Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-423-2017.pdf
PDF · 101.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/423/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: GM. P., J.. XX.XX.XXXX, G. K. E. XXX/X, XXX XX O. K. E., o zaplatenie 2970,52 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Konanie sa v rozsahu sumy 414,68 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavuje.
Súd vracia žalobcovi súdny poplatok 18,18 € cestou prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s..
Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
Stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca VÚB a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 19.9.2017 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 2970,52 € s prísl. a náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že dňa 18.04.2013 bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnú žalovanému kreditnú kartu. Na tom základe viedol kartový účet č. XXXXXXXX. Bol viazaný na 22,80% ročný zmluvný úrok, schválený úverový rámec 1200 € a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku v sume 40 €. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil a nepodarilo sa obnoviť jeho platobnú disciplínu ani po viacerých pokusoch; a pred odstúpením prípadu na súdne vymáhanie vystavila banka k 11.8.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 31.7.2017 a s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného a stav súhrnu debetných položiek (istiny, poplatkov, sankčného úroku a zmluvného úroku) bol konečný zostatok na účte žalovaného mínus 2970,52€. Žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.7.2017 t.j. v čase splatnosti do 20.8.2017, preto sa žalobca dňom 21.8.2017 domáhal zákonného úroku z omeškania z celej dlžnej sumy.
3. Za účelom preukázania svojich tvrdení boli ako dôkaz predložené listiny: A/ Žiadosť žalovaného o vydanie Pôžičkovej karty QUATRO, podpísanú žalovaným dňa 15.4.2013 (č.l. 7), v ktorej je identifikovaná VÚB a.s. ako veriteľ. Pod tým nasleduje časť I. osobné údaje žalovaného- klienta. Časť II. - údaje o zamestnaní Časť III - podmienky úveru „úverový rámec 300 €, štandardná mesačná splátka 10 €, štandardná úroková sadzba 1,9% mesačne/22,84% ročne
V časti IV. sú uvedené údaje k používaniu karty, V časti V. sú rôzne vyhlásenia žalovaného bez vecného významu ako aj to, že splatnosť splátok je v 15. deň v mesiaci a bude uvedený vo výpise, že pri výške úveru 300 € a výške prvej a predposlednej splátky 10 € a poslednej splátky 1,46 € je RPMN 31,75% a priemerná RPMN je 26,62% a celkové náklady spotrebiteľa 531,46€ Žalovaný podpísal žiadosť dňa 15.4.2013 a VÚB a.s. dňa 18.4.2013. Poslednou vetou článku V. je veta: prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s., vydávanej v spolupráci s CFH. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto žiadosti. (žiaden Potvrdzujúci list ale ako dôkaz k žalobe priložený nebol, pozn. súdu) B/ Z kartového výpisu z účtu (čl. 12 - 16 tlačeného obojstranne), ktorý bol súdu predložený za obdobie od 28.4.2013 do 31.7.2017 súd zistil základné údaje: že 1/ úverový rámec je 1200 €, úrok 22,80 % ročne, úrok z omeškania 5% ročne. Počiatočný stav účtu bol 0 € a konečný stav mínus 297,52 €, štandardná splátka 40 € a deň splatnosti: 20.8.2017. Z tohto výpisu súd zistil, že žalovaný za obdobie od 28.4.2013 do 22.5.2014 celkom využil sumu 1251,05 € a zaplatil 220 €. Posledný výber v sume 8,49 žalovaný uskutočnil dňa 22.5.2014 a poslednú úhradu v sume 40 € dňa 19.5.2014. C/ „Slovenské Kreditné Karty“ (?) listom zo dňa 4.9.2014 - predžalobnou upomienkou upozorňuje žalovaného, že má aktuálny dlh 120 €, a že ho žiada bezodkladne zaplatiť na tam uvedený účet a variabilný symbol a v prípade, ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v 07/2014 do 11.9.2014, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť - uvedený list bol súdu doručený dodatočne, a to dňa 20.9.2019. Uvedený list žalovaný prevzal dňa 11.9.2014 - viď doručenka, nachádzajúca sa na č.l. 59 súdneho spisu, a bola vypravená na pošte od odosielateľa: Consumer Finance Holding a.s., adresovaný žalovanému. Jediný identifikačný znak je XXXXXXXX (číslo kartového účtu). D/ dňa 20.9.2019 žalobca doručil aj Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vystavené „Slovenskými Kreditnými Kartami“ dňa 8.10.2014, ktorým žalovanému oznamuje, že jeho dlh z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX Quatro sa stal splatným v celom rozsahu, a sumu 1450,84 € má zaplatiť na tam uvedený účet a variabilný symbol. Termín úhrady stanovený nebol. E/ Zmluvu o postúpení pohľadávok ako aj oznámenie zo dňa 20.10.2017, ktorým žalovanému CFH a.s. dáva na vedomie, že VÚB a.s. pohľadávku dňa 19.10.2017 postúpila na žalobcu a je povinný aktuálny dlh v sume 3 096,92 € zaplatiť na tam uvedený účet a variabilný symbol do 27.10.2017. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo na pošte vypravené dňa 20.10.2017 o čom svedčí ftc. poštového podacieho hárka z tohto dňa (č.l. 31 druhá strana).
4. O procesnej zmene žalobcu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 31.10.2018 (č.l. 38).
5. Žiadne iné listinné dôkazy žalobca nepredložil.
6. Okrem listín, opísaných v bode 3. A/ až E/ toho odôvodnenia neboli priložené žiadne iné listinné dôkazy s vecným významom
7. Podaním zo dňa 20.9.2019 žalobca podrobnejšie analyzoval žalovanú pohľadávku, no na skutkovej argumentácii a v konečnom i jej výške sa nič nezmenilo. Zopakoval, že bola žalovanému poskytnutá suma 1200 € s úrokom 22,80% ročne a so štandardnou splátkou 40 € s tým, že právo čerpať prostriedky vzniklo žalovanému dňa 26.4.2013 a kvôli porušeniu zmluvných povinností v zmysle čl. V. bod 37 písm. a) obchodných podmienok bol úver právnym predchodcom žalobcu zosplatnený listom z 8.10.2014. Poukázal na to, že vzhľadom na charakter úveru (revolving) nie je podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. možné určiť presnú výšku RPMN. Vo všeobecnosti poukázal na znenie OP a VOP a uviedol presný rozpis žalovaným čerpaných súm ako aj poukázaných úhrad.
7.1. V rozsahu sumy 414,68 € (poplatky a sankčný úrok) zobral týmto podaním žalobu späť s tým, že vo zvyšku trval na podanej žalobe. navrhol priznať mu 2555,84 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.8.2017 do zaplatenia a plnú náhradu trov konania.
8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len CSP): Žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. (1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Podľa § 11 zákona 71/1992 Z.z.: (3) Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. (4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo síce po začatí konania ale pred prvým pojednávaním, so späťvzatím žaloby nebol potrebný súhlas žalovaného a preto súd konanie vo výške 414,68 € zastavil a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku v sume 18,18 € (24,88 € mínus 6,70 €) cestou prevádzkovateľa systému.
13. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám písomne nevyjadrila, no na pojednávaní dňa 23.9.2019 sa vyjadrila tak, ona v podstate ani nevie, kvôli čomu je na súde, no po objasnení predmetu sporu potvrdila, že pokiaľ sa to týka kreditnej karty tak áno, pamätá si, že bola vo VÚB, a.s. podať žiadosť o poskytnutie pôžičky 300,- € a pamätala si aj to, že jej karta s takýmto obnosom došla. V tom čase nikde nepracovala, pretože poberala opatrovateľský príspevok vo výške 270,- € na svoje dieťa. Samozrejme, že to bola nedostatočná suma na obživu rodiny a z toho dôvodu od roku 2014 neposlala na tento predmetný úverový záväzok už absolútne nič.
13.1. Na otázku súdu, či po tom ako prestala úver splácať bola bankou vyzvaná na doplatenie dlhu, ako aj na to, či po uplatnení práva na zosplatnenie úveru jej bola doručená písomná výzva, a rovnako tak, či jej bolo doručené oznámenie o tom, že sa úver stal splatným a kedy, žalovaná uviedla, že nevie vôbec, na čo je dotazovaná. Uviedla, že jediné, čo eviduje, bolo oznámenie o tom, že nejaké firmy medzi sebou urobili nejaký obchod, a že už tam nefiguruje VÚB, a.s., ale nejaká iná spoločnosť.
13.2. Ohľadom sumy 1200 € t.j. či a akým spôsobom došlo k navýšeniu sumy na 1.200,- € žalovaná vypovedala, že na túto okolnosť sa absolútne vôbec nepamätá, pretože nič ohľadom toho ani nežiadala, ani nepodpisovala a pamätala si, že po tom, ako prestala posielať splátky cca 10,- €, jej karta bola zablokovaná a nemohla tieto peniaze čerpať už vôbec.
13.3. Súd vyzval žalovanú, aby identifikovala listiny upomienku zo dňa 4.9.2014 a Oznámenie zo dňa 8.10.2014 a za tým účelom dal možnosť nahliadnuť žalovanej do súdneho spisu. uviedla, že ani jednu z týchto listín nedostala, teda aspoň si nespomína, že by niečo takéto vôbec čítala a že keby aj, tak by tomu aj tak nerozumela. Potvrdila síce, že podpis na doručenke je jej podpis, ale čoho sa to týkala, si vzhľadom na odstup času absolútne nepamätá.
14. Podľa Čl. 17 základných princípov CSP: Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
15. V priebehu ďalšieho obdobia žiadna zo strán neprodukovala žiadne iné dôkazy a neboli použité žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku či obrany. Súd preto dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol.
16. Skôr, ako súd vecne rozhodol o nároku žalobcu, musel súd prioritne posúdiť, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.
17. Podľa § 524 ods. (1) OZ: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 525 ods. (2) OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
19. Podľa § 92 ods. 8) zákona o bankách účinného v čase postúpenia: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
20. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 OZ stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v tomto ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky, vzniknutej z jej bankovej činnosti, urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.
21. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie zákonných podmienok stanovených v§ 92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.
22. Súdu nebol predložený osobitný súhlas žalovaných (dlžníka - klienta) s postúpením pohľadávky banky vykazovanej voči nim na tretiu osobu (iný subjekt).
23. Ustálená súdna prax je jednotná v názore, že pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (KS BB 15Co/369/2016, KS TT 10Co/187/2016, KS TN 5Co/313/2017, KS PO 3Co/158/217 a ďalšie).
24. Aj z rozsudku NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 vyplynul záver, podľa ktorého: „Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“
25. Zhodný názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS SR 7 Cdo/26/2017 z 28.3.2017, podľa ktorého: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.
26. Súd poukazuje v tomto smere na odklon predchádzajúcej súdnej praxe a od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
26.1. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva okrem vyššie uvedených napríklad aj z rozsudku NS SR 2Obo/49/2008 už zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku NS SR 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012. 27. V prejednávanej veci sa síce nevedie spor o určenie platnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ale uvedenú okolnosť súd musel posúdiť ako predbežnú otázku. V prejednávanej veci ani pôvodný žalobca a ani terajší žalobca nepredložil súdu dôkazy o splnení hmotnoprávnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej v zmysle § 525 ods. 2 OZ k § 92 ods. 8 zákona o bankách. V uvedenej súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že ide o dôkazy, ktoré za účinnosti CSP sú strany povinné predkladať výlučne strany sporu, pretože na dôkazy súd nevyzýva (okrem výnimky podľa § 295 CSP).
28. Bankovú pohľadávku je v zásade možné postúpiť, ale banka musí splniť výslovne stanovené podmienky, ktoré banka nedodržala. Preto ani nemôžu byť zhojené podmienky postúpenia pohľadávky tým, že výzvu pošle iný subjekt ako banka, teda že iný subjekt ako banka zospoplatní celú bankovú pohľadávku.
29. Pôvodný žalobca bola banka, a za dôkazy, od ktorých odvodzuje legitimitu postúpenia pohľadávky na terajšieho žalobcu, bola súdu doručená
- výzva zo dňa 4.9.2014 (tú možno podradiť k výzve podľa § 53 dos. 9 OZ), ktorú ale nevyhotovila ani nepodpísala samotná banka, ale „Slovenské Kreditné Karty“ (?) t.j. spoločnosť, ktorá dňom 31.12.2005 zanikla a jej právny nástupcom sa stala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., a preto súd uveril žalovanému keď nevedel identifikovať, že táto výzva, ktorú prevzal 11.9.2014, sa týkala práve kreditnej karty, o ktorú v tomto konaní išlo
- aj Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vystavené „Slovenskými Kreditnými Kartami“ dňa 8.10.2014, ktorým žalovanému oznamuje, že jeho dlh z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX Quatro sa stal splatným, nevyhotovila ani nepodpísala samotná banka, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., ohľadom čoho súdu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že vôbec toto oznámenie bolo podané na pošte a kedy a už vôbec nie o tom, že bolo žalovanému aj reálne doručené.
30. Ani výzva zo dňa 9.4.2014 a ani oznámenie o predčasnej splatnosti úveru neboli úkonmi banky a navyše nebolo preukázané, že oznam o „zosplatnení“ úveru sa dostal (mohol dostať) do dispozičnej sféry žalovaného, nebolo preukázané to, že došlo k platnej zročnosti celého dlhu a ako taký sa mohol po uplynutí 90 dní stať predmetom postúpenia. Bez ohľadu na to, aký čas uplynul do dňa postúpenia má súd za to, že toto postúpenie je podľa § 39 OZ absolútne neplatné a preto v rozsahu, v akom žalobca zotrval na podanej žalobe, ju súd plne zamietol.
31. Neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaný žiadne nemal, preto súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa