Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Csp-53-2019.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom 841 04 Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: Y. O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX P., M. XXXX/XX, o zaplatenie 372,47 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 372,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 20. 5. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd zo dňa 8. 3. 2019 domáhal vydania platobného rozkazu voči žalovanému na zaplatenie sumy 372,47 eura s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 20. 5. 2017 do zaplatenia). Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 20. 11. 2016 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na životné poistenie La Vita, na základe ktorej bol žalobca ako poistiteľ povinný poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovaný ako poistník bol povinný platiť bežné poistné v sume 80,39 eura mesačne. Poistným obdobím bol jeden mesiac. Začiatok poistenia bol stanovený od 30. 11. 2016 na dobu 35 rokov. Podľa § 796 ods. 2 OZ je bežné poistné splatné 1. dňa poistného obdobia. Dňa 15. 2. 2014 nadobudla účinnosť Akceptácia návrhu na zmenu poistenia, na základe ktorej bol žalovaný ako poistník bol povinný platiť bežné poistné v sume 29,07 eura mesačne. Žalovaný uhradil poistné za prvé poistné obdobie od 30. 11. 2016 do 29. 12. 2016 s tým, že poistné za ďalšie poistné obdobie už neuhradil. V zmysle § 801 ods. 2 OZ zaniklo poistenie v dôsledku nezaplatenia poistného za následné poistné obdobie na základe zaslanej výzvy na zaplatenie poistného, ktorá bola žalovanému doručená dňa 19. 4. 2017. Poistenie zaniklo uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy a to dňa 19. 5. 2017. Podľa § 803 ods. 1 OZ má žalobca právo na poistné za obdobie do zániku poistenia, t. j. od 30. 12. 2016 do 19. 5. 2017 vo výške 372,47 eura. Žalobca si svojou žalobou uplatnil zaplatenie poistného vo výške 372,47 eura a zároveň si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom, preto ich súd považoval za nesporné. Súd vo veci postupoval podľa § 297 písm. b/ CSP.
3. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
4. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010). Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009).
5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - poistná zmluva (č. l. 3), výzva na zaplatenie (č. l. 9), inkasný účet poistnej zmluvy (č. l. 10), všeobecné poistné podmienky (č. l. 13) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.
7. Vykonaným dokazovaním - oboznámením sa s priloženými listinnými dôkazmi - súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne. Poistná zmluva bola uzatvorená tak, ako to žalobca podrobne popísal v podanej žalobe. Žalovaný uhradil poistné za prvé poistné obdobie, t. j. od 30. 11. 2016 do 29. 12. 2016. Ďalšie poistné za obdobie od 30. 12. 2016 do 19. 5. 2017 už neuhradil. Nedoplatok tak predstavuje spolu za 372,47 eura. Pre neplatenie poistného žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného poistného, a keďže žalovaný toto neuhradil, poistenie zaniklo tak, ako to uviedol žalobca v žalobe.
8. Podľa § 796 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 20. 11. 2016, (1) Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). (2) Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
Podľa § 801 ods. 2 OZ, (2) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 803 ods. 1 OZ, Poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
9. Platenie poistného patrí k základným povinnostiam poistníka. Ak poistník neplatí poistné včas a v dohodnutej výške, má to určité právne následky. Všeobecným následkom je to, že poistník sa dostane do omeškania a postihnú ho následky omeškania ustanovené v § 517 ods. 2, t. j. bude musieť platiť úroky z omeškania. Nezaplatenie poistného do určitej lehoty alebo nezaplatenie poistného v určenej výške má za následok zánik poistenia zo zákona. Poistník musí teda dbať na to, aby poistné platil včas a najneskôr v určenej lehote.
10. Mesačná lehota podľa § 801 odsek 2 začína plynúť odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie. Výzva poisťovateľa musí obsahovať upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy. Treba však pripomenúť, že zánik poistenia nastáva po prvom upozornení na zaplatenie poistenia a po uplynutí lehoty jedného mesiaca. Ak by totiž poisťovateľ poslal ďalšiu výzvu, jednomesačná lehota, v dôsledku ktorej by poistenie zaniklo, neplynie znova. Ak by však poistený po ďalšej výzve poistenie zaplatil, nedošlo by k jeho zániku.
11. Pre zánik poistenia podľa § 801 platí zásada vyjadrená v § 803 ods. 1, podľa ktorého poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. To znamená, že do uplynutia zákonom ustanovenej alebo dohodnutej lehoty na zaplatenie poistného poistný pomer trvá so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Poistiteľovi patrí aj za toto obdobie poistné a poistený má tiež právo na plnenie poisťovne, ak by v tomto období došlo k poistnej udalosti.
12. Účinky spojené s plynutím času tam, kde je ustanovená lehota podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, nastávajú uplynutím lehoty. Ak nie je ustanovené alebo dohodnuté, že lehota uplynie v priebehu dňa (ustanovením konkrétneho časového okamihu), uplynie lehota uplynutím 24. hodiny posledného dňa lehoty. Pri zániku poistenia podľa § 801 OZ to platí bez ohľadu na to, kedy v posledný deň lehoty sa končí prevádzková doba v pobočkách poisťovne a na to, dokedy mal ten, kto bol povinný platiť poistné, reálnu možnosť ho zaplatiť (R 61/2005).
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.) a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).
15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného od 1. 2. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Ku dňu 20. 5. 2017, kedy došlo k omeškaniu žalovaného, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná vo výške 0,00 % p.a., potom úrok z omeškania k uvedenému dňu bol 5 % p.a.
17. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti žalovanej sumy, preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
18. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V danom prípade bol žalobca v konaní plne úspešný a teda má právo na plnú náhradu trov konania, a preto mu ich náhradu súd priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.