade, že žalovaná strana síce štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia veta prvá , ) vyplýva, že súd je povinný - bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom. Po zmene petitu žaloby, keď sa žalobkyne domáhali určenia vlastníckeho práva, bol súd preto povinný zabezpečiť, aby za žalovaný štát pred ním konal subjekt, ktorý bol na to oprávnený. Týmto subjektom v konaní o tejto určovacej žalobe rozhodne nemohol byť Slovenský pozemkový fond, ktorý túto skutočnosť (po zmene žaloby) opakovane a dôvodne namietal (viď bod 3., 28.). Keďže ako je vyššie uvedené, v prípade ak uplatnený nárok nepatrí do pôsobnosti tohto subjektu, ktorý je označený, že má za štát konať, nejde o vadu návrhu (žaloby) ani o nedostatok podmienky konania, odvolací súd má za to, že v konaní nebolo treba konať so žalovaným označeným ako Slovenská republika, zastúpená a/ Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 346 (ktorú skutočnosť si mal ozrejmiť už súd prvej inštancie) a z tohto dôvodu ho vynechal ako žalovaného aj v záhlaví svojho rozhodnutia (odvolací súd nemohol konanie proti takto označenému žalovanému zastaviť ani zamietnuť, pretože žalovaným vždy zostávala Slovenská republika), pretože za Slovenskú republiku v tomto konaní môže konať len subjekt Slovenská správa ciest, Bratislava, Miletičova 19, adresa na doručovanie Košice, Kasárenské nám. 4, ktorý je aj zapísaný v katastri nehnuteľností.

56. Na základe uvedených skutočností, keď čiastočná nesprávnosť rozhodnutia spočívala predovšetkým na právnom posúdení veci, odvolací súd majúc na zreteli požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie prípadných nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku), pristúpil v súlade s ust. k zmene zamietavého výroku tak, že vo vzťahu k žalovanému 1/ určil vlastnícke právo žalobkýň tak, ako je toto konkretizované vo výroku, ktoré nadobudli dedením po právnych predchodcoch a potvrdil zamietajúci výrok v časti podielu nehnuteľnosti, ktorú mali nadobudnúť vydržaním vo vzťahu k žalovanému 1/ a v celom rozsahu žalobu zamietol v právnom vzťahu k žalovanému 2/.

57. Odvolací súd priznal žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu (, ).

58. Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v právnom vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným 1/ mala každá zo strán len čiastočný úspech rozhodol odvolací súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).