Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoPr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu E.. U. Š., S.. X.X.XXXX, M. X. XXX/XXX, XXX XX V., zastúpeného: JUDr. Martina Slosiariková, advokátka so sídlom v Banskej Bystrici, Jelšová 2A, IČO: 42195268, proti žalovanému I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie v Prešove, Slánska 20A, IČO: 36 865 265, zastúpenému: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 2, IČO: 36 854 808, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -30 z 20.9.2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dané žalovaným dňa 25.5.2015 je neplatné. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie. Priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že žaloba je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalobca u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zmenenej dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 1.5.2003 a 1.10.2004 v pozícii výkonný riaditeľ. Dňa 25.5.2015 žalovaný učinil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktoré najskôr žalovaný doručoval osobne dňa 27.5.2015 v mieste bydliska žalovaného, bezúspešne, žalovaný sa v mieste bydliska X. XXX, V. nenachádzal. Okamžité skončenie pracovného pomeru doručoval žalovaný žalobcovi aj poštou dňa 25.5.2015, zásielka bola na pošte uložená 28.5.2015, vrátená odosielateľovi bola 2.6.2016, čo vyplýva z vyjadrenia žalobcu. K doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu súd konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa považuje za doručené žalobcovi dňom 2.6.2016, kedy bola vrátená poštou zásielka žalovaného obsahujúca okamžité skončenie pracovného pomeru. Dňom 27.5.2015 okamžité skončenie pracovného pomeru doručené nebolo, keďže žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru neprevzal, teda nenastali účinky doručenia zásielky v súlade s .

3. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesnej obrany a procesného útoku súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

4. Súd dospel k záveru, že žalovaný dodržal jednoročnú objektívnu lehotu podľa na danie okamžitého skončenia pracovného pomeru.

5. Podstatné v ďalšom konaní bolo posúdenie, či skutočnosť, že žalobca od 7.2.2014 do 5.6.2014 mal v predmete podnikania podľa výpisu zo živnostenského listu činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru.

6. V konaní nebolo sporné, že žalobca skutočne v období od 7.2.2014 do 5.6.2014 mal v živnostenskom registri zapísané oprávnenie na výkon činností v odbore „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov.“ Pokiaľ sa žalobca v konaní bránil, že reálne túto činnosť v tomto období nevykonával, a že za rok 2014 nemal žiadny príjem z podnikateľskej činnosti, súd vychádzal z týchto tvrdení žalobcu a predloženého potvrdenia U. Ú. Q. (č.l. 11 spisu). Žalovaný v tomto smere prostriedkami procesnej obrany nepreukázal, že by žalobca v predmetnom období skutočne vykonával podnikateľskú činnosť, preto súd vychádzal výlučne z prostriedkov právneho útoku.

7. Je nepochybné, že žalobca ako zamestnanec mal v zmysle povinnosť zdržať sa konania v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca skutočne pri výkone podnikateľskej činnosti v danom odbore konal v rozpore so záujmami zamestnávateľa. Pokiaľ samotným oprávnením na výkon podnikateľskej činnosti v tomto odbore mohol byť ohrozený výkon podnikateľskej činnosti žalovaného, resp. zisk žalovaného z podnikania, súd je názoru, že samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti bez reálneho zásahu do práv zamestnávateľa nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je pravdou, že samotná existencia živnostenského oprávnenia zamestnanca v obdobnom predmete podnikania ako zamestnávateľ za určitých okolností môže vzbudzovať obavu zamestnávateľa, ale bez ďalších okolností (reálne podnikanie, škoda spôsobená zamestnávateľovi) ju nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

8. K námietke žalovaného o konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s písomnou žiadosťou žalobcu o súhlas s výkonom inej zárobkovej činnosti z 21.1.2014 súd konštatuje, že podľa výpisu z obchodného registra bol žalobca jedným z konateľov žalovaného Uvedené nevylučuje prebratie žiadosti za žalovaného práve žalobcom ako konateľom, i keď uvedené môže vzbudzovať pochybnosti o skutočne podanej žiadosti a prípadne reakcii zamestnávateľa. Táto skutočnosť podľa názoru súdu neznamená, že skutok žalobcu je pre túto okolnosť potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

9. Je potrebné uzavrieť, že pri zohľadnení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že žalobca namietaným konaním neporušil závažne pracovnú disciplínu, a že žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je dôvodná. Preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Poukázal na to, že už samotný zápis konkurenčnej podnikateľskej činnosti žalobcu vo vzťahu k úpadcovi v živnostenskom registri preukazuje žalobcov úmysel podnikať a skutočnosť, že v určitom období konkurenčnú zárobkovú činnosť aj skutočne vykonával, pričom uvedené treba vyvodiť z a z o živnostenskom podnikaní. Potvrdenie U., pobočka Q. z 1.8.2019, predložené do konania žalobcom preukazuje len to, že žalobca nedosiahol z konkurenčnej podnikateľskej činnosti príjem, pričom v žiadnom prípade nepreukazuje skutočnosť, že žalobca podnikateľskú činnosť nevykonával. Negatívnu skutočnosť akou je deklarovanie toho, že žalobca konkurenčnú zárobkovú činnosť nevykonával nemožno v civilnom konaní ani preukázať. Uvedená listina preukazuje len to, že žalobca v konkrétnom zdaňovacom období nedosiahol príjem z podnikateľskej činnosti. Rozhodujúce je to, že žalobca podnikol kroky smerujúce

k získaniu živnostenského oprávnenia na vykonávanie konkurenčnej podnikateľskej činnosti a táto konkurenčná činnosť bola v živnostenskom registri aj zapísaná, čím sa stal konkurenčným podnikateľom.

14. Porušenie povinnosti žalobcu samostatne a osobitne zakotvenej v je nutné za každých okolností považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

15. Z dôvodovej správy k vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo upraviť podmienky výkonu inej zárobkovej činnosti zamestnancov a zákazu konkurencie priamo v , a tak zabrániť konaniam zamestnancom smerujúcim k vykonávaniu inej zárobkovej činnosti, ktorá je vo vzťahu k zamestnávateľovi konkurenčná a je v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa za predpokladu, že zamestnanec pred samotným úmyslom vykonávať konkurenčnú zárobkovú činnosť svojho zamestnávateľa nepožiada o poskytnutie súhlasu.

16. Za týchto okolností platí, že každý má povinnosť konať v súlade so zákonom, pričom konanie v rozpore so zákonom musí byť vyhodnotené vždy na ujmu konkrétneho porušiteľa zákona, t.j. žalobcu.

17. Žalobca ako zamestnanec si platne nevyžiadal súhlas s vykonávaním inej zárobkovej činnosti od úpadcu (zamestnávateľa) tak, ako to vyžaduje . Predloženie žiadosti zo strany žalobcu v postavení vedúceho zamestnanca - výkonného riaditeľa úpadcu a potvrdenie jej prevzatia žalobcom v postavení konateľa úpadcu v ten istý deň, bez vedomia ďalších osôb oprávnených konať za úpadcu iba preukazuje účelovosť a tendenčnosť žalobcu porušiť zákonom vyžadovaný postup. Takéto správanie konateľa, t.j. žalobcu, ktoré je celkom zjavne v rozpore s odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti treba hodnotiť ako konanie, ktoré tiež v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko na skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom doručenia a prevzatia žiadosti prednesené na pojednávaní 27.8.2019 žalobca kvalifikovane nereagoval a tieto nepoprel, v súlade s ustanovením treba tieto považovať za nesporné.

18. Žiadosť nebola žalobcom predložená do konania spolu so žalobou alebo v písomnom štádiu súdneho konania pred vykonaním prvého pojednávania, ale až na pojednávaní 11.11.2016, pričom pravdivosť a účinnosť doručenia žiadosti v deň ako je datovaná, bola žalovaným namietnutá.

19. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 10.2.2017, ani v ďalšom štádiu konania nezvolil argumentáciu preklúziou subjektívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany zamestnávateľa, nakoľko ak by úpadca skutočne žiadosť evidoval, nepochybne by mu prekluzívna lehota musela začať plynúť skôr, a teda na tento zámer žalobcu by musel reagovať skôr.

20. Žalobca zastával u úpadcu najvyššiu a najvýznamnejšiu pracovnoprávnu funkciu, nakoľko bol výkonným riaditeľom úpadcu, ktorý ekonomicky viedol spoločnosť, no napriek tomu sa dopustil viacerých konaní, ktoré boli v príkrom rozpore s oprávnenými záujmami úpadcu a boli mu na škodu. Viaceré ďalšie a nemenej závažné porušenia pracovných povinností boli pritom zo strany žalovaného podrobne opísané vo vyjadrení z 21.10.2015.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

22. V následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu ( ) zotrval žalovaný na svojich doterajších stanoviskách.

23. Odvolací súd prejednal veci podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo žalobe vyhovené, pokiaľ ide o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o vylúčení časti predmetu konania na samostatné konanie - nárok žalobcu na náhradu mzdy, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť ( ).

24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

25. Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

26. Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

27. Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

28. Podľa , povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

29. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy, vrátane dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 1.5.2003. Od 1.10.2004 pracoval v pozícii výkonného riaditeľa. Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného bolo dané listom z 25.5.2015, nakoľko uvedeného dňa žalovaný zistil, že žalobca vykonáva inú zárobkovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia v predmete podnikania - činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, a túto vykonával od 7.2.2014 do 5.6.2014.

30. V zhode so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že samotné vytvorenie podmienok pre podnikateľskú činnosť v podobe získania živnostenského oprávnenia a zápisu do živnostenského registra nemôže z hľadiska svojej materiálnej závažnosti znamenať závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle . Pre naplnenie tohto materiálneho znaku sa žiada, aby skutočne táto podnikateľská činnosť bola vykonávaná a znamenala konkurenciu vo vzťahu k činnosti, ktorá je predmetom podnikania žalovaného ako obchodnej spoločnosti.

31. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nepochybne zistil, že v danom období v skutočnosti žalobca túto činnosť nevykonával a nemal z nej žiaden príjem. Nemožno preto súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaného spočívajúcimi v tom, že samotné vytvorenie podmienok pre takúto podnikateľskú činnosť bez jej reálneho vykonávania je závažným porušením pracovnej disciplíny v zmysle , nakoľko z ustanovenia , o ktoré sa žalovaný pri predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom oprel, vyžaduje, aby iná zárobková činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, bola zamestnancom aj skutočne vykonávaná a len v takom prípade je zamestnanec povinný si vyžiadať predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil. V tomto smere samotný žalovaný nepopiera, že žiadosť o súhlas s vykonávaním tejto inej zárobkovej činnosti bola žalovanému doručená a na tomto fakte nemení nič ani skutočnosť, že v tom čase vykonával žalobca funkciu výkonného riaditeľa spoločnosti.

32. V zásade totiž možno konštatovať, že žalovaný preukázal len to, že žalobca mal vybavené oprávnenie na danú podnikateľskú činnosť živnostenského charakteru a bol v živnostenskom registri aj zapísaný, avšak nepreukázal skutočný výkon tejto činnosti, pričom obsahom okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle z 25.5.2015 (č.l. 19 spisu) bolo

skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca vykonával túto inú zárobkovú činnosť. Dôkazné bremeno preukázania tejto právne významnej okolnosti ( skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti v rozpore s ) leží na žalovanom a tento toto dôkazné bremeno neuniesol.

33. Nemožno sa teda prikloniť k mechanickému nazeraniu na konanie zamestnanca v rozpore s v tom zmysle, že samotné vytvorenie podmienok inej zárobkovej činnosti, bez jej reálneho výkonu, je taktiež porušením tohto zákonného ustanovenia. Treba totiž vziať do úvahy, že ustanovenie má zabrániť konkurenčnej zárobkovej činnosti v tom istom odbore ako je predmet podnikania zamestnávateľa v tom zmysle, aby takáto činnosť nebola vykonávaná zamestnancami danej organizácie a zákonodarca takýmto spôsobom chcel zabrániť škodám v podobe eventuálne zníženého zisku organizácie, ku ktorým by mohlo dochádzať pri vykonávaní rovnakej podnikateľskej činnosti zamestnancami organizácie. V danom prípade však nebolo preukázané, že by k takémuto konaniu zo strany žalobcu došlo. Naviac samotné oprávnenie na danú podnikateľskú činnosť trvalo len veľmi krátky čas a ako bolo vyššie naznačené, nebol preukázaný reálny výkon tohto oprávnenia, a teda ani len možné ohrozenie zisku žalovaného ako zamestnávateľskej organizácie.

34. Nemožno bagatelizovať potvrdenie U. Ú. Q., pobočka Q., z 1.8.2019, z ktorého možno sekundárne odvodiť, že žalovaný skutočne túto činnosť nevykonával. Ide o dôkaz, ktorého obsah treba vykladať tak, že potvrdzuje skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že žalobca skutočne predmetnú podnikateľskú činnosť nevykonával.

35. Viacpočetné porušenia pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, ktorých sa mal žalobca dopustiť nie sú v kontexte rozhodovania prejednávanej veci právne významné, pretože predmetom konania je skutok špecifikovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného z 25.5.2015 a nie eventuálne iné porušenia pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom.

36. Za týchto okolností správne rozhodol súd prvej inštancie pokiaľ žalobe o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným so žalobcom z 25.5.2015 určil za neplatné a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil v napadnutých častiach, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).