Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-48-2019.pdf
PDF · 126.28 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpeného: ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, so sídlom Palisády 36, Bratislava, IČO: 30 844 151, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/2/2019 zo dňa 23. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Právny predchodca žalovaného Rada pre vysielanie a retransmisiu voči žalobcovi začal správne konanie č. 1075/SKO/2018 vo veci možného porušenia § 31a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) v súvislosti s tým, že v rámci programovej služby JOJ v programe Noviny TV JOJ zo dňa 30. mája 2018 odvysielaného o cca 19:30 h. odvysielal príspevok Na koho sa usmeje šťastie, v rámci ktorého odvysielal informácie o hre EUROJACKPOT spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., ktoré mohli naplniť definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.
2. Výsledkom správneho konania č. 196/SKO/2019 (pôvodne 1075/SKO/2018) bolo rozhodnutie č. RP/2/2019 zo dňa 23. január 2019, ktorým právny predchodca žalovaného rozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 31a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na programovej službe JOJ v programe Noviny TV JOJ zo dňa 30. mája 2018 odvysielaného o cca 19:30 h. odvysielal príspevok Na koho sa usmeje šťastie, v rámci ktorého odvysielal informácie o hre EUROJACKPOT spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., cit.:
A. B. (moderátor v štúdiu): „Kúpiť si jachtu, dom, alebo pomôcť charite? Pre väčšinu z nás je to iba sen, no pre niekoho možno už čoskoro realita hraničiaca so zázrakom.“ C. D. (moderátorka v štúdiu): „ Pri výhre v lotérii je to možné. Najmä ak jej výška dosahuje neuveriteľných XX XXX XXX eur. Stačí mať na tikete tie správne čísla. “
Záber na dvoch mužov pravdepodobne v tipovacej kancelárii, zábery na vypĺňanie a odovzdanie hracieho tiketu; záber na vypĺňanie tiketu s logom spoločnosti Tipos - tiket „LOTO“, kamera sa vzďaľuje, tiket vypĺňa žena. E. F. (reportér): „ V osemnástich krajinách Európy opäť stúpa napätie. Hrá sa totiž o nemalé peniaze. Len u nás každý týždeň pokúša šťastie takmer 200 000 ľudí. “ F. G. (hovorca TIPOS) v exteriéri: „ V čase hry o 90-miliónový Eurojackpot sa toto číslo alebo tento počet až zdvojnásobí. “ Zábery na osudie s loptičkami s číslami; loptičky sa v osudí krútia. ... F. G. (hovorca TIPOS): „Ak by hráč zo Slovenska vyhral fantastických XX XXX XXX H. v lotérii Eurojackpot, tak určite nemusí kvôli tomu zháňať kamión, ale tieto peniaze mu budú pripísané na jeho bankový účet. “ Záber na súťažné tikety - 5 Z 35, EUROMILIÓNY, LOTO, pričom ruka vyberá trikrát po sebe tiket LOTO. Prestrih na vypĺňanie tiketu LOTO. Záber na muža v miestnosti pred pracovným okienkom, žena za okienkom dáva lístok do prístroja. Prestrih na reportéra. E. F. (reportér) v exteriéri: „A to v plnej výške, keďže táto suma nepodlieha dani. Nie nadarmo sa hovorí, že malé peniaze, malé problémy, a tie veľké... Veď to poznáte. Stať sa z večera do rána multimilionárom je zmena, ktorá dokáže otriasť aj silnými povahami. Niet divu, že niektorí s týmito peniazmi potrebujú trochu pomôcť. “ (kamera sníma nápis na budove za reportérom - „POLIKLINIKA“) ... Záber na ruku pri okienku, ktorá drží kontrolný ústrižok s textom „EURO JACKPOT“. ... Záber na osudie s loptičkami s číslami, ruka v rukavičke ukladá loptičky do puzdra; prestrih na žrebovanie loptičiek s číslami v malom osudí. ... Záber na prístroj, ktorý vytlačí ústrižok s textom „EURO JACKPOT“; prestrih na ženu za okienkom, ktorá podáva druhej žene pred okienkom takýto lístok s textom „EURO JACKPOT“.,
ktoré naplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., za čo právny predchodca žalovaného žalobcovi uložil podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,- eur.
3. V odôvodnení rozhodnutia sa právny predchodca žalovaného zameral na posúdenie naplnenia jednotlivých zákonných znakov skrytej mediálnej komerčnej komunikácie v zmysle § 31a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorými sú: a) zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, b) priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, c) je uvedená v rámci programu, d) vysielateľ alebo poskytovateľ AVMS ju zámerne využíva na propagačné účely, e) mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie.
4. Vo vzťahu k prvému z nich uviedol, že v danom prípade jednoznačne došlo k odvysielaniu zvukovo-obrazovej informácie. Počas príspevku boli viackrát odvysielané zábery na ľudí vypĺňajúcich a podávajúcich hracie tikety, na ktorých bolo vidno logo spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., ako aj logá jednotlivých hier tejto spoločnosti, medzi inými aj logo hry EUROJACKPOT. V príspevku boli tiež viaceré zábery na priebeh žrebovania.
5. Ohľadom ďalšieho zákonného znaku konštatoval, že hru EUROJACKPOT organizuje spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s. Jedná sa teda jednoznačne o aktivitu právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť. V príspevku síce nedošlo k priamej propagácii tejto hry, avšak o skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu ide aj vtedy, ak dochádza k nepriamej propagácii. Z predmetného príspevku je zrejmé, že boli odvysielané informácie o hre EUROJACKPOT, ktoré vyzdvihovali výšku súčasnej výhry – XX.XXX.XXX eur, pričom boli použité prívlastky ako „neuveriteľných“ a „fantastických“. Odznelo tiež vyjadrenie, že vďaka výhre si ľudia môžu splniť svoje sny a tiež, že výhra nepodlieha dani, čo sú pozitívne vyjadrenia, ktoré môžu mať za následok zvýšenie účasti v tejto hre. Hoci v rámci príspevku odzneli aj informácie o možných problémoch, ktoré môžu v
súvislosti s výhrou nastať (najmä psychologické problémy a skutočnosť, že sa treba o peniaze starať), tieto tvorili iba okrajovú časť príspevku a nebola im venovaná väčšia pozornosť. Samotný príspevok vyznel pozitívne, čím došlo k nepriamej propagácii hry EUROJACKPOT.
6. Nakoľko uvedená informácia odznela v rámci programu Noviny TV JOJ, považoval aj podmienku, že príspevok bol uvedený v rámci programu, za splnenú.
7. Ďalej uviedol, že aby išlo o skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu, musí byť propagačná informácia vysielateľom zámerne využívaná na propagačné účely. Podľa druhej vety predmetného ustanovenia sa informácia považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu. Nejedná sa však o jedinú možnosť, kedy je propagačná informácia použitá zámerne. Rada za zámerné považuje najmä uvedenie propagačnej informácie v programe, ktorý je redakčne zostavovaný dopredu a vysielateľ tak musel mať dopredu vedomosť o jeho obsahu. Taktiež zdôraznil, že v prípade programu Noviny TV JOJ sa jedná o program, ktorý je redakčne zostavovaný dopredu, pričom samotný vysielateľ určuje, aké vyjadrenia a v akom poradí do príspevku zaradí. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/18/2012 zo dňa 12. marca 2013, ako aj jeho rozsudok sp. zn. 5Sžo/1/2012 zo dňa 29. októbra 2012.
8. Napokon vyslovil, že poslednou podmienkou na to, aby propagačná informácia mohla byť klasifikovaná ako skrytá mediálna komerčná komunikácia, je možnosť uvedenia verejnosti do omylu o podstate tejto informácie, a to vzhľadom na jej povahu. Pri skrytej mediálnej komerčnej komunikácii je možnosť uvedenia diváka, resp. poslucháča do omylu obsiahnutá v samotnej podstate informácie využívanej na propagačný účel. Je to dané tým, že táto informácia sa vyskytne v rámci programu, o ktorom divák, resp. poslucháč nemôže vedieť, že sa v ňom takéto informácie budú nachádzať. Dodal, že v predmetnom konaní ide o príspevok Na koho sa usmeje šťastie, ktorý bol odvysielaný v rámci programu Noviny TV JOJ, ktorý je programom spravodajským. Divák pri takomto type programu očakáva výhradne spravodajské informácie. Hoci informácie uvedené vyššie súviseli s predmetom príspevku, ich propagačný charakter výrazne prevažoval nad informáciami spravodajského charakteru. Divák teda nemohol dôvodne očakávať, že v predmetnom príspevku budú prezentované informácie priamo propagujúce hru EUROJACKPOT. Odvysielaním týchto informácií tak mohlo dôjsť k uvedeniu diváka do omylu o podstate týchto informácií.
9. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že došlo k naplneniu všetkých zákonných predpokladov skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 308/2000 Z. z. a žalobca teda odvysielaním predmetného príspevku porušil povinnosť ustanovenú v § 31a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.
10. Pri určovaní výšky pokuty zobral právny predchodca žalovaného do úvahy:
- závažnosť správneho deliktu – závažnosť sankcionovaného správneho deliktu spočíva v tom, že odvysielaním predmetných informácii o hre EUROJACKPOT uviedol žalobca diváka do omylu o podstate týchto informácií. V programe spravodajského typu divák nepredpokladá výskyt informácií propagačného charakteru. Preto závažnosť predmetného správneho deliktu spočíva práve v propagácii uvedenej hry žalobcom takým spôsobom, pri ktorom žalobca uvedie diváka do omylu o podstate programom sprostredkúvanej informácie. Zároveň je tak divák vystavený vyššiemu komerčnému tlaku a dochádza k vysielaniu komerčných informácií mimo povoleného rozsahu na vysielanie reklamy a telenákupu. Závažnosť predmetného správneho deliktu však nie je taká vysoká, aby musela byť pokuta uložená v strednej, príp. na hornej hranici zákonom ustanoveného rozsahu určeného pre porušenie predmetnej povinnosti;
- miera zavinenia - účastník konania je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že žalobca bol za porušenie povinnosti ustanovenej v § 31a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. sankcionovaný už v minulosti. Žalobca mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z. z. Ďalej uviedol, že účastník konania bol v čase spáchania správneho deliktu oboznámený s výkladom Rady ohľadne aplikácie citovaného ustanovenia zákona vo vysielaní a mal teda možnosť prispôsobiť svoje vysielanie zákonným požiadavkám;
- rozsah a dosah vysielania - žalobca je na základe licencie č. T/39 multiregionálnym vysielateľom. Táto skutočnosť vyjadruje podľa § 3 písm. p) zákona č. 308/2000 Z. z. percentuálne pokrytie vysielania žalobcu a teda vyjadruje koľko potenciálnych recipientov je spôsobilých vnímať príp. porušenie
povinností ustanovených v zákone č. 308/2000 Z. z., v tomto prípade viac ako 30% a menej ako 80% obyvateľov. Taktiež uviedol, že žalobca je na základe licencie č. TD/15 celoplošným vysielateľom podľa zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní), ktorá skutočnosť vyjadruje podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona o digitálnom vysielaní právo držiteľa licencie vysielať televíznu programovú službu niektorým zo štandardov digitálneho televízneho príjmu najviac na celom území Slovenskej republiky okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyjadreniach;
- trvanie a následky porušenia povinnosti - v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 31a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. nejde o trváci správny delikt, nakoľko k jeho spáchaniu došlo vo vyššie uvedenom dni a čase. V dôsledku odvysielania predmetných informácií mohol byť divák uvedený do omylu o podstate sprostredkúvaných informácií, pričom bol vystavený väčšiemu reklamnému tlaku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom ustanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého právny predchodca žalovaného vychádzal (od X.XXX,- eur do XXX.XXX,- eur), je sankcia vo výške X.XXX,- eur plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci.
II.
Žaloba
11. Správnou žalobou zo dňa 08. marca 2019 sa žalobca domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RP/2/2019 zo dňa 23. januára 2019 z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Žalobca v podanej žalobe namietal, že právny predchodca žalovaného vec nesprávne právne posúdil, keď pri skúmaní posledného uvádzaného zákonného kritéria skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, a to „možnosti informácie uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie“, nesprávne vyhodnotil toto kritérium ako splnené. Tvrdil, že k naplneniu tohto kritéria nedošlo a z tohto dôvodu nie je možné ani uzavrieť, že žalobca odvysielal skrytú reklamu. V tejto súvislosti uviedol, že možnosť informácie uviesť bežného diváka (verejnosť) do omylu o jej podstate existuje len za predpokladu, že bežný divák môže nesprávne zameniť prijatú komerčnú informáciu za editoriálny (spravodajský a nekomerčný) obsah a súčasť relácie. V prípade, ak takéto nesprávne vnímanie (vnímanie o omyle) je možné vylúčiť, tak sa nemôže jednať o uvádzanie skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, a teda ani o porušenie tejto povinnosti.
13. Ďalej namietal, že výkladom je možné dôjsť k dvom situáciám, kedy je možné vylúčiť nesprávne vnímanie (vnímanie o omyle), a to v prípade, ak z celého kontextu komunikátu je zrejmé, že uvedenie informácie o tovare, službe, obchodnom mene, ochrannej známke a pod. má zrejmý spravodajský charakter (napr. informovanie o názve a výrobcovi lieku, ktorý spôsobuje vážne vedľajšie účinky), alebo v prípade, ak z celého kontextu komunikátu je zrejmé, že uvedenie informácie o tovare, službe, obchodnom mene, ochrannej známke a pod. má zrejmý komerčný charakter, teda že komerčný charakter nie je skrytý. Zdôraznil, že v prejednávanej veci zo skutkového stavu nepochybne pre bežného diváka vyplýva, že odvysielaná informácia má jednoznačný komerčný charakter, ktorý nie je nijako skrytý a jeho cieľom je poukázať na produkty (hru EUROJACKPOT) komerčného partnera, spoločnosť TIPOS, a.s., ktorá produkty poskytuje. Zároveň cieľom je poukázaním na výšku možnej výhry zvýšiť záujem verejnosti o využitie produktov a tým nabádať konečných divákov na zapojenie sa do tejto súťaže. Uzatvoril, že v situácii, ak ide o otvorený a jasný komerčný charakter komunikátu na základe uplatnenia kritéria bežného diváka, tak neexistuje možnosť uviesť verejnosť do omylu o komerčnej podstate uverejnenej informácie, a preto sa nejedná o skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu. Napokon uviedol, že skutočnosť, či takýto komunikát porušuje inú povinnosť vo vzťahu k potrebe oddeľovania reklamy a vo vzťahu k povolenému časovému rozsahu uvádzania reklamy vo vysielaní, je právne bezvýznamná a nemení nič na závere, že komunikát nie je skrytou reklamou.
III.
Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného
14. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 05. augusta 2019 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podanom vyjadrení namietané vady rozhodnutia odmietol a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Mal za to, že preskúmavané
rozhodnutie nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup právneho predchodcu žalovaného v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
15. Dal do pozornosti, že žalobca v podanej žalobe nenamietal splnenie prvých štyroch definičných kritérií skrytej mediálnej komerčnej komunikácie. Spornou tak ostala iba možnosť uvedenia verejnosti do omylu o podstate informácie. Tvrdil, že zo znenia tejto podmienky je zrejmé, že nie je potrebné, aby skutočne došlo k uvedeniu verejnosti do omylu o podstate informácie, ale stačí iba samotná možnosť uvedenia do omylu. Táto skutočnosť sa posudzuje najmä podľa toho, že sa určitá propagačná informácia vyskytne v rámci programu, o ktorom divák, resp. poslucháč nemôže vedieť, že sa v ňom takéto informácie budú nachádzať.
16. Ďalej uviedol, že zo správnej žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca rozoznáva iba dve informácie, a to takú, ktorá má čisto spravodajský charakter, a takú, ktorá má vyslovene komerčný charakter. Realita však často nie je tak jednoznačná. V rámci jedného spravodajského príspevku môžu byť uvedené tak informácie spravodajského, ako aj komerčného charakteru. Tak tomu bolo aj v predmetnom prípade, čo Rada uviedla aj v napadnutom rozhodnutí. V rámci spravodajského príspevku Na koho sa usmeje šťastie jednoznačne odzneli aj informácie spravodajského charakteru. V jednotlivých prípadoch je však vždy potrebné posúdiť, či informácie spravodajského charakteru prevažujú nad informáciami komerčného charakteru. Pokiaľ tomu tak je, nedôjde k naplneniu všetkých definičných kritérií skrytej mediálnej komerčnej komunikácie. Pokiaľ však prevážia informácie komerčného charakteru, potom už môže dôjsť k naplneniu definície skrytej mediálnej komerčnej komunikácie (podľa toho, či budú naplnené aj zvyšné definičné kritériá).
17. Nadväzujúc na uvedené akcentoval, že ako je zrejmé z definície skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, komerčná informácia musí odznieť v rámci programu. Je teda potrebné posúdiť charakter konkrétneho programu, a či verejnosť očakáva takéto informácie v rámci určitého programu. V predmetnom prípade išlo o hlavný spravodajský program žalobcu - Noviny TV JOJ. Divák pri takomto type programu očakáva výhradne spravodajské informácie. V danom prípade aj došlo k odvysielaniu určitých spravodajských informácií a propagačné informácie o hre EUROJACKPOT súviseli s predmetom príspevku. Ich propagačný charakter však jednoznačne prevýšil nad informáciami spravodajského charakteru. Nie je preto možné tvrdiť, že divák takéto informácie očakával. O skutočnosti, že v programe budú prezentované komerčné informácie, nemohol vedieť, nakoľko ich tento program bežne neobsahuje.
18. Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosti už uvedené v napadnutom rozhodnutí, je žalovaná toho názoru, že bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v predmetnom prípade došlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých definičných kritérií skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, ktorá je podľa § 3la ods. 4 cit. zákona zakázaná.
IV.
Replika žalobcu
19. Žalobca v replike zo dňa 27. augusta 2019 uviedol, že právny predchodca žalovaného vo vyjadrení k žalobe uvádza v podstate všetko, čo uviedol v samotnom napadnutom rozhodnutí. Zároveň zhodne s podanou žalobou navrhol rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V.
Duplika žalovaného
20. Žalovaný v duplike zo dňa 18. augusta 2023 zotrval na svojom návrhu, ktorý uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05. augusta 2019, teda navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
VI.
Konanie na správnom súde
21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/48/2019.
VII.
Pojednávanie
22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 25. januára 2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
VIII.
Relevantné právne predpisy
23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
25. Podľa § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., skrytá mediálna komerčná komunikácia je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.
26. Podľa § 31a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., skrytá mediálna komerčná komunikácia je zakázaná.
27. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.
28. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e)].
29. Podľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu rada urči podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmito zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
30. Podľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od X XXX eur do XXX XXX eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od XXX eur do XX XXX eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.
IX.
Závery správneho súdu
31. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákonom č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) bol s účinnosťou od 01. augusta 2022 zrušený zákon č. 308/2000 Z.z. a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa stala Rada pre mediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu (§ 236 zákona č. 264/2022 Z.z.). Správny súd preto konal s Radou pre mediálne služby ako žalovaným v predmetnej právnej veci.
32. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), preto správny súd na vec aplikoval zákon č. 308/2000 Z.z.
33. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je, či odvysielaním predmetného príspevku došlo k naplneniu znakov skrytej mediálnej komerčnej komunikácie tak, ako je vymedzená v § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.
34. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (Najvyšší súd SR sp. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom ustanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu – Ústavou SR, ktorá v čl. 142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava SR však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.
35. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal, a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. U právnických osôb sa zodpovednosť za správny delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide o objektívnu zodpovednosť za správny delikt. Táto koncepcia sa vzťahuje aj na zákon č. 308/2000 Z. z., kedy pri preukazovaní, či sa stal správny delikt, odpadá zavinenie ako prvok zodpovednostného vzťahu. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Zároveň pri preskúmavaní dôvodov rozhodnutia správneho orgánu, ktorý aplikoval svoju diskrečnú právomoc, nie je úlohou súdu posudzovať vhodnosť resp. účelnosť výkladu príslušného ustanovenia právneho predpisu, ale miera posudzovania smeruje k tomu, či konkrétny výklad právnej normy nevykazuje znaky svojvôle (bezbrehosti) správneho orgánu. To sa rovnako vzťahuje aj na prípad, kedy je rozhodnutie správneho orgánu zjavne neodôvodnené. „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny“ (judikatúra Ústavného súdu SR I. ÚS 117/07 ale aj sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. mája 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15. marca 2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23. augusta 2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04. mája 2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12. júna 2008).
36. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vyplynulo, že opis skutku vyplynuvšieho z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkom, ako bol opísaný v napadnutom rozhodnutí a správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery právneho predchodcu žalovaného. Žalobca predovšetkým namietal, že rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v tom zmysle, že odvysielaním predmetného príspevku nedošlo k naplneniu znakov skrytej mediálnej komerčnej komunikácie tak, ako je vymedzená v § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a to z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia jedného zo zákonných kritérií skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, konkrétne existencie možnosti uvedenia verejnosti do omylu o podstate informácie. Tu správny súd uvádza, že informácie uvedené v rámci programov môžu mať rôzne účely, napríklad informovať, zabávať alebo vzdelávať. Rovnako je však dôležité uviesť, že odvysielanie týchto informácií v rámci jednotlivých programov sa musí uskutočniť v medziach zákona č. 308/2000 Z. z. Správny súd preto skúmal, či sa v konkrétnom prípade propagačný charakter zvukovo-obrazovej informácie vyskytol tak, ako je definovaný v ustanovení § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. V danom prípade sa propagačný charakter informácie prejavil v informácii o hre EUROJACKPOT na programovej službe žalobcu.
37. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal musel konštatovať, že výklad a aplikáciu ustanovenia § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. vykonal právny predchodca žalovaného správne. Žalovaný pri subsumovaní skutkového stavu pod citované ustanovenie zákona analyzoval všetkých päť relevantných znakov skrytej mediálnej komerčnej komunikácie s tým, že aj zadefinoval, ktoré informácie už nebolo možné považovať za bežné spravodajské informácie. Teda išlo o situáciu, kedy propagačná funkcia informácií výrazne prevažovala nad informačnou (str. 7 napadnutého rozhodnutia). In concreto sa relevantné informácie týkali údajov o výške možnej výhry v hre EUROJACKPOT, ktorá bola XX.XXX.XXX eur. Divákom bola rovnako poskytnutá informácia, že táto výhra nepodlieha dani, pričom pri uvedení výšky výhry odzneli prívlastky ako „neuveriteľných“ a „fantastických“, čo sú pozitívne vyjadrenia, ktoré môžu mať za následok zvýšenie účasti v tejto hre. Išlo pritom o nespornú skutočnosť, že uvedené informácie boli odvysielané v hlavnej spravodajskej relácii, kedy divák nie je pripravený na informáciu propagujúcu hru s možnosťou výhry určitej finančnej čiastky, čím verejnosť mohla byť uvedená do omylu o podstate tejto informácie. Správny súd pritom zastáva názor, že nie je vôbec potrebné preukázať reálne uvedenie verejnosti do omylu, ale stačí, ak existuje možnosť uvedenia verejnosti do omylu. Postačuje teda, pokiaľ existuje čo aj len malá šanca, že verejnosť nemohla tušiť, čo bolo pravým účelom uvedenia informácie. V tomto kontexte
je potrebné aj interpretovať § 31a ods. 3 cit. zákona. K posúdeniu tejto situácie zo strany právneho predchodcu žalovaného správny súd nemal žiadne výhrady.
38. S ohľadom na uvedené, preto nemá opodstatnenie ani žalobná námietka, spočívajúca v tvrdení, že komerčný charakter odvysielaného komunikátu je zrejmý (teda nie je nijako skrytý), čo podľa žalobcu vylučuje možnosť uvedenia verejnosti do omylu o podstate tejto informácie. Uvedené totiž nemá vplyv na skutočnosť, že divák vzhľadom na spravodajský charakter relácie nemohol očakávať odvysielanie informácie s propagačnou funkciou, ktorá nepatrí k bežnému obsahu tejto relácie.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného o vyvodení administratívnej zodpovednosti za porušenie § 31a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. má podklad vo vykonanom dokazovaní a zodpovedá zásadám správneho uváženia. Tým bol naplnený právny dôvod pre uloženie pokuty podľa § 64 ods. 1 písm. d) cit. zákona, ktorá bola uložená vo výške X.XXX,- eur, čo je výška pokuty uložená v dolnej časti zákonného rozpätia prípustnej sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej § 31a ods. 4 cit. zákona. Výška pokuty napokon medzi účastníkmi nebola ani sporná, sporné bolo jej samotné uloženie. Správna žaloba preto podľa názoru súdu neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť závery právneho predchodcu žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí.
40. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného postupoval v sankčnom konaní v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil (§ 47 správneho poriadku). Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry správny súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú.
41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.
42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.