Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom X. X, XXX XX J., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Félixom Neupauerom, advokátom, so sídlom D. Q. X/A, XXX XX. U., v konaní o zaplatenie 118,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -83 zo dňa 9. mája 2018 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 118,31 Eur a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -83 zo dňa 9. mája 2018 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 118,31 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v spojení so závislým výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 118,31 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd III. výrokom rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku po vykonanom dokazovaní za aplikácie rozhodných ustanovení , ustanovení , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) v spojení s , , , dospel k záveru, že žalobe žalobcu o zaplatenie 118,31 Eur je potrebné vyhovieť a vo zvyšku žalobu zamietnuť.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom, poškodeným z dopravnej nehody N. J. a žalobcom ako postupníkom. Konštatoval, že v súlade s ust. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpenie pohľadávky mal okresný súd preukázané zmluvou o postúpení pohľadávok a tiež Oznámením o postúpení pohľadávky postupcom. Okresný súd akceptoval uplatnený nárok ako škodu v rozsahu sumy 118,31 Eur. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na požičanie náhradného motorového vozidla len za dobu nájmu podľa Zmluvy o nájme č. 379 zo dňa 30.8.2017, pokiaľ bolo vozidlo v oprave. Okresný súd mal preukázané

servisnou objednávkou č. 3354170793, že táto bola vystavená dňa 28.8.2017. Ustálil, že vozidlo bolo prijaté na opravu dňa 28.8.2017. Bolo nesporné, že po nehode, odo dňa 28.8.2017, poškodený nemohol užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku poškodenia pri dopravnej nehode dňa 28.8.2017. Okresný súd priznal nárok za dobu, keď vozidlo preukázateľne bolo v oprave, t.j. od 30.8.2017 do 21.9.2017. Za uvedené obdobie nájmu mal okresný súd preukázanú účelnosť, aj príčinnú súvislosť vynaložených nákladov na nájom náhradného motorového vozidla s dopravnou nehodou, a to až do 21.9.2017, kedy bola oprava podľa faktúry dokončená. Za uvedené obdobie boli náklady za nájom vynaložené účelne. K zapožičaniu tohto vozidla za uvedené obdobie bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného. Poškodenému bol tento stav vnútený. Ak z tohto, nie dobrovoľného skutkového a právneho stavu, do ktorého sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s touto situáciou vzniknutých, za zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak okresný súd tomuto nároku vyhovel v celom rozsahu, t.j. za dobu opravy, keď preukázateľne poškodené motorové vozidlo poškodený odovzdával do opravovane podľa objednávky v deň nehody 28.8.2017 a podľa faktúry č. 3351170714 bola poskytnutá služba, teda oprava ukončená dňa 27.9.2017. Okresným súdom priznaná náhrada za zapožičanie náhradného motorového vozidla v období, keď vozidlo bolo preukázateľne v oprave, reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje vlastné motorové vozidlo. Okresný súd z uvedeného preto argumentáciu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu a dokladovanú výpočtom technickej hodnoty vozidla považoval za irelevantnú.

3. Okresný súd vo vzťahu k existencii škody skonštatoval, že pokiaľ išlo o uplatnenú výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu vykonávanej opravy vozidla, tak za skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie, prenájom náhradného motorového vozidla, sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Z čestného prehlásenia poškodeného mal okresný súd preukázané, že poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať, toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutnej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady na nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo, ktoré používal na denné dochádzanie do práce z J. do W. Q. T.. Uvedené náklady boli pre poškodeného skutočnou škodou. Z ustanovenia v spojení s a , vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie vecí, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou bola aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Preto skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Súčasne bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v tomto spore išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo na cestu do práce riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore jeho právny nástupca a táto cena (škoda) zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, teda právnemu predchodcovi žalobcu, vznikli a ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Okresný súd uviedol, že nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu vyplývala práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený používal vozidlo na dochádzku do práce z J. do W. Q. T., čo mal okresný súd preukázané z čestného prehlásenie poškodeného.

4. Okresný súd uviedol, že záväzok poškodeného - nájomcu z titulu dlžného nájomného voči žalobcovi zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky. Pohľadávka poškodeného ako nájomcu voči žalobcovi ako prenajímateľovi bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok v zmysle dojednania čl. 4.. Zaplatenie nájomného, t.j.

zánik záväzku poškodeného bol preukázaný v zmysle dojednania čl. 5. Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.9.2017. V zmysle ust. , dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v ods. 1 a 2, t.j. poškodenému vznikla majetková ujma vzájomným započítaním - dohodou podľa zmluvy o postúpení pohľadávok v čl. 5 v spojení s čl. 4.. V prípade započítania na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec podmienok, ktoré inak ustanovuje pre započítanie jednostranným právnym úkonom. Predmetnou dohodou teda zanikol - bol splnený záväzok poškodeného z titulu dlžného nájomného, vyúčtovaného vo faktúre prenajímateľa č. 170411 a okamihom zániku tohto záväzku poškodenému vznikla reálne škoda v rozsahu, ako vyplynulo z výroku rozsudku okresného súdu, t.j. skutočná škoda.

5. Okresný súd priznal uplatnený nárok v rozsahu, ako vyplynul z výroku rozsudku okresného súdu, v zmysle ust. a , v spojení s ust. , podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná škoda bola preukázaná započítaním v zmysle dohody o zápočte podľa čl. 4. a 5. Zmluvy o postúpení pohľadávok.

6. Okresný súd nepriznal úrok z omeškania, pretože nemal preukázané omeškanie žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 20.12.2017 splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle . Predmetným listom bolo preukázané, že žalovaný oznámil právnemu nástupcovi poškodeného, prečo nepriznal nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla. Vysvetlením dôvodov, prečo nebolo poskytnuté predmetné plnenie v celom rozsahu, nevznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného úroky z omeškania v zmysle . Žalobca nepreukázal okresnému súdu svoje tvrdenie, že žalovaný si povinnosť v zmysle ust. nesplnil v zákonom ustanovenej lehote. O tom nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie napriek tvrdeniu žalovaného, že listom zo dňa 20.12.2017 si žalovaný uvedenú zákonnú povinnosť splnil riadne, t.j. v zákonom stanovenej lehote. Žalobca ani nepreukázal, že práve v súvislosti so škodou, ktorú si uplatňuje titulom nároku na náklady vynaložené za nájom náhradného vozidla, zaslal žalovanému včas všetky potrebné podklady na prešetrenie uvedeného nároku, nedoložil o tom okresnému súdu žiadny dôkaz. Okresný súd nemal preukázané, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti v zmysle a , a preto nevznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa . Žalovaný si splnil svoju povinnosť v zmysle uvedených zákonných ustanovení listom zo dňa 20.12.2017 a žalobca nepreukázal, že táto povinnosť bola splnená po uplynutí zákonom stanovených lehôt.

7. Okresný súd zdôraznil, že peňažná sankcia v podobe úroku z omeškania, upravená v Z.z, je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ Z.z a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a bola nútená oznámiť v zákonnej lehote poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné teda nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Pri preukázaní, že žalovaný splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. , sa žalovaný nedostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré je uplatnené proti žalovanému v tomto spore, nakoľko výška škody bude ustálená až právoplatným rozhodnutím súdu a žalovaný sa môže dostať do omeškania až v prípade nevyplatenia náhrady tejto škody v súdom určenej lehote.

8. Okresný súd zdôraznil, že v prejednávanej veci nemal sporné, že poškodený/právny nástupca uplatnil nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému na základe ustanovenia , ktorý v Z.z stanovuje splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ. Ide o kogentné zákonné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť pohľadávky, majúcej základ v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neumožňuje určenie iného času splatnosti poistného plnenia. Za situácie, že poisťovateľ uzná a poskytne poistné plnenie poškodenému v ním uplatnenej výške, je z hľadiska určenia času rozhodujúci okamih, kedy poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť ( prvá časť vety ). Ak však poisťovateľ odmietol poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu, v dôsledku čoho poškodený, v danom prípade jeho právny nástupca, uplatnil

nárok v súdnom konaní, relevantným je až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

9. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd postupoval podľa ust. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 % s ohľadom na skutočnosť, že neúspech žalobcu čo do nároku na zaplatenie úroku z omeškania predstavoval iba sumu 2,02 Eur. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 118,31 Eur v spojení so závislým III. výrokom o nároku na náhradu trov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na dôvody odvolania v zmysle ust. a . Žalovaný mal za to, že rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí aj nepreskúmateľnosťou s poukazom na ust. tretia veta . Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom spore. Žalobca vo vedenom konaní poukázal na skutočnosť, že dňa 28.08.2017 došlo v meste J. ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému: J. N., na vozidle KIA Ceed, ev. č. MT 755 EI. Škodová udalosť mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného mal byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 379 zo dňa 30.08.2017. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 170411 zo dňa 21.09.2017 na celkovú sumu 993,60 Eur s DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.12.2017 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu a poistné plnenie krátil o zmenu technickej hodnoty vozidla a pevné prevádzkové náklady. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 21.09.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Žalovaný mal za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z okresným súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené žalobcom) vyplynulo, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný.

11. Žalovaný poukázal na ust. . Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore so zákonným ustanovením . K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení ako to uvádza prvoinštančný súd v rozsudku. Zo zmluvy o postúpení jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne nemohla vzniknúť pohľadávka na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú žalobca mienil použiť na započítanie. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2008. Predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), preto takýto právny úkon podľa ustanovenia je zjavne absolútne neplatný.

12. Žalovaný poznamenal, že prvoinštančný súd v rozsudku ani len relevantne neuviedol, na základe akého konkrétneho titulu vyplývajúceho zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov prisúdil žalobcovi uplatňovanú údajnú pohľadávku voči žalovanému. Prvoinštančný súd v rozsudku právne kvalifikuje uplatňovaný nárok žalobcu na jednom

mieste ako ujmu a na inom mieste ako škodu, resp. skutočnú škodu, pritom uvádzal len všeobecný odkaz na ustanovenia a (resp. ). V uvedenej časti preto považoval rozsudok prvoinštančného súdu zároveň za nepreskúmateľný.

13. Žalovaný namietal, že prvoinštančný súd sa žiadnym relevantným spôsobom nezaoberal namietanou skutočnosťou nevyhnutnosti odpočítania nákladov, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k jeho poškodeniu nedošlo) od žalobcom uplatňovaného nároku. Žalovaný navrhol rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -83 zo dňa 09.05.2018 v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

14. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 14.08.2018. Žalobca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutej časti za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súčasne podotkol, že žalobca aj naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci, ako aj nedostatočnosti odôvodnenia právnych záverov prvoinštančného súdu, považoval za neopodstatnené. Podľa žalobcu okresný súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky a z oznámenia o postúpení pohľadávky, na základe čoho došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V danom smere poukázal na skutočnosť, že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý mal poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Považoval preto za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného uvedené v podanom odvolaní, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ evidoval voči poškodenému ako dlžníkovi. Zistený skutkový stav, právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku okresného súdu v otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu považoval za dostatočné a správne. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, bolo napokon zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, ako postupníka. Uvedené bolo potvrdené aj predloženým Oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.12.2017, z ktorého nepochybne vyplynulo, že žalovaný svojim konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Okresný súd tak v danom smere vychádzal zo správania strán v čase pred podaním návrhu žalobcu, kedy žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky. Rovnako tak bolo zo strany žalovaného poskytnuté čiastočné poistné plnenie, a preto nemohlo byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.

15. K žalovaným namietanou arbitrárnosťou a svojvôľou súdu prvej inštancie žalobca poukázal na základné princípy , predovšetkým na Čl. 4, Čl. 5, Čl. 15 a Čl. 17, na ktorých stojí tento procesný právny predpis a ktoré, hoci netvoria paragrafové znenie zákona, nemožno ignorovať. Napokon aj v rozhodnutiach, na ktoré sa žalovaný odvolával vo svojom odvolaní, sa uvádza, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď, ale iba na argument, ktorý je pre vec rozhodujúci. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. .

16. V prípade namietania absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ustanovením , či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a rozpore s ust. sú preto neopodstatnené. Poškodený má v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla). Dlžníkom tak v tomto prípade je práve žalovaný a nie poškodený, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému

zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Rovnako tak tvrdenie žalovaného, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považoval za ničím nepodložené a zjavne účelové. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.09.2017 poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

17. Žalobca námietky žalovaného uvedené v odvolaní zo dňa 04.07.2018 považoval za neopodstatnené, a preto navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa a rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -83 zo dňa 09.05.2018 v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. Súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

18. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo podľa postupu okresného súdu, a to podaním zo dňa 06.09.2018 doručené právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý do momentu konania, rozhodovania krajským súdom nevyužil možnosť vyjadriť sa k nemu v lehote do 10 dní od doručenia v zmysle doručenky na č.l. 122 spisu, a to od doručenia dňa 17.09.2018.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ustanovenia , a postupom bez nariadenia pojednávania za akceptovania ustanovenia , bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -166 zo dňa 10.06.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 10.09.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. Primárne krajský súd uvádza s ohľadom aj na iné odvolacie sporové právne veci prebiehajúce medzi rovnakými sporovými stranami, že každú z nich môže posudzovať len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov. Uvedené znamená, že pri tej - ktorej sporovej právnej veci mohol krajský súd posudzovať a vyjadrovať sa k záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu len v úzkej väzbe na vymedzené odvolacie dôvody. Inými slovami to, čo v konkrétnej sporovej právnej veci odvolateľ neurobil predmetom posudzovania odvolacieho konania, tak nebolo ani následne hodnotené krajským súdom. Krajský súd preto v tej ktorej sporovej právnej veci sa mohol vyjadrovať vo väzbe k záverom okresného súdu obsiahnutých v napadnutom rozsudku okresného súdu, len k tomu, čo odvolateľ rozporoval v rámci odvolacieho konania, a to, čo sa nestalo predmetom odvolacieho konania, zostalo len v záveroch vyjadrovaných okresným súdom v napadnutom rozhodnutí. Uvedené zdôrazňuje krajský súd aj vo vzťahu k princípu právnej istoty s poukazom na Článok 2 ods. 2 . Ak niektoré závery, okolnosti neurobil odvolateľ spornými vo vyvolanom odvolacom konaní, tak zákonite ani k nim nemal priestor, možnosť sa odvolací súd vyjadrovať, a tým boli ponechané závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozhodnutí.

22. Žalovaný okrem iného v odvolaní poukázal na to, že podľa jeho názoru rozsudok okresného súdu nie je dostatočne odôvodnený v zmysle ust. , v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Krajský súd po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, rozsahom jeho odôvodnenia uvádza, že rozhodnutie okresného súdu má všetky náležitosti vyžadované ustanovením . Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti v danej veci považoval za preukázané, ktoré tvrdenia tvorili obsah dôkaznej povinnosti tej - ktorej sporovej strany s vyhodnotením, čo ktorá sporová strana preukázala, resp. nedokázala v rámci svojich tvrdení. Okresný súd vyhodnotil dôkazný stav, ktorý vyjadril a následne právne posúdil, preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku okresného súdu. Krajský súd vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného o ním tvrdenom zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces, poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických

osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , , ). Rozsudok okresného súdu bol riadnym spôsobom odôvodnený, a pokiaľ sa okresný súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného ako odvolateľa, tak uvedené neznamená porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

23. V zmysle ust. , v spojení s odvolaním žalovaného zo dňa 04.07.2018, v danej sporovej právnej veci bol posudzovaný len napadnutý I. výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 118,31 Eur spolu so závislým III. výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a to len v rozsahu tých námietok žalovaného, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 04.07.2018. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že žalobca v uplatnenom nároku nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu tvrdenej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že právny predchodca žalobcu a súčasne poškodený z poistnej udalosti - J. N. postúpil pohľadávku na poistné plnenie žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.09.2017 vo výške 993,60 Eur. Táto vznikla z poistnej udalosti, keď si postupca - J. N. (poškodený) od postupníka (žalobcu) vypožičal náhradné motorové vozidlo podľa Zmluvy o nájme č. 379 zo dňa 30.08.2017 po dobu opravy poškodeného vozidla. Žalobca vystavil poškodenému po ukončení nájmu faktúru č. 170411 za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 379 v celkovej výške 993,60 Eur. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 20.12.2017 oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti, ako aj výšku plnenia žalobcovi, a to v sume 875,49 Eur.

24. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2017, uzavretej medzi žalobcom a postupcom - poškodeným J. N. uvádza, že ňou postupca a poškodený z poistnej udalosti postupoval pohľadávku, ktorou disponoval voči žalovanému, a to pohľadávkou na poistné plnenie, ktorá pozostávala z náhrady nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla, preto nemožno súhlasiť s odvolaním žalovaného, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol neexistujú predmet postúpenia, ak táto pohľadávka poškodenému p. J. N. vznikla, ku ktorej dlžníkom bol žalovaný. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky ako zmluvy neplatnej. K neopodstatnenosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného pristupuje aj samotné správanie sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Krajský súd upriamuje pozornosť na obsah Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2017, uzavretej medzi žalobcom a poškodeným - postupcom p. J. N.. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola peňažná pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Predmetom postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia. Išlo o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, preto predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá ust. . Okresný súd správne skonštatoval, že ak k úhrade nájomného poškodeným J. N. voči žalobcovi došlo formou započítania (čo poznamenáva krajský súd je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady), tým vznik a existencia škody bola preukázaná, ak sa zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2017 dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie nebol poškodený tak, ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy o postúpení, dlžníkom je žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na poistné plnenie, ak sa stala predmetom zmluvy o postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2017 mala spôsobilý predmet postúpenia a ide o platný právny úkon.

25. Krajský súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to pohľadávku na poistné plnenie v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú pohľadávku poškodený postúpil žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2017 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. a nasl. ustanovenia v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Zvýrazňuje krajský súd, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú pohľadávku nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla.

26. Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaného, že by rozsudok okresného súdu v napadnutej časti bol nesprávny, nezákonný, resp. arbitrárny. Vo vzťahu k tomuto irelevantnému odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý za protiústavné a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti, o ktorý prípad tu v danej sporovej právnej veci nešlo (, , uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -14 zo dňa 01. augusta 2017). Krajský súd na základe rozsahu odvolacích dôvodov a odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nezistil, že by závery súdu prvej inštancie boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a zo záverov okresného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov (poznamenáva krajský súd v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sa žalovaný v rámci ním podaného odvolania a vyjadrených odvolacích dôvodov nestotožňuje so závermi okresného súdu, sama osebe na prijatie záverov zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany konania vrátane jej dôvodov a námietok.

27. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že by okresný súd neuviedol titul, podľa ktorého žalobe žalobcu o zaplatenie 118,31 Eur vyhovel, pretože okresný súd v odseku 50. odôvodnenia svojho rozsudku poukázal na právnu úpravu, podľa ktorej vyhodnotil dôvodnosť žalobcovho nároku na zaplatenie istiny 118,31 Eur. Okresný súd sa vyjadril aj k obrane žalovaného o ním tvrdenej nevyhnutnosti odpočítania nákladov z uplatneného poistného plnenia, čo je obsiahnuté v odseku 47. v spojení s odsekom 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Tento záver o nedôvodnosti obrany žalovaného zdôvodnil tak, že táto obrana nebola opodstatnená, vzhľadom k preukázanej nevyhnutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného vozidla.

28. Na základe vyjadrených odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd nezistil okolnosti na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch a k nim sa viažuceho odôvodnenia potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. .

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol voči žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.