Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31575951, proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, B., o zaplatenie 843,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. septembra 2018, č.k. -86 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím , , , .

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojho nároku domáhal zo zmluvnej povinnosti žalovaného vrátiť vyčerpané peňažné prostriedky prekročením rámca povoleného prečerpania. Dôvodom zamietnutia návrhu je skutočnosť, že žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 843,73 eur, keď nešpecifikoval z čoho pozostáva uvedená suma, uvedením konkrétnej debetnej operácie, dátumu jej uskutočnenia. Žalobca uviedol iba, že platobné príkazy, platby, výbery sú v sume 4949,10 eur, ďalej uviedol že úroky sú vždy sumy aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne, spolu v sume 486,22 eur. Žalobca neuviedol akým spôsobom dospel k výpočtu celkovej sumy úroku uvedením z akej sumy, za aké obdobie, v akej percentuálnej výške bol úrok vypočítaný. Ďalej žalobca uviedol označenie poplatkov a ich výšku, ktoré tvoria istinu, neuviedol však ako boli vypočítané a s poukazom na ktoré ustanovenie vznikol žalobcovi nárok na ich zaplatenie. Žalobca na preukázanie výšky uplatneného nároku predložil výpisy z účtu. Súd poukazuje na skutočnosť, že v sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v návrhu v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Podľa názoru súdu z obsahu žaloby, ani dodatočného vyjadrenia žalobcu nie je vzhľadom na vyššie uvedené zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k výške uplatneného nároku, tento nárok je preto nepreskúmateľný, súd preto ani nemôže posúdiť jeho dôvodnosť. Súd poukazuje na to, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Nie je úlohou a povinnosťou

súdu z predloženého prehľadu transakcií vyvodzovať, z čoho pozostáva žalovaná istina a ako žalobca k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dospel. V sporovom konaní má strana sporu jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Ak žaloba neobsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých možno odvodiť, aký je predmet konania, procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe je jej zamietnutie. Žalobca v spore neuniesol bremeno tvrdenia, pretože svoju peňažnú pohľadávku uplatnenú v konkrétnej sume riadne nešpecifikoval, nevyčíslil, preskúmateľne neuviedol, ako s poukazom na predložené listinné dôkazy k tejto konkrétnej istine dospel. Vzhľadom na uvedené súd návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia a contrario i za použitia analógie podľa . Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, ktorému však súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. ).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol a v časti trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle . Odvolateľ uviedol, že v podaní žalovaného zo dňa 23.08.2017 je špecifikovaná pohľadávka žalobcu a to istina dlhu vo výške 843,73 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi, vykonanými na účte žalovaného, vyplývajúce z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného, keď súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Debetné obraty predstavovali druhovo tieto operácie: a) odporcove platobné príkazy, POS platby (nákupy), a výbery z ATM a podobne v celkovej sume 4.949,10 eur, b) úroky, ktoré sú na účte účtované vždy zo sumy aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne, rovnako ako kreditné úroky v celkovej sume 486,22 eur, c) na základe aktuálneho sadzobníka poplatkov zaúčtované poplatky a to za vedenie účtu mesačne 206,70 eur, upozornenie, upomienky 6x16,- eur, t.j. 90,- eur, výzva 2x 30 eur = 60 eur a zistenia zostatku v ATM inej banky vo výške 4,50 eur. Kreditné operácie predstavovali prijaté platby/ vklady v hotovosti v prospech účtu v celkovej sume 4.952,79 eur. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi na účte predstavuje žalovanú sumu -843,73 eur ako nepovolené prečerpanie. Nakoľko súd zamietol žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobca má za to, že nárok žalobcu mal súd posúdiť ex offo ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a to v časti istiny dlhu vo výške 357,51 eur. Debetný zostatok žalovanej totiž pozostával okrem účtovných úrokov aj z reálne prečerpaných finančných prostriedkov na účte žalovanej a z poplatkov účtovaných na ťarchu žalovanej, čo je zrejmé z vyššie doloženého prehľadu operácií. Nakoľko kreditné operácie predstavovali prijaté platby v celkovej sume 4.952,79 eur a debetné obraty bez úrokov 486,22 eur predstavovali sumu 5.310,30 eur, tak potom rozdiel predstavuje sumu 357,51 eur, na ktorú vzniká nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Ďalej žalobca špecifikoval časť pohľadávky z titulu zaúčtovaných poplatkov, t.j. v časti zaplatenia sumy 561,20 eur a s poukazom na článok 2 bod 2 zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a Zákona o platobných službách uviedol, že Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V tejto súvislosti poukázal na najnovšiu judikatúru súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES-VEC C-42/15 z 09.11.2016. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá v obchodných podmienkach, alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP a sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzuje aj pokiaľ ich klient nepodpísal. V zmysle článku 4 bod 2 a 4 zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 25.01.2013 žalovaný vyhlásil, že sa pred podpisom zmluvy oboznámil so sadzobníkom poplatkov a všeobecnými obchodnými podmienkami. Oboznámenie sa s uvedenými dokumentmi klient potvrdil svojim podpisom na zmluve. Žalobca doručuje VOP a sadzobník poplatkov účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, pričom k možnosti doplniť dokazovanie v odvolacom konaní žalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. -114 zo dňa 20.02.2017-114 zo dňa 20.02.2018.

5. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (suma 843,73 eur, úrok z omeškania 28 % ročne zo sumy 843,73 eur od 28.06.2017 do zaplatenia) a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

9. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť nasledovné:

10. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 25.01.2013 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu č. XXXXXXXXXX pre žalovanú, na dobu neurčitú. V bode I. ďalej zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, s typom platobnej karty (ďalej ,,PK“) Maestro-medzinárodná, typom limitu PK: denný, výškou limitu PK: 1000 eur. Žalovaná suma 843,73 Eur (podľa listinného dôkazu na č.l. 73) pozostáva: 4.949,10 Eur (žalovaného platobné príkazy, nákupy, výbery z ATM), 486,22 Eur úrok (nie je zrejmé, či ide o úroky z nepovoleného prečerpania alebo úroky z povoleného prečerpania), 206,70 Eur (poplatky za vedenie účtu), 60,- Eur (poplatok za výzvu), 4,50 Eur za zistenie zostatku v ATM inej banky). Kreditné operácie predstavovali prijaté platby v celkovej sume 4.952,79 eur.

11. V preskúmavanej veci, vychádzajúc z obsahu podanej žaloby žalobcu, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 843,73 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 28.06.2017 do zaplatenia. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej písomnej zmluvy zriadil a viedol účet žalovanej, na ktorom táto mala zmluvnú povinnosť mať dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úverov, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaná túto povinnosť porušila a na účte sa dostala do nepovoleného prečerpania v sume žalovanej istiny a tento dlh ani na výzvu žalobcu nevyrovnala. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami je potom žalovaná povinná po dobu nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní úveru“.

12. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (<. 132 ods. 1, <.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy

pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( <.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

13. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

14. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie <.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

15. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, zaručené článkom 48 ods. 2 <., znamená, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v ustanovení <., podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností formuluje <. v jednotlivých ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa <. ods. 1 , pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd nemohol pri existujúcich vecných nedostatkoch návrhu a pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené riešiť procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane, potom by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné.

16. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Je zjavné, že žalobca predložil dôkazy, z ktorých bolo zistené, že medzi stranami sporu došlo k vzniku právneho vzťahu. Pokiaľ však žalobca ohľadne uplatneného nároku opomenul uviesť relevantné skutkové tvrdenia (podrobne odsek 7 napadnutého rozsudku), nemal súd prvej inštancie inú možnosť, než žalobu v sume 843,73 eur spolu s prísl. pre nedostatok skutkových tvrdení majúce za následok neunesenie dôkazného bremena zamietnuť. Predloženie jednotlivých výpisov z účtu ( č.l. 4 - 42), tabuľky na č.l. 43 bez bližšej špecifikácie (akým spôsobom bola suma 843,73 eur vyčíslená a z akých položiek pozostáva a vyčíslenie sumy 486,22 Eur s odkazom na ustanovenie zmluvy na základe ktorého boli účtované, za aké časové obdobie, z akej sumy a akou výškou úroku), bez poukazu na spôsob výpočtu, na základe ktorých si žalobca uplatnil presne vyšpecifikované sumy v zmysle petitu, totiž nemožno považovať za riadne preukázané, ktoré by súdu umožňovalo takto uplatnené nároky žalobcovi priznať.

17. Na postup v zmysle <. v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky. V procese vedenia sporových konaní je totiž potrebné rozlišovať medzi situáciou, keď súd považuje žalobu za neurčitú pre niektorý z dôvodov uvedených v ustanovení <. a situáciou, keď je žaloba z procesného hľadiska v poriadku, avšak žalobca v nej neuviedol všetky relevantné skutkové tvrdenia vo vzťahu k uplatňovanému nároku a tieto ani počas konania nedoplnil, čo malo za následok

jeho neúspech v konaní z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a následne aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom a pokiaľ by súd v danom prípade vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení k ním uplatnenému nároku, takýto postup by bol považovaný za neprimeraný zásah do rovnosti zbraní sporových strán a zároveň by sa jednalo o rozpor so zásadou kontradiktórnosti uplatňovanou v civilných sporových konaniach. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ani podaním zo dňa 23.8.2017 žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nároku na zaplatenie sumy 843,73 Eur s prísl.

18. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že nárok žalobcu mal súd posúdiť ex offo ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a to v časti istiny dlhu vo výške 357,51 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi kreditnými operáciami (prijaté platby) v celkovej sume 4.952,79 eur a debetnými obratmi (bez úrokov) v sume 5.310,30 eur, odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka nebola dôvodná. Uplatnený nárok si žalobca uplatnil z uzavretej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 25.01.2013, od ktorej zmluvy zmluvné strany ani platne neodstúpili, ani zmluvný vzťah iným spôsobom platne neukončili, resp. nebolo to stranami ani tvrdené a preukázané a preto nebol žiaden zákonný dôvod posudzovať zo zmluvy uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia podľa . Navyše aj keby išlo zo strany žalobcu vo výške 357,51 eur o plnenie, ktoré nebolo zmluvne dojednané a teda o plnenie bez právneho dôvodu, taktiež by na preukázanie tohto tvrdenia nepostačovalo len predloženie tabuľky z č.l. 43 na ktorej je uvedená celková suma kreditných operácii a debetných operácii, nakoľko ide znova len o tvrdenie žalobcu ale v inej podobe, ktoré však nepreukazuje vznik bezdôvodného obohatenia v sume 357,51 eur.

19. K odvolacej námietke, že zákon o platobných službách neustanovuje povinnosť individuálne dojednať poplatky, odvolací súd poukazuje na to, že uvedený zákon nepredstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k normám spotrebiteľského práva, ktorá by vylučovala aplikáciu spotrebiteľskej ochrany (na ktorej je založená požiadavka individuálneho dojednania zásadných zmluvných ustanovení, medzi ktoré nepochybne poplatky i úroky patria). Navyše zákon o platobných službách sa nedotýka zmluvného úroku.

20. Pokiaľ ide o predloženie listinných dôkazov ohľadne zmluvne dohodnutých poplatkov až v odvolacom konaní, ide sa o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré možno použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / <./.

21. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov <. pre použitie novoty zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Novo predložené listinné dôkazy (VOP a sadzobníky) sa netýkajú procesných podmienok medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (VOP a sadzobníky), na ktoré sa žalobca pri svojich skutkových tvrdeniach odvoláva mal žalobca k dispozícii nepochybne už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu, keďže neboli zistené podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní, odvolací súd na žalobcove tvrdenia o preukázaní dohodnutej výšky poplatkov pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

22. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím a rozsudok v zamietnutej časti (I. výrok), vrátane správneho (II. výroku) o náhrade trov konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou) potvrdil.

23. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

26. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

27. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. S poukazom na uvedené, odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).