Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/70/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu VENERG, s.r.o., so sídlom v Strede nad Bodrogom, Skladná 6 , IČO 45 282 897, zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom kancelárie vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100663565/2018 zo dňa 05.04.2018 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR so sídlom v Banskej Bystrici č. 100663565/2018 zo dňa 05.04.2018 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce č. 102565050/2017 zo dňa 12.12.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím č. 100663565/2018 zo dňa 05.04.2018 žalované Finančné riaditeľstvo SR podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s a Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Daňového úradu Košice č. 102565050/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorým prvostupňový správny orgán určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 6.823,89 eur (nepriznal nadmerný odpočet v sume 355,32 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 6.468,57 eur) daňovému subjektu VENERG, s.r.o., Skladná 6, so sídlom v Strede nad Bodrogom, IČO: 45 282 897, DIČ: 202 291 7578, IČ DPH: SK2022917578.

2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že Daňový úrad Košice ako správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu, t.j. daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (v ďalšom aj : „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 103455300/2016 z 07.07.2016. Daňová kontrola bola ukončená dňa 08.07.2016 doručením protokolu o kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu (§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku). Daňový subjekt sa vyjadril k protokolu podaním z 29.07.2016, pričom pripomienky k protokolu uvedené v tomto vyjadrení s daňovým subjektom neboli prerokované z dôvodu, že daňový subjekt nereagoval na oznámenie správcu dane zo dňa 16.11.2017, v ktorom správca dane oznámil žalobcovi, že v lehote 10 dní odo dňa prevzatia tohto oznámenia sa môže dostaviť k správcovi dane za účelom oboznámenia sa s priebežnými výsledkami vyrubovacieho konania. Zásielka bola daňovým subjektom prevzatá dňa 21.11.2017, napriek tomu sa zástupca žalobcu na oboznámenie nedostavil a ani sa so správcom dane neskontaktoval, čo sa premietlo do Úradného záznamu č. 102501112/2017. Správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 102565050/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorým určil rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške 6.823,89 eur, nepriznal nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie vo výške 355,32,- eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 4.648,57 eur. Konštatoval, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o nesplnení podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o DPH“) a nesplnení podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb v tuzemsku podľa a v nadväznosti na zákona o DPH. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt VENERG, s.r.o. v zdaňovacom období marec 2014 dodal repkové výlisky pre spoločnosť VIA PROCONS SRL, Str. POET DIMITRIJE ANGHEL Nr.1, MUN ORADEA, Rumunsko, IČ DPH: RO 16164492 v celkovej sume 39.936,90 eur podľa faktúr:

- faktúra č. 1403009, deň dodania tovaru 26.03.2014, fakturovaná suma 22.647,64 eur,

- faktúra č. 1403010, deň dodania tovaru 27.03.2014, fakturovaná suma 5.822,04 eur,

- faktúra č. 1403011, deň dodania tovaru 28.03.2014, fakturovaná suma 5.673,86 eur,

- faktúra č. 1403012, deň dodania tovaru 31.03.2014, fakturovaná suma 5.793,36 eur, spolu:................... 39.936,90 eur.

3. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že podľa predložených faktúr, vážnych lístkov a dokladov CMR preprava bola uskutočnená motorovými vozidlami KFX 026, FJD 180, LYF 013 a KE 8251C. Uskutočnené dodania tovaru boli zamestnancami správcu dane preverené žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií ( v ďalšom texte aj : „MVI“) č. 983739/2015 a v odpovedi doručenej dňa 06.11.2015 bolo potvrdené, že spoločnosť VIA PROCONS SRL kúpila repkové výlisky od žalobcu a tieto predala spoločnosti PROFESSIONAL OIL KFT, Maďarsko. Ich preprava bola uskutočnená zo sídla žalobcu v Strede nad Bodrogom do Maďarska priamo pre konečného odberateľa. Zamestnanci správcu dane na základe týchto skutočností zaslali žiadosť o MVI č. 1739793/2015, v odpovedi zo dňa 08.04.2016 maďarská daňová správa však dodanie repkových výliskov pre konečného spotrebiteľa PROFESIONAL OIL KFT nepotvrdila. Podľa poskytnutých informácií táto spoločnosť nevykonávala reálnu obchodnú činnosť, spoločnosť je zmiznutý obchodník a konala ako zmiznutý platiteľ aj v iných daňových kontrolách. Zástupca spoločnosti bol v požadovanom období ukrajinský občan, ktorý je nekontaktný. Maďarská daňová správa preverila aj prepravcov označených na CMR hore uvedených faktúr, na základe čoho zistila, že majiteľ vozidla ev.č. FJD 180 je Sverdsko Tibor, so sídlom v Miškolci a v dňoch od 03.03.2014 do 24.03.2014 uskutočňoval prepravu repky z Kite ZRT do VIA PROCONS SRL. Nakládka sa uskutočnila v Geszthely a vykládka sa uskutočnila v Strede nad Bodrogom, Skladná 6. Prevzatie tovaru bolo potvrdené spoločnosťou VENAS, a.s. Košice a dňa 25.03.2014 a 27.03.2014 bol prepravovaný slnečnicový olej s Rumunska do SR pre spoločnosť VENAS, a.s., ktorá potvrdila prevzatie, majiteľom vozidla KFX 026 je spoločnosť POWDERS KFT, Debrecen, ktorá uskutočňovala prepravu pre spoločnosť VIA PROCONS SRL v dňoch 06.03.2014 - 14.03.2014 bola prepravovaná repka, v dňoch 25.03.2014 a 26.03.2014 bola prepravovaná slnečnica. Odberateľom v oboch prípadoch bola spoločnosť VENAS, a.s., ktorá potvrdila prevzatie. Podľa predložených faktúr a ich príloh prepravu repkových výliskov pre spoločnosť VENERG, s.r.o. uskutočňovala aj spoločnosť MVR, s.r.o. interné číslo faktúry 14027 motorovým vozidlom s ev.č. KE8251C a pripojeným vozidlom KE845/YL. Uskutočnenie prepravy bolo správcom dane preverené výzvou pre Národnú diaľničnú spoločnosť (č.j. 9810401/5/3932197/14/ Ros) o poskytnutie údajov z elektronického mýtneho systému, kde bolo zistené, že vozidlo s týmto evidenčným číslom nie je a ani nebolo zaregistrované v mýtnom systéme a pre uvedené vozidlo neexistuje žiaden mýtny záznam a ani neexistuje záznam o jeho pohybe po vymedzených úsekoch ciest ( odpoveď doručená 12.09.2014). Týmito skutočnosťami tak správca dane spochybnil deklarovanú prepravu repkových výliskov deklarovaná spoločnosťou žalobcu, označených v prílohách vystavených faktúr č. 1403009-140312 pre spoločnosť PROFESIONAL OIL KIT. Správca dane preto znížil dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane na riadku 15 a 16 daňového priznania zo sumy 89.977,80 eur na sumu 50.040,90 eur a ďalej konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods.1 zákona o DPH pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte. Predmetné dodanie tovaru správca dane kvalifikoval v súlade s § 2, § 8, § 13 a § 19 zákona o DPH ako dodanie tovaru v tuzemsku a dňom dodania tovaru uvedenom na daňových dokladoch, vznikla v zmysle § 19 zákona o DPH daňová povinnosť z celkovej sumy dodania tovaru 39.936,90 eur vo výške DPH 6.656,15 eur (20% zo základu dane 33.280,75 eur). Správca dane daň na výstupe vypočítal podľa § 22 ods.1 zákona o DPH. V kontrolovanom zdaňovacom období daňový subjekt odpočítal aj daň z faktúry interné číslo 14027 od spoločnosti MVR, s.r.o., IČO: 45282897, IČDPH: SK2022917578 zo dňa 31.03.2014, základ dane 838,68 eur, daň 167,74 eur za prepravu repkových výliskov, pričom podľa príloh k tejto faktúre išlo o prepravu motorovým vozidlom KE 825YC s pripojeným

vozidlom KE 845/YL. Podľa zistení zamestnancov správcu dane prostredníctvom dotazu pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. Bratislava o poskytnutie údajov z elektronického mýtneho systému, bolo zistené, že takéto vozidlo nie je a ani nebolo zaregistrované v elektrickom mýtnom systéme a pre uvedené vozidlo neexistuje žiaden mýtny záznam a taktiež neexistuje záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest. Správa dane žiadosťou č. 102624791/2016 žiadal aj o preverenie vlastníka držiteľa tohto motorového vozidla, na ktorú dostal odpoveď, že vozidlo s touto poznávacou značkou nebolo nájdené v databáze. Správca dane preto neuznal nárok na odpočítanie dane z faktúry interné č. 14027 za prepravu v celkovej sume 167,74 eur, pretože platiteľ dane postupoval v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Správca dane zároveň konštatoval, že ďalšie kontrolné zistenia správcu dane v kontrolovanom zdaňovacom období uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa nemali vplyv na určený rozdiel dane.

4. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 102565050/2017 zo dňa 12.12.2017 podal včas odvolanie žalobca, doplnené na základe výzvy dňa 31.01.2018. V odvolaní vytýkal správnemu orgánu prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie, ako aj vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k podanému odvolaniu žalobcu ako aj k jednotlivým odvolacím námietkam uviedol, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu dospel k záveru o správnosti postupu správcu dane ako aj jeho záverom, ku ktorým dospel vo svojom rozhodnutí, preto rozhodnutie správcu dane potvrdil.

6. V súvislosti s námietkou zástupcu daňového subjektu o porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku tým, že správca dane neoznámil kontrolovanému daňovému subjektu svoje pochybnosti nadobudnuté pri výkone daňovej kontroly a nevyzval ho, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril, žalovaný uviedol, že preskúmal písomnosť správneho orgánu prvého stupňa označenú ako Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly č. 103148045/2016 zo dňa 16. 05. 2016 doručenej splnomocnenému zástupcovi dňa 19. 05. 2016 v kontexte s právami a povinnosťami daňového subjektu upravenými v § 45 Daňového poriadku, ako aj zásadou úzkej súčinnosti s daňovým subjektom upravenej v § 3 ods. 2 Daňového poriadku a konštatoval, že jedným z práv kontrolovaného daňového subjektu vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane je podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Tak, aby daňový subjekt mohol využiť toto svoje právo, zaslal mu správca dane označenú písomnosť z 16. 05. 2016 vyhotovenú podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, ktorou daňovému subjektu oznámil, že za uvedeným účelom sa môže dostaviť na daňový úrad. Pojem úzka súčinnosť obsiahnutý v § 3 ods. 2 Daňového poriadku je nekonkrétny a svojím obsahom a rozsahom aj nejasný, preto nemožno jednoznačne ohraničiť pôsobenie správcu dane a daňových subjektov pri správe daní, týkajúce sa ich vzájomnej súčinnosti. Takéto ohraničenie je preto možné iba v súlade s tým, čo stanovuje Daňový poriadok a súvisiace právne predpisy ohľadom jednotlivých povinností týchto osôb, ktoré majú vyjadrovať úzku súčinnosť. Ak správca dane zaslal označenú písomnosť za účelom, aby sa daňový subjekt oboznámil s priebežnými zisteniami, oboznámil sa s pochybnosťami správcu dane a mal možnosť sa k nim vyjadriť, takýto úkon podľa žalovaného je v súlade so zásadou úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom. Vzhľadom na túto argumentáciu sa žalovaný nestotožnil s tvrdeniami daňového subjektu, že ak správca dane nepostupoval exaktne podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, tak porušil svoje povinnosti, pretože predmetné ustanovenie neupravuje spôsob, akým ho má správca dane realizovať. Svoje pochybnosti môže správca dane oznámiť a vyzvať kontrolovaný daňový subjekt na vyjadrenie, doplnenie údajov, vysvetlenie nejasností, opravu údajov a preukázanie ich pravdivosti aj pri ústnom pojednávaní, napríklad pri oboznamovaní s priebežnými výsledkami daňovej kontroly, čím by sa dosiahlo naplnenie označeného ustanovenia zákona. Daňový subjekt však toto svoje právo nevyužil a na daňový úrad sa nedostavil.

7. K ďalšej námietke daňového subjektu, že zo strany správcu dane došlo aj k porušeniu § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože bola prekročená lehota najviac 1 rok na jej vykonanie, ako aj k námietkam o nezákonnosti rozhodnutia č. 21404009/2015 zo dňa 07. 12. 2015 o prerušení daňovej kontroly z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu žalovaný uviedol, že daňová kontrola v danej veci začala doručením oznámenia o jej výkone č. 9801401/5/2628836/2014 zo dňa 09. 06. 2014 a bola ukončená 08. 07. 2016 doručením protokolu č. 103455300/2016 zo dňa 07. 07. 2016 spolu s

výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Aj keď lehota na ukončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, správca dane musí, resp. môže daňovú kontrolu, rovnako ako daňové konanie, prerušiť s tým, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o jej prerušení, ktorý nesmie byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo podané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane, deň prerušenia daňovej kontroly nemôže byť skorší ako deň doručenia rozhodnutia. V danej veci bola začatá daňová kontrola prerušená trikrát a to rozhodnutím zo dňa 25. 11. 2014 (č. 9810401/5/5185672/2014 od 05. 12. 2014, zo dňa 19. 06. 2015 (rozhodnutím č. 20413611/2015) od 30. 06. 2015, a zo dňa 07. 12. 2015 (rozhodnutím č. 201404009/2015) od 10. 12. 2015, vo všetkých prípadoch dôvodom prerušenia bola potreba získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu. Počas prerušenia daňovej kontroly lehoty podľa tohto zákona neplynuli (§ 61 ods. 5 Daňového poriadku). Po odpadnutí prekážok, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, správca dane pokračoval v jej výkone, ktorú ukončil v zákonnej lehote. Vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. 12. 2015 (podľa názoru splnomocneného zástupcu daňového subjektu, aby správca dane mohol aplikovať § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, musia byť splnené dve zákonné podmienky, musí byť Finančným riaditeľstvom SR zaslaná žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu a táto žiadosť musí byť podaná vo forme štandardného formulára, prijatého európskou komisiou) žalovaný uviedol, že ústredným kontaktným úradom na území SR pre oblasť administratívnej spolupráce s ostatnými členskými štátmi je FR SR (clo), ktoré vykonáva svoju právomoc na základe požiadaviek jednotlivých správcov dane. Práve správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu rozhoduje o tom, či potrebuje získať informácie prostredníctvom MVI a v akom rozsahu. Táto výmena informácií je následne realizovaná podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia 904/2010/EÚ na predpísaných tlačivách. Z predloženého spisového materiálu žalovaný zistil, že správca dane pri MVI postupoval v súlade so o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010.

8. K námietke daňového subjektu, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nemôže byť vyhotovené v skorší deň, než je deň, kedy príslušný orgán, t. j. FR SR pošle žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného štátu žalovaný uviedol, že § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku dáva správcovi dane možnosť prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu žiadosti o MVI, nie je povinnosť tak urobiť a rovnako nestanovuje ani lehotu, v ktorej musí daňovú kontrolu prerušiť. Je preto na úvahe správcu dane, či ihneď po zaslaní žiadosti o MVI preruší daňovú kontrolu alebo až s určitým časovým odstupom. Daňový poriadok obmedzuje správcu dane pri prerušení konania alebo daňovej kontroly len v tom, že deň prerušenia konania, resp. daňovej kontroly nemôže byť skorší, ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu, alebo elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší, ako deň jeho doručenia. Odvolací orgán nezistil rozpory s právnymi predpismi pri vydávaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. 12. 2015 a ani v prípade rozhodnutí zo dňa 25. 11. 2014 a z 19. 06. 2015.

9. K namietanej dĺžke trvania vyrubovacieho konania (18 mesiacov) žalovaný uviedol, že vyrubovacie konanie je upravené v § 68 Daňového poriadku, a ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňového subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Podľa znenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku platnom do 31. 12. 2017, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu a správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tomto prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. V ustanovení upravujúcom vyrubovacie konanie Daňový poriadok v znení platnom do 31. 12. 2017 neupravoval lehotu pre vyrubovacie konanie a lehoty na rozhodnutie upravené v § 65 ods. 1 a 2 Daňového poriadku sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 65 ods. 4). Postup správcu

dane vo vyrubovacom konaní a jeho priebeh je tak determinovaný aktivitou daňového subjektu v tom smere, či predloží svoje pripomienky a dôkazy. Splnomocnený zástupca daňového subjektu predložil písomné vyjadrenie zo dňa 28. 07. 2016 k protokolu o výsledku daňovej kontroly a správca dane počas vyrubovacieho konania analyzoval zistenia z daňovej kontroly vo vzťahu k námietkam uvedeným vo vyjadrení k protokolu. Splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu bolo následne zaslané oboznámenie sa s priebežnými výsledkami vyrubovacieho konania č. 102393479/2017 zo dňa 16. 11. 2017, na ktoré splnomocnený zástupca nereagoval. O tejto skutočnosti bol preto spísaný úradný záznam č. 102501112/2017 zo dňa 04. 12. 2017, a v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku dňa 12. 12. 2017 bolo vydané odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa doručené splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 20. 12. 2017, čím bolo ukončené vyrubovacie konanie.

10. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí vo vzťahu k tvrdeniam splnomocneného zástupcu daňového subjektu k zisteniam správcu dane o nesplnení podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH uviedol, že k uplatneniu oslobodenia dodávky vo vnútri spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že fyzicky opustil územie členského štátu odoslania. Podľa predložených faktúr, vážnych lístkov a dokladov CMR preprava mala byť uskutočnená motorovými vozidlami KFX 026, FDJ 180, LYF 013 a KE 825IC, podľa CMR dokladov preprava mala byť uskutočnená zo Stredy nad Bodrogom ako miesto prevzatia tovaru v inom členskom štáte bolo označené Maďarsko. Tak, ako je vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia (vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) správca dane z odpovede na MVI zistil, že spoločnosť VIA PROCONS SRL kúpila repkové výlisky od spoločnosti VENERG, s. r. o., a tieto mali byť ďalej predané spoločnosti PROFESIONAL OIL Kft. s tým, že prepravu tovaru z tuzemska zo skladu v Strede nad Bodrogom do Maďarska objednala a zaplatila spoločnosť VIA PROCONS SRL. Na základe tejto odpovede preto správca dane ďalej pokračoval v zisťovaní dodania repkových výliskov pre spoločnosť PROFESIONAL OIL Kft., a z odpovede na MVI doručenej dňa 08. 04. 2016 vyplynulo, že Maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie repkových výliskov pre spoločnosť PROFESIONAL OIL Kft. Podľa poskytnutých informácií táto spoločnosť nevykonávala obchodnú činnosť, spoločnosť je zmiznutý obchodník a zástupca spoločnosti bol v požadovanom období ukrajinský občan, nekontaktný. Pochybnosti vznikli aj v súvislosti s vozidlami, ktoré mali zabezpečovať prepravu čím preprava označeného tovaru preukázaná nebola. Nezrovnalosti boli správcom dane zistené aj porovnaním vážnych lístkov predložených daňovým subjektom VENERG, s. r. o., tvoriacich prílohu faktúry č. 1403010 a predložených uvedenými prepravcami, pretože z odpovede na MVI bolo správcom dane zistené, že vážny lístok zo dňa 27. 03. 2014 č. 481 predložený prepravcom Powders Kft. je vystavený na slnečnicu prepravovanú motorovým vozidlom KFXO26 zo spoločnosti VIA PROCONS SRL pre odberateľa VENAS, a. s., vážené o 8.47 hod., vytlačený vážny lístok o 8.48:12 hod., súčasne v tom istom čase o 8.48 hod. je vystavený vážny lístok č. 484, ktorý tvorí prílohu faktúry č. 1403010 vystavenej spoločnosťou VENERG, s. r. o., pre spoločnosť VIA PROCONS SRL zo dňa 27. 03. 2014, kde boli vážené repkové výlisky na tom istom motorovom vozidle KFX026 o 8.48 hod. vytlačené o 8.48:25 hod. Podľa vážnych lístkov č. 481 a 484 v priebehu jednej minúty bola odvážená slnečnica, prevzatá na sklad, odvážené prázdne vozidlo, naplnené repkovými výliskami a odvážené naložené vozidlo. Vykonanie takejto manipulácie s tovarom sa javí ako nereálne vzhľadom na časovú náročnosť, nehľadiac na fakt, že v priebehu minúty boli okrem tohto váženia uskutočnené celkovo štyri váženia podľa počtu vydaných vážnych lístkov a to uvedené pod č. 481 až 484. Žalovaný ďalej konštatoval, že napriek tomu, že spoločnosť VIA PROCONS SRL. vo svojej účtovnej evidencii priznala „triangulárny obchod“, objednala prepravu a zaplatila za ňu, uvedené zistenia z MVI nepreukázali, že repkové výlisky boli prepravené do iného členského štátu - Maďarsko a že fyzicky opustili územie členského štátu odoslania, tak ako to deklaroval daňový subjekt. Z uvedeného preto vyplýva, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie dane podľa § 43 ods.1 zákona o DPH. K tvrdeniu splnomocneného zástupcu daňového subjektu, že žalobca nikdy netvrdil, že vykonával prepravu repkových výliskov, no ku kontrole predložil faktúru za ich prepravu pre spoločnosť VIA PROCONS SRL od spoločnosti MVR, s.r.o., interné číslo faktúry 14027, podľa ktorej spoločnosť MVR, s.r.o. uskutočnila prepravu motorovým vozidlom KE825IC s prípojným vozidlom KE845YL, no podľa zistení správcu dane motorové vozidlo s takýmto evidenčným číslom nebolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a pre uvedené vozidlo neexistuje žiaden mýtny záznam a tiež záznam o pohybe tohto vozidla po vymedzených úsekoch ciest. Žalovaný k stanovisku žalobcu, ktorý sa v súvislosti s uplatnením oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH odvolal na rozsudok súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 273/11 Mecsek - Gabona

Kft., uviedol, že v takom prípade je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky citovaného rozsudku súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery (bod 42 až 43 označeného rozsudku). Žalovaný k týmto právnym záverom vyplývajúcim z označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zaujal stanovisko, že doklady, ktoré predložil daňový subjekt ku kontrole nepreukázali, že tovar bol odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu odoslania a z odpovedi na MVI vyplynulo, že vozidlá, ktoré mali uskutočňovať prepravu v čase od 26.03.2014 do 31.03.2014 prepravovali inú komoditu (slnečnicový olej a slnečnicu) pre odberateľa VENAS a.s., ktorý potvrdil prevzatie. Preprava bola realizovaná z Rumunska, resp. Maďarska na Slovensko. Kúpna zmluva 02/03/RV/2014 uzavretá dňa 24.03.2014 medzi žalobcom ako predávajúcim a VIA PROCONS SRL ako kupujúcim na predaj repkových výliskov neobsahovala žiadne zmluvné dojednania týkajúce sa prepravy tovaru. Daňový subjekt tak nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky predmetného rozsudku vo veci C - 273/11 Mecsek - Gabona Kft., uvedené v bode 43. rozsudku.

11. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100663565/20014 zo dňa 05.04.2018 ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce č. 102565050/2017 zo dňa 12.12.2017 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, zistenie skutkové stavu správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uzavrel, že administratívnym rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach, a preto žiadal, aby súd preskúmal tak zákonnosť samotného postupu orgánov verejnej správy, ako aj zákonnosť ich rozhodnutí.

12. V správnej žalobe žalobca trval na námietkach uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a pozornosť súdu upriamil na skutočnosť, že pri výkone daňovej kontroly došlo k neodstrániteľnej vade zákonnosti rozhodnutia porušením ustanovenia § 46 ods.5 Daňového poriadku. Zdôraznil, že toto ustanovenie nepojednáva o právach daňového subjektu, ale o povinnostiach správcu dane, t.j. že ak správca dane nemá možnosť oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt so svojimi pochybnosťami, pri ústnom pojednávaní, je povinný túto povinnosť realizovať iným zákonným spôsobom, pričom výzvu podľa označeného ustanovenia zákona je potrebné považovať za písomnosť, ktorá v súlade s ustanovením § 31 ods.1 písm.b/ Daňového poriadku sa doručuje daňovému subjektu do vlastných rúk. K obsahu písomnosti správcu dane č. 103148045/2016 zo dňa 16.05.2016 označenej ako „Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“ žalobca uviedol, že v tejto písomnosti sa žiadne pochybnosti správcu dane nenachádzajú a nie je v tejto písomnosti ani výzva, ktorá by zodpovedala splneniu zákonnej povinnosti správcu dane v zmysle § 46 ods.5 Daňového poriadku. V tej súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 16.12.2008, v ktorom Ústavný súd SR zdôraznil, že správca dane nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom. Žalobca považoval za prejav extenzívneho výkladu označeného ustanovenia zákona prax daňových úradov, ktoré si myslia, že si svoju zákonnú povinnosť splnia na ústnom pojednávaní a to aj v prípade, že sa daňový subjekt takéhoto ústneho pojednávania nezúčastní. Ďalej namietal vadu zákonnosti v postupe správcu dane, ktorý prinajmenšom rozhodnutím č. 21404009/2015 zo dňa 07.12.2015 nezákonným spôsobom prerušil daňovú kontrolu, pretože podľa názoru žalobcu správca dane nie je v zmysle § 61 ods.1 písm.b/ Daňového poriadku oprávnený vydať rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly skôr, než príslušný orgán (Finančné riaditeľstvo SR) nezašle žiadosť o MVI vo forme štandardného formulára prijatého európskou komisiou príslušnému orgánu iného členského štátu. Podľa žalobcu môže nastať situácia, kedy správca dane vydá rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, zároveň zašle internou komunikáciou (napríklad e-mailom) žiadosť o MVI príslušnému orgánu, avšak pracovník príslušného orgánu odmietne zaslať žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu a vráti túto žiadosť správcovi dane, čo spôsobí, že príslušný orgán rozhodol, že nie je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. V tom čase je však už daňová kontrola prerušená, no takéto prerušenie nemožno považovať za zákonné, lebo nebola splnená podmienka, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Aby nedochádzalo k nezákonnému spôsobu prerušenia daňovej kontroly, je potrebné, aby správca dane nevydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly skôr, ako príslušný orgán zašle žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu. Správca dane podľa žalobcu nie je žiadnym právnym predpisom oprávnený a ani iným legitímnym spôsobom splnomocnený zasielať žiadosti o MVI a preto zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly nastáva až dňom podania žiadosti o MVI príslušným orgánom. Ďalej žalobca namietal aj nezákonnosť

v postupe správcu dane, ktorý daňovú kontrolu prerušil podľa jeho názoru na dobu dlhšiu, ako to umožňuje nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty. Odvolal sa na čl. 10 označeného nariadenia, podľa ktorého uplynie lehota na poskytnutie informácií najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa bodu 25 preambuly predmetného nariadenia Rady sa uvádza, že: „Lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať...“. V preskúmavanej veci podľa žalobcu bola daňová kontrola trikrát prerušená, pričom každé prerušenie trvalo dlhšie ako tri mesiace (05. 12. 2014 - 29. 05. 2015, 30. 06. 2015 - 07. 11. 2015, 10. 12. 2015 - 08. 04. 2016). Žalobca poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, ktorá vychádza z nálezu Ústavného súdu sp. zn. , v ktorom bolo zdôraznené, že: „Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.“ Podľa žalobcu ak Daňový poriadok umožňuje v ust. § 61 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na § 46 ods. 10 druhá veta prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (odkaz na nariadenie Rady 904/2010), potom je potrebné prekročenie lehoty uvedenej v tomto článku považovať za závažný zásah do práv daňového subjektu v súvislosti s výkonom daňovej kontroly. Opakované prerušenie daňovej kontroly (každé z nich trvalo dlhšiu dobu, ako to umožňuje označený článok nariadenia Rady) je potrebné považovať za zákonom neodôvodnený prejav svojvôle správcu dane pri jej výkone. Nič na tom podľa žalobcu nemení ani tá skutočnosť, že správcovi dane neboli doručené odpovede na MVI, pretože konanie správcu dane, ktorý prerušil daňovú kontrolu na dobu dlhšiu ako tri mesiace, spôsobuje nezákonnosť dĺžky prerušenia daňovej kontroly. Článok 12 označeného nariadenia Rady umožňuje žiadanému orgánu, ktorý nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, aby okamžite písomne informoval žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom mal uviesť, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. V daňovom spise sa však takáto písomná informácia žiadaného orgánu zahraničnej daňovej správy nenachádza. Žalobca poukázal aj na právne názory vyslovené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. IÚS314/2015, z obsahu ktorého podľa žalobcu nesporne vyplýva, že daňové orgány nemôžu svojvoľne vyhlásiť, že nedodržanie lehoty uvedenej v čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 nemá vplyv na zákonnosť vykonanej daňovej kontroly, pretože nariadenia v zmysle čl. 249 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev sú záväzné pre všetky členské štáty a sú aj priamo použiteľné. Viazanie platnosti nariadenia na jeho implementáciu do vnútroštátneho práva je vylúčené. Žalobca namietal aj nezákonnosť vyrubovacieho konania, ktoré trvalo od 09. 07. 2016 do 12. 12. 2017, pričom vyrubovacie konanie podľa § 68 Daňového poriadku je daňovým konaním v zmysle Daňového poriadku, pretože sa v ňom rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, preto sú pre neho záväzné lehoty na vydanie rozhodnutia upravené v Daňového poriadku, ktorých nedodržanie v nadväznosti na SR spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane či určení jej rozdielu. V tej súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni, ale až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Priamo odpoveď na posudzovanie lehôt na rozhodnutie pritom dal Ústavný súd v náleze sp. zn. , keď uviedol: „Ak štátny orgán nedodrží zákonom ustanovenú lehotu na rozhodnutie v správnom konaní a ani nepožiada orgán najbližšie nadriadený o primerané predĺženie tejto lehoty tak, ako mu to umožňuje zákon, a až o niekoľko mesiacov po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom na rozhodnutie zistí, že je dôvod toto konanie prerušiť z dôvodu podania podnetu na začatie konania o predbežnej otázke, dopustí sa zbytočných prieťahov v konaní.“ V preskúmavanej veci podľa žalobcu správca dane nevydal rozhodnutie v lehote uvedenej v Daňového poriadku a ani nepožiadal nadriadený orgán o predĺženie tejto lehoty podľa , čím zo strany správcu dane došlo k neodstrániteľnej vady zákonnosti vyrubovacieho konania. Protiústavnosť znenia Daňového poriadku platného do 31. 12. 2017 si pritom v plnej miere uvedomilo aj Ministerstvo financií SR a predložilo Národnej rade návrh , ktorým sa okrem iného k doterajšiemu zneniu pripojil text: „Najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.“ Žalobca tvrdil, že ak by dovtedajšie znenie tohto zákonného ustanovenia bolo v súlade s SR, žiadna zmena či doplnenie zákona by sa nevyžadovala.

13. Vo vzťahu k otázke neuznania oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH žalobca v správnej žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Považoval za zmätočné a nepreskúmateľné tvrdenie správcu dane v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, že: „správca dane nespochybnil samotné dodanie tovaru, ale na základe zistení správcu dane neboli daňovým subjektom splnené a preukázané podmienky oslobodenia v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte.“ Žalobca namietal, že ak správca dane nespochybňuje dodanie tovaru do iného členského štátu, potom mu nie je jasné, z akého dôvodu mu nebol priznaný nárok na uplatnenie oslobodenia dodania tovaru podľa označeného ustanovenia zákona o DPH. Pozornosť súdu sústredil na obsah vyjadrenia z 28.07.2016 k Protokolu č. 103455300/2016 ako aj obsah odvolania z 31.01.2018, kde poukázal na to, že predmetný tovar (repkové výlisky) si u neho objednala rumunská spoločnosť VIA PROCONS SRL, IČ DPH: RO16164492, ktorý si objednal aj prepravu tovaru z územia SR do iného členského štátu (Maďarsko). Právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na rumunského odberateľa na území SR v Strede nad Bodrogom, kde bol tovar naložený na motorové vozidlá rôznych zahraničných prepravcov evidenčné číslo: KFX 026, FJD 180, LYF 013, ktoré priviezli rôzny tovar (repka, slnečnica) zo zahraničia do areálu spoločnosti VENAS, a.s. v Strede nad Bodrogom (táto spoločnosť v roku 2014 vlastnila lisovňu olejnín). Po vylisovaní repky vedľajší produkt tvoria repkové výlisky, ktoré žalobca nadobudol od spoločnosti VENAS, a.s. v jeho areáli v Strede nad Bodrogom a tieto následne odpredal rumunskému odberateľovi. Rumunská spoločnosť už v Strede nad Bodrogom mala právo nakladať s repkovými výliskami fakturovanými žalobcom faktúrami č. 1403009, 1403010, 1403011 a 1403012 ako vlastník, preto dala pokyn prepravcom, aby tovar dopravili jej odberateľovi, ktorým bola maďarská spoločnosť PROFESIONAL OIL KFT. V priebehu daňovej kontroly sa správcovi dane nepodarilo overiť, či maďarský odberateľ rumunského odberateľa a žalobcu priznal nadobudnutie tovaru, z ktorej skutočnosti správca dane vyvodil záver, že nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu. Žalobca opakovane zdôraznil, že jeho odberateľom nebola maďarská spoločnosť PROFESIONAL OIL KFT, ale rumunská spoločnosť VIA PROCONS SRL, s ktorou aj v súčasnej dobe obchoduje. Tento rumunský odberateľ (v súlade s tým čo je obsahom odpovede na žiadosť o MVI) priznal obchodovanie so žalobcom v mesiaci marec 2014 a priznal aj existenciu trojstranného obchodu (nákup tovaru na Slovensku, pokyn prepravcom prepraviť tovar zo Slovenska priamo do Maďarska). Rozsudok súdneho dvora vo veci C-273/11 Mecsek - Gabona Kft. pojednával o obdobnom prípade, kedy maďarský dodávateľ deklaroval dodanie tovaru talianskemu odberateľovi, ktorý nahlásil maďarskému dodávateľovi evidenčné čísla nákladných motorových vozidiel, ktoré mali u maďarského dodávateľa vyzdvihnúť tovar. Počas daňovej kontroly u maďarského dodávateľa bolo zistené, že talianskym daňovým úradom nebolo možné predmetného talianskeho odberateľa nájsť, že takýto subjekt nepoznali ani talianske daňové orgány, avšak daňové identifikačné číslo bolo spoločnosti s takýmto názvom pridelené, pretože bolo so spätnou účinnosťou zrušené. Maďarský daňový úrad na základe týchto zistení prijal záver, že maďarský dodávateľ nepreukázal dodanie tovaru v rámci spoločenstva a nepriznal mu nárok na oslobodenie od dane. Žalobca poukázal na obsah bodu 42. označeného rozhodnutia a odvolal sa na tú skutočnosť, že v preskúmavanej veci správcovi dane predložil všetky dôkazy o dodaní tovaru jeho rumunskému odberateľovi, ktoré sú vyžadované ustanovením zákona o DPH, pričom tieto údaje dostal od rumunskej spoločnosti VIA PROCONS SRL. Aj na danú vec sa preto vzťahuje právny záver vyslovený v bode 43. označeného rozsudku súdneho dvora, kde sa uvádza: „Súdny dvor teda rozhodol, že akonáhle si predávajúci splnil svoje povinnosti týkajúce sa preukázania dodávky v rámci spoločenstva, zatiaľ čo nadobúdateľ si nesplnil zmluvnú povinnosť odoslať alebo prepraviť dotknutý tovar mimo územia členského štátu dodania, je nutné za osobu povinnú zaplatiť DPH v tomto členskom štáte považovať práve tohto nadobúdateľa (pozri v tomto zmysle rozsudky Teleos a i. už citovaný, body 66 a 67, ako aj Euro Tyre Holding, už citovaný bod 38).“ Žalobca z toho vyvodil záver, že ak správca dane má pochybnosti o preprave tovaru, pričom jeho dodanie rumunskému odberateľovi nespochybňuje, potom za osobu povinnú platiť daň na území Slovenska je potrebné považovať ich rumunského odberateľa VIA PROCONS SRL, ktorý nadobudnutie tovaru od žalobcu potvrdil.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2018 k správnej žalobe konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a na tento aj správne aplikoval príslušné právne predpisy, preto rozhodnutie ako vecne správne žalovaný potvrdil. Z týchto podstatných dôvodov navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol. K jednotlivým žalobným dôvodom uviedol, že tieto sú v podstate totožné s odvolacími námietkami daňového subjektu proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení rozdielu

dane s DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ustanovenia § 46 ods.5 Daňového poriadku zaujal stanovisko, že toto ustanovenie neupravuje spôsob, akým ho má správca dane naplniť a môže tak urobiť napr. aj pri ústnom pojednávaní s daňovým subjektom, alebo v rámci prejednania priebežných výsledkov daňovej kontroly. V preskúmavanej veci správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly č. 103148045/2016 zo dňa 16.05.2016, v ktorom uviedol, že za týmto účelom sa môže dostaviť na daňový úrad v lehote 10 dní od doručenia oznámenia, prípadne dohodnúť iný termín. Oznámenie bolo doručené adresátovi 19.05.2016, na toto oznámenie však nereagoval a zástupca žalobcu sa na daňový úrad nedostavil, a to aj napriek tomu, že právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods.2 písm.d/ Daňového poriadku je pri správe daní úzko spolupracovať so správcom dane. Žalovaný ďalej uviedol, že § 46 ods.5 Daňového poriadku ukladá povinnosť správcovi dane, ak však správca dane preukáže, že vykonával úkony k tomu, aby dal možnosť kontrolovanému daňovému subjektu vyjadriť sa k zisteniam z kontroly a v rámci toho aj k pochybnostiam správcu dane, účel tohto ustanovenia bol naplnený. Takýto výklad žalovaný nepovažoval za extenzívny, pretože označené ustanovenie upravuje povinnosti správcu dane, nie však formu, akou má túto povinnosť naplniť. Výklad žalobcu v tomto smere preto považoval za prísne formalistický. Vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly v súvislosti so žiadosťou o MVI poukázal na to, že žalobné námietky sú formulované odlišne, než boli uvedené v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalobca pritom v správnej žalobe modeluje situáciu, ktorá u neho nenastala, keďže žiadosti o MVI v súvislosti s vykonávanou kontrolou boli príslušným orgánom zaslané dožiadanému orgánu členského štátu. Žalovaný trval na názore vyslovenom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, pretože je na úvahe správcu dane, či ihneď po zaslaní žiadosti o MVI preruší daňovú kontrolu alebo až s určitým časovým odstupom. Daňový poriadok obmedzuje správcu dane pri prerušovaní konania alebo daňovej kontroly len v tom, že deň prerušenia konania, resp. daňovej kontroly nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Na základe týchto skutočností žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že pri vydávaní rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly č. 21404009/2015 zo dňa 07.12.2015, č. 9810401/5/5185672/2014 zo dňa 25.11.2014 a č. 20413611/2015 zo dňa 19.06.2015 nezistil žiadne porušenie zákona. Zároveň uviedol, že Nariadenie Rady č. 904/2010 upravuje postup pri administratívnej spolupráci a lehoty upravené v tomto nariadení nemajú vplyv na lehotu na výkon daňovej kontroly. Označené nariadenie určuje lehotu pre dožiadaný orgán, ktorý má požadované skutočnosti preverovať, nie pre správcu dane, ktorý informáciu požaduje. Ak dožiadaný orgán nedodrží určenú trojmesačnú lehotu, nemá to nadväznosť na procesné lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa Daňového poriadku. Táto lehota je určená len pre časť procesu zabezpečenia získania informácie prostredníctvom MVI, pretože celý tento proces zabezpečenia informácie zahŕňa aj spracovanie žiadosti na území SR pred aj po získaní odpovede od dožiadaného orgánu. K tomu zaujal stanovisko aj Ústavný súd SR (-11), ktorý za konformne odôvodnený považoval záver Krajského súdu v Prešove, že v dôsledku riadneho prerušenia konania neplynú lehoty na konanie, ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých nedodržali dožiadané orgány lehoty určené v predmetnom nariadení. Žalovaný k tomu podotkol, že správca dane nemá dosah na dožiadaný orgán iného členského štátu, nemôže ovplyvňovať jeho postupy pri získavaní informácií na základe žiadosti o MVI, nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej dožiadaný orgán členského štátu koná a vzhľadom na potrebu preverenia skutočnosti pre správne určenie dane, správca dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich obdŕžaním. Z týchto dôvodov preto považoval námietku žalobcu, že prerušenie daňovej kontroly na dobu dlhšiu ako mesiace spôsobuje nezákonnosť dĺžky prerušenia daňovej kontroly za nedôvodnú. Za nedôvodnú žalovaný považoval aj žalobnú námietku týkajúcu sa nezákonnosti vyrubovacieho konania, ktoré trvalo od 09.07.2016 do 12.12.2017. Odvolal sa na § 68 ods.1 prvá veta, ods.3 Daňového poriadku v znení platnom do 31.12.2017, s tým, že lehoty na rozhodnutie podľa § 65 ods.1 Daňového poriadku, na ktoré poukazuje žalobca sa použijú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 65 ods.4 Daňového poriadku). Z tohto vyplýva, že správca dane pri vydaní rozhodnutia vo vyrubovacom konaní nepostupuje v lehotách podľa § 65 ods.1 Daňového poriadku, ale v lehote podľa § 68 ods.3 Daňového poriadku a v preskúmavanej veci správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu o oboznámení sa s priebežnými výsledkami vyrubovacieho konania č. 102393479/2017 z 16.11.2017, na ktoré splnomocnený zástupca nereagoval. O tejto skutočnosti spísal správca dane Úradný záznam č. 102501112/2017 zo dňa 04.12.2017 a následne 12.12.2017 vydal prvostupňové rozhodnutie, t.j. v lehote 15 dní od spísania úradného záznamu. Lehota na vydanie rozhodnutia tak vo vyrubovacom konaní bola dodržaná a rozhodnutie bolo zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 27.12.2017, čím

bolo vyrubovacie konanie ukončené. Vo vzťahu k neuznaniu oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH žalovaný v písomnom vyjadrení zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane a k vzneseným námietkam uviedol, že nesúhlasí so žalobcom namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci a nesprávnym posúdení tejto právnej otázky. Žalovaný zdôraznil, že k uplatneniu oslobodenia dodávky vnútri spoločenstva dôjde iba za situácie, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že fyzicky opustil územie členského štátu odoslania. Podľa predložených faktúr, vážnych lístkov a dokladov CMR, preprava mala byť uskutočnená motorovými vozidlami KFX026, FDJ180, LYF013 a , a podľa CMR dokladov táto preprava mala byť na trase zo Stredy nad Bodrogom s miestom prevzatia tovaru v inom členskom štáte - Maďarsko. Žalovaný ďalej argumentoval skutočnosťami uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí a poukázal na obsah odpovede na MVI doručenej dňa 06. 11. 2015, podľa ktorej spoločnosť VIA PROCONS SRL kúpila repkové výlisky od spoločnosti VENERG, s. r. o., a tieto mali byť predané spoločnosti PROFESSIONAL OIL KFT. Prepravu tovaru z tuzemska zo skladu v Strede nad Bodrogom do Maďarska objednala a zaplatila spoločnosť VIA PROCONS SRL. Správca dane vzhľadom na obsah tejto odpovede pokračoval v zisťovaní dodania repkových výliskov pre konečného spotrebiteľa a z odpovede na MVI doručenej 08. 04. 2016 vyplynulo, že maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie repkových výliskov pre spoločnosť PROFESSIONAL OIL KFT. Uvedená spoločnosť nevykonávala obchodnú činnosť, spoločnosť je zmiznutý obchodník, zástupca spoločnosti bol v požadovanom období ukrajinský občan, momentálne nekontaktný. Pochybnosti vznikli aj v súvislosti s vozidlami zabezpečujúcimi prepravu, maďarská daňová správa zistila, že majiteľ vozidla s evidenčným číslom FJD180 je Sverdsko Tibor, bytom Miskolc, v dňoch 03. 03. 2014 - 24. 03. 2014 uskutočňoval prepravu repky z KITE Zrt. (Nádudvar, Bem u 1) do VIA PROCONS SRL. Nakládka sa uskutočnila v Geszthely a vykládka sa uskutočnila v Strede nad Bodrogom, Skladná 6. Prevzatie tovaru bolo potvrdené spoločnosťou VENAS, a. s., Košice. Dňa 25. 03. 2014 a 27. 03. 2014 bol prepravovaný slnečnicový olej z Rumunska do SR pre spoločnosť VENAS, a. s., ktorá potvrdila prevzatie a ďalej bolo maďarskou správou zistené, že majiteľom vozidla KFX026 je spoločnosť POWDERS Kft. so sídlom v Debrecene. Táto uskutočňovala prepravu pre spoločnosť VIA PROCONS SRL v dňoch 06. 03. 2014

- 14. 03. 2014 bola prepravovaná repka v dňoch 25. 03. 2014 a 26. 03. 2014 bola prepravovaná slnečnica. Odberateľom bola spoločnosť VENAS, a. s., ktorá potvrdila prevzatie. Z odpovede na MVI vyplynulo, že vozidlá, ktoré mali uskutočňovať prepravu (KFX026, FDJ180) v čase od 26. 03. 2014 do 31. 03. 2014 prepravovali inú komoditu (slnečnicový olej a slnečnicu) pre odberateľa VENAS, a. s., ktorý potvrdil prevzatie a preprava bola realizovaná z Rumunska, resp. Maďarska na Slovensko. Tvrdenie, že spoločnosť VIA PROCONS SRL objednala prepravu a zaplatila za ňu, z MVI nevyplynuli, a nebolo preukázané, že tovar - repkové výlisky bol prepravený do iného členského štátu - Maďarsko, a že fyzicky opustil územie členského štátu odoslania, t. j. SR tak, ako to žaloba deklaroval. Žalobca bol povinný preukázať, že tovar bol reálne fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu, čo však v konaní preukázané nebolo, preto správca dane posúdil zdaniteľný obchod medzi žalobcom a spoločnosťou VIA PROCONS SRL ako dodanie tovaru v tuzemsku, v súlade s §§ 2, 8, 13 a 19 zákona o DPH. K žalobcom označeným bodom rozsudku Súdneho dvora EÚ č. 273/11 Mecsek - Gabona Kft. žalovaný uviedol, že doklady, ktoré žalobca predložil ku kontrole nepreukázali, že tovar bol odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu odoslania, pretože z odpovedí na MVI vyplynulo, že vozidlá, ktoré mali uskutočňovať prepravu v deklarovanom čase prepravovali inú komoditu pre odberateľa VENAS, a. s., ktorý potvrdil prevzatie a preprava bola realizovaná z Rumunska, resp. Maďarska na Slovensko. Kúpna zmluva 02/03/RV/2014 uzatvorená dňa 24. 03. 2014 medzi žalobcom ako predávajúcim a VIA PROCONS SRL ako kupujúcim na predaj repkových výliskov navyše neobsahovala žiadne zmluvné dojednania týkajúce sa prepravy tovaru (uvedená zmluva bola prílohou pri odpovedi na MVI). Žalobca tak nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky predmetného rozsudku vo veci C-273/11 Mecsek - Gabona Kft., uvedené v bode 42 a 43 rozsudku.

15. Žalobca v replike zo dňa 12. 08. 2018 trval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe a opätovne poukázal na neodstrániteľné vady v zákonnosti výkonu daňovej kontroly, najmä v porušení ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď zdôraznil, že uvedené ustanovenie ukladá správcovi dane, u ktorého vzniknú v priebehu daňovej kontroly pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom dve povinnosti - 1./ oznámiť tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a 2./ vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Realizácia tejto zákonnej povinnosti správcu dane nemá absolútne nič spoločné s jeho povinnosťou oboznámiť kontrolovaný

daňový subjekt s kontrolnými zisteniami (nie s priebežnými výsledkami daňovej kontroly tak, ako to urobil správca dane vo svojej písomnosti č. 103148045/2016 zo dňa 16. 05. 2016), aby tým umožnil daňovému subjektu uplatniť jeho právo podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. Navyše podľa žalobcu sa žalovaný v písomnom vyjadrení nevyjadril k námietke, že výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku je potrebné doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk v súlade s ust. § 31 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonného postupu pri prerušení daňovej kontroly opätovne zdôraznil, že v preskúmavanej veci došlo k porušeniu zákonnosti pri vydávaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, keď toto rozhodnutie bolo vydané skôr, ako príslušný orgán spôsobom podľa osobitného predpisu začal konať, a tiež došlo k nedodržaniu maximálnej lehoty na MVI. Žaloba zotrval aj na námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní s tým, že vzhľadom na protiústavnosť znenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku platného 31. 12. 2017 sa žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadnym spôsobom v tejto otázke nevyjadril. K právnej argumentácii týkajúcej sa prieniku právnej problematiky rozsudku Súdneho dvora vo veci C 273/11 Mecsek - Gabona Kft. s vecou, ktorá je predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní žalobca dal do pozornosti str. 6 svojej žaloby zo dňa 05. 06. 2018, v ktorej poukázal na spoločné prvky, ktoré má predmetný rozsudok s touto konkrétnou vecou. Zotrval na stanovisku, že právne závery uvedené pod bodmi 42. a 43. označeného rozsudku sa vzťahujú aj na tento konkrétny prípad a vzhľadom na prednosť komunitárneho práva pred právom vnútroštátnym, bolo potrebné, aby sa administratívne orgány týmito právnymi závermi dôsledne riadili. 16. Replika žalobcu bola doručená žalovanému na vyjadrenie dňa 22. 08. 2018 spolu s výzvou zo dňa 16. 08. 2018, žalovaný sa v súdom stanovenej lehote desiatich dní nevyjadril. 17. Správny súd v konaní podľa a nasl. - po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , a a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom štátnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 18. Podľa ( účinného od 01.07.2016, ďalej aj ), konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (ods. 3). Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona (ods. 4). 19. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 20. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 21. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj : „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 24. Podľa Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 25. Podľa Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije (ods. 10). 26. Podľa Daňového poriadku, správca dane daňové konanie : a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného

predpisu. Daňové konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane, tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie (ods. 3). Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania (ods. 4). Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú (ods. 5). 27. Podľa o dani z pridanej hodnoty ( v ďalšom texte aj : „zákon o DPH“), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 28. Podľa zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 : a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiu tovaru o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou, ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názvu odberateľa a adresu jeho sídla, miesto podnikania, prevádzkarne, bydlisko alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru , 3. adresu miesta a dodávku prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresa miesta a dátumu skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 29. Podľa zákona o DPH, odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 30. Podľa zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávku tovaru a služieb alebo platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 31. Právo na odpočítanie dane podľa zákona o DPH môže platiteľ dane podľa cit. zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa zákona o DPH. 32. Z obsahu rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj obsahu úplného administratívneho spisu predloženého žalovaným pre potreby súdneho konania vyplýva, že žalobca predložil správcovi dane daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, v ktorom označil v riadku 15 a 16 dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 89 977,80 eur podľa a zákona o DPH. V priebehu daňovej kontroly zaslal správca dane žalobcovi list označený ako: „Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly“ datovaný dňa 16. 05. 2016 doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 19. 05. 2016 s textom: „Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vám oznamuje, že do 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia môžete sa dostaviť na Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, č. dv. 413 za účelom oboznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014, vykonávanej u daňového subjektu VENERG, s. r. o., so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 452 828 97, IČ DPH: SK2022917578. Na dohodnutie termínu sa kontaktuje so správcom dane na vyššie uvedené telefónne čísla.“ Následne dňa 07. 07. 2016 bol správcom dane spísaný Protokol č. 103455300/2016 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH podľa príslušných ustanovení zákona o DPH, kde správca dane v číselnom zhrnutí výsledkov kontroly uviedol, že za kontrolované zdaňovacie obdobie bol u daňového subjektu, t. j. žalobcu zistený rozdiel oproti nadmernému odpočtu uvedenému v podanom daňovom priznaní v sume nižšej o 6 823,89 eur. Na základe týchto výsledkov daňovej kontroly v daňovom konaní dňa 12. 12. 2017 vydal správca dane rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 102565050/2017 zo dňa

12. 12. 2017, ktoré na základe podaného opravného prostriedku daňového subjektu bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100663565/2018 zo dňa 05. 04. 2018. 33. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 34. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý zakotvuje pravidlá postupu daňový správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1). 35. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení zákona o DPH daň, či nárok na odpočítanie dane musí mať základ nielen vo formálnom doklade, ale predovšetkým v existencii zdaniteľného plnenia, keďže zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. 36. V zmysle základných zásad správy daní upravených v § 3 Daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Toto ustanovenie proklamuje skutočnosť, že daňové subjekty ako povinné osoby daňovo-právneho vzťahu (výnimočne aj oprávnené) sú si pri správe daní rovné vo svojich právach a majú rovnaké povinnosti. Možno hovoriť o zásade rovnakého postavenia daňových subjektov pri správe daní, pričom však je treba mať na zreteli, že daňové právo je právo verejné, čo znamená nadradenosť orgánu štátu, resp. orgánu samosprávy, ak má zákonné právo vykonávať správu daní. Zásada rovnakého postavenia daňových subjektov sa prelína so zásadou zákazu diskriminácie. Zároveň Daňový poriadok proklamuje zásadu súčinnosti správcu dane a daňového subjektu, resp. iných osôb. Zakotvením tejto zásady do Daňového poriadku chcel zákonodarca vyjadriť povinnosť správcu dane, ale aj daňových subjektov, resp. zúčastnených osôb pri správe daní vzájomne spolupracovať, pretože len vzájomná súčinnosť môže pomôcť splniť účel správy daní, ktorým je správne zistenie dane a zabezpečenie jej úhrady. Zásada súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom je len všeobecnou zásadou, a správca dane na ňu nemusí prihliadať, ak sa daňový subjekt poskytnutiu súčinnosti vyhýba. Uvedená zásada súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom a inými osobami súvisí so zásadou, podľa ktorej sú daňové subjekty aj iné osoby, ktoré majú práva a povinnosti pri správe daní, alebo ktorých práva a povinnosti sú správou daní dotknuté, nielen oprávnené, ale aj povinné pri správe daní úzko spolupracovať so správcom dane. 37. Daňový poriadok ďalej ukladá daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly okrem iného predkladať aj záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. V oznámení o daňovej kontrole je povinnosťou správcu dane určiť lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly a zároveň poučiť účastníka daňového konania o následkoch ich nepredloženia. Daňový poriadok však pre správcu dane v priebehu daňovej kontroly stanovuje tiež povinnosť jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu, ktorý ich predložil a povinnosť vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť týchto deklarovaných údajov riadne preukázal. Toto ustanovenie Daňového poriadku zaručuje daňovému subjektu určitú ochranu v tom, že správca dane musí daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly informovať o svojich pochybnostiach a zároveň ho aj vyzvať, aby tieto pochybnosti

odstránil alebo vyvrátil. Ak by tak správca dane neurobil, mohlo by sa to považovať za konanie v rozpore s predmetným ustanovením (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). Ak by teda uvedená, podľa správcu dane nepravdivá, skutočnosť, resp. nepravdivý údaj bol dôležitým podkladom pre rozhodnutie v daňovom konaní, takýto nezákonný postup správcu dane by mohol mať dopad aj na zákonnosť rozhodnutia. Predmetné ustanovenie pritom neurčuje lehotu, v ktorej sa má daňový subjekt k výzve správcu dane vyjadriť, resp. v ktorej má doplniť svoje údaje, vysvetliť nejasnosti, opraviť nepravdivé údaje alebo preukázať ich pravdivosť. Správca dane v tomto prípade môže lehotu určiť priamo vo výzve. 38. Z uvedeného ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku v zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že zákonodarca stanovil správcovi dane, a to v prípade, ak vzniknú v priebehu daňovej kontroly pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom dve povinnosti: 1./ oznámiť tieto svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu 2./ vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Toto ustanovenia tak ukladá priamo zákonnú povinnosť správcovi dane vykonať určité preukázateľné úkony v situácii, ak daňovým subjektom podľa správcu dane tvrdené skutočnosti, resp. údaje sú dôležitým podkladom pre rozhodnutie v daňovom konaní, a to za účelom, aby boli zachované základné zásady daňového konania upravené v § 3 Daňového poriadku. 39. Správny súd v rámci preskúmavacieho konania vyhodnotil jednotlivé námietky žalobcu uplatnené v podanej správnej žalobe a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu procesných práv účastníka daňového konania, keď žalobca tvrdil, že pri výkone daňovej kontroly došlo k neodstrániteľnej vade zákonnosti porušením § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný zaujal veci stanovisko, že v danom prípade správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu list s označením „Oboznámenie sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly č. 103148045/2016“ zo dňa 16. 05. 2016, v ktorom uviedol, že za týmto účelom sa môže dostaviť na daňový úrad v lehote 10 dní od doručenia oznámenia, prípadne dohodnúť iný termín a toto oznámenie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 19. 05. 2016. Žalobca však na toto oznámenie nereagoval a k správcovi dane sa nedostavil. 40. Za danej situácie podľa názoru správneho súdu preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá povinnosť správcovi dane, avšak na druhej strane ak správca dane preukáže, že vykonával úkony k tomu, aby dal možnosť kontrolovanému daňovému subjektu sa vyjadriť k zisteniam z kontroly a v rámci toho aj k pochybnostiam správcu dane, potom účel ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku bol naplnený, pretože uvedené ustanovenie zákona priamo predpokladá povinnosť správcu dane v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, aby preukázateľným spôsobom tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu oznámil a zároveň aby ho vyzval, aby sa k nim vyjadril. Tieto skutočnosti však žalovaný v preskúmavanej veci žiadnym spôsobom nepreukázal a jeho oznámenie zo dňa 16. 05. 2016 nespĺňa zákonom vyžadované predpoklady, pretože tak, ako je vyššie uvedená citácia tohto oznámenia, správca dane v tomto oznámení neuviedol daňovému subjektu žiadne konkrétne pochybnosti a ani nevyzval žalobcu, aby sa k nim vyjadril, prípadne aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Z obsahu tohto oznámenia vyplýva to, že za účelom oboznámenia sa s priebežnými výsledkami daňovej kontroly sa daňový subjekt v stanovenej lehote môže dostaviť na Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce, preto správny súd vyhodnotil, že v priebehu daňovej kontroly došlo k podstatnému pochybeniu v procesnom postupe správcu dane a to nesplnením povinnosti zakotvenej v § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej, čím je daný zrušovací dôvod v zmysle ustanovenia . 41. K ďalším námietkam uplatneným žalobcom v správnej žalobe správny súd uvádza, že tieto vyhodnotil ako nedôvodné a v plnom rozsahu odkazuje na stanovisko žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, kde žalovaný veľmi podrobne rozoberá tieto námietky a odôvodňuje ich nesprávnosť. Predovšetkým vo vzťahu k neuznaniu oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu podľa zákona o DPH správny súd uvádza, že v priebehu daňovej kontroly vznikli veľmi vážne pochybnosti o dodaní deklarovaného tovaru do iného členského štátu, pretože k uplatneniu oslobodenia dodávky vnútri spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že fyzicky opustil územie členského štátu odoslania. Žalobca tak, ako je uvedené v odôvodnení tohto

rozhodnutia však relevantnými dôkazmi nepreukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu odoslania, čo je zákonná podmienka na uplatnenie oslobodenia od dane, teda žalobca bol povinný preukázať, že tovar bol reálne fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu, čo sa mu však nepodarilo, a ktoré skutočnosti vyplývajú aj z jednotlivých odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií, ako aj záznamov národnej diaľničnej spoločnosti o pohybe nákladných motorových vozidiel, ktoré mali vykonávať prepravu tohto deklarovaného tovaru. Navyše u spoločnosti VIA PROCONS SRL nebolo preukázané, že tovar nakúpený od žalobcu táto spoločnosť prepravila alebo odoslala mimo územia členského štátu odoslania. Na danú vec nie je možné použiť ani právne závery vyplývajúce z bodov 42 a 43 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11 Mecsek- Gabona Kft., pretože v konaní pred správcom dane nebolo preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu odoslania a z odpovedí na MVI vyplynulo, že vozidlá, ktoré mali uskutočňovať prepravu (KFX026, FDJ180) v čase od 26. 03. 2014 do 31. 03. 2014 prepravovali inú komoditu (slnečnicový olej a slnečnicu) pre odberateľa VENAS, a. s., ktorý potvrdil prevzatie, preprava bola z Rumunska, resp. Maďarska na Slovensko. Kúpna zmluva 02/03/RV/2014 uzatvorená 24. 03. 2014 medzi VENERG, s. r. o., ako predávajúcim a VIA PROCONS SRL ako kupujúcim na predaj repkových výliskov neobsahovala ani žiadne zmluvné dojednania týkajúce sa prepravy tovaru. Žalobca tak nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky predmetného rozsudku vo veci C-273/11 uvedené v bode 42 a 43 rozsudku. K námietke žalobcu týkajúcej sa prerušenia daňovej kontroly v súvislosti so žiadosťou o MVI správny súd uvádza, že pri vydávaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 21404009/2015 zo dňa 07. 12. 2015, č. 981041/5/5185672/2014 zo dňa 25. 11. 2014 a č. 20413611/2015 zo dňa 19. 06. 2015 nezistil správny súd rozpory s právnymi predpismi, pričom uvádza, že aj v prípade ak prerušenie daňovej kontroly presahovalo lehotu troch mesiacov, správca dane nemá dosah na dožiadaný orgán iného členského štátu a nemôže ovplyvňovať jeho postupy pri získavaní informácií na základe žiadosti o MVI. Bolo preto povinnosťou správcu dane čakať na odpovede daňových úradov iných členských štátov a pokračovať v daňovej kontrole až po ich obdŕžaní. Prerušenie daňovej kontroly na základe vyššie uvedených rozhodnutí tak nemá prvky nezákonnosti vo vzťahu k dĺžke prerušenia daňovej kontroly. K námietke o nezákonnosti vyrubovacieho konania, ktoré trvalo od 09. 07. 2016 do 12. 12. 2017 správny súd uvádza, že ani táto námietka nie je opodstatnená, pretože správca dane pri vydaní rozhodnutia vo vyrubovacom konaní nepostupuje v lehotách podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku, ale v lehote podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, a správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 12. 12. 2017 v zákonom stanovenej lehote 15 dní od spísania úradného záznamu č. 102501112/2017 zo dňa 04. 12. 2017. 42. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti správny súd dospel k záveru, že v priebehu daňového konania (daňovej kontroly) došlo zo strany správcu dane k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie zákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, preto v zmysle ust. zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (na návrh žalobcu v zmysle ust. ) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konania ( ). V ďalšom konaní je povinnosťou žalovaného odstrániť vytýkané procesné pochybenia vo veci, pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ) a v daňovej veci žalobcu opätovne rozhodnúť novým rozhodnutím. 43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci celkom úspech s tým, že žalovanému náhrada trov konania vzhľadom na výsledok súdneho sporu nepatrí. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 44. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne ( ). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.