Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-69-2023.pdf
PDF · 130.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/69/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu Reisecentrum s.r.o., so sídlom Dolná 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 861 029, zast.: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261 proti žalovanému A. B. A. C., D., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, IČO: 35 678 691, o zaplatenie 2 400,--Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 400,--Eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 400,--Eur od 08.02.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 29.05.2023 bola Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu doručená žaloba s prílohami, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 2 400,--Eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.06.2023 vydal v spore platobný rozkaz pod spisovou značkou 29Up/951/2023. Žalovaný platobný rozkaz prevzal dňa 15.06.2023, voči ktorému podal odpor.
2. Žalobca uviedol, že v exekučnej veci oprávnenej E. F. G., dátum narodenia XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX H. H., Slovenská republika proti povinnému Reisecentrum s.r.o., so sídlom na ulici Dolná 16, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 47 861 029, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka číslo: 27093/S (ďalej aj len ako "žalobca") o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom A. B. A. C., D., so sídlom exekútorského úradu na ulici Nám. M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, Slovenská republika, IČO: 35 678 691 (ďalej aj len ako "žalovaný") pod sp. zn.: 45EX 885/19 (ďalej aj len ako "exekúcia") bol žalovaným vydaný Exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 06.08.2021 (ďalej aj len ako "exekučný príkaz"), ktorým bola a/ žalobcovi uložená pokuta vo výške 10 000,--Eur (ďalej aj len ako "pokuta") a b/ za účelom vymoženia pokuty a odmeny žalovaného nariadená exekúcia prikázaním pohľadávky z účtov v banke žalobcu a z termínovaných vkladov. Žalovaný súčasne finančnej inštitúcii, v ktorej mal žalobca vedený bankový účet prikázal po doručení exekučného príkazu odpísať z bankového účtu žalobcu sumu vo výške 12 400,--Eur (suma pokuty a odmeny žalovaného vo výške 2 400,--Eur), v dôsledku ktorej skutočnosti bola z bankového účtu žalobcu v prospech žalovaného podľa ustanovenia § 96 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov odpísaná suma vo výške 12 400,--Eur.
3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.09.2022, sp. zn.: 11Ek/1898/2019 konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zrušiť exekučný príkaz, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta. Na
základe uvedeného žalovaný vydal Príkaz na zrušenie exekučného príkazu zo dňa 28.09.2022 (ďalej aj len ako "Príkaz na zrušenie Exekučného príkazu"), ktorým zrušil exekučný príkaz.
4. Po vydaní Príkazu na zrušenie Exekučného príkazu bola na bankový účet žalobcu pripísaná len suma vo výške 10 000,--Eur, avšak do času vyhotovenia tejto písomnosti neboli v prospech bankového účtu žalobcu pripísané finančné prostriedky vo výške 2 400,--Eur. Nakoľko bol exekučný príkaz zrušený odmena žalovaného vo výške 2 400,--Eur mala byť v súlade s ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka vydaná žalobcovi rovnako ako suma vo výške pokuty.
5. Uvedené potvrdzuje aj konečné vyúčtovanie exekučného konania XX I. zo dňa 29.09.2022, kde sa žiadna iná odmena žalovaného ako odmena vo výške 25,50 Eur (vymožená) neuvádza. V zmysle Upovedomenia o ukončení exekúcie zo dňa 29.09.2022 bola exekúcia ukončená z dôvodu, že žalobca splnil povinnosť uloženú exekučným titulom v časti nepeňažného nároku a vymožením súvisiaceho peňažného nároku oprávneného a trov exekúcie.
6. Žiadosťou o vydanie finančných prostriedkov zo dňa 07.02.2023 bol žalovaný vyzvaný na splnenie vyššie uvedenej pohľadávky žalobcu. Žalovaný dlžnú sumu v celkovej výške 2 400,--Eur napriek tomu do dnešného dňa neuhradil. Žalobca si uplatňuje aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
7. Žalobca k podanému odporu žalovaného uviedol, že v dôsledku zrušenia exekučného príkazu odpadol právny dôvod plnenia, ktoré žalovaný ako domnelú odmenu za výkon exekučnej činnosti zadržiava.
8. Poukázal v tejto súvislosti na bod 18. a 19. odôvodnenia uznesenia, v zmysle ktorého súd založil ratio decidendi na výhrade k procesnému postupu, ktorý žalovaný pri uložení a vymáhaní pokuty zvolil, keď žalobcovi exekučným príkazom uložil povinnosť uhradiť pokutu bez toho, aby mu poskytol lehotu na jej dobrovoľné splnenie, ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého "výšku pokuty stupňuje až do úhrnnej sumy 30 000,--Eur a v prípade ich dobrovoľného neplnenia ich vymáha niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok súdny exekútor, ktorý ich uložil". Ako to súd v bode 19. odôvodnenia Uznesenia zdôraznil, Žalovaný "až následne, v prípade dobrovoľného nesplnenia tejto pokuty, mohol siahnuť na peňažné prostriedky, ktoré mal povinný na účte. Je nesporné, že len v takom prípade (dobrovoľného nesplnenia a vymoženia pokuty) by žalovanému podľa ustanovenia § 197 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako "Vyhláška") a ustanovenia § 7 Vyhlášky patrila za vymoženie pokuty odmena.
9. Žalovaný v odpore s poukazom na bod 21. odôvodnenia uznesenia uvádza, že súd v uznesení nespochybnil oprávnenosť uloženia pokuty. Nad rozsah citácie bodu 21. odôvodnenia uznesenia, ktorý žalovaný zvolil, je však potrebné uviesť, že súd v tomto bode ďalej uviedol, že "je však na rozhodnutí súdneho exekútora či povinnému v ďalšom priebehu exekúcie pokutu opätovne uloží. Zároveň, totiž bude potrebné vyhodnotiť, v akom rozsahu bola vymáhaná povinnosť a ďalšie nároky vyplývajúce z exekúcie splnené". Žalobca tiež poukazuje na bod 22. odôvodnenia Uznesenia, v zmysle ktorého "sťažnostný súd nepovažuje výšku uloženej pokuty 10 000,--Eur za primeranú, a to najmä vo vzťahu k predmetu nepeňažného plnenia (nahliadnutie do dokumentácie a vyhotovenie fotokópií z dokumentácie) a tiež vo vzťahu k tomu, že sa jednalo o prvú pokutu, ktorá bola povinnému uložená". K opätovnému uloženiu pokuty žalobcovi zo strany žalovaného do skončenia exekúcie nedošlo. Z uvedeného dôvodu nepovažuje žalobca tvrdenie žalovaného o oprávnenosti uloženia pokuty za relevantné pre posúdenie právnej veci.
10. Podobne tak tvrdenie žalovaného, že sťažnostný súd sa nezaoberal odmenou žalovaného za uloženie pokuty a nenariadil žalovanému pokutu vrátiť, nemá s prihliadnutím na základnú povinnosť žalovaného ako súdneho exekútora vykonávať činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí, žiadny význam.
11. Žalobca opätovne zdôraznil, že ani v konečnom vyúčtovaní sa žiadna iná odmena žalovaného ako odmena vo výške 25,50 Eur (vymožená) neuvádza. Peňažné plnenie vo výške 2 400,--Eur, ktoré
žalovaný bez právneho dôvodu zadržiava a ktorého zaplatenia sa žalobca domáha, nepredstavuje odmenu súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku za vymoženie pokuty, nakoľko exekučný príkaz, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť pokutu uhradiť bol zrušený a žiadna ďalšia pokuta nebola žalobcovi zo strany žalovaného uložená.
12. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.11.2023 uviedol, že medzi stranami sporu je nesporné, že žalovaný v súlade uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.09.2022, sp. zn.: 11Ek/1898/2019 (ďalej aj len ako "Uznesenie"), ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zrušiť Exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 06.08.2021 (ďalej aj len ako "Exekučný príkaz"), vydal Príkaz na zrušenie exekučného príkazu zo dňa 28.09.2022 (ďalej aj len ako "Príkaz na zrušenie Exekučného príkazu"), ktorým Exekučný príkaz zrušil.
12.1 Rovnako je nesporné, že po vydaní Príkazu na zrušenie Exekučného príkazu bola na bankový účet žalobcu pripísaná len suma vo výške 10 000,--Eur.
12.2 Žalovaný tvrdí, že peňažné prostriedky vo výške 2 400,--Eur, ktorých zaplatenia sa žalobca v súdnom konaní domáha, predstavujú odmenu žalovaného ako súdneho exekútora, ktorú si mal u žalobcu uplatniť faktúrou č. 22030271 zo dňa 28.09.2022 (ďalej aj len ako "faktúra"), ako odmenu exekútora z uloženej (sic) pokuty EX 885/19. Nad rámec toho, že faktúra nebola žalobcovi zo strany žalovaného do času jej predloženia v súdnom konaní doručená, žalobca uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti zadržiavania peňažných prostriedkov vo výške 2 400,--Eur žalovaným nemá otázka vystavenia či nevystavenia faktúry žiadnu relevanciu.
12.3 Žalobca nespochybňuje, že žalovanému ako poverenému súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti v exekúcii odmena a náhrada za hotové výdavky, avšak iba vo výške ako tieto boli v súlade s ust. § 61o ods. 3 Exekučného poriadku obsiahnuté v Konečnom vyúčtovaní exekučného konania 45EX 885/19 zo dňa 29.09.2022 (ďalej aj len ako "Konečné vyúčtovanie").
12.4 Z Exekučného poriadku vyplýva, že súdnemu exekútorovi automaticky neprislúcha nárok na odmenu za každú vykonanú činnosť. V tomto smere čo do uplatnenia si nároku na odmenu je podstatným ukončenie exekúcie vymožením alebo splnením vymáhaného nároku povinným. Túto skutočnosť potvrdzuje ustanovenie § 197 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého sa "výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia (...)."
12.5 Žalovanému nepatrí žiadna odmena za výkon exekučnej činnosti pri Exekúcii podľa ust. § 197 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku v spojení s ust. § 7 ods. 1 Vyhlášky, z dôvodu, že (a) Exekučný príkaz bol zrušený (akoby nebol vydaný), (b) Pokuta (keďže bol Exekučný príkaz zrušený) bola žalovaným vrátená žalobcovi, teda pokuta nebola (a nemohla byť) žalovaným ako súdnym exekútorom vymožená, a (c) žiadna iná pokuta nebola žalovaným uložená a teda ani vymáhaná niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
12.6 Žalobca tvrdí, že nakoľko bol Exekučný príkaz zrušený, peňažné prostriedky vo výške 2 400,--Eur, ktoré pred zrušením Exekučného príkazu predstavovali odmenu žalovaného ako súdneho exekútora za vymoženie pokuty vyčíslenú v súlade s ust. § 192 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku v spojení s ust. § 197 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku a ust. § 7 ods. 1 Vyhlášky, sú odo dňa zrušenia Exekučného príkazu žalovaným zadržiavané bez právneho dôvodu, nie sú odmenou žalovaného za výkon exekučnej činnosti v exekúcii a musia byť v súlade s ust. § 451 Občianskeho zákonníka vydané Žalobcovi.
12.7 Uvedený záver nepriamo potvrdzuje aj žalovaný vo svojom vyjadrení, keď vo vzťahu ku konečnému vyúčtovaniu argumentuje, že "[suma 12 400,--Eur nebola v tomto vyúčtovaní uvedená z dôvodu, že súdny exekútor deponoval túto sumu do rozhodnutia príslušného súdu. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica súdny exekútor vrátil sumu vo výške 10 000,--Eur povinnému a zároveň na odmenu vo výške 2 400,--Eur vystavil faktúru č. XXXXXXXX, ktorú prikladáme v prílohe. Z uvedeného dôvodu táto odmena nemohla byť uvedená v konečnom vyúčtovaní".
12.8 Žalobca zdôraznil, že na základe uznesenia bol vydaný Príkaz na zrušenie Exekučného príkazu, pričom keďže medzičasom žalobca splnil v Exekúcii vymáhanú povinnosť, bolo následne žalovaným vydané Upovedomenie o ukončení exekúcie, ktorého súčasťou je ex lege konečné vyúčtovanie. Nezhrnutie pokuty a peňažných prostriedkov vo výške 2 400,--Eur do konečného vyúčtovania bolo správne, keďže pokuta nepredstavuje vymoženú pohľadávku a peňažné prostriedky vo výške 2 400,-- Eur nepredstavujú odmenu žalovaného ako súdneho exekútora za jej vymoženie.
12.9 Ak žalovaný tvrdí, že "Pokuta bola uložená oprávnene", žalobca poukazuje v tejto súvislosti na bod 18. a 19. odôvodnenia uznesenia, v zmysle ktorého súd založil ratio decidendi na výhrade k procesnému postupu, ktorý žalovaný pri uložení a vymáhaní pokuty zvolil, keď žalobcovi Exekučným príkazom uložil povinnosť uhradiť pokutu bez toho, aby mu poskytol lehotu na jej dobrovoľné splnenie, ako to vyplýva z ust. § 192 ods. 1 Exekučného poriadku. Ako to súd v bode 19. odôvodnenia uznesenia zdôraznil, žalovaný "až následne, v prípade dobrovoľného nesplnenia tejto pokuty, mohol siahnuť na peňažné prostriedky, ktoré mal povinný na účte", inak povedané až následne by bol žalovaný tieto prostriedky vymáhať (a prípadne si za ich vymoženie nárokovať odmenu).
12.10 Žalobca zdôraznil, že len v prípade dobrovoľného nesplnenia a vymoženia (nejakej) pokuty by žalovanému podľa ust. § 192 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku v spojení s ust. § 197 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku a ust. § 7 ods. 1 Vyhlášky patrila za vymoženie pokuty odmena.
12.11 Žalovaný vo svojom vyjadrení nepravdivo uvádza, že súd sa v uznesení nezaoberal odmenou súdneho exekútora. Podľa bodu 22. odôvodnenia uznesenia "sťažnostný súd nepovažuje výšku uloženej pokuty 10 000,--Eur za primeranú, a to najmä vo vzťahu k predmetu nepeňažného plnenia (nahliadnutie do dokumentácie a vyhotovenie fotokópií z dokumentácie) a tiež vo vzťahu k tomu, že sa jednalo o prvú pokutu, ktorá bola povinnému uložená". Žalobca je názoru, že tvrdenie žalovaného, že sťažnostný súd sa nezaoberal odmenou žalovaného za uloženie pokuty a nenariadil žalovanému pokutu vrátiť, nemá s prihliadnutím na základnú povinnosť žalovaného ako súdneho exekútora vykonávať činnosť podľa exekučného s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí, pre posúdenie právnej veci žiadny význam.
12.12 Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní súdu dňa 25.01.2024 zotrval na podanej žalobe ako aj svojich písomných vyjadreniach. K tvrdeniu žalovaného uviedol, že exekučným príkazom bola žalobcovi ako povinnému uložená pokuta vo výške 10 000,--Eur a zároveň peňažnému ústavu bola uložená povinnosť odpísať z bankového účtu tieto finančné prostriedky a odmenu vrátane DPH. Následne však uznesením sťažnostného súdu bolo prikázané súdnemu exekútorovi zrušiť exekučný príkaz v celom rozsahu. To znamená, že následne bol vydaný súdnym exekútorom príkaz na zrušenie exekučného príkazu, čím de facto bol celý príkaz vrátane uloženia pokuty zrušený. K opätovnému uloženiu pokuty nedošlo a následne bola exekúcia ukončená vydaním upovedomenia o ukončení exekúcie.
13. Žalovaný v písomnom odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že žalobca svoj nárok opiera o skutočnosť, že uznesením OS Banská Bystrica bola žalovanému uložená povinnosť zrušiť exekučný príkaz, ktorým ako súdny exekútor uložil povinnému pokutu vo výške 10 000,--Eur. Podľa názoru súdu súdny exekútor mal najprv vyzvať povinného upovedomením o uložení pokuty na jej dobrovoľné splnenie. Exekučný poriadok, ale takýto postup neprikazuje. Okresný súd Banská Bystrica vychádzal v odôvodnení z postupu, na základe ktorého sa vymáha peňažné plnenie. Pokuta za nesplnenie povinnosti sa neriadi týmto postupom, ako to podľa súdneho exekútora správne konštatoval exekučný súd v konaní o zastavení exekúcie o uložení pokuty. Súdny exekútor sa napriek tomu podriadil rozhodnutiu súdu a predmetnú pokutu, ktorá mala byť príjmom justičnej pokladne vrátil na účet povinného.
14. Hoci v čase rozhodovania sťažnostného súdu bolo z účtu povinného odpísané 12.400,-- Eur, súd nespochybnil oprávnenosť uloženia pokuty, ale naopak v ods. 21. odôvodnenia, súd konštatuje: "...uvedené zároveň neznamená, že povinný sa zbavil povinnosti uhradiť pokutu podľa § 192 Exekučného poriadku, pretože sťažnostný súd naďalej považuje za nesporné, že súdny exekútor vyzval povinného, aby sa dňa 27.07.2021 o 12:30 hod. dostavil na adresu svojho sídla a splnil to, čo mu ukladá exekučný titul, k čomu však nedošlo, keď povinný si dňa 27.07.2021 svoju povinnosť nesplnil, do sídla spoločnosti sa nedostavil a nesplnil si tak povinnosť uloženú exekučným titulom aj napriek tomu, že na to bol súdnym exekútorom riadne vyzvaný. So samotným uložením pokuty preto sťažnostný súd musí
súhlasiť, keď z dikcie § 192 ods. 1 Exekučného poriadku jasne vyplýva, že pokuta sa ukladá za každé nesplnenie povinnosti." a dal mu na zváženie uloženie opätovnej pokuty.
15. Z toho jasne vyplýva, že pokuta bola uložená oprávnene. Z tohto dôvodu sa sťažnostný súd nezaoberal odmenou súdneho exekútora za uloženie pokuty a nenariadil mu ju vrátiť. Pod tlakom konania exekútora povinný po dlhých prieťahoch a vyhýbaniach sa splniť rozhodnutie súdu, bol zákonným spôsobom donútený rozhodnutiu súdu vyhovieť. Úlohou súdneho exekútora a exekučného zákona je vymožiteľnosť práva, donútenie a uspokojenie toho, čo súdnou cestou bolo oprávnenému priznané. Odmena súdneho exekútora je jednou zo sankcií povinnému a má ho donútiť prestať ignorovať rozhodnutie súdu. Po uložení pokuty došlo k úspešnému ukončeniu exekúcie a povinný bol spokojný, že mu pokuta nebola opätovne uložená, hoci ako bolo vyššie konštatované, bola uložená oprávnene, lebo skutok sa stal.
16. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.09.2022 sp. zn. 11Ek/1898/2019 bolo súdnemu exekútorovi uložené zrušiť Exekučný príkaz, ktorým bola uložená pokuta vo výške 10 000,--Eur. Súdny exekútor tento Exekučný príkaz zrušil a tak splnil nariadenie súdu. Na základe tejto skutočnosti vrátil povinnému pokutu vo výške 10 000,--Eur. Je ale nesporné, že povinný do uloženia pokuty svoju povinnosť stanovenú súdom v exekučnom titule nesplnil a pokuta bola uložená v zmysle ustanovenia zákona č. 233/95 Exekučného poriadku. Podľa odôvodnenia predmetného Uznesenia dôvodom zrušenia Exekučného príkazu bolo to, že nebola daná možnosť túto pokutu uhradiť dobrovoľne. Nikde v tomto Uznesení nie je spochybnená odmena za uloženie pokuty, ani ju súd nenariadil vrátiť.
16.1 Je nesporné, že uloženie pokuty splnilo účel, nakoľko povinný následne splnil povinnosť uloženú exekučným titulom na nepeňažné plnenie. Exekučné konanie bolo tým ukončené, bolo vystavené konečné vyúčtovanie. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, že v konečnom vyúčtovaní nie je uvedená žiadna iná odmena, súdny exekútor uvádza, že konečné vyúčtovanie vymoženej pohľadávky bolo vystavené dňa 29.09.2022. Suma vo výške 12 400,--Eur nebola v tomto vyúčtovaní uvedená z dôvodu, že súdny exekútor deponoval túto sumu do rozhodnutia príslušného súdu. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica súdny exekútor vrátil sumu vo výške 10 000,--Eur povinnému a zároveň na odmenu vo výške 2 400,--Eur vystavil faktúru č. XXXXXXXX, ktorú prikladá v prílohe. Z uvedeného dôvodu táto odmena nemohla byť uvedená v konečnom vyúčtovaní.
16.2 Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 25.01.2024 zotrval na svojich písomných vyjadreniach, pričom opätovne poukázal na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, spisová značka 11Ek/1898/2019 zo dňa 21.09.2022 a to hlavne na bod 21 odôvodnenia uznesenia, z ktorého vyplýva, že jeho konanie bolo správne a účelné, keď uložil žalobcovi ako povinnému pokutu. Uložená pokuta nebola zrušená a povinný pod tlakom exekúcie súdom stanovenú povinnosť splnil tak, ako to súd nariadil.
17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, prečítaním Exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, potvrdenia o zaplatení sumy 12 400,--Eur, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 11Ek/1898/2019 zo dňa 21.09.2011, príkazu na zrušenie exekučného príkazu, konečného vyúčtovania exekučného konania, upovedomenia o ukončení exekúcie, potvrdenia o vrátení pokuty, žiadosti o vydanie finančných prostriedkov, výzvy na splnenie nepeňažného nároku, návrhu na zastavenie exekúcie, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1898/2019 zo dňa 21.04.2022, faktúry č. XXXXXXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
18. Žalovaný ako súdny exekútor dňa 06.08.2021 vydal Exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke pre povinného - v tomto konaní žalobcu, z dôvodu že si povinný preukázateľne nesplnil povinnosť uloženú exekučným titulom a to rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 64Cb 91/2017-100 zo dňa 03.08.2018, vykonateľného 26.02.2019 a uložil mu pokutu vo výške 10 000,--Eur a vydal exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke povinného a banke prikázal po doručení tohto exekučného príkazu odpísať z účtu povinného pokutu v zmysle § 192 Exekučného poriadku vo výške 10 000,--Eur a 20 % odmenu exekútora z uloženej pokuty vrátane DPH vo výške 2 400,--Eur, spolu 12 400,--Eur ako vymáhanú sumu.
19. Z účtu žalobcu - povinného v exekučnom konaní je zrejmé, že dňa 09.08.2021 z jeho účtu bola zaslaná suma 12 400,--Eur na účet žalovaného ako úhrada exekúcie EX885/2019.
20. Povinný - žalobca v tomto konaní doručil dňa 11.08.2021 na Okresný súd Banská Bystrica prostredníctvom žalovaného návrh na zastavenie exekúcie na vymoženie súdnym exekútorom uloženej pokuty.
21. Okresný súd Banská Bystrica uznesením spisová značka 11Ek/1898/2019 zo dňa 21.04.2022 vo veci oprávneného E. F. G., bytom A. XXXX/XX, H. H. proti povinnému Reisecentrum s.r.o., so sídlom Dolná 16, Banská Bystrica, IČO: 67 861 029 - žalobcovi v predmetnom konaní, návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 611 ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
22. Následne Okresný súd Banská Bystrica uznesením spisová značka 11Ek/1898/2019 zo dňa 21.09.2022 sťažnosť povinného - žalobcu v predmetnom konaní proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 11Ek/1898/2019 zo dňa 21.04.2022 zamietol, podľa § 32 Exekučného poriadku uložil súdnemu exekútorovi - žalovanému v tomto konaní, zrušiť exekučný príkaz spisová značka 45EX/885/19 zo dňa 06.08.2021, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 10 000,--Eur a oprávnenej nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného nepriznal.
23. Súdny exekútor - žalovaný dňa 28.09.2022 vydal príkaz na zrušenie exekučného príkazu zo dňa 06.08.2021, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 10 000,--Eur.
24. Dňa 29.09.2022 súdny exekútor - žalovaný urobil konečné vyúčtovanie exekučného konania 45EX/885/19, z ktorého je zrejmé, že povinný splnil povinnosť uloženú exekučným titulom v časti nepeňažného nároku, pričom vymáhaný peňažný nárok bol 352,81 Eur spolu a vymožený peňažný nárok 352,81 Eur spolu, odmena súdneho exekútora 25,50 Eur.
25. Dňa 29.09.2022 súdny exekútor - žalovaný vydal upovedomenie o ukončení exekúcie z dôvodu, že povinný splnil povinnosť uloženú exekučným titulom v časti nepeňažného nároku a vymožením súvisiaceho peňažného nároku oprávneného a trov exekúcie vedenej pod spisovou značkou 45EX/885/19. Následne súdny exekútor - žalovaný vrátil žalobcovi sumu 10 000,--Eur s popisom vrátenie pokuty dňa 28.09.2022.
26. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu listom zo dňa 07.02.2023 vyzval žalovaného na vydanie finančných prostriedkov, a to sumy 2 400,--Eur z dôvodu, že súdnemu exekútorovi nemohol vzniknúť nárok na odmenu a táto suma mala byť vydaná povinnému rovnako ako suma vo výške pokuty. Žalovaného vyzval na vrátenie sumy 2 400,--Eur na účet žalobcu a to bez zbytočného odkladu po doručení tejto písomnosti. Žalovaný prevzal výzvu dňa 07.02.2023 (č. l. 26 opak spisu).
27. Žalovaný listom zo dňa 22.05.2023 sa vyjadril k predžalobnej výzve - 45EX/885/19.
28. Žalovaný dňa 04.10.2022 vyhotovil faktúru č. 22030271 pre žalovaného vo výške 2 400,--Eur so splatnosťou 04.10.2022 s tým, že bola uhradená suma 2 400,--Eur a ostáva k úhrade 0,--Eur.
29. Podľa § 191 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 233/1995 Z. z., účinný do 31.03.2023, Ods. 1: Ak exekučný titul ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre oprávneného nejakú prácu, ktorú môže vykonať aj niekto iný než povinný, exekúcia sa vykoná tak, že oprávnený si dá prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo si ju vykoná sám, a to na trovy povinného. Ods. 2: Exekútor poverený vykonaním exekúcie a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vykonaním prác a výkonov, b) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá exekučný príkaz a vykoná exekúciu. Ods. 3: Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk. Ods. 4: Exekútor po doručení exekučného príkazu povinnému vyzve oprávneného, aby si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo aby si ju vykonal sám, a to na trovy povinného. Ods. 5: Exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
30. Podľa § 192 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., účinný do 31.03.2023, ak exekučný titul ukladá inú povinnosť, exekútor na základe poverenia súdu uloží za každé porušenie alebo nesplnenie tejto povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty stupňuje až do úhrnnej sumy 30 000,--Eur a v prípade ich dobrovoľného neplnenia ich vymáha niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok súdny exekútor, ktorý ich uložil. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
31. Podľa § 197 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z., účinný do 31.03.2023, Ods. 1: Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ods. 2: Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
32. Podľa § 61o ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z., účinný do 31.03.2023, Ods.1: Ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Ods. 2: Súčasťou upovedomenia o ukončení exekúcie je konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom exekútor uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného a výšku vymožených trov exekútora. Ods. 3: Upovedomenie o ukončení exekúcie zašle exekútor účastníkom konania a súdu. Doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie končí.
33. Podľa § 5 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2023, Exekútorovi patrí odmena za a) výkon exekučnej činnosti 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť exekútora podľa zákona za 1. spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2. prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3. doručovanie súdnych písomností a mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný predpis,2) 4. vykonávanie inej činnosti na základe poverenia súdu alebo, ak tak ustanoví osobitný predpis.3)
34. Podľa § 6 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného.
35. Podľa § 7 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., Ods. 1: Odmena exekútora je 20% zo základu na jej určenie. Ods. 2: Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10% zo základu na jej určenie.
36. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Ods. 1: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Ods. 2: Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
37. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) mal súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná.
38. Uplatnený nárok žalobcu predstavuje odmenu súdneho exekútora, ktorú si súdny exekútor vymohol prikázaním pohľadávky z účtu v banke za vymoženie pokuty vo výške 10.000,--Eur za nesplnenie nároku vymáhaného v exekučnom konaní na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Cb/91/2017 zo dňa 03.08.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2019 a vykonateľnosť dňa 26.02.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43Cob/9/2019 zo dňa 07.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.02.2019. Predmetom exekúcie je v zmysle uvedeného exekučného titulu nepeňažné plnenie spočívajúce v oprávnení oprávnenej nahliadnuť do dokumentácie povinného a vyhotoviť si z nej fotokópie. Keďže v zmysle exekučného titulu ide o uskutočnenie prác a výkonov v podobe nezastupiteľného plnenia, teda plnenia, ktoré môže splniť len povinný, exekúciu v tomto prípade mohol súdny exekútor vykonať primárne postupom v zmysle § 191 a § 192 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2023, t. j. ukladaním pokút za každé porušenie alebo nesplnenie vymáhanej povinnosti, a to až do času, kým nedôjde k splneniu vymáhaného nároku alebo do času, kým súdny exekútor povinnému neuloží pokuty v úhrnnej sume 30.000,--Eur.
39. Ak teda súdny exekútor v exekučnom konaní vedenom o vymoženie nepeňažnej pohľadávky (uskutočnenie prác a výkonov v podobe nezastupiteľného plnenia) uložil povinnému za nesplnenie povinnosti pokutu, postupoval v súlade so zákonom. Pri vymáhaní pokuty mal postupovať niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok, pričom pokiaľ by pokutu vymohol, mal by právo na odmenu a náhradu výdavkov.
40. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora pri ukladaní pokuty bol exekučný príkaz súdnym exekútorom na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 11Ek/1898/2019 zo dňa 21.09.2022, ktorým súd podľa § 32 Exekučného poriadku uložil súdnemu exekútorovi zrušiť exekučný príkaz spisová značka 45EX/885/19 zo dňa 06.08.2021, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 10 000,--Eur, zrušený a vymožená pokuta v plnej výške vrátená povinnému, čo v konaní ani sporné nebolo.
41. Z uvedeného je zrejmé, že za daného stavu pokuta nie je vymožená, a súdny exekútor si teda nemôže uplatniť odmenu. Súdny exekútor je oprávnený vyúčtovať si odmenu vo výške 20 %, ale len zo sumy, ktorá bola reálne vymožená od povinného. V predmetnom prípade pokuta nebola vymožená ani sčasti, a teda ak výška vymoženej pohľadávky predstavuje 0,--Eur, výška odmeny súdneho exekútora bude predstavovať tiež 0,--Eur. Skutočnosť, že súdny exekútor mohol opätovne uložiť povinnému pokutu, automaticky nezakladá jeho nárok na odmenu. Súdny exekútor má nárok na odmenu len z vymoženého plnenia. V tomto prípade však pokuta nielenže nebola vymožená, ale nebola ani uložená (opätovne) a teda logicky nie je daný ani základ na určenie odmeny.
42. Súdny exekútor dňa 29.09.2022 vydal upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu vydania upovedomenia z dôvodu, že povinný splnil povinnosť uloženú exekučným titulom v časti nepeňažného nároku a vymožením súvisiaceho peňažného nároku oprávneného a trov exekúcie a doručil ho oprávnenému, povinnému a Okresnému súdu Banská Bystrica spolu s konečným vyúčtovaním, z ktorého vyplýva, že povinný splnil povinnosť uloženú exekučným titulom v časti nepeňažného nároku a peňažný nárok bol vymožený vo výške 130,48 Eur trovy exekúcie oprávneného, 57,97 Eur a 61,76 eur náklady spojené s uplatnením pohľadávky, 25,50 eur odmena súdneho exekútora 10%, 60,--Eur náhrada za hotové výdavky a 17,10 Eur DPH, spolu 352,81 Eur, čo sa presne rovná vymáhanému peňažnému nároku. Z uvedeného je zrejmé, že v konečnom vyúčtovaní exekučného konania nie je odmena za vymoženie pokuty uvedená ako vymáhaný ani vymožený peňažný nárok. Ani vystavenie faktúry zo strany žalovaného na sumu 2 400,--Eur pod číslom 22030271zo dňa 04.10.2022 nemá vplyv na právny názor súdu ohľadne skutočnosti, že žalovanému ako súdnemu exekútorovi nevzniklo právo na zaplatenie odmeny vo výške 2 400,--Eur.
43. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo forme získaného plnenia bez právneho dôvodu vo výške 2 400,--Eur, ktorú sumu si vyúčtoval vo forme odmeny za uloženú pokutu, na ktorú však v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia súdu nemal právo. Na základe uvedeného súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.
44. Súd žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka priznal aj úroky z omeškania vo výške 8 % zo žalovanej sumy počnúc odo dňa 08.02.2023 do zaplatenia a to dňom nasledujúcim po doručení žiadosti o vydaní finančných prostriedkov v sume 2 400,--Eur žalobcom žalovanému.
45. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, Ods. 1: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ods. 2: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, Ods. 1: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ods. 2: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Z dôvodu, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 100 % súd mu priznal trovy konania. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.