Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-75-1998.pdf
PDF · 78.48 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Er/75/1998
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351 proti povinnému E.. F. B., nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXXX/X, XXX XX N. pre vymoženie 3.390,61 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Marián Kráľ, so sídlom exekútorského úradu Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín náhradník súdneho exekútora Milan Jančiga o pod číslom EX 47/1998, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r i p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Marián Kráľ, so sídlom exekútorského úradu Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín náhradník súdneho exekútora Milan Jančiga voči oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č.k. 8Cb/74/1997 - 30 zo dňa 19.06.1997. Súdny exekútor základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 20.02.1998.
2. Súd zistil, že povinný zomrel dňa 18.01.2008.
3. Z uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 10D/124/2008 - 227 zo dňa 15.03.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 10D/124/2008 - 249 zo dňa 31.07.2013, bolo zistené, že dedičstvo (nehnuteľnosti) po povinnom, ktorý v priebehu exekučného konania zomrel, pripadne ako odúmrť Slovenskej republike. Z uznesenia tiež vyplýva, že všeobecná cena majetku poručiteľa bola vo výške 13.706,00,- eur, pasíva dedičstva boli vo výške 34.674,52 eur takže dedičstvo bolo predĺžené o sumu 20.968,52 eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
8. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
12. Podľa § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
13. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)
14. Dôvodom na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
15. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/75/1998, ako i uznesením Okresného súdu Topoľčany číslo konania 10D/124/2008 - 227 zo dňa 15.03.2013 a opravným uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 10D/124/2008 - 249 zo dňa 31.07.2013, mal za preukázané, že povinný dňa 18.01.2008 zomrel a dedičstvo pripadne ako odúmrť Slovenskej republike. Z uznesenia tiež vyplýva, že všeobecná cena majetku poručiteľa bola vo výške 13.706,00,- eur, pasíva dedičstva boli vo výške 34.674,52 eur takže dedičstvo bolo predĺžené o sumu 20.968,52 eur.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
20. Exekučný poriadok obsahuje dôvod zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti podľa § 57 ods. 1 písm. h) až novelizáciou ustanovenia § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Ex. poriadku). Iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v
predmetnom exekučnom konaní nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
21. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie môže byť iba povinný. V prejednávanej veci však povinný zomrel, preto tomuto subjektu nemožno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť uložená oprávnenému len pri splnení podmienok z ust. § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie objektívne nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, súd ho nezaviazal na náhradu trov súdneho exekútora, pričom súd poukazuje i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 32/08, II. ÚS 171/08, IV. ÚS 128/08 a IV. ÚS 38/08).
23. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, že povinný sa dostane do takej situácie, že jeho majetok nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Nemajetnosť povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné oprávneného zaviazať na znášanie trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ust. § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.2.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.2.2002 v zmysle § 235 ods. 2 Ex. por.
24. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zomrel, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
25. Súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra.
26. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, totiž nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 26.01.1998. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
27. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005, konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
28. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenie odvolanie nie je prípustné.