Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/101/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: HODEX s.r.o., Trieda SNP 29, 040 01 Košice, IČO: 36 570 711, zast. POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 50.688,48 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.9.2018, č.k. -506 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 50.688,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 50.688,48 eur od 28.2.2017 do zaplatenie v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil v časti: -úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 25.2.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 19.3.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 10.4.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 24.5.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25%z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 14.6.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 22.7.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 19.8.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia,

-úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.9.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.10.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 21.11.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.12.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 16.1.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.3.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.3.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 2.7.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 10.3.2016 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia.

Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50.688,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 50.688,48 EUR od 28.2.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 99%.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.2.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50.688,48 eur s príslušenstvom.

3. Žalobca je výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy žalovaného a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spaľovaním bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou energiou s celkovým inštalovaným výkonom 990 kW, umiestnenom v B. - stredisko VVO. Žalovaný je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený žalobca.

4. Dňa 11.07.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) vydal Vyhlášku č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Vyhláška pre výrobcov elektriny zaviedla novú platbu za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent), ktorá sa uplatňuje od 01.01.2014 (ďalej len „platba za prístup“). V zmysle Vyhlášky mal každý výrobca elektriny pripojený do distribučnej sústavy žalovaného (t.j. prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy) povinnosť uhrádzať platbu za prístup, a to aj vtedy, keď žiaden prístup do distribučnej sústavy nevyužíval, resp. aj vtedy, ak neuzatvoril žiadnu zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (ďalej len „zmluva o prístupe“).

5. Ústavný súd Slovenskej republiky ( ďalej len Ústavný súd ) v konaní o súlade predpisu (v ktorom bola napadnutá ústavnosť a zákonnosť právnej úpravy platby za prístup) dňa 22.06.2016 Nálezom rozhodol tak, že vyslovil nesúlad napádanej právnej úpravy platby za prístup s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s , , a a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Rozhodnutie Ústavného súdu bolo dňa 21.07.2016 zverejnené v Zbierke zákonov a týmto dňom sa stalo všeobecne záväzným.

7. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu stratilo účinnosť ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“.

8. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu „21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené.“ „21.6“ (...) Zákon o regulácii v § 40 explicitne nesplnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým by bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oprávnený ustanoviť povinnosť výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy.“ „21.7“ Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.“ „21.8 Popísaný stav nekorešponduje s dikciou , keďže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nepostupoval pri prijímaní sporných častí vyhlášky o cenovej regulácii na základe zákonov (zákona o energetike a zákona o regulácii), a v ich medziach. Zároveň tieto časti vyhlášky o cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcov elektriny, o ktorých nemožno vyhlásiť, že by boli ukladané zákonom alebo na základe zákona (zákona o energetike a zákona o regulácii), čím sa dostávajú do kontradikcie s . Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijatím sporných častí vyhlášky o cenovej regulácii navyše nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadreným v , ktorý tvorí integrálnu

súčasť princípov právneho štátu podľa . Nemožno taktiež opomenúť, že aplikáciou neústavných častí vyhlášky o cenovej regulácii dochádza k odčerpaniu časti majetku tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských subjektov vlastniť majetok podľa a podľa čl. 1 dodatkového protokolu.“ Čo sa týka ostatných častí napadnutého vyhlášky o cenovej regulácii a napadnutého , a a vyhlášky o cenovej regulácii, ústavný súd konštatuje, že ide zväčša o technické právne normy, respektíve právne normy, ktorých základ je daný zákonom o energetike a zákonom o regulácii (...).“ „22.1“ Pre výrobcov elektriny, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamenajú právne normy vyhlášky o cenovej regulácii v praxi len stanovenie spôsobu výpočtu výšky poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazali uzatvorením zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe zákona o energetike naopak, pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamená časť ustanovenia vyhlášky o cenovej regulácii, ktorú ústavný súd bodom 1 výroku vyhlásil na nesúladnú s tam uvedenými ústavnými normami, upravenie povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy, ktorá, ako už ústavný súd deklaroval, nemá oporu v zákone o energetike, alebo inom zákone.“ Na základe vyššie uvedeného Ústavný súd jednoznačne konštatoval, že je neústavné, aby výrobca elektriny bol povinný platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy v prípade ak nemá uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Ústavný súd rovnako konštatoval, že na zavedenie takejto platby Úrad nebol oprávnený.

9. Rozhodnutie Ústavného súdu o nesúlade právneho predpisu je nutné aplikovať aj na situácie, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Nie je prípustné, aby všeobecný súd v súdnom spore aplikoval právnu normu, ktorá bola medzičasom Ústavným súdom označená za neústavnú. Ak sa žalobca domáha vrátenia už uhradených platieb za prístup, nie je možné odmietnuť žalobcovi priznanie jeho nárokov opierajúc sa o neústavné právne normy, ktoré vyberanie platby za prístup umožňovali. Všeobecný súd je viazaný názorom Ústavného súdu o neústavnosti právnych predpisov a pre to je v čase rozhodovania povinný aplikovať len tie predpisy, ktoré Ústavný súd neoznačil za protiústavné.

10. Ak Ústavný súd vyslovil neústavnosť predmetnej platby, je zrejmé, že na jej uhrádzanie nikdy neexistoval relevantný právny základ. Daná platba tak bola uhrádzaná bez právneho základu, v zmysle čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Ak by sa rozhodnutie Ústavného súdu vzťahovalo len na platby fakturované po publikácii rozhodnutia, malo by to za následok, že výrobca elektriny by sa nikdy nemohol dovolať spravodlivosti. Tento postup by znamenal, že Úrad môže kedykoľvek vymyslieť akúkoľvek platbu, ktorú budú distribučné spoločnosti od výrobcov elektriny vyberať, títo sa ale nikdy nedomôžu návratu týchto platieb.

11. V tejto súvislosti zdôraznil, že je v absolútnom rozpore s elementárnou spravodlivosťou, aby sa výrobca elektriny nemohol domôcť vrátenia platieb, ktoré bol neústavným predpisom roky nútený uhrádzať. Tieto platby navyše uhrádzal žalovanému „za nič“. Prístup totižto žalobca nikdy nevyužíval, nechcel využívať a napokon, ani využívať nemohol. Nemožno chrániť subjekty profitujúce na neústavnej právnej úprave na úkor poškodených subjektov.

12. Žalobca uviedol, že od účinnosti Vyhlášky uhrádzal žalovanému platbu za prístup, a to aj napriek skutočnosti, že nemal so žalovaným platne uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Platba za prístup sa tak plnila na základe neplatného právneho úkonu. Právnym dôvodom na plnenie nemohla byť ani Vyhláška, nakoľko tá bola rozhodnutím Ústavného súdu označená za neústavnú. Poukázal na ust. . V zmysle ustálenej judikatúry „zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 24. júna 2008)“. (-35). Žalobca sa touto žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného prijatím platieb za prístup, a teda prijatím plnení bez právneho dôvodu.

13. Žalobca uviedol, že so žalovaným nikdy nemal platne uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, a teda aj v jeho prípade dochádzalo k vyberaniu platby za prístup protiprávne. Uviedol, že mal uzatvoriť so žalovaným zmluvu o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej

distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. zmluvy , zo dňa 14.01.2014 (ďalej len „Zmluva o prístupe“).

14. Uviedol, že znenie predmetnej Zmluvy o prístupe priamo odporuje právnym predpisom v oblasti energetiky a navyše táto zmluva bola uzavretá za pochybných okolností, ktoré majú svoj pôvod u žalovaného. Konštatoval, že existuje niekoľko dôvodov neplatnosti Zmluvy o prístupe, a to: a) rozpor so zákonom, resp. jeho obchádzanie, b) nemožnosť plnenia, c) omyl pri uzatváraní zmluvy, d) rozpor s dobrými mravmi. V zmysle ust. , v zmysle ktorého neplatný právny úkon odporuje zákonu buď svojím výslovným vyjadrením (obsahom) alebo svojím charakterom a dôsledkami, ku ktorým smeruje (účelu). V prípade obchádzania zákona ide o situáciu, keď právny úkon nie je síce v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom jeho cieľ a zmysel obchádza. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že Zmluva o prístupe môže byť uzatvorená platne len v tom prípade, ak svojím obsahom a účelom neodporuje právnym predpisom v oblasti energetiky, a ani ich neobchádza. Podľa článku 1 ods. 1 Zmluvy o prístupe sa žalovaný ,,zaväzuje umožniť užívateľovi prístup do regionálnej distribučnej sústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity odovzdávajúceho miesta (...). Podstatné pre posúdenie súladu Zmluvy o prístupe s právnymi predpismi je vyloženie pojmu „prístup do distribučnej sústavy“ a ,,pripojenie do distribučnej sústavy“.

15. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,e“). V zmysle bodu 11 sa pripojením do sústavy rozumie zabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy. K pripojeniu dochádza na základe zmluvy o pripojení, ktorú výrobca elektriny uzatvára s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Vďaka pripojeniu do distribučnej sústavy následne dochádza k dodávke vyrobenej elektriny pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a to na základe zmluvy o dodávke elektriny. Uviedol, že výrobca môže elektrinu dodávať iba vtedy, ak je jeho zariadenie do sústavy riadne pripojené. Bez pripojenia by dodávka elektriny nebola fyzicky možná.

16. Pripojenie, výrobu a dodávku vyrobenej elektriny pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy je potrebné striktne odlišovať od prístupu do distribučnej sústavy. Podľa bodu 12 sa prístupom do sústavy rozumie ,,prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu u rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity“.

17. Distribúciou elektriny sa podľa bodu 4 rozumie „preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny. Podľa „Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb.“ Mal za to, že vyššie uvedené požiadavky Zmluva o prístupe uzatvorená žalobcom nespĺňa, práve naopak, jej znenie týmto požiadavkám zásadne odporuje. Zatiaľ čo zákon umožňuje prístup do distribučnej sústavy len na základe zmluvy o prístupe do distribučnej a distribúcii elektriny, Zmluva o prístupe uzavretá žalobcom vôbec neumožňuje žalobcovi využívať distribučnú sústavu pre účely distribúcie elektriny iným subjektom a distribúciu vôbec neupravuje. Znenie zmluvy tak priamo odporuje zákonnej definícii pojmu prístup do distribučnej sústavy, uvedenej v bodu 12 . Absencia úpravy využívania distribučnej sústavy v Zmluve o prístupe odporuje vyššie uvedenej definícii zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny v . Podotkol, že Zmluva o prístupe uzatvorená žalobcom, má celý názov ,,Zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto“. Takýto názov zmluvy, resp. takýto typ zmluvy ani nepozná. Tento typ zmluvy nebol v čase jej uzatvárania upravený ani vo vtedy platnom prevádzkovom poriadku žalovaného (Prevádzkový poriadok spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., č. 0002/2013/E-PP zo dňa 24.01.2013).

18. Keďže „prístupom“ sa rozumie využívanie distribučnej sústavy na účely distribúcie elektriny inej osobe, mal za to, že žalobca prístup do distribučnej sústavy nikdy nepotreboval, ani nevyužíval. Žalobca,

ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ani nemôže elektrinu distribuovať a dodávať inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. V opačnom prípade by prišiel o o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“). Podľa sú títo výrobcovia elektriny povinní „dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny“.

19. Tvrdil, že žalobca nemal žiaden iný dôvod uzatvoriť Zmluvu o prístupe ako ten, že to vyžaduje od neho prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý sa zároveň odvoláva na právnu úpravu. Žalobca tak na základe nepravdivých tvrdení o tom, že Zmluva o prístupe sa musí uzatvárať za každých okolností nadobudol legitímny dojem, že uzatvorenie danej zmluvy je jeho zákonnou povinnosťou. Opätovne zdôraznil, že prístup do distribučnej sústavy nikdy nevyužíval, ani ho nepotreboval využívať.

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.7.2017 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobcom uplatnené nároky neuznáva v plnom rozsahu. Žalobca sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo údajne vzniknúť na strane žalovaného tým, že žalovaný prijal od žalobcu platby za prístup do distribučnej sústavy, čím teda mal prijať plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaný má to, že žalobcom uplatnený nárok na vrátenie platieb za prístup do distribučnej sústavy je nedôvodný a nemá oporu v platných právnych predpisoch. V období za ktoré si žalobca uplatňuje vrátenie platieb, t.j. v období od 01.01.2014 do 31.12.2015 bol žalobca povinný platbu za prístup platiť z dôvodu, že distribučnú sústavu plnohodnotne užíval, pričom táto platba za prístup mu bola zo strany žalovaného fakturovaná v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predovšetkým je potrebné ustáliť, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom podnikania je výroba a dodávka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného v rámci maximálnej rezervovanej kapacity pripojenia vo výške 999 kW. Žalovaný má postavenie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy podľa o energetike , tento vykonáva svoju činnosť na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257 na území C., O. a časti K. kraja. K tomu, aby mohol žalovaný vyrobenú elektrinu predávať, t. j. vykonávať predmet svojej podnikateľskej činnosti, musí byť pre neho zabezpečený odber takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy v súlade v technickými možnosťami a stavom pripravenosti distribučnej sústavy, ktorá činnosť sa realizuje v rámci prístupu do distribučnej sústavy. Zo všeobecnej definície prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutej v o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že „prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity."

21. O neodôvodnenosti podanej žaloby svedčí najlepšie skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah založený na základe Zmluvy o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto (Zmluva o prístupe), ktorá bola uzatvorená dňa 14.01.2014. Uzavretím tejto zmluvy, tak došlo k zosúladeniu faktického stavu s právnym stavom užívania distribučnej sústavy zo strany výrobcu elektriny, čím došlo medzi zmluvnými stranami k zabezpečeniu právnej istoty vo vzťahu k platbám za prístup do distribučnej sústavy.

22. Zmluva o prístupe bola uzatvorená slobodne a vážne, jej obsah bol určitý a zrozumiteľný, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi na Zmluve o prístupe. Zmluva o prístupe plne korešponduje s jej účelom, a to zabezpečením prístupu do distribučnej sústavy pre výrobcu elektriny v rozsahu dohodnutej distribučnej kapacity odovzdávacieho miesta. Predmet Zmluvy o prístupe plne korešponduje so všeobecnou definíciou prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutej v , z ktorej vyplýva, že ,,prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity“. Zmluva o prístupe uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným spĺňa všetky formálne aj obsahované náležitosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný preto nevidí žiaden dôvod na vyslovenie akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa jej platnosti.

23. K tvrdeniu žalobcu, že Zmluva o prístupe uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nezodpovedá zmluvným typom podľa ustanovenia , uviedol, že zoznam zmlúv uvedených

v predmetnom ustanovení nie je taxatívny. Ustanovenie obsahuje základné zmluvné vzťahy na trhu s elektrinou, pričom pojem „základné“, treba vykladať v zmysle exemplifikatívnej enumerácie, čo umožňuje účastníkom trhu s elektrinou uzatvárať aj iné typy zmlúv nad rámec tých, ktoré sú uvedené v predmetnom ustanovení. Skutočnosť, že Zmluva o prístupe uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nemá vo svojom predmete explicitne spomenutú distribúciu elektriny preto nemôže obstáť ako argument vedúci k vysloveniu neplatnosti predmetnej zmluvy. Navyše žalovaný žalobcovi nikdy žiadnu distribúciu elektriny ani neúčtoval, ktorá skutočnosť nie je medzi stranami sporu nijako sporná.

24. Akékoľvek tvrdenie žalobcu o nepotrebnosti prístupu do distribučnej sústavy a jeho reálnom nevyužívaní je zavádzaním, ale tiež správaním sa na trhu s elektrinou spôsobom na úkor iných účastníkov trhu, využívajúc pripravenosť distribučnej sústavy a jej kapacitu pre svoj vlastný prospech. Jediným účelom týchto tvrdení zo strany žalobcu je snaha o dosiahnutie využívania distribučnej sústavy pre svoj prospech bez primeraného príspevku na jej stabilné udržiavanie. Užívanie prístupu do distribučnej sústavy bez platenia platby za prístup do distribučnej sústavy by potom bolo možné považovať za obohacovanie sa žalobcu na úkor žalovaného, čím by žalobca získal neoprávnený majetkový prospech. Samotná existencia poplatku za prístup do distribučnej sústavy má oporu aj v európskej legislatíve, pričom takýto poplatok už existuje aj v rámci iných členských štátov Európskej únie.

25. Platbu za prístup do distribučnej sústavy je vo svojej podstate potrebné chápať ako poplatok za umožnenie prístupu výrobcu do sústavy a zabezpečenie stálej schopnosti sústavy odobrať od výrobcu ním dodanú elektrinu v dohodnutom objeme, bez ohľadu na to, v akom objeme bude reálne elektrina zo strany výrobcu do sústavy dodaná. Žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je teda povinný permanentne zabezpečovať stabilitu distribučnej sústavy a jej schopnosť kedykoľvek odobrať objem elektriny zodpovedajúci plnému inštalovanému výkonu zariadenia výrobcu v rozsahu dohodnutej kapacity.

26. V súvislosti so závermi nálezu Ústavného súdu SR je dôležité zdôrazniť, že samotná existencia poplatku za prístup do sústavy nebola zo strany Ústavného súdu spochybnená, pričom okrem samotnej existencie poplatku za prístup do sústavy nebol zo strany Ústavného súdu SR spochybnený ani spôsob jeho výpočtu, ako ani jeho výška. Zo strany Ústavného súdu SR bolo ďalej potvrdené, že poplatok za prístup do sústavy podlieha regulácii a nepôsobí retroaktívne. Predmetným nálezom Ústavného súdu SR nebola spochybnená právomoc Úradu pre reguláciu sieťových odvetví upraviť otázky súvisiace s výškou poplatku za prístup do distribučnej sústavy, spôsobu jeho výpočtu a podmienok jeho výberu. Ústavný súd nevyslovil žiadny záver alebo názor o diskriminačnom charaktere poplatku za prístup do distribučnej sústavy. Ústavný súd SR vo svojom náleze konštatuje, že na strane Úradu pre reguláciu sieťových odvetví absentuje zákonné zmocnenie vyplývajúce z primárnej legislatívy na vydanie všeobecne záväzného predpisu zaväzujúceho výrobcov elektriny na platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, ak títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe.

27. Nález Ústavného súdu SR sa nevenuje vecnej a technickej stránke prístupu do sústavy a ani skutočnosti, či samotný prístup je alebo nie je reálnou potrebou výrobcu elektriny, resp. či výrobca elektriny prístup do sústavy využíva a za akých podmienok. Tvrdenia výrobcov elektriny, že prístup do sústavy nevyužívajú, nález Ústavného súdu SR nepodporil. Ústavný súd sa nevyjadril ani k otázke, či povinnosti platby za prístup do distribučnej sústavy sa vzťahujú na tých výrobcov, ktorí nemajú uzatvorenú písomnú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, ale službu prístupu do distribučnej sústavy reálne využívajú. Žalovaný je toho názoru, že konštrukcia nálezu Ústavného súdu SR v žiadnom prípade nevyvracia vznik platobnej povinnosti pre výrobcov elektriny, ktorí prístup do distribučnej sústavy reálne a preukázateľne využívajú.

28. Žalovaný fakturoval žalobcovi platbu za prístup do distribučnej sústavy z dôvodu, že tento ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie službu prístupu do distribučnej sústavy reálne a preukázateľne využíval.

29. Žalovaný vystavením predmetných faktúr za umožnenie prístupu žalobcovi do svojej regionálnej distribučnej sústavy v roku 2014 a 2015 postupoval výlučne v súlade splatnými a účinnými ustanoveniami Vyhlášky, nekonal v rozpore s nimi, neobchádzal ich a v plnom rozsahu ich dodržiaval.

30. Žalovaný poznamenal, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nie je pri poskytovaní prístupu do distribučnej sústavy a poskytovaní podpory v zmysle Zákona o orgánom verejnej moci. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je súkromnoprávnym vzťahom. Z uvedeného dôvodu v danom prípade absentuje prvok nadriadenosti a podriadenosti, ktorý je charakteristický pre právne vzťahy medzi orgánmi verejnej moci a fyzickými a právnickými osobami. Vzťah žalobcu a žalovaného sa teda nesie v rovine horizontálnej. Priznaním účinkov nálezu Ústavného súdu „ex tunc" by došlo k neproporciálnemu zásahu do právnej istoty súkromnoprávneho subjektu, ktorý je nositeľom základných práv a slobôd, vrátane zaručujúcich ochranu majetku, a ktoré sú obsiahnuté v článku 20 SR.

31. Žalobca podaním zo dňa 7.11.2017 poukázal na to, že je pripojený do distribučnej sústavy žalovaného, pričom k pripojeniu došlo pred prijatím novej Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 11.07.2013 č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre rok 2014. Žalobca v čase pred Vyhláškou pravidelne dodával elektrinu žalovanému. Žalovaný žalobcovi nefakturoval žiadnu platbu za prístup do distribučnej sústavy (ďalej len ,,platba za prístup“). Napokon nemal ani prečo. Žalobca prístup nikdy nevyužíval, a teda ani neuzatvoril so žalovaným zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

32. Žalovaný svoje konanie zmenil v roku 2014, po účinnosti Vyhlášky. Vyhláška v roku 2014 totiž zaviedla nový právny režim, podľa ktorého platbu za prístup majú platiť nie len tí výrobcovia elektriny, ktorí zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny majú, ale aj tí, ktorí takúto zmluvu nemajú. Je zrejmé, že platba za prístup bola Vyhláškou zavedená účelovo a mala slúžiť tomu, aby sa žalovanému zvýšil príjem z tohto „paušálneho poplatku“. Po prijatí Vyhlášky si žalovaný chcel tento príjem pravdepodobne ,,poistiť'. Na začiatku roka 2014 preto prinútil žalobcu uzatvoriť zmluvu, ktorá nemá v energetike obdoby. Táto zmluva bola nazvaná ako ,,Zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto, č. “ zo dňa 14.01.2014 (ďalej len ,,Žalovaného zmluva o prístupe“). Znenie zmluvy však nielen že odporovalo zákonným ustanoveniam, ale dokonca ani žiaden prístup do distribučnej sústavy neupravovalo ani ho žalobcovi neumožňovalo.

33. Prístup do distribučnej sústavy je možné dohodnúť len výlučne v zmluve o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Takúto zmluvu však žalobca nikdy neuzatvoril. Žalovaného zmluva o prístupe nie je takouto zmluvou. Bez ohľadu na to, či zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny existovala, alebo nie, žalobca bol v zmysle neústavnej Vyhlášky povinný platiť platbu za prístup. Žalovaný zároveň túto platbu začal pravidelne na mesačnej báze fakturovať žalobcovi. Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález zo dňa 22.06.2016, ktorým zrušil časť ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky. Išlo o tú časť, ktorá zavádzala povinnosť uhrádzať platbu za prístup pre tých výrobcov, ktorí neuzatvorili zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Z ústavnej podstaty je neprípustné, aby akékoľvek nové povinnosti zavádzal podzákonný predpis - v tomto prípade Vyhláška Úradu.

34. Zo zákonnej definície prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutej v bodu 12 , je zrejmé, že sa realizuje výlučne podľa konkrétneho typu zmluvy, ktorou je zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny. Podstatné náležitosti zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny vymedzuje ustanovenie . Ak takáto zmluva neexistuje, neexistuje ani právny základ pre vyberanie platby za prístup. Žalovaný má tak povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie. Nie je možné dohodnúť si prístup do distribučnej sústavy na základe inej zmluvy ako vymedzuje , či vytvárať celkom nové zmluvné vzťahy. Ak žalovaný nepopiera, že zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny neuzatvoril, nie je potrebné žiadne ďalšie skúmanie jeho argumentácie. Ak neexistuje zmluva, neexistoval právny dôvod pre uhrádzanie platby za prístup a námietky žalovaného sú nedôvodné. Vo vzťahu k účinkom nálezu Ústavného súdu zotrval tiež na svojom stanovisku.

35. Žalobca podaním z 16.3.2018 podal čiastočné späťvzatie žaloby, v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, a to tak, že úrok z omeškania si bude nárokovať len odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý bol špecifikovaný v Upovedomení o prevzatí právneho zastúpenia a výzvy na vrátenie platieb a upustenie od protiprávneho konania z 21.2.2017 s tým, že úroky z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa 28.2.2017 vo výške 9% ročne.

36. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

37. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

38. Žalobca vzal návrh na začatie konania čiastočne späť v časti úroku z omeškania pred prvým pojednávaním, a preto súd konanie v časti : -úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 25.2.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 19.3.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 10.4.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 24.5.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,25%z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 14.6.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 22.7.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 19.8.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,15% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.9.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.10.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 21.11.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.12.2014 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 16.1.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.3.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 11.3.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 2.7.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia,

-úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 27.11.2015 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, -úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 10.3.2016 do dňa 27.2.2017 a zároveň úrok z omeškania vo výške 0,05% z istiny ročne zo sumy 2 112,02 EUR odo dňa 28.2.2017 do zaplatenia, zastavil.

39. Predmetom konania po tomto čiastočnom späťvzatí bol žalobcom uplatnený nárok od žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 50 688,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 50 688,48 EUR od 28.2.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

40. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: 41. Strany sporu ako nesporné skutočnosti uviedli: platne uzatvorená Zmluva o pripojení medzi žalobcom a žalovaným a platne uzatvorené zmluvy o dodávke elektriny. Nie je sporná ani skutočnosť, že žalobca ako výrobca aj fyzicky dodáva elektrinu. Rovnako nespornou skutočnosťou je aj skutočnosť, že žalobca uhradil žalovanému sumy uvedené vo faktúrach vystavených za prístup za obdobie 2014-2015.

42. Z Rozhodnutia ÚRSO č. 0015/2014/E z 21.11.2013 okrem iného vyplýva, že ním ÚRSO pre regulovaný subjekt - žalovaného schválil na obdobie od l. januára 2014 do 31. decembra 2014 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia. Vo vzťahu k predmetu tohto konania relevantné boli ustanovenia, ktorými stanovil 12-mesačnú rezervovanú kapacitu na celý rok 2014. Cenové rozhodnutie stanovuje 12-mesačnú rezervovanú kapacitu v rovnakej výške 5 872,6 EUR/MW/mesiac.

43. Z Rozhodnutia ÚRSO č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 okrem iného vyplýva, že ním ÚRSO pre regulovaný subjekt - žalovaného schválil na obdobie od l. januára 2015 do 31. decembra 2015 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia. Vo vzťahu k predmetu tohto konania relevantné boli ustanovenia, ktorými stanovil 12-mesačnú rezervovanú kapacitu na celý rok 2015. Cenové rozhodnutie stanovuje 12-mesačnú rezervovanú kapacitu v rovnakej výške 5 872,6 EUR/MW/mesiac.

44. Z Rozhodnutia ÚRSO č. 0010/2016/E zo dňa 27.11.2015 okrem iného vyplýva, že ním ÚRSO pre regulovaný subjekt - žalovaného schválil na obdobie od l. januára 2016 do 31. decembra 2016 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia. Vo vzťahu k predmetu tohto konania relevantné boli ustanovenia, ktorými stanovil 12-mesačnú rezervovanú kapacitu na celý rok 2016. Cenové rozhodnutie stanovuje 12-mesačnú rezervovanú kapacitu v rovnakej výške 5 872,6 EUR/MW/mesiac.

45. Z Rozhodnutia ÚRSO č. 1615/2014/E-OZ zo dňa 13.01.2014, okrem iného vyplýva, že ním ÚRSO pre žalobcu schválil na roky 2014 až 2016 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 145 EUR/ MWh vyrobenej technológiou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spaľovaním bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou v zariadení výrobcu elektriny: „Poľnohospodárska bioplynová stanica B. II“ s celkovým inštalovaným výkonom 990 kW umiestnenom na B. - stredisko VVO.

46. Z Rozhodnutí ÚRSO z dní 04.06.2007, 11.05.2009 a 06.06.2011 okrem iného vyplýva, že nimi bolo žalovanému vydané povolenie na predmet podnikania elektro-energetika, rozsah podnikania: distribúcia elektriny.

47. Zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorenej dňa 19.11.2014 medzi žalobcom ako výrobcom, žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s., IČO: 44 483 767 ako odberateľom vyplýva, že sa nejedná o zmluvu o prístupe, a to s poukazom na jej predmet špecifikovaný v článku I tejto zmluvy. Predmetom zmluvy je: a) záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, b) záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy, c) záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu, d) záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore, e) záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a zároveň odovzdať údaje o takto vyrobenej elektrine PDS v súlade s Prevádzkovým poriadkom PDS, f) záväzok PDS v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v tejto zmluve uvedeným zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného výrobcovi. Podľa článku I bodu 2. zmluvy dodávka elektriny je splnená prechodom elektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste výrobcu. Dodané množstvo elektriny sa vyhodnocuje podľa údajov určeného meradla vo vlastníctve PDS, ktorým je meraná elektrina dodaná výrobcom do distribučnej sústavy, a ktoré poskytuje PDS odberateľovi a výrobcovi podľa osobitných predpisov a Prevádzkového poriadku PDS.

48. Zo Zmluvy o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy číslo zmluvy: MZ ZoP/2011/107 zo dňa 22.6.2011 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobca ako žiadateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Predmetom zmluvy je záväzok PDS pripojiť zariadenie žiadateľa špecifikované v čl. V. a VI. tejto zmluvy do distribučnej sústavy a umožniť dodávku elektriny do sústavy PDS pre maximálnu rezervovanú kapacitu pripojenia vo výške 999 kW a záväzok žiadateľa uhradiť cenu za pripojenie uvedenú v čl. III. tejto zmluvy.

49. Zo Zmluvy o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto číslo zmluvy: zo dňa 14.01.2014 súd zistil, že ju uzavreli žalobca ako užívateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (PRDS). Podľa Čl. I PDS sa zaviazal umožniť užívateľovi prístup do regionálnej distribučnej sústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity odovzdávacieho miesta podľa Čl. 3 tejto zmluvy a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve po splnení technických a obchodných podmienok Prevádzkovateľa RDS. Užívateľ sa zaviazal zaplatiť Prevádzkovateľovi RDS platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy podľa tejto zmluvy. Podľa Čl. II bodu 1. PRDS vystavuje užívateľovi faktúru za prístup do sústavy vo výške podľa príslušných platných a účinných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a všeobecne záväzných právnych predpisov mesačne.

50. Z jednotlivých faktúr predložených žalobcom - čl. 77 až 102 spisu - nepochybne vyplýva, že žalovaný vystavil žalobcovi za roky 2014 a 2015 (január až december) na mesačnej báze faktúry za platbu za prístup jednotlivo vo výške 2112,02 EUR. S poukazom na vyššie uvedené tvrdenie strán sporu o nespornosti úhrad, nepochybne vyplýva, že sumy uvedené v týchto faktúrach boli zo strany žalobcu riadne uhradené.

51. Z listiny žalovaného zo dňa 19.12.2013 označenej ako, Vec: Zmluva o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, adresovaného žalobcovi okrem iného vyplýva, že žalovaný informoval žalobcu o tom, že žalovaný ako užívateľ distribučnej sústavy nemá uzavretú Zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy. Podmienka uplatnenia a výška tarify za prístup je schválená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2014/E zo dňa 21.11.2013. Poukázal na to, že zmluva o prístupe

sa uzatvára aj v prípade, ak užívateľ nedodáva elektrinu do regionálnej distribučnej sústavy a zároveň aj v prípade, ak užívateľovi nevzniká povinnosť v zmysle cenovej vyhlášky ÚRSO uhradiť tarifu za prístup do sústavy.

52. Z listiny žalobcu zo dňa 21.2.2017 označenej ako, Vec: Upovedomenie o prevzatí právneho zastúpenia a výzva na vrátenie uhradených platieb a upustenie od protiprávneho konania okrem iného vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného o vrátenie všetkých platieb žalobcu špecifikovaných v tejto listine vo výške 63 360,72 EUR v lehote 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

53. Z Odborného vyjadrenia doc. Ing. C. C., PhD. č. 39/2018 zo dňa 10.04.2018 okrem iného vyplýva, že bolo vyhotovené na základe objednávky žalovaného, zaoberá sa technickou analýzou problematiky pripojenia a prístupu zdrojov k distribučnej sústave, pričom pre právne posúdenie danej problematiky je nevyhnutné vychádzať z ustanovení v platnom znení.

54. Podľa ustanovenia písmeno c) a o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom do 30.11.2014 (), cenovej regulácii v elektroenergetike podlieha c) pripojenie do sústavy, e) prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny.

55. Podľa ustanovenia , Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví a) rozsah cenovej regulácie, b) spôsob vykonávania cenovej regulácie, c) postup a podmienky uplatňovania cien, d) podmienky vykonávania regulovaných činností, e) rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady, f) termín a spôsob zúčtovania plánovaných a skutočných ekonomicky oprávnených nákladov započítaných do ceny poskytnutých regulovaných tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností, g) rozsah investícií súvisiacich s regulovanou činnosťou, h) spôsob určenia výšky primeraného zisku; úrad môže v záujme predchádzania stavu núdze a odstránenia stavu núdze a vo všeobecnom hospodárskom záujme ustanoviť aj najvyššiu mieru primeraného zisku, i) podklady návrhu ceny a spôsob predkladania návrhu ceny, j) spôsob sledovania ekonomicky oprávnených nákladov za regulovanú činnosť podľa až f), spôsob určenia ceny a obsah oznámenia obce o cene, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie III. kategórie, l) rozsah, spôsob a termíny predkladania skutočných údajov o tovaroch a s nimi súvisiacich regulovaných činnostiach, m) spôsob a termín zúčtovania nákladov, ktoré sa nepovažujú za ekonomicky oprávnené náklady, n) podrobnosti o individuálnych sadzbách súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov.

56. Podľa ustanovenia písmeno c) a e) Vyhlášky č. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 11. júla 2013, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení účinnom do 30.6.2014 (), cenová regulácia v elektroenergetike sa vzťahuje na c) pripojenie do sústavy, e) prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny,

57. Podľa ustanovenia písmeno c) a e) Vyhlášky č. , cenová regulácia v elektroenergetike sa vykonáva c) určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny za pripojenie do sústavy, e) určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny a tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny.

58. Podľa ustanovenia vyhlášky č. v znení účinnom do 20.7.2016, platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojením do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 30% hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa účinného cenového rozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok t pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy platba za prístup do distribučnej sústavy vo výške podľa predchádzajúcej vety na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení, alebo zmluvu o

prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Výrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu neobjednávajú. Na napäťovej úrovni nízkeho napätia sa hodnota maximálnej rezervovanej kapacity rovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou hodnotou hlavného ističa v ampéroch. To neplatí pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny, a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.

59. Podľa ustanovenia písmeno a) bod 22. a 23. o energetike účinného do 31.8.2012 (), na účely tohto zákona sa rozumie 22. pripojením do sústavy alebo do siete fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, 23. prístupom do sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o prístupe do 23.1.prenosovej sústavy a prenose elektriny, 23.2. distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, 23.3. prepravnej siete a preprave plynu, 23.4. distribučnej siete a distribúcii plynu, 23.5. ťažobnej plynovodnej siete a doprave plynu, 23.6. zásobníka a uskladňovaní plynu.

60. Podľa ustanovenia písmeno a) , výrobca elektriny má právo pripojiť zariadenie na výrobu elektriny k sústave, ak spĺňa technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia do sústavy.

61. Podľa ustanovenia písmeno a) , výrobca elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy.

62. Podľa ustanovenia písmeno a) bod 11 a 12 o energetike účinného od 1.9.2012 (), na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne 11. pripojením do sústavy, alebo do siete zabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave alebo v sieti a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, 12. prístupom do sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o 12.1. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny, pričom prístupom do prenosovej sústavy sa rozumie právo využívať prenosovú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej prenosovej kapacity, 12.2. prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity, 12.3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu, pričom prístupom do prepravnej siete sa rozumie právo využívať prepravnú sieť v rozsahu zmluvne dohodnutej prepravnej kapacity, 12.4. prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, pričom prístupom do distribučnej siete sa rozumie právo využívať distribučnú sieť v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity, 12.5. prístupe do ťažobnej siete a doprave plynu, pričom prístupom do ťažobnej siete sa rozumie právo využívať ťažobnú sieť v rozsahu zmluvne dohodnutej kapacity, 12.6. prístupe do zásobníka a uskladňovaní plynu, pričom prístupom do zásobníka sa rozumie právo využívať zásobník v rozsahu zmluvne dohodnutej uskladňovacej kapacity.

63. Podľa ustanovenia písmeno b) body 4 a 15 , na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike 4. distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny, 15. dodávkou elektriny predaj elektriny.

64. Podľa ustanovenia a : (1) Predmetom trhu s elektrinou a trhu s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny a prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny na vymedzenom území, prístup do prepravnej siete a preprava plynu a prístup do distribučnej siete a distribúcia plynu na vymedzenom území, prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve, poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny a plynu do sústavy alebo do siete. (2) Účastníkom trhu s elektrinou je a) výrobca elektriny, b) prevádzkovateľ prenosovej sústavy, c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy, d) dodávateľ elektriny, e) odberateľ elektriny, f) organizátor krátkodobého trhu s elektrinou.

65. Podľa ustanovenia , a : (3) Zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť k distribučnej sústave zariadenie žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť dohodnutú kapacitu vo výške podľa zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie. (5) Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. (9) Zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.

66. Podľa ustanovenia písmeno a) a , výrobca elektriny má právo pripojiť zariadenie na výrobu elektriny do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy; tým nie je dotknuté ustanovenie , uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy.

67. Podľa ustanovenia písmeno a) , výrobca elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o pripojení do sústavy s prevádzkovateľom sústavy.

68. Podľa ustanovenia písmeno a), a , odberateľ elektriny má právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí dodávateľ elektriny odôvodniť, uzatvoriť zmluvu o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak tieto služby nezabezpečil dodávateľ elektriny, na pripojenie do sústavy, ak odberné elektrické zariadenie odberateľa elektriny spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia; tým nie je dotknuté ustanovenie až 15 a .

69. Podľa ustanovenia veta prvá a druhá, veta prvá a veta druhá , Zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Ustanovenia zmlúv uzatvorených podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2012. Zmluvy uzatvorené medzi dodávateľmi elektriny a odberateľmi elektriny podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany dodávateľa elektriny zabezpečenie dodávky elektriny, ako aj prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke elektriny podľa tohto zákona. Zmluvy uzatvorené medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a iným účastníkom trhu s elektrinou podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny, sa považujú za zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa tohto zákona.

70. Podľa ustanovenia o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (), podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje prednostným pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4) prístupom do sústavy, 5) prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, doplatkom, prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

71. Podľa ustanovenia , výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa (ďalej len ""), má právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť

prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, 11) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.

72. Podľa ustanovenia 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

73. Podľa ustanovenia a , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

74. Podľa ust. (ďalej len ): (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

75. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

76. Podľa ust. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

77. Podľa ustanovenia a v znení neskorších predpisov (ďalej len ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

78. Podľa ustanovenia veta prvá , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

79. Podľa ustanovenia veta prvá , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

80. Podľa ustanovenia , ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

81. Podľa ustanovenia , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

82. Podľa ustanovenia a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

83. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

84. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj Ústavný súd SR, príp. Ústavný súd) Nálezom sp. zn. -132 z 22. júna 2016 vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 21.07.2016 (ďalej aj len „Nález"), právoplatným 28.09.2016 rozhodol, že: Ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s , , a a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských a práv a základných slobôd". Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovel. Podľa ustanovenie v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, dňom vyhlásenia tohto Nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví neuvedie túto časť ustanovenia Vyhlášky do súladu s a dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto Nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplývajú tieto skutočnosti a závery: „21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle v spojení s na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle ]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v explicitne upravené.“ „21.6 (...) Zákon o regulácii v explicitne nesplnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým by bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oprávnený ustanoviť povinnosť výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy.“ 21.7 Pokiaľ potom časť ustanovení vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.“ „21.7 Pokiaľ potom časť ustanovení vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej

distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav“. „21.8 Popísaný stav nekorešponduje s dikciou , keďže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nepostupoval pri prijímaní sporných častí vyhlášky o cenovej regulácii na základe zákonov (zákona o energetike a zákona o regulácii), a v ich medziach. Zároveň tieto časti vyhlášky o cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcov elektriny, o ktorých nemožno vyhlásiť, že by boli ukladané zákonom alebo na základe zákona (zákona o energetike a zákona o regulácii), čím sa dostávajú do kontradikcie s . Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijatím sporných častí vyhlášky o cenovej regulácii navyše nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadreným v , ktorý tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu podľa . Nemožno taktiež opomenúť, že aplikáciou neústavných častí vyhlášky o cenovej regulácii dochádza k odčerpaniu časti majetku tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských subjektov vlastniť majetok podľa a podľa čl. 1 dodatkového protokolu.“ „22. Čo sa týka ostatných častí napadnutého vyhlášky o cenovej regulácii a napadnutého , a a vyhlášky o cenovej regulácii, ústavný súd konštatuje, že ide zväčša o technické právne normy, respektíve právne normy, ktorých základ je daný a zákonom o regulácii (...).“ „22.1 (...) Pre výrobcov elektriny, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamenajú právne normy vyhlášky o cenovej regulácii v praxi len stanovenie spôsobu výpočtu výšky poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazali uzatvorením zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe naopak, pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamená časť ustanovenia vyhlášky o cenovej regulácii, ktorú ústavný súd bodom 1 výroku vyhlásil na nesúladnú s tam uvedenými ústavnými normami, upravenie povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy, ktorá, ako už ústavný súd deklaroval, nemá oporu v , alebo inom zákone.“

85. Podľa ustanovenia o organizácii Ústavného súdu Slo-venskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len ): (1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám. (2) Nález ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

86. Podľa ustanovenia , a : (1) Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. (2) Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle Je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu. (3) Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou, alebo doplnením.

87. Podľa Článku 125 ods. 3 , ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

88. Podľa ustanovenia : (1) Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení . (2) Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

89. Sporným bolo posúdenie pojmu prístupu do distribučnej sústavy. o energetike rozlišuje medzi pripojením a prístupom do distribučnej sústavy.

90. Žalobca ako výrobca elektriny, vyrobenú elektrinu dodáva do distribučnej sústavy žalovaného, ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Na to, aby danú elektrinu mohol dodať do distribučnej sústavy, musí byť k tejto sústave fyzicky pripojený. To sa uskutočňuje na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzatvorí výrobca s prevádzkovateľom. Výrobca elektriny odovzdáva vyrobenú elektrinu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy na odovzdávacom mieste. K odovzdaniu elektriny dochádza na hranici s distribučnou sústavou a výrobca elektriny tak vôbec distribučnú sústavu nevyužíva. Využívaním prístupu výrobca si zabezpečuje prepravu vyrobenej elektriny k iným účastníkom trhu. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle vyššie citovaného zákon záväzne definuje pojem prístup, ako aj upravuje špecifické zmluvné vzťahy. vyžaduje aby prístup bol dohodnutý na základe Zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

91. Podľa názoru súdu je právnym základom pre platbu za prístup len Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny uzatvorená podľa . Zmluva o prístupe uzatvorená žalobcom so žalovaným ( zo dňa 14.01.2014) , resp. takýto typ zmluvy nie je uzavretý podľa , je uzavretá v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona a teda neplatná. To znamená, že platba za prístup sa plnila na základe neplatného právneho úkonu, keďže nebola uzavretá zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ani nemôže elektrinu distribuovať a dodávať inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, lebo v opačnom prípade by prišiel o o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby .

92. Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 22.6.2016, „21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle v spojení s na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle ]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v explicitne upravené.“

93. Súd vychádzal pri posudzovaní hmotno-právnych účinkov Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 22.06.2016 zo záverov uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. -4 zo dňa 11.10.2006, prijatého vo veci zjednotenia odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu SR, v ktorom sa Ústavný súd SR priklonil k právnemu názoru prvého senátu ústavného súdu vyslovenému v Uznesení č.k. -26 z 8. júna 2006, podľa ktorého „(...) Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že v danej veci ide o kolíziu medzi princípom zachovávania ústavnosti na jednej strane a princípom právnej istoty na strane druhej. Oba princípy sú súčasťou právneho štátu podľa . Princíp zachovávania ústavnosti sa realizuje v tomto prípade rozhodovaním ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov podľa . Princíp právnej istoty sa prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je založený na prezumpcii ústavnosti právnych predpisov (až do opačného rozhodnutia ústavného súdu) a jednak na právoplatných rozhodnutiach orgánov verejnej moci vychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti. Podľa názoru ústavného súdu prednosť treba dať jednoznačne princípu ústavnosti, a to za súčasného spolupôsobenia určitých bŕzd daných princípom právnej istoty. a rozdeľujú problematiku hmotnoprávnych účinkov nálezu

ústavného súdu o súlade právnych predpisov na dve skupiny. Ide predovšetkým o prípady, ktoré boli do momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov už právoplatne ukončené (judikované), a o prípady, ktoré vo chvíli uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov právoplatne ukončené ešte neboli. (...) Hoci a nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí tomu tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty";

94. Sporné medzi stranami sporu bolo to, či je Zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. zo dňa 14.01.2014 platná, a či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 50 688,48 EUR s prísl. voči žalovanému.

95. Súd bol preto povinný ako predbežnú otázku riešiť, či uzavretá zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. zo dňa 14.01.2014 je platná a účinná a ktorú posúdil ako je aj vyššie uvedené, že je neplatná z dôvodu rozporu so zákonom resp. jeho obchádzaním. Je pravdou, že strany sporu môžu uzavrieť aj zmluvu podľa ust. , ale v tejto zmluve však nebola jasne, zrozumiteľne a určite dohodnutá cena

- „platba za prístup do regionálnej distribučnej sústavy“. Podľa Čl. II zmluvy žalovaný mal vystaviť faktúru za prístup vo výške podľa platných a účinných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a všeobecne záväzných právnych predpisov. Cena za takýto prístup však nebola a nie je určená žiadnym platným a účinným rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ani žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (č. ) stanovuje len cenu za prístup v zmysle , nakoľko aj z ust. a 3 tejto vyhlášky vyplýva, že sa jedná o určenie spôsobu výpočtu ceny a tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny. Vzhľadom na uvedené žalovaný nemohol v zmysle predmetnej zmluvy o prístupe účtovať (fakturovať) cenu za prístup do distribučnej sústavy na základe vyhlášky. Teda vychádzajúc aj zo stanoviska Ústavného súdu SR prezentovaného v Náleze sp. zn. z 22.06.2016 týkajúceho sa zmluvy o prístupe v zmysle zmluva (o prístupe) uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.01.2014 je v rozpore so , resp. ho obchádza, teda je neplatná. V konaní nebolo žalovaným preukázané, žeby medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o prístupe v zmysle ustanovení a v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. z 22.06.2016.

96. S poukazom ma vyššie uvedené časti odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať platbu za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle výlučne na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy a pokiaľ dotknutá časť ustanovenia Vyhlášky ukladala výrobcom elektriny povinnosť hradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzatvorenú nemali, išlo o povinnosť nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.

97. Z dôkazov špecifikovaných v odsekoch 18. a 19. tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že žalobca pre splnenie svojich povinností výrobcu elektriny nepotreboval prístup do distribučnej sústavy žalovaného a nemal dôvod využívať túto sústavu. Podľa Zmluvy o pripojení bol žalovaný povinný umožniť dodávku elektriny do sústavy PDS pre maximálnu rezervovanú kapacitu pripojenia vo výške 999 kW. Podľa zmluvy o dodávke z 19.11.2014 žalobca dodával elektrinu spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s., ale dodávka bola splnená prechodom elektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste výrobcu (teda žalobcu).

98. K žalobcom uplatnenému príslušenstvu je potrebné uviesť, že v danom type uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o situáciu, kedy čas plnenia nie je dohodnutý, nevyplýva z právneho predpisu, preto súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že

žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie bez zbytočného odkladu po tom, čo bol žalobcom na jeho vydanie vyzvaný. V konaní bolo preukázané, že žalobca listom právneho zástupcu zo dňa 21.2.2017 - Upovedomenie o prevzatí právneho zastúpenia a výzvu na vrátenie uhradených platieb a upustenie od protiprávneho konania, doručeným žalovanému dňa 22.2.2017 vyzval žalovaného na vrátenie platieb za prístup do distribučnej sústavy do troch dní odo dňa doručenia výzvy. Žaloba si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až odo dňa 28.2.2017. Na základe vyššie uvedeného má teda súd nepochybne za preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie 50 688,48 EUR, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 50 688,48 do zaplatenia je čo do dôvodu a výšky nepochybne preukázaný, skutkovo a právne dôvodný.

99. Žalovaný predložil Odborné vyjadrenie doc. Ing. C. C., PhD. č. 39/2018 zo dňa 10.04.2018, ktorým sa usiloval preukázať, že dodávka elektriny žalobcom je akýmsi využívaním kapacity distribučnej sústavy, k čomu je nevyhnutný prístup žalobcu do nej. Žalovaný uvedeným postupom však mieša technické a právne otázky a zároveň sa vyhýba záväznej právnej úprave. Jediným právnym základom pre uhrádzanie platieb za prístup do distribučnej sústavy je podľa a Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 22.06.2016, sp. zn. , platne uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

100. K žalovaným predloženému výkladu ministerstva hospodárstva súd uvádza, že výklad ministerstva hospodárstva nie je pre súd právne záväzným.

101. Až na pojednávaní konanom dňa 27.8.2018 žalovaný navrhol výsluch svedkov Ing. C. C. Phd. a V. J.. S poukazom na sudcovskú koncentráciu konania súd tento návrh žalovaného zamietol. I v prípade, ak by návrh na výsluch uvedených svedkov bol podaný žalovaným riadne a včas, súd by od uvedených výsluchov upustil, nakoľko títo svedkovia sa mali vyjadriť len k technickej otázke pripojenia a prístupu, pričom pre konanie je rozhodujúce posúdenie právnej otázky - či bola oprávnená platba za prístup, alebo nie.

102. Keďže súd mal vykonaným dokazovaním nesporne preukázaný nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, upustil od žalovaným navrhnutého ďalšieho vykonania dokazovania a žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 50 688,48 EUR s príslušenstvom titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

103. Podľa ust. : (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

104. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

105. Podľa ust. : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

106. Konanie o zaplatenie časti príslušenstva, súd zastavil z dôvodu ma strane žalobcu. Toto zavinenie je však v porovnaní s úspechom žalobcu v zostávajúcej časti nepatrné. Vo zvyšnej časti konania bol žalobca úspešný v celom rozsahu. S poukazom na uvedené má preto súd za to, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99%.

107. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

108. Proti rozsudku - výroku II. a III. podal odvolanie žalovaný.

109. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že:

· rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), · súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), · súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), · súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), · právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

110. Predpokladom pre výber a účtovanie odplaty za užívanie distribučnej sústavy vo forme prístupu do sústavy je v danom prípade v súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR obsiahnutým v jeho náleze sp.zn. práve dohoda zmluvných strán ako prejav ich slobodnej vôle.

111. Názor Ústavného súdu SR obsiahnutý v jeho náleze sp.zn. o osvedčení zmluvného dojednania strán ako spôsobilého právneho titulu určitej platby však musí platiť a byť aplikovateľný bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o zmluvu pomenovanú (v zmysle alebo ) alebo zmluvu nepomenovanú, pretože v oboch prípadoch je titulom a podkladom pre účtovanie a výber odplaty za užívanie distribučnej sústavy žalovaného žalobcom práve dohoda zmluvných strán, a teda v oboch prípadoch predstavuje ust. vyhl. o cenovej regulácii len spôsob výpočtu výšky poplatku, tak ako to stanovuje Ústavný súd SR v citovanom náleze sp.zn. , ku ktorého úhradu sa zmluvná strana zaviazala uzatvorením zmluvy ako prejavu svojej slobodnej autonómnej vôle.

112. Z nálezu Ústavného súdu SR explicitne nevyplýva vylúčenie akýchkoľvek ďalších právnych dôvodov, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv a povinností ako relevantného právneho titulu na realizáciu úhrad a prijímanie finančných prostriedkov medzi užívateľom distribučnej sústavy a prevádzkovateľom distribučnej sústavy.

113. nepozná len zmluvu o prístupe a distribúcii ( ), ale aj samotnú zmluvu o prístupe ( ).

114. Z ust. je tiež zrejmé, že citovaný zákon upravuje nielen zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (), ale aj zmluvu o prístupe do sústavy.“

115. Súd prvej inštancie takto navrhnutý dôkaz považoval bez bližšieho odôvodnenia za bezpredmetný a nepovažoval za potrebné na takto navrhnutý dôkaz predložený žalovaným ako príloha k jeho vyjadreniu zo dňa 3.5.2018 prihliadnuť, z ktorého dôvodu žalovaný bez vlastnej viny nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie takýto dôkaz uplatniť. Vzhľadom k uvedenému si touto cestou v zmysle a dovoľuje predložiť predmetný dôkaz opakovane aj v rámci odvolacieho konania.

116. Z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Zároveň majú súdy pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov zohľadniť aj zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti.

117. Žalobca má v zmysle legálnej definície postavenie užívateľa sústavy. Užívateľom sústavy sa v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia rozumie osoba, ktorá (i) elektrinu dodáva alebo (ii) elektrinu odoberá prostredníctvom prenosovej alebo distribučnej sústavy alebo (iii) má s prevádzkovateľom prenosovej alebo distribučnej sústavy zmluvný vzťah.

118. Ministerstvo hospodárstva SR ako príslušný orgán verejnej správy a gestor pripúšťa možnosť uzatvorenia zmluvy o prístupe, ktorej obsahom je ktorákoľvek zo zákonom

predpokladaných náležitostí, t.j. z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že tieto nemusia byť naplnené kumulatívne, tak ako to predpokladá vo svojej argumentácii žalobca, ale naopak predmetom zmluvy o prístupe môže byť ktorákoľvek zo zákonom predpokladaných náležitostí, t.j. z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že tieto nemusia byť naplnené kumulatívne, tak ako to predpokladá vo svojej argumentácii žalobca, ale naopak predmetom zmluvy o prístupe môže byť ktorákoľvek zo zákonom v ust. stanovených náležitostí, pričom zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť zachovania autonómnej vôle zmluvných strán pri tvorbe zmlúv. Uzatvorenie zmluvy o prístupe obsahujúcej len niektoré z ust. stanovených náležitostí, preto nemôže byť sankcionované neplatnosťou takejto uzatvorenej zmluvy.

119. V danom prípade je nepochybné, že sa pri predmetnom zmluvnom vzťahu jedná o reguláciu vzťahov medzi subjektmi súkromného práva, čo podľa konštatovania Ústavného súdu SR zásadným spôsobom predurčuje z ústavného hľadiska kritériá hodnotenia jednotlivých výhrad uplatnených proti jeho platnosti ako aj právnej úprave obsiahnutej v os. 5 a .

120. Ústavný súd SR v súvislosti s požiadavkami na určitosť právnej úpravy s poukazom na súkromnoprávnu povahu vzťahu medzi výrobcami elektriny z a prevádzkovateľmi distribučných sústav vo svojom náleze sp.zn. zdôrazňuje, že: „...iné sú požiadavky na podrobnosť a jednoznačnosť právnej úpravy v prípade, ak ide o úpravu verejnoprávneho charakteru a vtedy, keď ide o súkromnoprávnu úpravu...“, pričom zdôrazňuje, že súkromnoprávna úprava by mala mať primárne dispozitívny charakter a len v nevyhnutných prípadoch charakter kogentný.

121. ani zákon o a rovnako ani samotný nález Ústavného súdu SR sp.zn. neobsahuje zmluvnú voľnosť účastníkov na trhu s elektrinou a nevylučuje možnosť zmluvných strán dojednať medzi sebou vzájomné práva a povinnosti aj formou inominátnej zmluvy, ak táto spĺňa podmienky vyžadované na jej platnosť v zmysle Obch.Z..

122. Nie je preto možné prijať súdom prvej inštancie v bode 70. Napadnutého rozsudku konštatovaný záver, že z dôvodu, že s v prípade zmluvy o prístupe nejedná o zmluvu o prístupe a distribúcii v zmysle , ale o zmluvu o prístupe v zmysle alebo o zmluvu nepomenovanú v zmysle , na túto ani na práva a povinnosti zmluvných strán v nej obsiahnuté sa nevzťahujú platné právne predpisy na úseku regulácie sieťových odvetví ani cenové rozhodnutia ÚRSO. Rovnako tak nie je možné prijať ani záver, že z dôvodu, že sa jedná o zmluvu o prístupe v zmysle alebo o zmluvu nepomenovanú v zmysle , predmet jej plnenia nemôže byť určený spôsobom stanoveným cenovým rozhodnutím ÚRSO alebo normami platných právnych predpisov na úseku regulácie sieťových odvetví.

123. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že posudzovaná zmluva o prístupe nie je zmluvným typom uzatvoreným v zmysle , posudzovanú zmluvu by bolo nevyhnutné považovať za zmluvu o prístupe v zmysle alebo ako zmluvu nepomenovanú uzatvorenú v zmysle , čo však za žiadnych okolností nemá a ani nemôže mať za následok jej neplatnosť ako ani neplatnosť práv a povinností v nej dojednaných rovnako uvedená skutočnosť sama osebe nemôže vylučovať uplatnenie uplatnených právnych predpisov na úseku reguláciu sieťových odvetví ani cenových rozhodnutí ÚRSO na takýto zmluvný vzťah.

124. Spôsob, akým si zmluvné strany dojednali spôsob úhrady platy za prístup do sústavy je dostatočne určitý a zrozumiteľný a plne v súlade s právnou úpravou zmluvy o prístupe do sústavy v zmysle ako aj právnou úpravou inominátnej zmluvy v zmysle .

125. V prípade žalobcu bola dohodnutá maximálne rezervovaná kapacita vo výške 990kW, z ktorej hodnoty 30% predstavuje 297kW. Platba za prístup do sústavy sa v prípade žalobcu teda určuje ako násobok hodnoty 297kW (predstavujúcej 30% z MRK) a hodnoty 5,8726 eur/kW/mesiac (predstavujúcej tarifu za prístup do sústavy stanovenú pre výrobcu elektriny cenovým rozhodnutím ÚRSO) a predstavuje sumu vo výške 1.744,162 eur bez DPH a po pripočítaní DPH v zmysle platných právnych predpisov

sumu vo výške 2.092,99 eur, ktorá bola žalovaným žalobcovi fakturovaná a žalobcom žalovanému každomesačne dobrovoľne uhrádzaná.

126. Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.

127. Vo všeobecnosti s nárokom na bezdôvodné obohatenie považuje za potrebné uviesť, že nárok na vrátenie poskytnutého plnenia bez právneho dôvodu je daný iba vtedy, ak ten, kto plnil nemal vedomosť a vzhľadom na okolnosti prípadu nemohol mať vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať.

128. V súvislosti s konkludentným prejavom vôle žalobcu vo forme dobrovoľných úhrad faktúr za užívanie distribučnej sústavy žalovaného vo forme prístupu v zmysle dohody strán sporu obsiahnutej v posudzovanej zmluve o prístupe, má za to, že tento vo svojej podstate predstavuje uznanie záväzku žalobcu voči žalovanému z predmetných žalobcom dobrovoľne uhrádzaných faktúr.

129. Skutočnosť existencie dobrovoľných úhrad žalobcu v prospech žalovaného bola v konaní na súde prvej inštancie preukázaná, táto nebola medzi stranami sporu vôbec sporná a túto skutočnosť mal za preukázanú aj sám súd prvej inštancie.

130. Žalobca ako vlastník zariadenia na výrobu elektriny má a rovnako aj v minulosti mal v zmysle možnosť prepojiť svoje zariadenie na výrobu elektriny s odberným zariadením, do ktorého je vyrobená elektrina dodávaná priamym vedením, t.j. bez využitia distribučnej sústavy žalovaného. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj Krajský súd v Bratislave vo svojom vyššie už spomínanom uznesení sp.zn. , kde poukazuje na to, že: „existujú prípady, kedy výrobca elektriny vyrobenú elektrinu nedodá do distribučnej sústavy, nakoľko ju sám spotrebuje alebo ju dodá priamym vedením iným odberateľom elektriny (čo nie je posudzovaný prípad),“ pričom v dôsledku uvedeného následne vyvodzuje záver, že „Okrem uvedených prípadoch je výroba elektriny a jej dodávka iným odberateľom elektriny bez použitia distribučnej sústavy objektívne nemožná.“

131. Postup súdu prvej inštancie a jeho napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné, nakoľko je nelogické, aby súd prvej inštancie na jednej strane akékoľvek žalovaným predložené argumentácie a súvisiace podklady týkajúce sa preukazovania reálneho využívania distribučnej sústavy žalovaného zo strany žalobcu považoval za natoľko bezpredmetné, že nemal potrebu sa s týmito ani oboznámiť, čo je zrejmé aj zo skutočností, že tieto nie sú ani zahrnuté v odôvodnení jeho napadnutého rozsudku, z čoho je zrejmé, že súd prvej inštancie ich nepovažoval ani za natoľko podstatné, aby sa vysporiadal a ozrejmil dôvody, pre ktoré takéto dôkazy a argumenty nevykoná a nepovažuje za dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, zatiaľ čo na druhej strane sa v bode 54. napadnutého rozsudku sám bez akejkoľvek technickej odbornej spôsobilosti predmetnej otázke venuje a strohým konštatovaním bez akéhokoľvek odborného technického posúdenia konštatuje, že žalobca prístup do sústavy nepotrebuje a nemal ho dôvod využívať, ktorá otázka je práve otázkou technického skutkového charakteru a nie je možné dosiahnuť akékoľvek relevantné stanovisko pri jej riešení bez realizácie technického odborného posúdenia prostredníctvom odborne spôsobilého subjektu v podobe súdneho znalca alebo znaleckého ústavu.

132. Pojem prístup do sústavy je v súlade s právnym názorom Ministerstva hospodárstva SR potrebné považovať za pojem obsahovo širší ako pojem distribúcia, pričom z povahy oboch pojmov je zrejmé, že samotná existencia prístup je nevyhnutným predpokladom tak distribúcie ako aj akéhokoľvek iného spôsobu využívania distribučnej sústavy, či už v podobe dodávky elektriny do sústavy alebo odberu elektriny zo sústavy.

133. Ak žalovaný rezervuje distribučnú kapacitu, znamená to, že v mieste pripojenia garantuje určitú mieru odolnosti distribučnej sústavy na vplyvy generátora výrobcu v mieste pripojenia. Žalovaný pre

žalobcu prostredníctvom prístupu zabezpečuje, aby jeho generátor jeho výrobného zariadenia fungoval synchrónne s ostatnými generátormi pripojenými do distribučnej sústavy, pretože všetky generátory, vrátane generátora zariadenia výrobcu, ktoré majú elektrinu vyrábať a dodávať od distribučnej sústavy žalovaného, sa musia točiť úplne rovnakými otáčkami - rovnakou frekvenciou - musia pracovať synchrónne. Synchronizačná frekvencia by bola pre výrobcu nedostupnou, ak by výrobca nemal prístup do sústavy.

134. Z uvedeného je zrejmé, že sa teda jedná o službu žalovaného poskytovanú v prospech žalobcu a žalobcom riadne využívanú, pričom žalovaný nikdy neprejavil vôľu, aby takáto služba bola poskytovaná bezodplatne, ale naopak viackrát sa dožadoval uzatvorenia odplatnej písomnej zmluvy.

135. Žalobca nedisponuje relevantným právnym titulom na užívanie distribučnej sústavy, a teda užívanie distribučnej sústavy žalovaných neosvedčil. V takomto prípade však v žalovanom období dochádzalo a stále dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalobcu na úkor žalovaného v zmysle a nasl. .

136. Žalobca ako vlastník zariadenia na výrobu elektriny má v zmysle možnosť prepojiť svoje zariadenie na výrobu elektriny s odberným zariadením, do ktorého je vyrobená elektrina dodávaná priamym vedením, t.j. bez využitia distribučnej sústavy žalovaného. Voľba pripojiť svoje zariadenie do distribučnej sústavy žalovaného ako aj voľba užívať distribučnú sústavu žalovaného a dodávať vyrobenú elektrinu žalovanému prostredníctvom jeho distribučnej sústavy, bola dobrovoľným rozhodnutím žalobcu, ktorý si sám na základe svojho vlastného uváženia zvolil tú zo zákonom ponúkaných možností, ktorú považoval v čase svojho rozhodovania za ekonomicky výhodnejšiu.

137. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia nevykonal dokazovanie, ktoré bolo nevyhnutné pre spravodlivé posúdenie veci, dôkazy, na ktoré žalovaný poukazoval, súd prvej inštancie nevyhodnotil, ani nepripustil do konania, čím porušil aj princíp rovnosti zbraní. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by mohlo byť v prospech žalovaného, čím spôsobil, že vykonávanie ako aj následné hodnotenie dôkazov vykazovalo znaky arbitrárnosti.

138. Rozsudok súdu prvej inštancie je nielen nesprávny, predčasný ale aj nedostatočne odôvodnený, pričom výklad hmotnoprávnych predpisov uskutočnený súdom prvej inštancie vykazuje značný stupeň arbitrárnosti, predmetným rozsudkom sa priznáva zjavne neprimeraná ochrana niekomu, komu v skutočnosti neprináleží a pri správnej aplikácii noriem hmotného práva, by mu nemohla byť nikdy priznaná, čo je v rozpore s ústavne zaručeným právom na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa , ods. 1 SR ako aj právam na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

139. Žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 9.5.2018, sp.zn. v napadnutej časti II. a III. napadnutého rozsudku zmenil a rozhodol, že žalobný návrh žalobcu v plnom rozsahu zamieta a žalovanému priznáva náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, alebo ak dospeje k záveru, že nie je dôvod na jeho zamietnutie, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 9.5.2018, sp.zn. v napadnutej časti II. a III. napadnutého rozsudku ako aj jemu predchádzajúce uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 9.5.2018, sp.zn. zrušil, žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

140. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.

141. Žalobca uviedol, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR a platí, že ak neexistuje zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, neexistuje ani právny základ pre vyberanie platby za prístup.

142. Vzhľadom na vyššie uvedené, pre rozhodnutie v tomto spore je podstatné, či medzi žalobcom a žalovaným existuje zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, alebo nie. Nakoľko však takáto zmluva nebola uzatvorená, má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného na vrátenie uhradených platieb.

143. Žalovaný priznáva, že zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny nebola uzatvorená.

144. Ak teda žalovaný priznáva, že zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny neuzatvoril, nie je potrebné žiadne ďalšie skúmanie jeho argumentácie. Ak neexistuje zmluva, neexistoval právny dôvod pre uhrádzanie platby za prístup a námietky žalovaného voči rozsudku sú nedôvodné.

145. Odôvodnenie rozsudku je konzistentné a argumentácia súdu v ňom obsiahnutá presvedčivo podporuje jeho výrok. Námietky žalovaného preto považuje za bezdôvodné.

146. Žalobca je toho názoru, že rozsudok je vo výroku vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

147. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.9.2019 podľa v spojení s , pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

148. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť sumu 50.688,48 eur s prísl. a nahradiť trovy konania.

149. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, spĺňajúcom všetky požiadavky podľa , v ktorom sa súd prvej inštancie správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci a preto odvolací súd odvolaním napadnuté výroky súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa a potvrdil.

150. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť:

151. ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v rámci tzv. prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany ( ). Súd v civilnom procese nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie strán sporu. Ak teda súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.

152. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovaného uvedenou v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dôkazy, čím neúplne zistil skutkový stav nakoľko proces dokazovania v súdnom konaní slúži k preukázaniu skutkových tvrdení uplatnených v žalobe (resp. obrane žalovaného proti žalobe) s tým, že súd prvej inštancie je vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku vyjadreného v žalobnom petite oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov je potrebné pre meritórne rozhodnutie vykonať, a preto ak zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe alebo ostatných podaniach žalobcu, či jeho prednesoch na pojednávaní, bez pochybností vyplýva, že uplatnený nárok je po právnej stránke nedôvodný, žalobcom navrhnuté dôkazy nevykoná.

153. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil.

154. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadám,

porušuje ústavnoprávne princípy. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

155. K ďalším odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že ani jeden z týchto dôvodov nebol relevantný a preto nemohol vyvolať žalovaným navrhovanú zmenu rozsudku.

156. Ústavný súd SR Nálezom -132 zo dňa 22.6.2016 rozhodol tak, že ust. § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“, vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s , , a a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ sa jedná o samotné dôvody, pre ktoré Ústavný súd SR rozhodol o nesúlade predmetného ustanovenia vyhlášky, tieto sa nachádzajú na strane 65, 66, 67 tohto nálezu.

157. Na základe vyššie uvedených zhodnotení krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom ako pohľadávku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného neoprávneným účtovaním platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi v nadväznosti na konštatáciu účinkov Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 22.6.2016 ex tunc, t.j. keď jeho účinky sa vzťahujú aj na situácie, ktoré vznikli pred vydaním tohto rozhodnutia, pretože prednosť má princíp ústavnosti.

158. Podľa § 451 ods. 1 Obč.zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Ide o všeobecnú úpravu bezdôvodného obohatenia, z ktorej je zrejmé, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že obohatený sa obohatil na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Spôsob a rozsah vydania bezdôvodného obohatenia upravuje § 458 Obč.zák., podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

159. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku a nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať.

160. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

161. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( C.s.p). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).