Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cpr-11-2019.pdf
PDF · 102.2 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XXX, XXX XX V., právne zastúpený Mgr. Martina Slosiariková, advokátka so sísldom Jelšová 2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 195 268, proti žalovanému I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom Slánska 20A, 080 01 Prešov, IČO: 36 865 265, právne zastúpený advokátska kancelária IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s prísl., takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dané žalovaným dňa 25.05.2015 je neplatné.
II. Nárok žalobcu na náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie.
III. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu 06.07.2015 žaloba žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 25.05.2015 dané žalovaným žalobcovi je neplatné a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi mzdu a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril pracovný pomer pracovnou zmluvou v znení dodatku k pracovnej zmluvy a vykonával u žalovaného pozíciu výkonného riaditeľa. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 29.05.2015 výpoveď z pracovného pomeru. Následne 10.06.2015 doručil žalobca žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce a ako dôvod rozviazania pracovného pomeru žalovaný uviedol, že zistil, že žalobca vykonával inú zárobkovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia v predmete podnikania „činnosť podnikateľských, organizačných, ekonomických poradcov“. Túto činnosť mal žalobca podľa tvrdení žalovaného vykonávať od 07.02.2014 do 05.06.2014. Žalobca s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasil, zaslal žalovanému oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, ktoré žalovaný prevzal 18.06.2015. V prípade žalobcu išlo o činnosť, ktorú reálne nevykonával, pričom žalobcovi oprávnenie trvalo iba od 07.02.2014 do 05.06.2014. Ak by aj bolo možné pripustiť, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, nešlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. S prihliadnutím na to, že žalobca počas existencie oprávnenia na danú činnosť nemal nižší výkon, plnil si pracovné povinnosti, nespôsobil tým žalovanému žiadnu škodu. Navyše žalovaný poukázal na lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce, keď dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý uvádzal žalovaný vznikol 07.02.2014, prekluzívna objektívna lehota uplynula 07.02.2015.
2. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil, považuje ho za nedôvodnú. Uviedol, že po doručení výpovede žalobcovi v čase neprítomnosti žalobcu na pracovisku žalovaný zistil, že žalobca vykonáva v rozpore s jeho povinnosťami podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce inú zárobkovú činnosť konkurenčnú k predmetu činnosti žalovaného a to v období od 07.02.2014 do 05.06.2014. Išlo o dlhší trvajúci protiprávny stav, ktorý skončil 05.06.2014. Žalovaný má za to, že objektívna jednoročná lehota plynie od 05.06.2014, uplynula 05.06.2015. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný považuje za doručené dňom 03.06.2015, kedy sa zásielka vrátila žalovanému ako nedoručená žalobcovi. Žalovaný trval na tom, že porušenie pracovnej disciplíny u žalobcu je zrejmé z výpisu zo Živnostenského registra žalobcu. Je zrejmé, že počas trvania pracovného pomeru žalobca začal podnikať v konkurenčnom predmete činnosti. Žalovaný trvá na to, že aj výpoveď z pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, aj okamžité skončenie pracovného pomeru sú platné právne úkony, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru je možné realizovať aj po doručení výpovedi, keď pracovný pomer zaniká až uplynutím výpovednej doby.
3. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu na podanej žalobe trvala, uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 25.05.2015 dané žalovaným žalobcovi je neplatný právny úkon. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi poštou na základe opakovaného doručenia 10.06.2015. Okamžité skončenie pracovného pomeru malo všetky formálno-právne náležitosti, ale namietala hmotno-právne náležitosti a to z dôvodu uplynutia prekluzívnej objektívnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Jediným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa žalovaného bolo, že žalobca mal v období od 07.02.2014 do 05.06.2014 vykonávať inú zárobkovú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Objektívna jednoročná lehota na podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru uplynula 07.02.2015. Navyše predmetný dôvod nedosahoval takú intenzitu, že by ho žalovaný mohol považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca tým, že bol držiteľom živnostenského oprávnenia nespôsobil žalovanému žiadnu škodu.
4. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené poštou, keď predtým sa dozvedel o doručovaní zásielky osobne a poštou od žalovaného, pričom po návšteve sídla žalovaného mu bolo opätovne doručené okamžité skončenie pracovného pomeru poštou. Žalobca sa nevedel vyjadriť k tomu, či žalovaný má vedomosť o tom, že v predmetnom období mal v živnostenskom liste zapísanú činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Túto činnosť vôbec nevykonával.
5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní v plnom rozsahu trval na vyjadrení k podanej žalobe. Tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platný právny úkon. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 25.05.2015 bolo pôvodne doručované žalobcovi v mieste bydliska, ale neúspešne. Následne bolo doručované poštou, zásielka bola vrátená žalovanému 03.06.2015. K namietanému uplynutiu objektívnej prekluzívnej lehoty uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu. Skutočnosť, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť podľa živnostenského oprávnenia bez súhlasu žalovaného, o ktorý žalobca nepožiadal, skončila 05.06.2014. Rozhodujúcim dátumom pre začiatok plynutia objektívnej lehoty môže byť aj ukončenie protiprávneho stavu. Žalovaný tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi v objektívnej lehote v zmysle Zákonníka práce. Uviedol, že zákon nerozlišuje, či žalobca podnikateľskú činnosť skutočne vykonáva alebo nie. Je podstatné, že túto podnikateľskú činnosť ohlásil. Ani jeden z ostatných vedúcich zamestnancov nemal oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti.
6. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní súhlasil s vyjadrením právneho zástupcu.
7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom z 11.11.2016, tak: Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dané žalovaným dňa 25.05.2015 je neplatné. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie. Po podaní dovolania právneho zástupcu žalovaného dovolací súd zrušil rozsudky odvolacieho súdu i súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací súd v rozhodnutí konštatoval, že za začiatok plynutia objektívnej lehoty
nemožno považovať len moment vytvorenia možnosti uskutočniť neoprávnené konanie, ale aj od každého ďalšieho momentu vytvorenia či udržiavania možnosti pre ďalšie neoprávnené konanie.
9. Po rozhodnutí dovolacieho súdu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie právna zástupkyňa žalobcu na podanej žalobe trvala. Uviedla, že v konaní je potrebné posúdiť, či žalovaným tvrdený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a to: konkurenčná podnikateľská činnosť žalobcu predstavuje alebo nepredstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ani jedna zo strán sporu činnosť podnikateľskej, organizačnej a ekonomickej práce reálne nevykonávala. V období od 07.0.2014 do 05.0.62014 žalobca skutočne nevykonával reálne činnosť vyplývajúcu zo živnostenského registra. Ani jedna zo strán sporu z tejto činnosti nemala žiaden príjem. Uvedené vyplýva z predloženého potvrdenia Daňového úradu. V čase skončenia pracovného pomeru v roku 2015 už žalobca nemal aktívnu podnikateľskú činnosť. Žalobca nespôsobil žalovanému ako zamestnávateľovi žiadnu škodu, žiadnu ujmu. Žalovaný nepreukázal, že iba existencia živnostenského oprávnenia predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. Rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje právny zástupca žalovaného sa týkajú iných skutkových okolností. Samotná existencia podnikateľskej činnosti v krátkodobom charaktere 4 mesiace nedisponuje intenzitou, ktorá by predstavovala závažné porušenie pracovnej disciplíny.
10. Žalobca na pojednávaní poukázal na predchádzajúce vyjadrenia.
11. Zástupca právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že ak zamestnanec, čo i len formálne, vykonáva inú zárobkovú činnosť, ide o hrubé porušenie pracovnej disciplíny aj v zmysle právnej vedy, či právnej teórie, aj v zmysle rozhodovacej praxe súdov. Samotná definícia podnikania obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, respektíve Živnostenskom zákone, hovorí o tom, že podnikanie je činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. Čiže nejde o činnosť, ktorou bol aj skutočne dosiahnutý zisk. Žalobca porušil oznamovaciu povinnosť, kedy zamestnanec má v prípade úmyslu vykonávať podnikanie inú zárobkovú činnosť, povinnosť požiadať zamestnávateľa o súhlas s vykonaním inej zárobkovej činnosti. Uvedenú skutočnosť žalobca nepreukázal. Konanie žalobcu, t. j. vykonávanie inej zárobkovej činnosti bez naplnenia zákonných atribútov, je možné hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Rozhodné nie je, či sa jedná o činnosť vykonávanú v pracovnom pomere alebo v podnikateľskej činnosti. Možno však ustáliť, že jednou z hlavných náležitosti zárobkovej činnosti je objektívne očakávaný zisk, resp. odplata. Nevyžaduje sa, aby išlo o skutočnú a danú konkurenčnú činnosť, ale postačuje potenciálna dannosť takejto činnosti. Porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom je v podmienkach trhovej ekonomiky akékoľvek úmyselné konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, a ktoré je v jeho neprospech alebo môže byť minimálne v jeho neprospech v hospodárskej súťaži. Žalobca, ak aj požiadal zamestnávateľa o schválenie inej zárobkovej činnosti, predmetné podanie adresoval žalovanému a prevzal ho žalobca ako konateľ spoločnosti. Uvedené konanie je možné považovať za konanie v rozpore so zásadou profesionality a v rozpore s lojalitou vo vzťahu k spoločnosti úpadcu.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, štatutárneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi: dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 01.05.2003, 01.10.2004, okamžitým skončením pracovného pomeru z 25.05.2015, výpoveďou z 25.05.2015, oznámením z 02.06.2015, oznámením z 11.06.2015, výpisom zo Živnostenského registra žalobcu, podacím lístkom z 25.05.2015, žiadosťou o súhlas s výkonom inej zárobkovej činnosti a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
13. Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy v zmysle dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 01.05.2003 a 01.10.2004 v pozícii výkonný riaditeľ. Dňa 25.05.2015 žalovaný učinil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom v okamžitom skončení pracovného pomeru bolo konštatované, že žalovaný dňa 25.05.2015 zistil, že žalobca vykonáva inú zárobkovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia v predmete podnikania „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“, pričom túto činnosť vykonáva od 07.02.2014 do 05.06.2014. Okamžité skončenie pracovného pomeru sa žalovaný najskôr pokúsil doručiť žalobcovi osobne. Pokus o doručenie bol neúspešný, keď žalobca sa nezdržiaval v mieste bydliska. Následne okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené zo strany žalovaného žalobcovi poštou. Zásielka bola vrátená žalovanému ako nedoručená dňa 02.06.2015. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní tvrdil, že predmetná zásielka
bola vrátená žalovanému 03.06.2015. Z obsahu pripojenej listovej zásielky vyplýva dátum vrátenia zásielky žalovanému 02.06.2015. Následne na požiadanie žalobcu žalovaný opätovne poštou doručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi, ktoré prevzal žalobca 10.06.2015.
14. Dňa 21.01.2014 žalobca písomne žiadal žalovaného o súhlas s výkonom inej zárobkovej činnosti. Žiadosť za žalovaného prevzal žalobca.
15. Z výpisu z obchodného registra žalovaného je zrejmé, že k 21.01.2014 bol žalobca konateľom žalovaného (vznik funkcie 04.09.1996, zánik funkcie 22.05.2015).
16. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
17. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20160618>.
18. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
19. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
20. Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalobca u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zmenenej dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 01.05.2003 a 01.10.2004 v pozícii výkonný riaditeľ. Dňa 25.05.2015 žalovaný učinil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktoré najskôr žalovaný doručoval osobne dňa 27.05.2015 v mieste bydliska žalovaného, bezúspešne, žalovaný sa v mieste bydliska X. XXX, V. nenachádzal. Okamžité skončenie pracovného pomeru doručoval žalovaný žalobcovi aj poštou dňa 25.05.2015, zásielka bola na pošte uložená 28.05.2015, vrátená odosielateľovi bola 02.06.2016, čo vyplýva z vyjadrenia žalobcu. K doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu súd konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa považuje za doručené žalobcovi dňom 02.06.2016, kedy bola vrátená poštou zásielka žalovaného obsahujúca okamžité skončenie pracovného pomeru. Dňom 27.05.2015 okamžité skončenie pracovného pomeru doručené nebolo, keď žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru neprevzal, teda nenastali účinky doručenia zásielky v súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce.
21. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesnej obrany a procesného útoku súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
22. Súd dospel k záveru, že žalovaný dodržal jednoročnú objektívnu lehotu podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce na danie okamžitého skončenia pracovného pomeru.
23. Podstatné v ďalšom konaní bolo posúdenie, či skutočnosť, že žalobca od 07.02.2014 do 05.06.2014 mal v predmete podnikania podľa výpisu zo živnostenského listu činnosť podnikateľských , organizačných a ekonomických poradcov predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru.
24. V konaní nebolo sporné, že žalobca skutočne v období od 07.02.2014 do 05.06.2014 mal v živnostenskom registri zapísané oprávnenie na výkon činností v odbore „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov.“ Pokiaľ sa žalobca v konaní bránil, že reálne túto činnosť v tomto období nevykonával, a že za rok 2014 nemal žiadny príjem z podnikateľskej činnosti, súd vychádzal z týchto tvrdení žalobcu a predloženého potvrdenia Daňového úradu Prešov (č.l. 11 spisu). Žalovaný v tomto smere prostriedkami procesnej obrany nepreukázal, žeby žalobca v predmetnom období skutočne vykonával podnikateľskú činnosť, preto súd vychádzal výlučne z prostriedkov právneho útoku.
25. Je nepochybné, že žalobca ako zamestnanec mal v zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce povinnosť zdržať sa konania v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. V konaní nebolo preukázané, žeby žalobca skutočne pri výkone podnikateľskej činnosti v danom odbore konal v rozpore so záujmami zamestnávateľa. Pokiaľ samotným oprávnením na výkon podnikateľskej činnosti v tomto odbore mohol byť ohrozený výkon podnikateľskej činnosti žalovaného, resp. zisk žalovaného z podnikania, súd je názoru, že samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti bez reálneho zásahu do práv zamestnávateľa nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je pravdou, že samotná existencia živnostenského oprávnenia zamestnanca v obdobnom predmete podnikania ako zamestnávateľ za určitých okolností môže vzbudzovať obavu zamestnávateľa, ale bez ďalších okolností (reálne podnikanie, škoda spôsobená zamestnávateľovi) ju nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
26. K námietke žalovaného o konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s písomnou žiadosťou žalobcu o súhlas s výkonom inej zárobkovej činnosti z 21.01.2014 súd konštatuje, že podľa výpisu z obchodného registra bol žalobca jedným z konateľov žalovaného Uvedené nevylučuje prebratie žiadosti za žalovaného práve žalobcom ako konateľom, i keď uvedené môže vzbudzovať pochybnosti o skutočne podanej žiadosti a prípadne reakcii zamestnávateľa. Táto skutočnosť podľa názoru súdu neznamená, že skutok žalobcu je pre túto okolnosť potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
27. K prostriedkom procesnej obrany žalovaného s poukazom na rozhodovaciu prax iných súdov i najvyšších súdnych autorít súd konštatuje:
- rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoPr 9/2015 v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 44Cpr 1/2014 sa týka konkurenčnej činnosti zamestnanca v súvislosti so založením obchodnej spoločnosti zamestnancom bez súhlasu zamestnávateľa, nejde o totožný predmet sporu ako v predmetnej veci.
- rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15CoPr 15/2012 sa týka konania zamestnanca - výkon inej zárobkovej činnosti ale po predchádzajúcom upozornení zo strany zamestnávateľa.
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 289/2013 sa týka určenia neplatnosti výpovede, keď u zamestnanca išlo o 2 pracovné pomery a zamestnanec bol na túto skutočnosť zamestnávateľom upozornený. Dovolací súd neriešil meritum veci.
28. Je potrebné zdôrazniť, že súd pri rozhodovaní aplikoval i rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít:
- rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 21Cdo 414/2001, podľa ktorého pri posudzovaní porušenia pracovnej disciplíny je potrebné vziať do úvahy konkrétne pomery zamestnávateľa a zaoberať sa aj dopadom konania zamestnanca na zamestnávateľa.
- rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 95/2009, podľa ktorého hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje 1) osoba zamestnanca, 2) funkcia, ktorú zamestnanec zastáva (pracovné zaradenie), 3) jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, 4) spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, 5) situácia, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, 6) dôsledky porušenia pracovnej disciplíny, t .j. či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi napríklad škodu.
- rozhodnutie Vrchního soudu Praha 6Cdo 45/1994, podľa ktorého súd môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa.
- rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo 1228/1999 (R 21/2001), podľa ktorého pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, že zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom vnútornom predpise) hodnotí určité konanie zamestnanca.
29. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
30. Súd posudzoval intenzitu namietaného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, pričom prihliadol na konkrétne okolnosti najmä situáciu v spoločnosti žalovaného, osobu zamestnanca, postoj k plneniu pracovných úloh, ktoré neboli namietané žalovaným, stupeň intenzity konania žalobcu, dôsledky pre zamestnávateľa a skutočnosť, či konanie žalovaného spôsobilo škodu.
31. Je potrebné uzavrieť, že pri zohľadnení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že žalobca namietaným konaním neporušil závažne pracovnú disciplínu, a že žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je dôvodná. Preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.