Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/88/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci navrhovateľky (manželky, matky): A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F. G. XXXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom H. XX/XX, XXX XX F. I. a manžela navrhovateľky (otca): F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F. G. XXXX, zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom J. K. XXX/X, XXX XX L. M. N., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému (toho času plnoletému) F. B., nar. XX.XX.XXXX zastúpenému do dovŕšenia plnoletosti kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica a maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -38 zo dňa 9. augusta 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -38 zo dňa 9. augusta 2023 v napadnutých výrokoch, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol, o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX a trovách prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -38 zo dňa 9. augusta 2023 vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k F. B., nar. XX.XX.XXXX m e n í tak, že konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že „Súd manželstvo manželky A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX a manžela F. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. vo zväzku O., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvádza . Súd zveruje na čas po rozvode mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný od právoplatnosti tohto rozsudku o rozvode platiť na mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 140 € mesačne a na mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 110 € mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX každý týždeň od piatka 17:00 hod. do nedele 17:00 hod. Matka je povinná v určený čas deti na styk pripraviť v mieste svojho bydliska a styk otcovi s deťmi umožniť. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že považoval za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v E. (č.l. 5 spisu), že dňa XX.XX.XXXX sa manželom narodil syn F. (č.l. 4 spisu), dňa XX.XX.XXXX sa manželom narodil syn J. (č.l. 4 spisu ), príjem manžela je 966,72 Eur mesačne netto (č.l. 25 spisu), príjem manželky je 474,22 Eur mesačne netto (č.l. 26 spisu) a pohovorom pracovníčky úradu práce s mal. deťmi mal za preukázané aj to, že manžel fyzicky ubližuje svojej manželke.

3. S poukazom na , Z.z, , a vykonané dokazovanie okresný súd návrhu vyhovel. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí ( Zákona o rodine). Inak povedané, manželstvo má nasledovné funkcie: - sociálnu (t.j. manželia majú tvoriť spoločenstvo, a to nie hocijaké, ale harmonické) - ekonomickú (t.j. manželia majú spoločne hospodáriť - teda majú prispievať na úhradu potrieb rodiny) - biologickú ( t.j. manželia majú spolu intímne žiť) - výchovnú ( t.j. manželia majú spolu vychovávať deti).

4. Medzi manželmi bolo nesporné, že manžel manželke vulgárne nadáva, že aj manželka manželovi vulgárne nadáva a že manželia sa intímne nestýkajú už od februára 2023, pričom vykonaným dokazovaním bolo potvrdené aj to, že manžel dokonca svojej manželke fyzicky ubližuje. Tieto skutočnosti (najmä prítomnosť či už verbálnej alebo aj brachiálnej agresivity) sú podľa okresného súdu objektívnym prejavom toho, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené; súd preto manželstvo účastníkov rozviedol. Pritom prihliadol aj na to, že hoci manželstvo je upravené zákonom, nejde výlučne o právny inštitút. Nielen pre uzatvorenie manželstva, ale najmä pre jeho ďalšie trvanie sú totiž rozhodujúce mimoprávne motivácie (t.j. manželská láska alebo potreba dodržať manželský sľub alebo snaha netraumatizovať rozvodom spoločné deti a pod.). Vzhľadom na horeuvedené potom už samotná neexistencia citu lásky (v prípadoch, ak každý z manželov nemá nejaký iný dôvod na zotrvanie v manželstve) je dostatočným dôvodom aj na vyvodenie právnej konzekvencie v podobe rozvodu manželstva. V súdenej veci ide pritom zjavne práve o túto situáciu, čo je zrejmé z toho, že manželka na pojednávaní okrem iného uviedla, že „...k manželovi stratila akúkoľvek citovú väzbu...“. Pre úplnosť sa žiada zdôrazniť, že hoci v konaní nebolo preukázané, že manžel svoju manželku opľul a pomočil (ktorou skutočnosťou manželka vysvetlila stratu svojej citovej väzby k manželovi), v skutočnosti nie je dôležité, či vymiznutie pozitívnych citov bolo spôsobené opľutím a pomočením, alebo niečím iným - pre účely rozhodnutia o rozvode je totiž dôležitý iba výsledok - t.j. strata citovej väzby.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ rozviedol manželstvo rodičov mal. F. a mal. J., bolo potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností. Pokiaľ ide o možnosť zveriť maloletých do striedavej osobnej starostlivosti alebo do spoločnej osobnej starostlivosti, z , vyplýva, že zverenie detí do týchto foriem starostlivosti prichádza do úvahy iba vtedy, ak záujem o zverenie do tej-ktorej formy starostlivosti majú obaja rodičia. V súdenej veci však so zverením detí do spoločnej, resp. striedavej osobnej starostlivosti súhlasila iba matka, pričom otec so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti výslovne nesúhlasil, resp. k zvereniu detí do spoločnej osobnej starostlivosti súhlas nedal. Vzhľadom na takýto postoj otca potom okresný súd deti zveril do výlučnej starostlivosti - a to matke. Pri zverení detí matke okresný súd vychádzal z toho, že matka s takýmto riešením súhlasila, a tiež z toho, že otec neprejavil záujem ani o to, aby deti boli zverené práve jemu (viď č.l. 36 spisu). Pretože deti boli zverené matke, bolo potrebné upraviť rozsah vyživovacej povinnosti otca. V konaní bolo preukázané, že čistý príjem otca je 966,72 Eur mesačne. S prihliadnutím na takýto príjem otca, na to, že otec má celkom 2 vyživovacie povinnosti, a na odôvodnené potreby 17- ročného F. a 6-ročného J. okresný súd potom dospel k záveru, že adekvátne výživné je 140 Eur na mal. F. a 110 Eur na mal. J.. Keďže rodičia výslovne neuviedli ani to, že úpravu styku žiadajú neupraviť, styk bolo potrebné upraviť autoritatívne. Pretože otec sa odmietol vyjadriť aj k rozsahu styku, okresný súd styk upravil spôsobom obvyklým v súdnej praxi - t.j. tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s deťmi počas víkendov. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa .

6. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie manžel - otec (č.l. 42 spisu) a žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh na rozvod manželstva zamietol. Okresný súd napadnutým rozsudkom mal. F. a mal. J. zveril do osobnej starostlivosti matky a manžela- otca zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo výške 140,- Eur a 110,- Eur a tiež upravil styk s deťmi, čo zdôvodnil údajnou verbálnou a brachiálnou agresivitou, ktorá je podľa okresného súdu objektívnym prejavom vážneho narušenia vzťahov medzi manželmi, a preto manželstvo rozviedol,

pričom so zverením detí do spoločnej resp. striedavej starostlivosti súhlasila iba matka, a tak okresný súd deti zveril do výlučnej starostlivosti matky. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa odvolateľa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vyhodnotenie skutkového stavu prvostupňovým súdom nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Tvrdenia o trvalom a hlbokom rozvrate manželstva nie sú pravdivé. Odvolateľ sa agresívne nesprával a ani nebol žiarlivý. Vo vzťahu žijú s manželkou už viac ako 24 rokov, pričom počas spolužitia museli absolvovať rôzne problémy a nástrahy. Obaja žijú stále spolu v spoločnej domácnosti vrátane detí, o ktoré sa riadne spoločne starajú. Odporca uhrádza všetky potrebné výdavky s vedením spoločnej domácnosti. Spolu vychovávajú deti. V žiadnom prípade nie je ich manželstvo trvalo a hlboko rozvrátené. Je pravdou, že manželka mala v minulosti tendenciu nadväzovať známosti s inými mužmi, no vzhľadom na skúsenosti odvolateľa s ňou (nejednalo sa totiž z jej strany o vážne známosti), jej takéto správanie toleroval. V poslednej dobe sa manželka pravdepodobne pokúsila o nadviazanie vážnej známosti, keď sa odvolateľ s dotyčným mužom stretol, tak tento sa mu priznal, že o nič také nemal a nemá záujem. Odvolateľ chcel vzniknutý problém s manželkou riešiť, táto mu však svoj záujem o nadviazanie vážnej známosti poprela, a tak v súčasnej dobe nevie vyhodnotiť, čo je potrebné v ich vzťahu zmeniť, resp. upraviť tak, aby takéto situácie v budúcnosti už nevznikali. Stále bol a aj v súčasnej dobe je schopný a ochotný manželstvo zachovať, keďže toto plní v podstate všetky funkcie, pričom naposledy sa intímne stýkali v júli tohto roku. Preto nesúhlasí s rozvodom manželstva.

7. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že namieta rozhodnutie okresného súdu o starostlivosti o maloleté deti, s ktorým nesúhlasí, pretože manželstvo nie je trvalo a hlboko rozvrátené, ale aj vzhľadom na ustanovenia právnych predpisov. Sama manželka totiž v svojom návrhu uviedla, že žiada maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to z dôvodu bezproblémovej spoločnej starostlivosti o obe maloleté deti, ktorú realizujú a zabezpečujú obaja spoločne. Ak teda manželka sama potvrdila riadnu starostlivosť oboch rodičov o deti, pričom navrhla v návrhu vec riešiť ich zverením do striedavej osobnej starostlivosti, tak prvostupňový súd mal túto skutočnosť zohľadniť a preskúmať jej riešenie. Odvolateľ so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasil práve z dôvodu, že manželstvo nie je rozvrátené, a preto požadoval zamietnuť návrh na jeho rozvod. V zmysle druhej vety o rodine, ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Uvedeným ustanovením sa okresný súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva však neriadil a vec podľa tohto právneho predpisu neposudzoval. Okresný súd tak rozhodol jednostranne, len na základe argumentov a vyjadrení jednej strany sporu.

8. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník (č.l. 48 spisu), ktorý odporučil, aby bol potvrdený napadnutý rozsudok okresného súdu. Vo veci zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku sa pridržiaval svojich vyjadrení, nakoľko otec maloletých detí neprejavil záujem o ich zverenie do jeho osobnej starostlivosti, so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasil, ani nedal súhlas k zvereniu detí do spoločnej osobnej starostlivosti, úprava rodičovských práv a povinností je v záujme maloletých detí.

9. K doručenému odvolaniu manžela-otca sa vyjadrila manželka (č.l. 49 spisu). Okresný súd správne dospel k záveru a správne rozhodol, keď návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol, nakoľko dlhodobý a vážny rozvrat medzi nimi, bol nepochybne preukázaný, najmä dlhodobým ponižujúcim a nevhodným správaním manžela ku manželke. Poukázala na to, že majú dospelé dve deti a dve maloleté deti, ktoré žiadala, aby súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko sa domnievala, že aj týmto krokom zmierni deťom následky rozvodu, avšak manžel počas konania nepripustil rozvod manželstva a odmietol sa vyjadriť k spôsobu výchovy a starostlivosti o maloleté deti po rozvode manželstva. Samozrejme, že uvítala rozhodnutie súdu zveriť jej obe maloleté deti do osobnej starostlivosti a aj v tomto smere sa s rozhodnutím plne stotožnila. V odvolaní manžel poukazuje na údajný intímny život v mesiaci júl 2023, t.j. na udalosť, ktorú nie je možné objektívne súdom zistiť a preukázať. Taktiež manžel poukazuje na údajne jej minulosť a nevhodné správanie v manželstve, čím myslí nadväzovanie známostí s inými mužmi. Toto však nie je pravdou a manžel si uvedené skutočnosti vymyslel. Tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal, lebo sa nestali. Naopak, ona okresnému súdu preukazovala nevhodné správanie manžela k nej, jeho žiarlivosť a odporné vystupovanie proti nej, čoho následkom je z jej strany úplné odmietanie manžela, neschopnosť byť v jeho prítomnosti a absolútne vylúčenie možnosti obnovenia spolužitia, vrátane toho manželského. Ich manželstvo je neperspektívne, formálne, spôsobujúce jej utrpenie a strach zo správania manžela. Trvá na rozvode manželstva. Vo vzťahu k maloletým deťom, žiadala rozsudok potvrdiť, nakoľko vo svojom odvolaní

manžel poukazuje na nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou o ich deti, čo bolo podľa neho dôvodom na zamietnutie návrhu o rozvod manželstva a je dôvodom na opätovné rozhodovanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom, kde podľa tvrdenia manžela, mal okresný súd rozhodnúť jednostranne a len na základe argumentov jednej zo strán – zrejme myslel navrhovateľku. Z dôvodu správania otca detí a tiež aj poukazujúc na správu pracovníčky ÚPSVaR, je v záujme maloletých, aby boli zverené do jej osobnej starostlivosti, pričom striedavú osobnú starostlivosť, ktorú pôvodne navrhovala, považovala za ústupok manželovi, ktorý však toto nepochopil a ani neakceptoval. Pokiaľ sa manžel vyjadril na pojednávaní, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou a tiež z odvolania žiadna zmena v tomto smere nie je uvedená a nevyplýva, je spokojná a považuje za správne rozhodnutie, ak súd maloleté deti zveril do jej opatery a starostlivosti a otcovi určil výživné vo výške, ktoré taktiež akceptuje. Žiadala, aby odvolací súd v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 9.8.2023 potvrdil a aby odvolací súd jej priznal náhradu trov odvolacieho konania. Za dôvod osobitného zreteľa, za ktorý považovala dlhodobú nevhodnosť a agresívnosť správania manžela k nej. Vzhľadom na svoj nízky príjem, musí vynakladať finančné prostriedky na právnu pomoc, žiadala, aby odvolací súd v prípade neúspechu manžela v odvolacom konaní, ho zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa , keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o rozvode účastníkov konania, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v , , tak ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu.

11. Podľa , , o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

12. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.

13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol ako nedôvodné.

14. Pokiaľ manžel v odvolaní považoval za nesprávny a nedostatočne dôkazne podložený záver súdu prvej inštancie o existencii trvalého rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, odvolací súd zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva odôvodňujúca rozhodnutie o rozvode manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov konania ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie potvrdilo už len formálny charakter manželského zväzku. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú potom defacto

potvrdené aj samotným manželom, teda ak žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani v priebehu prvostupňového konania a ani v odvolaní. Inak povedané, manžel počas celého konania a ani v odvolacom konaní, nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že s manželkou žije v spoločnej domácnosti, že vedú spoločné hospodárenie, spolu intímne žijú a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti.

15. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zastáva názor, že nie je na mieste niekoho nútiť zotrvať v nefunkčnom manželstve proti jeho vôli. Dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch manželov ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva z obsahu odvolania a predovšetkým z vyjadrenia manželky nemal preukázané ani odvolací súd. Jednoznačný a rozhodný postoj manželky, ktorá v manželstve zotrvať nemieni, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas manžela s rozvodom manželstva, ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval. Tvrdenie manžela, že súd prvej inštancie rozhodol jednostranne, keď v podstate vychádzal len z tvrdení manželky neobstojí, keďže súd prvej inštancie nielen poukázal, ale i vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí jeho stanovisko k rozvodu manželstva a z takto zistených skutkových okolností konštatoval trvalú rozvrátenosť manželstva a vážne narušenie vzťahov. Ak na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že manželstvo nenapĺňa svoje poslanie a účel manželstva, nemožno jeho záverom nič vytknúť.

16. Manžel opakovane namietal záver súdu prvej inštancie, že k rozvratu manželstva došlo. V § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť teda kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení konštatoval, že medzi manželmi bolo nesporné, že manžel manželke vulgárne nadáva, že aj manželka manželovi vulgárne nadáva a že manželia sa intímne nestýkajú už od februára 2023, pričom vykonaným dokazovaním bolo potvrdené aj to, že manžel dokonca svojej manželke fyzicky ubližuje. Tieto skutočnosti (najmä prítomnosť či už verbálnej alebo aj brachiálnej agresivity) boli podľa okresného súdu objektívnym prejavom toho, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené.

17. Podľa odvolacieho súdu za irelevantnú je v tomto prípade treba považovať argumentáciu, že manželia spolu prežili 24 rokov, vychovávajú spolu deti a podobne, keďže tieto skutočnosti síce vypovedajú o tom, že svojho času si manželstvo svoje spoločenské funkcie naozaj plnilo, toto však už je minulosťou a nepochybne spadá do obdobia spred trvalého rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a manželka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta.

18. Vzhľadom k tomu, že manžel odvolaním napadol výrok rozsudku týkajúci sa rozvodu manželstva, odvolaním napadol aj úzko súvisiaci nasledujúci výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj vo výroku II. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú štyri deti, dve z nich boli v čase rozvodu maloleté. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval správne a upravil výkon rodičovských práv a povinností k v tom čase obom maloletým deťom účastníkov konania. V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene okolností na strane syna účastníkov konania F. B., ktorý nadobudol dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, preto sa odvolací súd zaoberal vzniknutou situáciou odlišne vo vzťahu k maloletému a plnoletému dieťaťu účastníkov konania.

19. Pokiaľ ide o úpravu pomerov manželov k synovi F. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, odvolací súd zistil, že tento dovŕšil v priebehu odvolacieho konania plnoletosť. Za uvedených okolností ako i skutočností vyplývajúcich zo zápisnice spísanej okresným súdom dňa 9. augusta 2023, bolo zrejmé, že okresný súd, napriek odvolacím námietkam otca, dostatočne skúmal podmienky pre

rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Otec v konaní pred okresným neprejavil záujem o striedavú starostlivosť a ani nežiadal, aby mu boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ak za tohto skutkového stavu okresný súd rozhodol tak, že maloleté deti zveril do opatery a starostlivosti matky a otcovi určil výživné vo výške, ktorú otec nenamietal, pričom kolízny opatrovník s takýmto postupom okresného súdu tiež súhlasil, tak potom argumentácia otca vo vyvolanom odvolacom konaní v rovine nedostatočného postupu okresného súdu v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok stanovených druhej vety o rodine, vzhľadom i na okolnosti a dôvody rozvodu ako i na skutočnosti uvádzané deťmi účastníkov konania, nemohlo byť v záujme maloletých detí.

20. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

21. Z povahy veci je zrejmé, že o zverení plnoletých detí do osobnej starostlivosti, ich zastupovaní, správe ich majetku, úprave ich styku s rodičom, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti už nie je možné rozhodovať, pretože tieto práva sú súčasťou rodičovských práv a povinností a nadobudnutím plnoletosti dieťaťa zanikajú. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa nezaniká len vyživovacia povinnosť. Ústavný súd SR sa v konaní pod sp. zn. zaoberal otázkou, aký má byť postup v konaní o rozvod manželstva v prípade, že dieťa nadobudne plnoletosť, a ohľadne jeho výživy jednoznačne povedal, že „všeobecný súd v rámci konania o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov nemôže upravovať pomery rodičov k plnoletým deťom, ale tieto plnoleté deti si majú samé podať návrh na výživné proti rodičovi“. Ak sa teda konanie o rozvod manželstva nestihne ukončiť skôr ako maloleté dieťa rozvádzajúcich sa manželov nadobudne plnoletosť, nadobudnutím plnoletosti sa ukončuje aplikačný rozsah . Konanie o úprave pomerov manželov k plnoletým deťom na čas po rozvode manželstva je preto potrebné zastaviť, pretože tu už nie je predmetom konania. Konanie o určenie výživného plnoletých osôb nemá s konaním o rozvod manželstva nič spoločné. Konanie o návrhu plnoletého dieťaťa na určenie výživného nie je spojené s konaním o rozvod, ale súd o ňom povedie samostatné konanie. Ústavný súd tiež uzavrel, že ak by súd rozhodoval o rozvode manželstva až v čase, keď dieťa nadobudne plnoletosť, podmienky uvedené v sa už aplikovať nemôžu. Jedine, ak by výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť v čase, keď je dieťa maloleté, súd rozhodne o úprave pomerov do budúcna.

22. Vzhľadom k tomu, že manžel odvolaním napadol celý rozsudok, výrok o rozvode manželstva doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Právoplatnosť v zmysle nadobudne až po riadnom doručení tohto rozsudku, ktorým bol výrok o rozvode potvrdený. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol aplikovať a upravovať pomery manželov k teraz už plnoletému synovi F. B., nar. XX.XX.XXXX. Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, odvolací súd zmenil rozsudok v tejto časti výroku podľa tak, že konanie o úprave pomerov manželov k plnoletému synovi zastavil.

23. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle úpravy , v jeho meritórnych výrokoch I., ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol; II., v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX ako vecne správny; vo výroku II. v časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva ku F. B., nar. XX.XX.XXXX konanie zastavil. Opodstatneným je tiež (závislý) výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Pokiaľ odvolaním neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku rozhodnutia okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, tak následne ani krajský súd nepodrobil osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.

24. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Odvolací súd posúdil návrh

navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu, v ktorom okrem iného žiadala odvolací súd o priznanie náhrady trov konania, pričom za dôvod osobitného zreteľa považovala dlhodobú nevhodnosť a agresívnosť správania manžela k nej a tiež z dôvodu, že napriek svojmu nízkemu príjmu musela vynaložiť finančné prostriedky na právnu pomoc.

27. Odvolací súd vo vzťahu k návrhu navrhovateľky na priznanie náhrady trov konania konštatuje, že predstavuje zásadné pravidlo rozhodovania o trovách nesporového konania, teda aj konania o rozvod manželstva. Iba výnimočne možno v nesporovom konaní rozhodnúť o priznaní náhrady trov konania niektorému z účastníkov, a to v len v prípadoch stanovených zákonom. Takouto výnimkou je aj citovaný . Ako každá výnimka zo zásady, aj priznanie náhrady trov konania podľa je možné len v prípadoch, ktoré sa natoľko odlišujú, že inak všeobecne platná zásada ( ) by nepredstavovala spravodlivé riešenie veci. Rozvrat manželstva, zvlášť dlhoročného, je spravidla dôsledkom širokého komplexu udalostí a konania manželov, v ktorom je mimoriadne náročné jednoznačne pomenovať a niektorému z manželov pričítať to, ktoré zavinilo rozvrat manželstva. Manželstvo je zvonku pomerne uzavretý vzťah a je to tak správne. Pre účely rozhodnutia o trovách konania preto nie je dôvodom, aby súd analyzoval tento zložitý a intímny vzťah a jeho rozvrat. Nepresnosti, ktorých sa môže vo svojich záveroch súd dopustiť, môžu vzhľadom na citlivosť riešených otázok vyvolať pocit omnoho väčšej nespravodlivosti, než rozhodnutie, ktorým žiaden z manželov nezíska právo na náhradu trov konania. Trovy konania o rozvod sú jednou z najmenších strát spojených s rozvodom. Vzhľadom na uvedené bude v konaní o rozvod manželstva v zásade prichádzať do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa , teda nepriznanie ich náhrady žiadnemu z účastníkov. Iba výnimočne, kedy by bola príčina rozvratu manželstva zjavná a jednoznačne pričítateľná len jednému z manželov, bude namieste priznanie náhrady trov konania niektorému z nich podľa .

28. Vzhľadom na to, že v danom prípade nebolo možné konštatovať zjavnú a jednoznačnú príčinu rozvratu manželstva, čo neznižuje závažnosť správania sa odvolateľa k navrhovateľke, avšak bolo tu tvrdenie odvolateľa vo vzťahu k navrhovateľke o nadviazaní mimomanželského vzťahu, ako i tvrdená skutočnosť, že manžel vulgárne nadáva manželke, ale i manželka vulgárne nadávala manželovi, za ktorej situácie by nebolo správne priznanie náhrady trov konania podľa a bez toho, aby sa súd zaoberal citlivou otázkou hľadania výlučnej príčiny rozvratu manželstva na strane jedného z manželov, bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania v odvolacom konaní, v zhode s rozhodnutím okresného súdu, podľa a žiadnemu z účastníkov ich náhradu v odvolacom konaní nepriznať.

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).