Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67Ek/709/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: D. K..Q..X.., K. K.M. R. K. XX, XXX XX E. - T., P.: XX XXX XXX, právne zast. S. &. S. K.. Q.. X.., K. K. D. H.. X, XXX XX C. - Z. Č. K. Z., P.:XXXXXXXX proti povinnému: N. M., B..K.., K. K. Z. XX, XXX XX E., P.: XX XXX XXX, o vymoženie 50688,48 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Blaško, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 5EX 226/20, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený m á voči povinnému n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 328,42 eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.04.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 50688,48 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Košice I č. zo dňa 27.08.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.10.2018 (vo výroku I), právoplatnosť dňa 25.11.2019 a vykonateľnosť dňa 29.11.2019 (vo výroku II) a právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.11.2019 (vo výroku III) a Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2019 a vykonateľnosť dňa 29.11.2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 24.09.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.01.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 07.05.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora A.. A. C., K. K. G. Ú. E.. H. X, XXX XX Z., ktorý danú exekúciu vedie pod spisovou značkou 5 EX 226/20.

3. Dňa 02.07.2020 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohou, ktorú tvorí poverenie, elektronický doklad o odoslaní dovolania zo dňa 08.01.2020 a Dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach a žiadosť o odklad vykonateľnosti. Spolu s podaným návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj jeho prípis, obálku, v ktorej bol daný návrh na zastavenie exekúcie doručovaný, vyjadrenie oprávneného zo dňa 25.06.2020, ako aj upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.05.2020 s elektronickou doručenkou. Z vyjadrenia súdneho exekútora ako aj z elektronickej doručenky má súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 26.05.2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol na exekútorský úrad doručený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. Košice II (podaný na pošte dňa 10.06.2020), dňa 11.06.2020, súd tak konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní obsahu tohto návrhu zistil, že hlavným dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie je dovolanie podané povinným voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach vrátane návrhu na odklad jeho vykonateľnosti. Z vyjadrenia povinného vyplýva, že povinný dané dovolanie podal voči vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu, pretože tento považuje za arbitrárny, nezákonný a porušujúci právo povinného na súdnu ochranu garantovanú SR. Ako dôkaz súdu predložil dovolanie zo dňa 03.01.2020 a doklad o odoslaní dovolania zo dňa 08.01.2020. Následne popísal právny stav, kde uviedol, cit.: „Právna teória k 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku uvádza, že ide o generálne ustanovenie, ktoré exekučný súd aplikuje v prípadoch, kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom však nejde o zánik práva priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné.“ Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že dovolanie spĺňa predpoklady na to, aby bolo považované za inú skutočnosť, ktorú Exekučný poriadok považuje za dôvod zastavenia exekúcie, pretože toto bráni vymáhateľnosti daného exekučného titulu. Uvedené doplnil odôvodnením, cit.: „Ako prvé je potrebne uviesť, že Exekučný poriadok v rámci exekučného konania nepripúšťa návrat do pôvodného stavu. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť práve \ kontexte podaného Dovolania. Máme za to. že v prípade, ak by exekúcia nebola za súčasného právneho stavu zastavená. Škoda na majetku našej spoločnosti, a to aj v prípade pozitívneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o Dovolaní, by mala pre našu spoločnosť len deklaratórny účinok bez reálnej možnosti sa vrátenia zexekvovaných peňažných prostriedkov od Oprávneného. Ako vyplýva z vyššie uvedeného názoru právnej doktríny, pod $ 61 k ods. I písm. d) Exekučného poriadku radíme také situácie, v ktorých nedochádza k zániku práva priznaného exekučným titulom a ani k zrušeniu exekučného titulu. Máme za to. že pod toto ustanovenie Exekučného poriadku je potrebné subsumovať okrem iného aj podanie Dovolania, nakoľko tento procesný úkon bez rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní či o návrhu na odklad vykonateľnosti Rozsudku KS KE nespôsobuje sám o sebe ani zánik práva priznaného exekučným titulom a ani zrušenie exekučného titulu. Naša spoločnosť je v stave právnej neistoty, keď popri sebe stojí jednak podané Dovolanie, ktoré je reálnym prostriedkom nápravy nezákonného stavu a je spôsobilé privolať zrušenie Rozsudku KS KĽ a na strane druhej vystupuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý oprávňuje exekútora na výkon exekúcie. Máme za to. že práve takúto skutočnosť má na mysli vyššie citovaný k ods. I písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko v kontexte vyššie uvedenej právnej teórie je túto potrebné izolovať resp. odlíšiť od zániku práva priznaného exekučným titulom, či od zrušenia exekučného titulu. Naša spoločnosť si je vedomá skutočnosti, že samotné podanie dovolania nezakladá nárok na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, a že o tejto skutočnosti musí rozhodnúť dovolací súd, ergo odklad vykonateľnosti musí byť dovolacím sudom povolený. V tejto súvislosti si však dovoľujeme poukázať na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu. ktorý v skutkovo a právne obdobných prípadoch návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia vyhovel.“ Ako príklad uviedla súdu uznesenia v ktorých dovolací súd rozhodol o povolení odkladu vykonateľnosti“. Na záver podaného návrhu povinný a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti požiadal súd, aby jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a predmetnú exekúciu zastavil a zároveň, aby na úhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení, podanom prostredníctvom právneho zástupcu, uviedol, že s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu nesúhlasí. Odôvodnenie daného návrhu pokladá za neopodstatnené, účelové, sledujúce jediný cieľ, a to vyhnúť sa výkonu exekúcie. Oprávnený zároveň vo svojom vyjadrení poukázal na to, že podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, a teda samo o sebe nemá vplyv na prebiehajúcu exekúciu. Vyjadril sa k rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj povinný, tu zdôraznil, že povinný nepreukázal, že by Najvyšší súd Slovenskej republiky odložil vykonateľnosť potvrdzujúceho rozsudku, resp. exekučného titulu. Zároveň dodal, že konštatovanie povinného, že vykonateľnosť exekučného titulu bude s istotou odložená nepostačuje a je irelevantné. Následne uviedol, cit.: „V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je možné skúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozhodujúcim pre posúdenie takého návrhu je stav veci ku dňu začatia exekučného konania (t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, pričom pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie sa môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.“ Dodal, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať ich vecnú správnosť. Uviedol, že obsahom exekučných titulov je viazaný a musí z nich vychádzať, akékoľvek prípadné vady

základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Doplnil, cit.: „Do vykonateľnosti rozhodnutia, pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom, môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade je to Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť, čo povinný navrhol. Máme za to, že samotné podanie dovolania nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko aj s poukazom na konštantnú judikatúru podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19.05.2004). Dopĺňame tiež, že ak by aj dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa) pri ďalšom postupe by exekučný súd musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby sa vyhovelo návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Sme toho názoru, že povinný neposkytol ďalšie argumenty, ktoré by aj napriek dočasnosti odkladu vykonateľnosti zdôvodňovali oprávnenosť jeho návrhu na zastavenie exekúcie.“ S poukazom na tieto skutočnosti má oprávnený za to, že podanie dovolania nenapĺňa podstatu a znaky tzv. „inej skutočnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu“ v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a taktiež, že povinný nezdôvodnil, prečo by sa podanie dovolania malo považovať za inú skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Pre úplnosť oprávnený dodal, že s ohľadom na jeho zdôvodnenie sú námietky povinného o možnom vzniku škody na jeho majetku a vzniku stavu právnej neistoty irelevantné. Na záver navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a oprávnenému priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v rozsahu 100 %.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

12. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

13. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

14. Exekučný súd vo vykonávacom konaní nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

15. Súd po preskúmaní doručeného návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jeho príloh dospel k záveru, že v danom prípade podanému návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko tento nie je dôvodný a opodstatnený. Dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie je podľa povinného podanie dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.09.2019 vrátane návrhu na odklad jeho vykonateľnosti. Predmetným rozsudkom krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I , sp. zn. zo dňa 27.08.2018 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 50.688,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 50.688,48 eur od 28.2.2017 do zaplatenia. Povinný žiadal danú exekúciu zastaviť podľa ustanovenia Exekučného poriadku, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný má za to, že podanie dovolania spĺňa predpoklady na to, aby toto bolo považované za inú skutočnosť, ktorú považuje za dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko jeho podanie bráni vymáhateľnosti daného exekučného titulu, aj keď si je vedomý, že samotné jeho podanie nezakladá nárok na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia a taktiež, že o tejto skutočnosti musí rozhodnúť dovolací súd. Zároveň predpokladá, že dovolaniu, ako aj návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia bude vyhovené. Súd s poukazom na vyjadrenie povinného, kde povinný sám si je vedomý toho, že podanie dovolania nemá suspenzívne (odkladné) účinky uvádza, že samotné podanie dovolania pre exekučný súd nepredstavuje dôvod, pre ktorý by bolo možné podanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, pretože jeho podaním sa zo zákona neodkladá právoplatnosť, ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Mimoriadnosť dovolania spočíva v tom, že sa ním dovolateľ domáha prieskumu už právoplatného príp. vykonateľného rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci - teda po tom, ako bola dovolateľova vec už posúdená dvomi súdnymi inštanciami. Jeho dôvodnosť a prípustnosť (z hľadiska splnenia procesných podmienok) je výlučne na posúdení súdu príslušného sa ním zaoberať. Súd zároveň dopĺňa, že aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia krajského súdu, súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie.

16. Súd len pre úplnosť k ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku uvádza, že zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, no z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, - Komentár, . vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. S určitosťou však medzi ne nemožno zaradiť podanie dovolania voči právoplatnému a vykonateľnému rozsudku, a to najmä s ohľadom na nemožnosť vopred určiť výsledok konania pred dovolacím súdom.

17. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vyplývajúci z exekučného titulu Rozsudok Okresného súdu Košice I č. zo dňa 27.08.2018 potvrdeného v časti vymáhaného nároku vyplývajúceho z druhého výroku exekučného titulu rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.09.2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 24.09.2019. Súd konštatuje, že exekučné konanie, ako aj exekúcia sa začala oprávnene a to z dôvodu, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu bolo týmto exekučným titulom uložené.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Povinný si v návrhu zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy, preto súd o trovách povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

23. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

24. V zmysle ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, možno povinnému uložiť náhradu účelne vynaložených trov v prípade ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a oprávnenému tak vznikli trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k tomuto návrhu a súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd v súlade s týmto ustanovením priznal oprávnenému náhradu trov konania vo výške 328,42 Eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 263,06 Eur, z režijného paušálu vo výške 10,62 Eur a DPH vo výške 20%, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci 50688,48 Eur.

25. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.