Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-20-2019.pdf
PDF · 72.83 KB
Case nature
Subarea
6CoE/20/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., M. V. XXXX/XX, v konkurze, o vymoženie 20,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/2245/2015 -8 zo dňa 01. apríla 2019 takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Klaudii Boorovej Dzurikovej náhradu trov exekúcie nepriznal. Uviedol, že na základe oznámenia exekútora zo dňa 15.03.2019 zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 22OdK/26/2019 zo dňa 01.02.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného) a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Bohuslava Gelatku. Z tohto dôvodu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku s tým, že doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Nakoľko v danom prípade si exekútor trovy neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že dňa 31.12.2012 boli rozhodnutím MV SR č.p. SLV-PS-120/2012 zo dňa 12.12.20112 zrušené Krajské riaditeľstvá PZ ako rozpočtové organizácie bez právneho nástupcu a podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy prešli všetky práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie dňom 01.01.2013 na zriaďovateľa, ktorým je MV SR. Poukázal na § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, podľa ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 01.januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. V zmysle § 243j Exekučného poriadku je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 01.04.2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Dôvodom na nepriznanie trov exekúcie môže byť taký postup exekútora, ktorý spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní alebo exekútor nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j Exekučného poriadku je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistení dôvodov. Príkladom takejto situácie je i preklúzia
alebo zánik priznaného práva, ku ktorému dochádza ex lege. Súdny exekútor mal mať vedomosť o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie z vlastnej činnosti, a to od 01.01.2015 v zmysle vyššie uvedeného. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje, lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov konania.
3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 355 ods.2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Odvolanie ako opravný prostriedok je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku, alebo uznesenia. Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.
10. Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3Cdo 128/2010).
11. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 124 CSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2012 sp. zn. 6Cdo 208/2011).
12. Zo spisového materiálu v danej veci vyplýva, že oprávnený svojim odvolaním napáda len odôvodnenie rozhodnutia. Oprávnený navrhuje posúdiť dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, hoci napadnutým uznesením bola exekúcia zastavená s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 167g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej namieta, že exekútorovi nemali byť priznané trovy exekúcie s poukazom na neefektívnosť jeho postupu v zmysle § 243j Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, hoci exekútorovi trovy exekúcie neboli priznané s poukazom na § 200 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že si žiadne trovy neuplatnil.
13. V odvolaní teda oprávnený uvádza, že v konečnom dôsledku má byť exekúcia zastavená a súdnemu exekútorovi nemajú byť priznané trovy exekúcie, čo sa plne zhoduje s výrokmi uznesenia súdu prvej
inštancie. Z obsahu odvolania je tak zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie a výroku o trovách exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie a nepriznaním trov exekúcie súdnemu exekútorovi, no nesúhlasí len a výlučne s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť, resp. s dôvodom nepriznania trov exekúcie exekútorovi.
14. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP) odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa § 386 písm. c) CSP ako smerujúce proti odôvodneniu rozhodnutia.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).