Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX J. J., právne zast. JUDr. Filip Varga, advokát, Stráž 223, 960 01 Zvolen proti žalovanému Reisecentrum s. r. o., so sídlom Dolná 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 861 029 právne zast. BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica v konaní o splnenie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/91/2017-100 zo dňa 3. augusta 2018 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/91/2017-100 zo dňa 3. augusta 2018 potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím vyhovel súd prvej inštancie návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi nahliadnuť do výpisov z bankových účtov žalovaného za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; príjmových a výdavkových pokladničných dokladov vystavených žalovaným alebo adresovaných žalovanému za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; došlých a vystavených faktúr vystavených žalovaným alebo adresovaných žalovanému za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Účtovných kníh - Denníkov (Pokladničný denník, Denník prijatých (dodávateľských) faktúr, Denník odoslaných (vystavených) faktúr) vedených žalovaným za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Účtovných kníh - Hlavná kniha vedená žalovaným za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Interných dokumentov žalovaného za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, rozhodol že žalovaný je povinný umožniť žalobcovi vyhotoviť si na vlastné náklady žalobcu fotokópie, resp. obrazové snímky z: výpisov z bankových účtov žalovaného za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; príjmových a výdavkových pokladničných dokladov vystavených žalovaným alebo adresovaných žalovanému za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; došlých a vystavených faktúr vystavených žalovaným alebo adresovaných žalovanému za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Účtovných kníh - Denníkov (Pokladničný denník, Denník prijatých (dodávateľských) faktúr, Denník odoslaných (vystavených) faktúr) vedených žalovaným za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Účtovných kníh - Hlavná kniha vedená žalovaným za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017; Interných dokumentov žalovaného za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2017 do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. O nároku na splnenie povinností uplatnenom žalobcom rozhodol súd v súlade s § 137 písm. a) a § 274 rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní nariadenom na deň 3. augusta 2018, na ktoré sa žalovaný nedostavil a svoju účasť neospravedlnil. O nároku žalobcu súd rozhodol na návrh žalobcu podanom na tomto pojednávaní, keď využil neprítomnosť žalovaného, ktorý sa na pojednávanie vo veci samej nedostavil, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Predvolanie na pojednávanie mu bolo pritom doručené do elektronickej schránky v dostatočnom časovom predstihu. V predvolaní na pojednávanie bol žalovaný o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, poučený.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu považoval za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. b) CSP. S uložením povinnosti, ako ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie podľa § 274 žalovaný nesúhlasil z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie mu nebolo riadne doručené a že svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnil hneď, ako sa o pojednávaní dozvedel.

4. Uviedol v ňom, že ako právnická osoba má na doručovanie písomností aktivovanú elektronickú schránku v zmysle zák.č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente v súlade s § 29 ods.1, pričom má v nastaveniach elektronickej schránky zvolenú možnosť zasielania notifikácií o uložení elektronickej úradnej správy na e-mailovú adresu, čo preukázal žalovaný výpisom nastavenia oznámení z elektronickej schránky žalovaného predloženým k návrhu. O uložení elektronickej úradnej správy, ktorou bolo v prejednávanej veci doručenie predvolania neobdržal notifikáciu na e-mailovú adresu a o tejto sa včas nedozvedel, čo bol dôvod neprevzatia predvolania v stanovenej úložnej lehote a ani do termínu konania pojednávania. Až následnou kontrolu elektronickej schránky, do ktorej sa prihlásil až dňa 08.08.2018, čo preukázal výpisom histórie prihlásení zistil, že vo veci bolo nariadené pojednávanie, preto hneď, ako sa o tom dozvedel, doručil súdu dňa 10.08.2018 ospravedlnenie. Ak by mu bola bývala doručená notifikácia na e-mailovú adresu včas, bol by prevzal predvolanie, pretože mal záujem sa na prejednaní veci zúčastniť a uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany. Skutočnosť, že mu nebola doručená notifikácia na e-mailovú adresu považoval žalovaný za tak vážnu okolnosť, ktorá zakladá ospravedlniteľný dôvod jeho neprítomnosti na pojednávaní, pre ktorý neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný súdu preukázal, že po doručení rozsudku komunikoval s Ústredným portálom verejnej správy prostredníctvom a@b.c <mailto:a@b.c> ohľadom podania informácie, z akého dôvodu mu neboli posielané notifikácie na e-mailovú adresu, avšak odpoveď na túto jeho žiadosť ku dňu podania návrhu na zrušenie rozsudku neobdržal.

5. Žalovaný v prejednávanej veci komunikoval, keď súdu doručil vyjadrenie k žalobe zo dňa 02.03.2018, v ktorom uviedol zásadné a rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a žiadal žalobu zamietnuť. Z tohto postupu vyplýva, že bol v súdnom konaní činný, preto mal súd prihliadnuť na ospravedlnenie a na vážnosť okolností, pre ktoré sa pojednávania nezúčastnil a odchýliť sa od striktného gramatického výkladu ust. § 274 CSP, keďže to zo závažných dôvodov vyžaduje požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov.

6. Vzhľadom na uvedené objektívne skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých sa žalovaný nedozvedel o predvolaní a nedostavil sa preto na pojednávanie dňa 03.08.2018, ako aj vzhľadom na to, že svojim vyjadrením rozporoval skutočnosti uvádzané v žalobe a bol pred súdom prvej inštancie činný mal za to, že súd mal prihliadnuť na jeho ospravedlnenie a na vážnosť okolností, v dôsledku ktorých sa na pojednávanie nedostavil. Mal tak zvážiť možnosť a zároveň nutnosť odchýliť sa od striktného gramatického výkladu a aplikácie § 274 CSP, pretože to zo závažných dôvodov vyžaduje požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov. Doslovný jazykový výklad ustanovenia zákona môže v takomto prípade viesť k protiústavným dôsledkom, ktoré spočívajú v porušení ústavného práva na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces.

7. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že súd pri aplikácii § 274 nezohľadnil konkrétne okolnosti skutkového stavu pri určení tých okolností, ktoré je možné považovať za vážne, keďže tento právny pojem nie je v § 274 právnym pojmom určitým. V súvislosti s aplikáciou neurčitých právnych pojmov nestačí, aby súd odkázal na znenie právnej normy, pretože takéto rozhodnutie nie je potom preskúmateľné. Konštatovanie súdu v odôvodnení jeho rozsudku pre zmeškanie, v ktorom poukázal na to, že pokiaľ žalovaný v podaní zo dňa 10.08.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 03.08.2018 z dôvodu, že si neprevzal správy z elektronickej schránky a nemal vedomosť o pojednávaní, nemohlo ísť o ospravedlnenie neúčasti ani včas, ani vážnymi okolnosťami, nie je možné považovať za preskúmateľné.

8. Bol preto toho názoru, že súd nesprávne rozhodol a nemal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože pre vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené podmienky. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu pre zmeškanie zo dňa 03.08.2018 zruší a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 13.09.2018. Poukázal v ňom na to, že elektronická úradná správa sa s poukazom na § 32 ods.2 a 5 zák.č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente považuje okrem iného za doručenú márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy. Zákonodarca v žiadnom z ustanovení nerieši dôsledky prípadného nedoručenia notifikácie a ani to, že by nedoručenie notifikácie malo mať za následok akékoľvek účinky na moment fikcie doručenia elektronickej správy. Žalovaný nepoprel, že predvolanie mu do schránky doručené bolo a že lehota márne uplynula z dôvodu, že sa do elektronickej schránky takmer pol roka neprihlásil. Notifikácia je pritom len doplnkovou službou portálu, s ktorou zákon nespája žiadne právne účinky.

10. Z predložených dôkazov žalovaným nie je zrejmé, že by mal nastavenú notifikačnú službu pred samotným pojednávaní. Zo zaslaného printscreenu je zrejmé len aktuálne nastavenie ku dňu komunikácie s portálom. Ku dňu podania odvolania nemal žalovaný k dispozícii stanovisko servicedesk portálu o tom, že by predmetné notifikácie neboli žalovanému odoslané. Obrana žalovaného sa tak zakladá len na ničím nepreukázanom skutkovom tvrdení, ktoré žalobca poprel, pričom ospravedlniť neúčasť na pojednávaní je z procesného hľadiska možné najneskôr v deň pojednávania, nie však spätne.

11. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný nezmeškal pojednávanie vo veci z ospravedlniteľného dôvodu, nebol odcestovaný, nebol mimo dispozície k internetovému pripojeniu, doručované predvolanie sa nestratilo zo schránky, ani nebolo odoslané nesprávnemu subjektu. Ak by sa bol žalovaný prihlásil do elektronickej schránky spoločnosti čo len raz v priebehu obdobia od mája 2018, kedy bolo predvolanie žalovanému doručené do augusta 2018, kedy sa konalo pojednávanie, bol by sa o pojednávaní dozvedel. Takýto jeho omyl nie je možné považovať preto za ospravedlniteľný dôvod.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.05.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na nepeňažné plnenie, a to vydanie obchodných dokumentov a účtovných záznamov špecifikovaných v rozhodnutí, ktoré je napadnuté odvolaním. V žalobe tvrdil, že uzatvoril so žalovaným dňa 08.09.2014 zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej vložil žalobca do spoločnosti žalovaného peňažný vklad vo výške 30.000,- Eur, čo malo byť kompenzované podielom žalobcu na zisku u žalovaného vo výške 50%. Napriek tomu, že tržby žalovaného dosiahli v roku 2014 sumu 85.685,- Eur a v roku 2015 913.564,- Eur, spoločnosť žalovaného je účtovne stále v strate a teda náklady, resp. výdavky žalovaného prevyšujú jeho príjmy. S poukazom na to, že sa nejedná o výrobnú spoločnosť, ale o spoločnosť, predmetom podnikania ktorej je poskytovanie služieb sa javí žalobcovi takáto výška nákladov na prevádzkovanie žalovaného neprimeraná. Z tohto dôvodu má žalobca ako tichý spoločník oprávnený záujem oboznámiť sa s účtovníctvom žalovaného a overiť si, či nebol ukrátený o podiel na zisku, ktorý by bol vznikol, ak by bolo účtovníctvo vedené riadne, alternatívne sa rozhodnúť, či náklady boli vynaložené efektívne a v prípade že nie, ukončiť zmluvu o tichom spoločenstve jedným z dojednaných spôsobov.

14. Na výzvy žalobcu žalovaný nereagoval a originály dokladov a dokumentov týkajúcich sa podnikania žalobcovi nepredložil, a to ani napriek jeho výzve zo dňa 06.02.2017 doručenej žalovanému dňa 13.02.2017 a ani na predžalobnú výzvu. Žalobcovi pritom stačí predložiť doklady a dokumenty za účtovné obdobie roku 2016 a 2017, a to od začiatku účtovného roka po mesiac marec 2017. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.09.2017 doplnil žalobný návrh vo veci, a to v petite.

15. Žalovaný reagoval vyjadrením doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.03.2018, v ktorom namietal právny základ žalobcom uplatneného nároku, kedy v zmysle bodu 2 čl. III. Zmluvy o tichom spoločenstve stratila zmluva platnosť pre naplnenie rozväzovacej podmienky, keď zo strany žalobcu nedošlo k zaplateniu prvej časti vkladu tichého spoločníka. Zároveň namietal šikanózny charakter žaloby, keď žalobca bol v období od 01.10.2014 do 31.01.2017 zamestnaný v spoločnosti žalovaného a mal k dispozícii originály všetkých obchodných dokumentov, z ktorých väčšina bola vyhotovená práve ním. Mal preto k dispozícii všetky výpisy z bankového účtu žalovaného a aj disponibilné právo k bankovému účtu. V súlade s § 675 ods.1 Obch. zák. má navyše žalobca ako tichý spoločník právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojim vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Z § 675 ods.3 Obch. zák. a ani z bodu 1 čl. V. Zmluvy o tichom spoločenstve nevyplýva tak, ako sa to snaží žalobca prezentovať, povinnosť žalovaného zaslať tichému spoločníkovi originály všetkých dokladov a dokumentov týkajúcich sa podnikania, ale len povinnosť tieto bezodkladne na požiadanie tichému spoločníkovi poskytnúť. Tichý spoločník preto nemá právo vziať si doklady a dokumenty týkajúce sa podnikania so sebou, ani sa domáhať vydania ich kópií. Navyše nie je žiaduce, aby žalovaný predložil žalobcovi dokumenty, ktoré tvoria jeho obchodné tajomstvo a ktorými by došlo k prezradeniu osobných údajov tretích osôb, ktoré sú chránené zák.č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Žalobca podaním doručeným súdu poprel skutkové tvrdenia žalovaného. Tvrdil, že zmluva o tichom spoločenstve nestratila platnosť a jej zmluvné strany sú jej obsahom viazané. Žalobca má z titulu tichého spoločníka nárok na 50% zo zisku žalovaného, preto nemá žiaden dôvod zneužívať obchodné tajomstvo spoločnosti a rovnako ako pri obchodnom tajomstve je treťou osobou oprávnenou sa oboznamovať so spracovaným údajmi spoločnosti titulom tichého spoločníka v nevyhnutnom rozsahu na kontrolu obchodných dokladov.

17. Súd prvej inštancie predvolal strany sporu na pojednávanie na deň 03.08.2018 o 8.45 hod. s tým, že predvolanie na pojednávanie obsahovalo poučenie o tom, že ak sa strana nedostaví na pojednávanie vo veci a neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd o žalobe na návrh protistrany rozsudkom pre zmeškanie. Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami (§ 274 . Predvolanie na pojednávanie bolo odoslané do elektronickej schránky žalovaného dňa 28.05.2018 a doručené 13.06.2018. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Ospravedlnenie doručil súdu prvej inštancie až 10.08.2018 s tým odôvodnením, že si konateľ neprevzal správu v elektronickej schránke, preto o pojednávaní nevedel.

18. Podľa § 274 na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

19. Podľa § 356 písm. b) odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

20. Podľa § 18 ods.2 zák.č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (Zákon o e-Governmente) notifikáciou je na účely tohto zákona právne nezáväzná informácia, ktorú zasiela orgán verejnej moci a ktorej obsah ustanovuje zákon. Technologické zabezpečenie prenosu notifikácie určuje správca notifikačného modulu v rámci funkcionality ústredného portálu.

21. Podľa § 32 ods.1 cit. zák. uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

22. Podľa ods.2 cit. ust. úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

23. Podľa ods.3 cit. ust. ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.

24. Podľa ods.5 písm.b) cit. ust. elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

25. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného vydaným Okresným súdom Banská Bystrica dňa 03.08.2018 vyhovel. Kontumačný rozsudok podľa § 274 prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené všetky stanovené zákonom a v rovnakom čase, čo v prejednávanej veci splnené bolo.

26. Podľa ust. § 356 písm. b) nie je odvolanie voči kontumačnému rozsudku prípustné, okrem prípadu, že neboli na vydanie tohto rozsudku splnené podmienky. Podanie odvolania proti kontumačnému rozsudku predpokladá, že žalovaný popiera existenciu podmienok ustanovených v § 274 CSP. Žalovaný tak nemôže namietať existenciu ospravedlniteľného dôvodu pri splnení podmienok zákona, keďže vtedy má uplatniť návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, ale nesplnenie zákonných podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku. Môže ísť napríklad o absenciu zákonného poučenia alebo absenciu návrhu žalobcu na vydanie kontumačného rozsudku podľa § 274 a pod.

27. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať absenciu žiadneho z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku, ale ani existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý pojednávanie vo veci nariadené súdom prvej inštancie zmeškal. Rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie, na ktorom žalobca vydanie rozsudku pre zmeškanie navrhol a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil. Vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku tak pojmovo predpokladá, že postup podľa § 167 bol dodržaný a žalovaný si tam uvedené povinnosti splnil - inak by súd kontumačným rozsudkom spravidla rozhodol už v tejto fáze konania. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 na pojednávaní na návrh žalobcu, keďže sa žalovaný na pojednávanie nariadené v dostatočnom časovom predstihu v prejednávanej veci nedostavil, hoci bol naň včas a riadne predvolaný. V predvolaní na pojednávanie súd žalovaného dostatočne jasne poučil o následkoch nedostavenia sa, ako aj o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil včas, keď tak urobil až siedmy deň po pojednávaní a ani vážnymi okolnosťami, keďže vážnou okolnosťou nemôže byť tá okolnosť, že si neprehliadol včas svoju elektronickú schránku, do ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že mal aktivovanú službu notifikácie elektronických správ, čo v konaní nielenže nepreukázal, ale v konečnom dôsledku by táto skutočnosť ani na zvrátenie existujúceho stavu nemala žiaden podstatný vplyv, keďže notifikácia sama o sebe nemá za následok zmenu v uložení elektronickej úradnej správy. Za včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného na pojednávaní sa považuje len také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania. Ak sa žalovaný nestihne do začiatku pojednávania včas ospravedlniť, môže využiť postup podľa § 277 ods. 2 CSP, čo žalovaný urobil. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní musí posúdiť vždy len súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine), preto posúdenie ich vážnosť závisí len od voľnej úvahy súdu.

28. Pri návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 na pojednávaní súd skúma len splnenie procesných podmienok pre vyhlásenie takéhoto rozhodnutia, medzi ktoré nesporne aj patrí tá, že sa žalovaný na pojednávanie vo veci nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, napriek tomu svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Súd v takomto prípade nárok uplatnený žalobcom z hľadiska hmotného práva neposudzuje a neprihliada ani na prípadnú aktivitu žalovaného v spore.

29. Súd sa preto nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože zákonná úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku. Súd je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným a zistené súdom možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, a to za predpokladu, že sa z pojednávania ospravedlní.

30. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 153c OSP v znení účinnom do 30.06.2015, aktuálne § 274 sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane a neboli mu vopred známe, pričom boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 4 Cdo 184/2009)

31. Žalovaný je právnickou osobou, preto je jeho zákonnou povinnosť nielen to, že má povinnosť mať zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku, ktorá slúži na komunikáciu s orgánmi verejnej moci, a teda aj so súdom, keďže je súd povinný doručovať písomnosti stranám sporu do elektronickej schránky tak, ako to vyplýva pre neho z § 105 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ale má byť natoľko zodpovedný, že obsahu elektronickej stránky má venovať svoju pozornosť, inak sa vystavuje takým situáciám, aká nastala v prejednávanej veci, že zmešká lehoty na uplatnenie svojich práv. Takéto konanie žalovaného nie je konaním s odbornou starostlivosťou, čoho dôsledkom nemusí byť len strata práv, ale aj vznik ujmy.

32. Žalovaný v konaní nepoprel, že jeho elektronická schránka bola aktivovaná a ani tú skutočnosť, že do nej bola doručená úradná správa z okresného súdu, ktorá obsahovala predvolanie na pojednávanie nariadené súdom na deň 03.08.2018, a teda že mu správa bola objektívne dostupná. Samotná notifikácia nie je právne záväznou informáciou. Je prenášaná správcom notifikačného modulu v rámci funkcionality Ústredného portálu bez toho, že by mala podstatnejší vplyv na okamih uloženia elektronickej úradnej správy a na úložnú lehotu, ktorá je stanovená v § 32 ods.2 Zákona o e-Governmente na 15 dní, ktoré plynú odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú.

33. Z obsahu Zákona o e-Governmente nevyplýva, že by sa úložná lehota 15 dní viazala na deň nasledujúci po dni doručenia notifikácie žalovanému, a to zrejme aj z toho dôvodu, že sa jedná len o doplnkovú službu portálu, s ktorou Zákon o e-Governmente nespája žiadne právne účinky.

34. Zákon o e-Governmente nerozlišuje, z akého dôvodu sa adresát o uložení správy nedozvedel, preto ak si žalovaný priebežne nesledoval poštu prijatú do jeho elektronickej schránky odhliadnuc od toho, či mu o doručení boli alebo neboli doručované notifikácie, nesie za vzniknutú situáciu zodpovednosť výlučne sám. Navyše zo žalovaným zaslaného printscreenu je zrejmé len aktuálne nastavenie notifikácie ku dňu komunikácie s portálom, t.j. v čase po vydaní rozsudku pre zmeškanie súdom prvej inštancie, nie však nastavenie notifikačnej služby aj pred pojednávaním dňa 03.08.2018.

35. Dňa 04.09.2018 zaslal konateľ žalovaného - p. T. na adresu a@b.c <mailto:a@b.c> požiadavku ÚPVS č. 180918 o poskytnutie informácie o tom, že žalovaný disponuje s predvoleným kontaktom tel.č. +XXX XXXXXXXXX a že prvá SMS notifikácia prišla žalovanému až 22.08.2018 napriek tomu, že do elektronickej schránky prišli nové správy aj predtým, kedy žalovanému žiadna SMS notifikácia neprišla a neprišla ani e-mailom na predvolený e-mail a@b.c <mailto:a@b.c>. Zároveň je v tejto e-mailovej komunikácii uvedené, že žalovaný posiela upravené kontaktné údaje.

36. Nie je preto vylúčené, že notifikácie mohli byť žalovanému doručené, pričom mohlo dôjsť k ich automatickému odfiltrovaniu do spamového koša prevádzkovateľom e-mailovej služby tak, ako to tvrdí žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, prípadne tak mohlo byť urobené aj SMS správou, čo vyplýva aj z reakcie prevádzkovateľa, ktorý v e-mailovej komunikácii s C. T. uviedol, že žalovaný má nastavený predvolený kontakt, a to telefónne číslo +XXX XXXXXXXXX a zároveň ho požiadal o doplnenie snímky z obrazovky z nastavenia profilu elektronickej schránky - helpdesk ÚPVS, ktorej obsah nebude upravený.

37. Za danej situácie, keď súd prvej inštancie musel žiadosti žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie pri splnení ostatných zákonných podmienok vyhovieť, keďže žalovaný účasť na pojednávaní neospravedlnil, v dôsledku čoho ani nemohol posúdiť vážnosť dôvodu ospravedlnenia ešte pred pojednávaním, na ktorom vydal rozsudok pre zmeškanie a keď žalovaným uvádzaný dôvod ospravedlnenia nemá povahu vážneho dôvodu, ak za jeho vznik nesie zodpovednosť len sám žalovaný, pričom tento bol predvídateľný, nemohlo dôjsť takýmto postupom k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom, t. j. ani k odňatiu jeho práva na spravodlivý proces. Nebol to totiž súd prvej inštancie, ktorý by bol žalovanému legálnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Oneskorené ospravedlnenie zo strany žalovaného doručené súdu prvej inštancie sedem dní po skončení pojednávania, na ktorom bol vydaný rozsudok pre zmeškanie nie je možné hodnotiť ako splnenie si procesných povinností žalovaným tak, ako to vyžaduje § 274 CSP.

38. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že ak boli splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby súd vydal v prejednávanej veci rozsudok pre zmeškanie, nie je možné odvolaniu žalovaného vyhovieť napriek tomu, že sa o predvolaní nedozvedel. Pokiaľ žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pri súčasnom splnení ostatných podmienok stanovených v § 274 musel jeho návrhu vyhovieť. Žalovanému preto nemohla byť odňatá možnosť jeho procesnej obrany a ani nemohlo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď za neúčasť na pojednávaní a za neospravedlnenie sa na ňom nesie zodpovednosť výlučne sám.

39. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.1 potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie samostatným uznesením.

41. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .