Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu RENGAW s.r.o., so sídlom Hlavná 111, Prešov, právne zastúpeného JUDr.Mariánom Pallom, advokátom, so sídlom Bauerova 14, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.januára 2018 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že Daňový úrad A. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február - december 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2015. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 15.05.2015. Rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Z. zo dňa 20.01.2015 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 21.01.2015 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Z. zo dňa 10.11.2014. Oznámením č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.04.2015 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 01.04.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

2. Daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie február - december 2013 bola zameraná na dodržiavanie o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov. V zdaňovacom období október 2013 si žalobca uplatnil odpočítanie dane podľa z dodávateľskej faktúry č. XXXX/XXXX (interné číslo XXXX) od spoločnosti DIMPLO s.r.o., so sídlom Slobody 1402/3, Čaňa, s predmetom fakturácie prenájom lešenia, dátum dodania 29.10.2013, základ dane 28.500,00 eur, daň v sadzbe 20 % DPH 5.700,00 eur.

3. Správca dane z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I., oddiel: Sro, vložka číslo: 24010/V, zistil, že spoločnosť DIMPLO s.r.o. bola dňa 04.12.2014 zrušená z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou MOGATTI, s.r.o., C. Ďalej z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 30538/P vyplýva, že spoločnosť MOGATTI, s.r.o., bola dňa 05.01.2015 zrušená z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou ANTUCO s.r.o., so sídlom D. (právny nástupca 16 spoločností), ktorej konateľom je S. B. (od 20.02.2015), s trvalým pobytom v F..

4. Správca dane dňa 28.05.2014 vykonal miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti DIMPLO s.r.o. (úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXXXX/XXXX/Z. zo dňa 28.05.2014), v rámci ktorého zistil, že na adrese sídla X., sa nachádza rodinný dom a na poštovej schránke je označená spoločnosť DIMPLO s.r.o., avšak na tejto adrese sa nenachádzala žiadna osoba tejto spoločnosti. Keďže konateľom spoločnosti DIMPLO s.r.o. bol v čase uskutočnenie zdaniteľného obchodu F. B. (od 29.10.2011 do 04.12.2014), ktorý bol súčasne aj konateľom spoločnosti MOGATTI s.r.o. (od 11.10.2011 do 05.01.2015), správca dane uskutočnil miestne zisťovanie aj v sídle spoločnosti MOGATTI s.r.o. na Ul. C. (úradný záznam č. XXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof). Účelom miestneho zisťovania bolo predloženie daňových dokladov spoločnosti DIMPLO s.r.o. za zdaňovacie obdobia 2012, 2013 a marec 2014. F. B. informoval správcu dane, že daňové doklady sa nachádzajú u W. G. (účtovník) a zaviazal sa, že správcovi dane doklady predloží v lehote do 02.09.2014. V uvedenej lehote F. B. doklady nepredložil, na základe čoho správca dane ho kontaktoval telefonicky. F. B. uviedol, že doklady nemôže predložiť a správcu dane bude kontaktovať jeho právny zástupca, aby uviedol termín predloženia dokladov a taktiež uviedol, že sa nemôže dostaviť na daňový úrad, pretože je odcestovaný.

5. Správca dane predvolaním zo dňa 02.06.2014 predvolal F. B. na ústne pojednávanie na deň 26.06.2014 a ďalším predvolaním zo dňa 01.07.2014 na deň 29.07.2014, na ktoré sa nedostavil. Správca dane požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru o jeho predvedenie žiadosťou zo dňa 23.10.2014. Dňa 12.11.2014 správcovi dane bola doručená odpoveď Obvodného oddelenia Policajného zboru, z ktorej vyplýva, že F. B. sa na adrese O. XXXX, S. D. H., nezdržiava.

6. Správca dane z predložených účtovných a daňových dokladov zistil, že predmetnú službu (prenájom lešenia), ktorú mala dodať spoločnosť DIMPLO s.r.o. na základe preverovaných dodávateľských faktúr, mal žalobca v účtovníctve zaúčtované faktúry za jej následné poskytnutie na základe faktúr č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX pre spoločnosti DUBAS s. f., s.r.o., G. XX a HOPE spol. s r.o., G., C. XX. Správca dane vykonal dňa 08.09.2014 ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti DUBAS s. f., s.r.o., M. W. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Sof). Konateľ spoločnosti predložil doklady - zaúčtované faktúry od dodávateľa RENGAW s.r.o., ktorých predmetom je prenájom lešenia, a ktoré boli uhradené bezhotovostne. Konateľ spoločnosti M. W. uviedol, že lešenie sa nakladalo v A. na N. ulici, prepravu vykonal autodopravca A. C., so sídlom H. A. XX, A., faktúra za prepravu bola vystavená pod č. XXXXXX, s dátumom dodania 04.10.2013, v sume 1.440 eur, motorovým vozidlom - kamiónom a lešenie bolo vyložené v G. v X. Z., divízny závod koksovňa. Pri preberaní lešenia bol skladový majster p. W., po ukončení prenájmu spoločnosť RENGAW s.r.o. lešenia „stiahla“ späť z X. Z.. Vlastníkom lešenia bola spoločnosť RENGAW s.r.o. Lešenie bolo objednané na základe reklamy, ktorú videli v X. Z. s.r.o. a obchod dohodol p. S. s p. J. zo spoločnosti RENGAW s.r.o.

7. Správca dane dňa 19.12.2014 uskutočnil ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti HOPE spol. s r.o. S. S., ktorý predložil účtovné doklady - faktúry, ktorých predmetom je prenájom lešenia od žalobcu, a ktoré má zaúčtované vo svojom účtovníctve. Faktúry boli uhradené bezhotovostne. L.. S. S. ďalej uviedol, že spoločnosti HOPE spol. s r.o. G. vykonávala stavebné práce pre spoločnosť DUBAS s. f., s.r.o., G., pomocou živnostníkov v objekte X. Z. G.. Vlastní cca do 7.000 m2 lešenia, ktoré prenajíma spoločnosti DUBA s. f., s.r.o. Prepravu tovaru vykonal autodopravca A. C., H. A. XX, A., nakladalo sa v A. na N. ulici a vyložené bolo v G. v US Z., divízny závod koksovňa. Pri preberaní lešenia bol skladový majster p. W., pri ukončení nájmu si spoločnosť RENGAW s.r.o. lešenie „stiahla“ späť za X. Z. na vlastné náklady. Vlastníkom lešenia bola spoločnosť RENGAW s.r.o. Lešenie bolo objednané na základe reklamy, ktorú videli v X. Z. s.r.o. Obchod dohodol s p. J. na základe telefonického kontaktu.

8. Správca dane na základe vyjadrení konateľov spoločnosti DUBAS s. f., s.r.o., a HOPE s.r.o., preveroval uskutočnenie prepravy tovaru a to na ústnom pojednávaní dňa 19.01.2015 s A. C. (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Z.). Z dokladov predložených A. C. správca dane zistil, že tento vystavil v roku 2013 faktúru č. XXXXXX s predmetom - preprava tovaru na trase A. - G., dátum dodania 04.10.2013. Prílohu faktúry tvorila objednávka spoločnosti DUBAS s. f., s.r.o., zo dňa 12.08.2013 a záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Faktúra bola uhradená bezhotovostne 28.11.2013. A. C. uviedol, že miesto nakládky bolo v areáli S., M., A., lešenie bolo uložené na jeho voľnom priestranstve, avšak nevedel uviesť, komu patrilo.

9. Ďalej správny súd zistil, že správca dane dňa 27.04.2015 uskutočnil na základe telefonického predvolania aj ústne pojednávanie s O.. O. J., konateľkou žalobcu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX), ktorá k deklarovanému poskytnutiu služby uviedla, že vlastníkom lešenia, ktoré bolo predmetom poskytnutej služby - prenájom, bol pán B. zo spoločnosti DIMPLO s.r.o., skladalo sa z trubiek, spojek a išlo o celé sady tohto lešenia. V súčasnosti lešenie neprenajíma. K oboznámeniu sa so zisteniami správcu dane z daňovej kontroly uviedla, že sa vyjadrí písomne v lehote do 05.05.2015. Dňa 05.05.2015 správcovi dane bolo doručené vyjadrenie žalobcu k zápisniciam, v ktorom žalobca namietal, že správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2015 popisným spôsobom uviedol, aké zdaniteľné obchody preveroval, a aký skutkový stav zistil, avšak neuviedol, ako hodnotí zistený skutkový stav z hľadiska platného právneho stavu. Neuviedol ani súlad ani rozpor zisteného skutkového stavu s právnymi predpismi, teda neuviedol zistené skutočnosti v ich plnom význame. K takto opísaným zisteným skutočnostiam správcu dane nie je možné zaujať stanovisko, vyjadriť sa, pretože mu nie je známe, či z hľadiska DPH niečo porušil alebo nie.

10. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril písomným podaním doručeným správcovi dane dňa 04.06.2016, v ktorom navrhol vypočutie svedka p. B.. Pretože jeho podanie v súvislosti s námietkou bolo neúplné, správca dane zaslal žalobcovi dňa 26.06.2015 výzvu na doplnenie nedostatkov časti podania zo dňa 04.06.2015, v ktorej určil lehotu 15 dní na doplnenie nedostatkov podania (doručená dňa 15.07.2015). Lehota na doplnenie podania uplynula dňa 30.07.2015, avšak žalobca toto podanie doplnil až dňa 31.07.2015, t. j. po lehote určenej vo výzve. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.08.2015, v ktorom mu oznámil, že jeho doplnenie podania bolo podané po lehote, a preto toto podanie sa považuje za nepodané. Dňa 17.09.2015 žalobca podal námietku zaujatosti voči tomuto oznámeniu a taktiež v čase vyrubovacieho konania podal na zamestnancov vykonávajúcich daňovú kontrolu a vedúceho oddelenia daňovej kontroly viaceré námietky zaujatosti. O týchto námietkach bolo rozhodnuté Rozhodnutím o námietke zaujatosti č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.11.2015, č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2015 a č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2015.

11. Správca dane za účelom prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly uskutočnil ústne pojednávanie dňa 25.05.2016 s konateľkou žalobcu O..O. J., v rámci ktorého ju oboznámil s priebehom daňovej kontroly, ukončením a úkonmi vykonávanými v rámci vyrubovacieho konania, ako aj s dôvodmi neuskutočnenia vypočutia F. B.. Pri ústnom pojednávaní O.. O. J. uviedla telefónne číslo F. B. správcovi dane. Na základe týchto skutočností dňa 28.06.2016 správca dane uskutočnil na základe telefonického dohovoru s F. B. ústne pojednávanie (predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 02.06.2016 a zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 28.06.2016). F. B. k faktúram vystaveným spoločnosťou DIMPLO s.r.o., ktorých predmetom je prenájom lešenia pre žalobcu, uviedol, že spoločnosť DIMPLO s.r.o. v roku 2013 vykonávala obchodnú činnosť, veľkoobchod a maloobchod s nábytkom, zemné a montážne práce. V roku 2013 nemala zamestnancov, mala prenajaté skladové priestory v C. v areáli Y. M., v roku 2012 a 2013 nevlastnila majetok. V roku 2013 obchodovala s nábytkom, zrkadlami, porcelánom. Na odberateľov a dodávateľov spoločnosti DIMPLO s.r.o. v roku 2013 sa svedok nepamätá. K faktúre č. XXXX/XXXX uviedol, že spoločnosť DIMPLO s.r.o. je vlastníkom lešenia, ktoré kúpil asi v roku 2011 za účelom prenájmu, avšak komu bolo prenajímané, uviesť nevedel. Nepamätal si, ani od koho ho zakúpil. Išlo o hlinikové lešenie, ktoré sa skladalo z trubiek. Faktúry vystavovala p. O. G. z C., ktorá pre spoločnosť DIMPLO s.r.o. vystavovala faktúry, účtovníctvo nevie preukázať, podiel tejto spoločnosti predal a doklad odovzdal novej spoločnosti. Žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil napriek zaslanému upovedomeniu o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 07.06.2016.

12. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 29.11.2016 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) oboznámil žalobcu zo zistenými skutočnosťami v priebehu vyrubovacieho konania, vyhodnotil zistené skutočnosti v rámci daňovej kontroly. Žalobca sa k zisteniam správcu dane vyjadril do zápisnice s tým, že nesúhlasí s obsahom zápisnice a požiadal o vyjadrenie v lehote do 15 dní od jej spísania. Dňa 13.12.2016 sa žalobca k zápisnici písomne vyjadril. Správca dane opätovne dňa 07.02.2017 prerokoval pripomienky žalobcu uvedené vo vyjadrení k zápisnici o prerokovaní zo dňa 29.11.2016 v súvislosti s ukončenou daňovou kontrolou na DPH za zdaňovacie obdobie február - december 2013 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX). Žalobca doručil správcovi dane dňa 17.02.2017 vyjadrenie k zápisnici o prerokovaní, vyjadrenie k zisteniam daňovej kontroly zo dňa 16.02.2017. Následne správca dane dňa 03.05.2017 opätovne prerokoval pripomienky žalobcu uvedené v tejto písomnosti, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX.

13. Na základe zistených skutočností uvedených v protokole a zistení z vyrubovacieho konania správca dane dospel k názoru, že zo strany správcu ani zo strany dodávateľa DIMPLO s.r.o. neboli hodnoverne preukázané a predložené vecné dôkazy a argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali skutočné poskytnutie služby, ktorými by jednoznačne a preukázateľne vyvrátili, že išlo iba o tvrdenia o týchto udalostiach uvedených na faktúrach, t. j. len fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Dodávateľ ani žalobca nepreukázali, že by došlo k vzniku daňovej povinnosti podľa , a teda že právo na odpočítanie dane z faktúry č. XXXX/XXXX od dodávateľa DIMPLO s.r.o. bolo uplatnené v rozpore s ustanovením v nadväznosti na .

14. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.05.2017, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 5.700,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013.

15. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.01.2018.

II.

16. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.05.2017 potvrdil.

17. Rozhodnutie odôvodnil citovaním výroku rozhodnutia správcu dane, konštatovaním odvolacích námietok žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a konštatovaním zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z predloženého spisu správcom dane.

18. Citoval ustanovenia , , , a konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v intenciách až Daňového poriadku v nadväznosti na Daňového poriadku. Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa () . V danom prípade správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane nevychádza len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale za tým účelom vykoná rozsiahle dokazovanie na zistenie, čo predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný zistil, že správca dane vykonal dokazovanie, ktoré preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom DIMPLO s.r.o. Žalobca deklaroval dodanie služieb - prenájom lešenia. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preveroval realizáciu dodania v zmysle predmetnej faktúry, avšak nebola predložená žiadna účtovná, daňová, prípadne iná obchodná dokumentácia od dodávateľa DIMPLO s.r.o., ktorej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MOGATTI s.r.o. a jej ďalším právnym nástupcom spoločnosti ANTUCO s.r.o., ktorá by nespochybniteľne osvedčila všetky údaje uvedené na faktúre, z ktorej si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane a zároveň by deklarovala, popísala a zdokumentovala jeho ekonomickú činnosť. Vznik daňovej povinnosti podľa sa viaže na ustanovenie , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby, čo v danom prípade nebolo vierohodne preukázané. Bolo úlohou platiteľa, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť plynúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých zdaniteľných plnení, ktoré samé o sebe zneužívajú právo poskytované a plynúce zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty.

19. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním správcu dane (ústne pojednávania, zaslané dožiadanie, svedecké výpovede, miestne zisťovania) nebolo preukázané, že spoločnosť DIMPLO s.r.o. bola reálne dodávateľom služby - prenájom lešenia uvedeného na dodávateľskej faktúre č. XXXX/XXXX (interné č. XXXX) zo dňa 29.10.2013. Z. B., ktorý bol v čase uskutočnenia predmetného zdaniteľného plnenia konateľom spoločnosti DIMPLO s.r.o., uviedol, že v rokoch 2012 a 2013 spoločnosť nevlastnila majetok, pričom na odberateľov a dodávateľov v roku 2013 sa svedok nepamätal a následne sám uviedol, že je vlastníkom lešenia (teda majetku), ktoré kúpil asi v roku 2011 za účelom prenájmu, ale nevedel uviesť

komu bolo prenajímané, nepamätal sa ani od koho bolo zakúpené, len uviedol, že išlo o hliníkové lešenie. Z. B. síce predmetný zdaniteľný obchod potvrdil, ale nevedel správcovi dane predložiť daňové a účtovné doklady a tým preukázať zaúčtovanie, zaevidovanie DPH v evidencii a odvedenie dane, čo zdôvodnil tým, že podiel tejto spoločnosti predal a doklady odovzdal novej spoločnosti. Z. B. bol personálne prepojený v spoločnostiach DIMPLO s.r.o. a MOGATTI, s.r.o., a to ako štatutárom spoločností, tak aj ich spoločníkom. V čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu bol konateľom a spoločníkom oboch spoločností, a teda z uvedeného vyplýva, že mal vedomosť, resp. mohol mať vedomosť aj o dokladoch, ktoré „odovzdal novej spoločnosti". Z. B. počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil ani nenavrhol také skutočnosti, ktoré by preukázali reálnosť, vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť skutočností uvedených na predmetnej faktúre. Správca dane aj v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správanie Z. B. (opakované predvolania, avšak nedostavenie sa na daňový úrad v čase výkonu daňovej kontroly, zlúčenie spoločnosti, podávanie daňových priznaní k DPH s vysokými obratmi a nízkymi daňovými povinnosťami, nespomenutie si na detaily zdaniteľných obchodov) vyvolali pochybnosti o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu spoločnosťou DIMPLO s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúre č. XXXX/XXXX zo dňa 29.10.2013, pretože výpoveď Z. B. dňa 28.06.2016 bola uvedená len vo všeobecnej, nekonkrétnej a nepresnej rovine. V rámci daňovej kontroly ani v rámci vyrubovacieho konania nebol platiteľom ani jeho dodávateľom preukázaný prenájom lešenia. Platiteľ počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil žiadny dôkaz o reálnom uskutočnení sporného zdaniteľného plnenia, predložil len faktúru č. XXXX/XXX (interné č. XXXX) zo dňa 24.08.2013 (vystavená spoločnosťou DIMPLO s.r.o.) bez bližšej špecifikácie (popisu) jej predmetu, prípadne dodacieho listu, nepreukázal dodanie služby (prenájom lešenia) dodávateľom uvedeným na spornej faktúre spoločnosťou DIMPLO s.r.o. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa výpovede Z. B. v spojení s námietkou platiteľa, že správca dane ignoroval predmetnú výpoveď, žalovaný bol toho názoru, že námietka nie je dôvodná.

20. Argumentoval, že daňové konanie je riadené zásadou, že každý daňový subjekt má povinnosť daň priznať, ale rovnako aj povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno nastáva na strane daňového subjektu vtedy, keď správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o tvrdení daňového subjektu, ten je potom povinný tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, pretože dôkazné bremeno bolo primárne na ňom. Ďalej žalovaný zastáva názor a taktiež vo vzťahu k námietke platiteľa na nekontaktnosť, na nemožnosť získať informácie, nepreberanie zásielok, dokladov, že je potrebné, aby si sám žalobca pri uzatváraní obchodných transakcií preveroval svojich obchodných partnerov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca si žiadnym spôsobom neoveroval svojho dodávateľa. Overenie obchodného partnera nie je síce povinnosťou platiteľa, ale v prípade, ak si platiteľ uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodných partnerov dostáva sa do dôkaznej núdze, ako to bolo v danom posudzovanom prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne dodanie deklarovaných obchodov uskutočnených medzi ním a jeho dodávateľom, spoločnosťou DIPMLO s.r.o. Ďalej z predloženého administratívneho spisu k odvolaniu vyplýva, že sám správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na skutočnosti, na ktoré sa neviaže dôkazné bremeno žalobcu, z ktorého vyplynuli skutočnosti oprávnene spochybňujúce vznik daňovej povinnosti u dodávateľa DIMPLO s.r.o., a teda aj splnenie základnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry u žalobcu v zmysle ustanovenia .

21. K námietke žalobcu, že zistenia a závery daňovej kontroly sú nezákonné, že správca dane nevzal do úvahy a neuznal relevantné dôkazy, ktoré však žalobca nekonkretizoval, že ako dôkazy použil nezákonné prostriedky a vykonštruované subjektívne pochybnosti a na základe nich rozhodoval bez uvedenia právnych predpisov, ktoré porušil, konal nad rámec svojich zákonných oprávnení, žalovaný uviedol, že po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane daňovou kontrolou preveroval dodržiavanie jednotlivých ustanovení , a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke a aj z dôvodu pochybností (len na základe predložených listinných dokladov, ako to očakával daňový subjekt), nemohol mu uznať odpočítanie dane tak, ako si ho sám platiteľ uplatnil. Správca dane preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie (reálne dodanie služby - prenájom lešenia), chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Domnienka žalobcu, že správca dane mal uznať právo na odpočítanie dane len na základe predložených listinných dokladov (faktúry, účtovníctvo a pod.) je nesprávna, až špekulatívna. Je to práve žalobca, ktorý si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v doterajšom konaní nepreukázal materiálnu podstatu veci, že služba bola dodaná

spoločnosťou uvedenou na spornej faktúre. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prevaha pochybností na strane správcu dane je naproti dôkazom predložených platiteľom značná. Samotná faktúra je v dokazovaní pri uplatňovaní práv v zmysle hmotnoprávneho nepostačujúca. Námietku žalobcu preto považoval za nedôvodnú.

22. K námietke žalobcu vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Ako judikoval Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. -17 platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že platiteľ podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si platiteľ splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených platiteľom, čo v danom prípade bolo preukázateľne správcom dane spochybnené, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na platiteľovi, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a platiteľom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Námietka žalobcu je preto nedôvodná.

23. Námietku žalobcu, že správca dane mu neuznal relevantné dôkazy, považuje žalovaný za irelevantnú, pretože žalobca v priebehu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní okrem faktúry nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by sa jednoznačne a dostatočne preukázalo dodanie služieb spoločnosťou DIMPLO s.r.o. Žalobca nepreukázal správcovi dane, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účely jeho hospodárskej činnosti.

24. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu týkajúcu sa neuvedenia a citácie konkrétneho ustanovenia Smernice Rady 2006/1 12/ES a jej implementácii do právneho poriadku SR. Správca dane v rámci ústneho pojednávania pri prerokovaní pripomienok dňa 25.05.2016 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) vo svojom vyjadrení uviedol, že v Smernici Rady 2006/112/ ES sa kodifikujú všetky zmeny šiestej smernice Európskej únie (ďalej EÚ) v oblasti dane. Táto smernica sa uplatňuje v od 01.01.2007. Cieľom uznaným a podporovaným Smernicou Rady 2006/2006/112/ES je boj proti podvodom a daňovým únikom a prípadným zneužívaniam. Správca dane v predkladacej správe uviedol, že nakoľko vychádza z tejto smernice okrajovo, preto sa na ňu odvolal, avšak v protokole predovšetkým poukazuje na ustanovenia , a , a .

25. K námietkam týkajúcich sa protokolu (časť D4, D6 odvolania), s poukazom na nevyhodnotenie každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXXX/Z. - S. S. a Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Z. - M. W.), ako aj námietky týkajúce sa Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.04.2014, ktorej predmetom bolo oboznámenie žalobcu so zisteniami správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia február - december 2013, žalovaný uviedol, že nie sú opodstatnené. Odvolanie je možné podať proti rozhodnutiu. Uvedené námietky týkajúce sa protokolu a zápisníc, ktoré žalobca prerokoval so správcom dane, o ktorých boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní a správca dane ich uviedol aj v napadnutom rozhodnutí, boli predmetom prieskumu v odvolacom konaní, neboli však zistené žiadne porušenia Daňového poriadku. Správca dane sa k námietkam vyjadril a zaujal k nim stanovisko (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 25.05.2016, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2016, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.02.2017, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2017). Ďalej žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že na základe žalobcom predložených dokladov a vykonaného dokazovania, správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo

aj reálne uskutočnené spoločnosťou DIMPLO s.r.o. Podľa zásady zákonnosti (§ 3 ods. 2 v spojitosti s § 24 ods. 2 Daňového poriadku), správca dane vykonáva dokazovanie tým. že zameriava pozornosť na preukázanie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom dôkazným bremenom je zaťažený daňový subjekt. Pretože správca dane dôvodne spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, daňových dokladoch, musí žalobca preukázať, že k zdaniteľnému obchodu od deklarovaného dodávateľa (v danom prípade spoločnosť DIMPLO s.r.0.) skutočne došlo. Správcovi dane nebolo vierohodne preukázané reálne dodanie služieb deklarovaných spornou faktúrou dodávateľa, nemohlo preto byť zároveň uznané právo žalobcu na odpočítanie dane z deklarovaných plnení.

26. Za nedôvodné považoval žalovaný aj námietky žalobcu, v ktorých poukazuje na skutočnosť, že nekontaktnosť, nemožnosť získať informácie, nepreberanie zásielok, nepredloženie dokladov, nepodanie daňových priznaní dodávateľmi, vysoké obraty, nízke daňové povinnosti, podvodný spôsob, nárazníková spoločnosť, nemá vplyv na uplatnenie odpočítania dane. Žalovaný zdôraznil, že faktúra ako daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené zodpovedajú skutočnosti. Uskutočnením zdaniteľného obchodu sa totiž podľa rozumie stav faktický, nie formálne vykázaný. Nestačí predložiť doklady so všetkými predpísanými náležitosťami. ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne došlo a to práve deklarovaným dodávateľom (spoločnosť DIMPLO s.r.o.). Pokiaľ si platiteľ uplatňuje odpočítanie dane z dodaných služieb, musí okrem iného preukázať, že tieto dodania boli realizované spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch. Skutočnosť, že platiteľ vlastní faktúru od dodávateľa ešte nedokazuje, že dodania boli skutočne touto spoločnosťou aj vykonané. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane, a i keď doklady majú všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že DPH bola odpočítaná oprávnene. Sama faktúra nie je bez ďalšieho dôkazu o tom, že určité plnenie bolo uskutočnené, je len tvrdením o tejto udalosti. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takého plnenie skutočne poskytnuté bolo a to práve dodávateľom na nej uvedenom.

27. Ďalej uviedol, že podmienky uvedené v ods. l a 2 písm. a) a v sú hmotnoprávnej povahy, bezpodmienečne na ich splnenie sa nárok na odpočet viaže. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa, musí byť schopný preukázať, že dodanie deklarovaných služieb mu bolo aj reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre, a to spoločnosťou DIMPLO s.r.o. Jedným z najjednoduchších a najpresvedčivejších dôkazov, že zdaniteľné plnenie medzi dodávateľom a odberateľom bolo reálne uskutočnené je to, že dodávateľ prizná a odvedie štátu DPH. Pokiaľ správca dane pri preverovaní dodávateľa zistí, že dodávateľ zo sporných faktúr neodviedol DPH, resp. že to ani nebolo možné v jeho účtovníctve preveriť, vznikli u správcu dane dôvodné pochybnosti o samotnej existencii reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou DIMPLO s.r.o. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly dospel k záveru, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z uvedenej faktúry za uskutočnenie zdaniteľného obchodu, ktorému však absentuje materiálny podklad, keďže rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že k uskutočneniu a dodaniu zdaniteľného obchodu uvedeného na spornej faktúre dodávateľom DIMPLO s.r.o. pre platiteľa nedošlo. Žalovaný vo vzťahu k nepredloženiu daňových a účtovných dokladov dodávateľom poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR: „Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi. Odvolací súd opätovne konštatuje, že žalobca skutočnosti deklarované v predložených účtovných dokladoch nepreukázal, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.04.2017). Na základe uvedeného námietka platiteľa taktiež nie je dôvodná.

28. Vo vzťahu k povinnosti žalobcu preukázať reálnosť predmetného zdaniteľného plnenia (prenájom lešenia) žalovaný považuje za potrené poukázať na skutočnosť, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení

je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, napr. ( Daňového poriadku). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže" ), ktorého právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.01.2014). V rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane zistil vyššie uvedené objektívne skutočnosti (nepredloženie daňových a účtovných dokladov spoločnosťou DIMPLO s.r.o. ani žiadnych iných dôkazov žalobcom; len všeobecne uvedené služby - prenájom lešenie, absencia, napr. dodacieho listu, preberacieho protokolu, resp. iného dokladu preukazujúceho dodanie služby spoločnosťou DIMPLO s.r.o. žalobcovi, rozpor vo výpovedi Z., ktorý uviedol, že nemá majetok, ale lešenie kúpil za účelom jeho prenájmu, avšak nepamätá si od koho, taktiež uvedenie nedostatočnej špecifikácie predmetu dodania služby), ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. Plnenie deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu a zároveň plnenie deklarované na faktúrach, má umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie. Žalovaný má za to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, používal prostriedky najmenej zaťažujúce platiteľa a získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko. čo pri správe daní vyšlo najavo ( a Daňového poriadku). Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce dodanie služby (prenájom lešenia) podľa predloženej dodávateľskej faktúry č. XXXX/XXXX (interné č. XXXX) zo dňa 24.10.2013. Žalobca v dostatočnej miere nepreukázal, že zdaniteľné plnenia deklarované na spornej faktúre realizovala spoločnosť DIMPLO s.r.o. teda, že nesú v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie a nie sú len umelým článkom bez skutkového stavu, ktorý pri uplatňovaní právnych predpisov v zmysle nemá opodstatnenie. Na takúto transakciu nemožno v daňovom konaní prihliadať. Správca dane je povinný podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, uvedenej v Daňového poriadku, hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, informácie a dôkazy spolu súvisiace. Nebolo preukázané, že v zmysle došlo k naplneniu zákonného pojmu dodanie služby spoločnosťou DIMPLO s.r.o. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH (viď právny záver Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-342/87 Genius Holding BV a výklad článku 17 ods. 2 písm. a/ Šiestej smernice rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia 77/388/EHS). Princíp neutrality dane vyžaduje, aby daň, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere. Správca dane uskutočnil pri výkone daňovej kontroly rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení. pričom postupoval v súlade s ustanovením a Daňového poriadku a použil právne predpisy podľa ktorých sa rozhodovalo.

29. Na základe uvedených skutočností žalovaný v zhode so správcom dane posúdil námietky žalobcu ako nedôvodné, pretože v danej veci nebolo dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom preukázané, že spoločnosť DIMPLO, s.r.o. žalobcovi skutočne dodala služby fakturované spornou faktúrou. Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a dôkazy predložené v administratívnom spise. Na ich základe preskúmavanú vec vyhodnotil s výsledkom, že žalobca pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie október 2013 konal v rozpore s ustanovením tým, že nesplnil podmienky ustanovené , keď vierohodne nepreukázal uskutočnenie dodania služieb (prijatie deklarovaného zdaniteľného plnenia) práve od uvedeného dodávateľa spoločnosti DIMPLO s.r.o.

III.

30. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorej namietal, že pri výkone daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní správca dane nepostupoval

v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a to tým, že nevzal do úvahy, neodôvodnene spochybnil a neuznal relevantné dôkazy, ktoré ku kontrole predložil, a ktoré boli pri výkone kontroly zaobstarané, ako dôkaz použil nezákonné prostriedky a vykonštruované subjektívne pochybnosti a na základe nich rozhodoval bez uvedenia právnych predpisov, ktoré mal porušiť, konal nad rámec svojich zákonných oprávnení, ktoré preň vyplývajú z ustanovení Daňového poriadku, keď pre svoje rozhodnutie použil ako dôkazy úradné dokumenty získané v inom ako daňovom konaní.

31. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvody uvedené správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí opísal a bez výhrad sa s nimi stotožnil. Odmietol všetky dôvody jeho odvolania, označil ich za neopodstatnené. Nevyjadril sa k množine námietok a právnych argumentov, ale ich kvalifikoval ako irelevantné. Citoval ustanovenia , , a , , a , , a , , , Daňového poriadku.

32. Žalobca namietal, že správca dane za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2013 mu neuznal právo na odpočítanie dane zo všetkých deklarovaných zdaniteľných obchodov. Nespochybnil formálnu stránku predložených dokladov ale ich obsah. Hlavným dôvodom na neuznanie práva na odpočítanie dane dodávateľských faktúr uviedol ako dôkaznú núdzu pri preverovaní dodávateľov či odberateľov nemožnosť získania ich svedeckých výpovedí, ich dokladov a účtovníctva, nekontaktnosť, subjektívne pochybnosti správcu dane o celej jeho obchodnej činnosti. Uviedol, že zo situácie, keď v dôsledku objektívnej nemožnosti preveriť niektoré predchádzajúce i nasledujúce obchodné vzťahy (dodávateľov i odberateľov), teda ak nastane stav dôkaznej núdze, nemôže správca dane tvrdiť, že skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane preukazuje daňový subjekt. Za nekontaktnosť a nepredloženie dokladov dodávateľmi alebo odberateľmi nie je zodpovedný kontrolovaný subjekt. Ak požadované dôkazy nevie zaobstarať správca dane, ako ich môže zaobstarať daňový subjekt? Spôsob vedenia a hodnotenia dôkazov považuje za nepreskúmateľný a závery kontroly, a to rozhodnutie správcu dane a žalovaného za nezákonné. ˇ

33. Žalobca konštatoval, že v časti 1.2. protokolu, bod C, až po str. 14 a na str. 2 - 19 rozhodnutia s názvom „Vykonané úkony“ správca dane uviedol jeho dodávateľov, ktorí mali nadobudnúť tovar alebo služby a disponovať nimi ako vlastníci pred jeho nadobudnutím a ich ďalším predajom. Ďalej popisným spôsobom citoval vyjadrenia osôb konateľov a iných zúčastnených osôb do zápisníc v rámci tejto daňovej kontroly, z iných protokolov alebo miestnych zisťovaní a zo zápisníc a zistení Kriminálneho úradu finančnej správy a polície. Tieto úkony vykonal v rámci dokazovania. V tejto časti protokolu i v rozhodnutí svoje zistenia opísal popisným spôsobom, pričom nijakým spôsobom ich nekomentoval, neuviedol ich negatíva ani pozitíva pre ním uplatnené právo vo vzťahu k DPH a neuviedol žiadne právne predpisy, ktoré boli porušené. Správca dane uviedol aj obsah jeho písomných vyjadrení k výsledkom kontroly a k priebehu vyrubovacieho konania, v ktorých namietal nezákonnosť postupu správcu dane. Všetky tieto námietky zamietol správca dane ako nedôvodné. Charakteristiku dodávateľskej spoločnosti DIMPLO s.r.o. správca dane tiež uviedol bez vlastného komentára a vyhodnotenia a citoval vnútroštátne právne predpisy.

34. Žalobca namietal, že dôvody uvedené správcom dane sú postavené iba na informáciách, ktoré nie sú dôkazmi v daňovom konaní a to neodôvodnené pochybnosti o činnosti dodávateľa DIMPLO s.r.o. ako aj o žalobcovi a jeho obchodnej činnosti. Správca dane sa v rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa 03.06.2016 k protokolu z daňovej kontroly a ďalších nasledujúcich písomných vyjadreniach vo vyrubovacom konaní. Ignoroval obsah zápisnice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2016 - svedeckú výpoveď B., konateľa DIMPLO s.r.o., ktorý všetky dodávky pre žalobcu potvrdil, pričom výpoveď B. ako dôkaz svedčiaci v jeho prospech spochybnil a neuznal.

35. Ku konštatovaniu správcu dane vo vzťahu k spoločnosti DIMPLO s.r.o. namietal označenie „úmyselné a zámerné“ konanie, pretože preukázať úmysel je zložitou úlohou správcu dane, keď úmysel je vedomosť a zároveň vôľa konať protiprávne. Správca dane to nijako nepreukázal a obvinil osobu konateľa B. z úmyslu protiprávne konať. Neodôvodnil a nevyhodnotil konštatovanie o miliónových obratoch a nízkych daňových povinnostiach, a aké predpisy boli porušené vo vzťahu k nárokom žalobcu k DPH. Správca dane za porušenie označil Smernicu Rady 2006/112/ES bez toho, aby uviedol a citoval konkrétne ustanovenia tejto normy, a ako a kedy bola implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Namietal, že správca dane v dôsledku vlastnej dôkaznej

núdze vyvolanej subjektívnymi pochybnosťami o obchodoch prenášal absolútne bremeno dôkazov na žalobcu, čo považuje za neprijateľné. Správca dane v protokole nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a nevzal do úvahy dôkazy a výpovede svedčiace v jeho prospech. Správca dane neuviedol, ako zistil, že žalobca vedel, či mohol vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plneniach, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií týkajúceho sa boja proti podvodom, resp. zneužívaní práv týkajúcich sa DPH a nevysvetlil, v čom spočívala odlišnosť od bežných obchodných transakcií, a akým spôsobom došlo k zneužitiu práva.

36. Žalobca namietal nezákonnosť postupu správcu dane a porušenie § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, pretože do doručenia protokolu o daňovej kontrole neoboznámil žalobcu so svojimi zisteniami, neumožnil mu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedeného jeho vyjadrenia k nim, čím ho ukrátil na jeho právach.

37. Žalobca citoval ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku a uviedol, že nekontaktnosť, nemožnosť získať informácie, nepreberanie zásielok, nepredloženie dokladov, nepodanie daňových priznaní dodávateľmi, vysoké obraty, nízke daňové povinnosti, podvodný spôsob, nárazníková spoločnosť, obvinenie, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, a že sa podieľa na zneužívaní práv týkajúcich sa DPH, správca dane v rámci vykonaného dokazovania použil ako dôvody a dôkazy, na základe ktorých spochybnil a neuznal mu v súlade so zákonom právo na odpočítanie dane. Ide o zjavný rozpor s dôkazmi, ktorých vykonanie v rámci dokazovania pripúšťa citované ustanovenie Daňového poriadku.

38. Žalobca namietal, že správca dane nereagoval na jeho posledné písomné vyjadrenie zo dňa 15.05.2017 a vydal rozhodnutie, ktorého obsah kopíruje obsah protokolu a zápisníc vyrubovacieho konania. Navrhol, aby súd bez nariadenia pojednávania vydal rozsudok, ktorým zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV.

39. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 07.05.2018, v ktorom zotrvával na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a konštatoval, že žalobca v žalobe uvádza v podstate tie isté žalobné námietky, ktoré boli predmetom odvolacieho konania. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 18.05.2018, v ktorom v podstatných častiach zopakoval námietky uvedené v žalobe. Uviedol, že na všetkých uvedených dôvodov uvedenej žaloby trvá a súhlasil s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

V.

40. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

42. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

44. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

45. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.01.2018, ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.05.2017, ktorým správca dane podľa Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 5.700,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013.

46. Žalobca a žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie vo veci samej, preto správny súd v súlade s ustanovením (ďalej len „“) vo veci konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. V súlade s správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

47. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.

48. Podľa § 44 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

49. Správca dane postupoval pri daňovej kontrole v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

50. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

51. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svoje úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

52. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

53. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

54. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

55. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

56. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa .

57. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

58. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

59. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

60. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

61. Z obsahu žaloby ako aj z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutie správcu dane sú s námietkami uvedenými v žalobe totožné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na dispozičnú zásadu v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, v rámci ktorej je na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah súdnej kontroly, pričom uvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním námietok uvedených v odvolaní, pripadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani právom súdu namiesto žalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V opačnom prípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak dispozičnú zásadu. Pokiaľ sa s odvolacími námietkami už vysporiadal žalovaný, a tieto námietky potom žalobca iba „skopíroval“ do žalôb, mieria žaloby de facto iba voči rozhodnutiam orgánu prvého stupňa. Práve v napádaných rozhodnutiach je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorá sa s týmito námietkami vysporiadala, pričom pokiaľ žalobca v žalobách proti tejto argumentácii žalovaného neuviedol žiadne námietky, nie je súd oprávnený za žalobcu domýšľať jednotlivé skutkové a právne dôvody, ktoré by argumentáciu žalovaného vecne napadli a spochybnili. Takýmto žalobám potom absentuje v podstate právny základ pre súdny prieskum, t.j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním odvolacích námietok žalobca iba vyslovil nesúhlas so spôsobom, akým sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný v napádaných rozhodnutiach, pričom samotnú existenciu nesúhlasu nie je možné hodnotiť ako dôvod pre vecný prieskum napádaných rozhodnutí, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé žalobné body.

62. Nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje argumenty vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Musí však vziať do úvahy, že žalobou napáda práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi uplatnenými v daňovom odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných rozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutých rozhodnutí.

63. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2013 pod číslom jednania -125, rozsudok číslo jednania -74 zo dňa 22.01.2007 a rozsudok -56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.

64. K námietke žalobcu, že zo situácie, keď v dôsledku objektívnej nemožnosti preveriť niektoré predchádzajúce i nasledujúce obchodné vzťahy (dodávateľov i odberateľov), teda ak nastane stav dôkaznej núdze, nemôže správca dane tvrdiť, že skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane preukazuje daňový subjekt správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých

skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v rozsudku č. k. z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.01.2018 pod sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018 a v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol “ V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“ K otázke deľby dôkazného bremena medzi správcom dane a platiteľom vyslovil názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.: -17, na ktorý dôvodne poukázal aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

65. Správny súd z obsahu preskúmavaného rozhodnutia ako aj administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 15.05.2015. Žalobca podal za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2013 dňa 25.11.2013 riadne daňové priznanie, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 340,77 eur. Správca dane upravil výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu a zvýšil vlastnú daňovú povinnosť na sumu 6.040,77 eur, čím vznikol rozdiel v sume 5.700 eur.

66. Žalobca v zdaňovacom období október 2013 si uplatnil nárok na odpočítanie dane podľa a to z dodávateľskej faktúry č. XXXX/XXXX od spoločnosti DIMPLO s.r.o., so sídlom Slobody 1402/3, Čaňa, s predmetom fakturácie - prenájom lešenia, dátum dodania 29.10.2013, základ dane 28.500 eur, daň v sadzbe 20 % 5.700 eur. Správca dane vykonaným dokazovaním v rámci daňovej kontroly na základe zistení uvedených v protokole z daňovej kontroly a z vyrubovacieho konania dospel k záveru, že zo strany žalobcu ani zo strany dodávateľa DIMPLO s.r.o. neboli hodnoverne preukázané a predložené vecné dôkazy a argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali skutočné poskytnutie služby, a ktorými by bolo jednoznačne a preukázateľne vyvrátené, že išlo iba o tvrdenie o týchto udalostiach uvedených na faktúrach, t. j. len fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Žalobca ani jeho dodávateľ nepreukázali, že došlo k vzniku daňovej povinnosti podľa , a teda že právo na odpočítanie dane z faktúry bolo uplatnené v rozpore s a .

67. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že k vyššie uvedeným záverom dospel správca dane ako aj žalovaný na základe vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly a to miestnym zisťovaním, vykonaním ústnych pojednávaní a vypočutím svedkov.

68. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, Vložka číslo: 24010/V vyplýva, že spoločnosť DIMPLO s.r.o. bola dňa 04.12.2014 zrušená z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou

MOGATTI, s.r.o., C. XXXX, S. nad H.. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, Vložka číslo: 30538/P vyplýva, že spoločnosť ANTUCO s.r.o., so sídlom D. Z. XX, N. N. (právny nástupca 16 spoločností), ktorej konateľom je S. B. (od 20.02.2015), s trvalým pobytom v F. (Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 16737/S). Dňa 28.05.2014 uskutočnil správca dane miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti DIMPLO s.r.o. a zistil, že na adrese sídla - Ul. Z. XXXX/X, T., spoločnosť je označená (rodinný dom), avšak na adrese sa nenachádzala žiadna osoba uvedenej spoločnosti (Úradný záznam č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Z. zo dňa 28.05.2014). Konateľom spoločnosti DIMPLO s.r.o. bol v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu F. B. (od 29.01.2011 do 04.12.2014), ktorý bol súčasne konateľom aj v spoločnosti MOGATTI s.r.o. (od 11.10.2011 do 05.01.2015). Správca dane uskutočnil v sídle spoločnosti MOGATTI s.r.o. (C. XXXX, S. nad H.) dňa 20.08.2014 miestne zisťovanie, a to za účelom predloženia daňových dokladov spoločnosti DIMPLO s.ro. za zdaňovacie obdobia 2012, 2013 a 3/2014. F. B. informoval správcu dane, že daňové doklady sa nachádzajú u W. G. (účtovník) a zaviazal sa, že budú správcovi dane predložené v lehote do 02.09.2014, ktoré v uvedenej lehote predložené neboli. Správca dane dňa 04.09.2014 uskutočnil telefonický hovor s F. B., ktorý uviedol, že doklady nemôže predložiť a správcu dane kontaktovať jeho právny zástupca, aby uviedol termín predloženia dokladov a taktiež uviedol, že sa nemôže dostaviť na daňový úrad, pretože je odcestovaný (Úradný záznam č. XXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Z.. Pretože sa F. B. nedostavil na ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 26.06.2014, ani dňa 29.07.2014 (Predvolanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof zo dňa 02.06.2014 a Predvolanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof zo dňa 01.07.2014) správca dane požiadal Okresné riaditeľstvo PZ o jeho predvedenie (Žiadosť o predvedenie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sof zo dňa 23.10.2014). Dňa 12.11.2014 bola správcovi dane doručená odpoveď Obvodného oddelenia PZ, zaevidovaná pod č. X/XXXXXXX/XXXX, z ktorej vyplýva, že F. B. sa na adrese O. XXXX, S. D. H. nezdržiava (Žiadosť o predvedenie - oznámenie č. P.-S.-P

69. Správca dane dňa 25.05.2016 uskutočnil ústne pojednávanie s O.. O. J., konateľkou žalobcu za účelom prerokovania pripomienok žalobcu k Protokolu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.06.2015, v rámci ktorého oboznámil O.. O. J. s priebehom daňovej kontroly, jej ukončením a úkonmi vykonanými v rámci vyrubovacieho konania, ako aj s dôvodmi neuskutočnenia vypočutia F. B.. Pri ústnom pojednávaní O.. O. J. uviedla telefónne číslo F. B.. Na základe vyššie uvedených skutočností dňa 28.08.2016 správca dane uskutočnil na základe telefonického dohovoru (Úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016) a Predvolania na výsluch svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016, ústne pojednávanie s F. B., o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. V súvislosti s faktúrami č. XXXX/XXX, XXXX/XXXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX vystavené spoločnosťou DIMPLO s.r.o., ktorých predmetom je prenájom lešenia a stavebné práce pre žalobcu F. B., okrem iného uviedol, že spoločnosť DIMPLO s.r.o. v roku 2013 vykonávala obchodnú činnosť, veľkoobchod a maloobchod s nábytkom, zemné a montážne práce; v roku 2013 nemala zamestnancov, mala prenajaté skladové priestory v C. v areály Y. M.; v rokoch 2012 a 2013 nevlastnila majetok; v roku 2013 obchodovala s nábytkom, zrkadlami, porcelánom; na odberateľov a dodávateľov spoločnosti DIMPLO s.r.o. v roku 2013 sa svedok nepamätá. Konkrétne k faktúre XXXX/XXXX uviedol, že je vlastníkom lešenia, ktoré kúpil asi v roku 2011 za účelom prenájmu, avšak komu bolo prenajímané uviesť nevedel, nepamätal si ani, od koho ho zakúpil, išlo o hliníkové lešenie, ktoré sa skladalo z trubiek; faktúry vystavila p. O. G. z C., ktorá pre spoločnosť DIMPLO s.r.o. vystavovala faktúry, účtovníctvo nevie preukázať, podiel tejto spoločnosti predal a doklady odovzdal novej spoločnosti. Žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil napriek zaslanému Upovedomeniu o vypočutí svedka č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016 (doručené dňa 07.06.2016).

70. Správca dane ako aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedli a citovali ustanovenia Daňového poriadku a , na základe ktorých vo veci uplatneného nároku žalobcu rozhodli a z týchto rozhodnutí je jasne konštatované, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v ustanovení v spojení s tým, že vierohodne nepreukázal uskutočnenie dodania služieb od deklarovaného dodávateľa spoločnosti DIMPLO s.r.o., preto je nedôvodná námietku žalobcu, že správca dane neuviedol žiadne právne predpisy, ktoré boli porušené.

71. Za nedôvodnú správny súd považuje námietku žalobcu, že správca dane sa v rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa 03.06.2016 k protokolu z daňovej

kontroly a absolútne odignoroval obsah zápisnice zo dňa 28.06.2016 vo veci výpovedi B., konateľa spoločnosti DIMPLO s.r.o. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nesporne vyplýva, že žalobca dňa 04.06.2015 zaslal vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom navrhol ďalšie dokazovanie a to formou vypočutia svedka p. B.. Správca dane informoval v rámci prerokovania pripomienok k protokolu dňa 25.05.2016 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) žalobcu o tom, že p. B. nevypočul z dôvodu, že je nezastihnuteľný, pričom konateľka žalobcu O.. O. J. poskytla telefónne číslo na p. B. Zároveň je konštatované, že dňa 28.06.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so svedkom F. B., o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. O tomto výsluchu bol upovedomený aj žalobca listom č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2016, ktorého sa však nezúčastnil. Zároveň správca dane citoval zo zápisnice o vypočutí svedka, teda o obsahu výsluchu svedka F. B.. Správca dane pri vyhodnotení dôkazov pritom konštatoval, že spoločnosť DIMPLO s.r.o. nepreukázala prenájom lešenia, konateľ p. B. zámerne nepredložil daňové a účtovné doklady správcovi dane k prevereniu a úmyselne sa vyhýbal preukázaniu reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Následne spoločnosť zanikla zlúčením. Ako svedok sa po dlhšom telefonickom kontaktovaní dostavil na daňový úrad, obchody potvrdil, ale konkrétne sa k ničomu nevedel vyjadriť. Svedok nepoukázal na žiadne skutočnosti, ktoré by správcu dane utvrdili v pravdivosti vystavených faktúr. Jeho výpoveď bola nepresná a nepreukazujúca relevantné skutočnosti. Správca dane sa teda k výsluchu svedka konateľa spoločnosti DIMPLO s.r.o. F. B. riadne vyjadril a jeho výpoveď aj vyhodnotil.

72. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že za porušenie správca dane označil Smernicu Rady 2006/112/ES, pričom bez uvedenia a citácie konkrétneho ustanovenia tejto normy a uvedenia skutočnosti, kedy a ako bola implementovaná do právneho poriadku ustanovenia a . Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nesporne vyplýva, že túto námietku uplatnil žalobca aj počas daňovej kontroly a k tejto námietke sa správca dane v rozhodnutí riadne vyjadril, keď uviedol, že v Smernici Rady 2006/112/ES sa kodifikujú všetky zmeny pôvodnej Šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS o dani z obratu a spresňujú sa tak aktuálne platné právne predpisy Európskej únie v oblasti dane z pridanej hodnoty. Táto smernica sa uplatňuje v od 01.01.2007. Cieľom uznaným a podporovaným smernicou je boj proti podvodom a daňovým únikom s prípadným zneužívaním. Správca dane konštatoval, že keďže vychádza z tejto smernice, správca dane sa v protokole okrajovo odvolal aj na túto smernicu, avšak predovšetkým v protokole poukázal na porušenie ustanovení a to ustanovenie a a a Daňového poriadku.

73. Súd sa nestotožňuje s názorom prezentovaným žalobcom, že rozhodnutie správcu dane a žalovaného sú nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, pretože z rozhodnutí jednoznačne vyplýva, aké dôkazy správca dane vykonal, použil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a námietky žalobcu o nesprávnom postupe správcu dane, ak požadoval ďalšie dôkazy preukazujúce realizáciu daného obchodu, súd nepovažuje za taký postup, ktorý by porušoval subjektívne práva žalobcu.

74. Pokiaľ žalobca namietal porušenie § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim správny súd uvádza, že preskúmaním obsahu predloženého administratívneho spisu nezistil porušenie žalobcom namietaných procesných práv. Žalobca bol v priebehu daňového konania upovedomený správcom dane o zistených skutočnostiach, bolo mu umožnené v každej fáze daňového konania vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, takisto navrhnúť zaprotokolovanie ním uvedených vyjadrení. Správca dane uskutočnil dňa 27.04.2015 ústne pojednávanie s konateľom žalobcu O. J., ktorého predmetom bolo oboznámenie s priebehom a zisteniami v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie február - december 2015 (Zápisnica č. XXXXXXXX/XXXX). Žalobca využil svoje právo a k zisteniam správcu dane sa vyjadril dňa 05.05.2015 preto správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že so žalobcom boli pripomienky k Protokolu č. XXXXXXXX/ XXXX dňa 25.05.2016 v rámci ústneho pojednávania prerokované, o čom bola spísaná Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX a jeho ďalšie pripomienky boli s prerokované v rámci ústnych pojednávaní v dňoch 29.11.2016 (Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX), 07.02.2017 (Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) a dňa 03.05.2017 (Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX). V rámci posledného ústneho pojednávania zo dňa 03.05.2017 správca dane upovedomil žalobcu, že ide o poslednú zápisnicu v rámci vyrubovacieho konania, pretože žalobca nepredložil žiadny nový dôkaz. Rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX bolo

vydané dňa 15.05.2017 a žalobca k predmetnej zápisnici podal vyjadrenie v ten istý deň, preto správca dane nemohol k jeho vyjadreniu podať žiadne vyjadrenie. V čase keď bolo vydané predmetné rozhodnutie správca dane nemal vedomosť o podaní vyjadrenia k zápisnici č. XXXXXXXXX/XXXX. Žalobca nepredložil v rámci daňovej kontroly žiadne relevantné dôkazy, naopak správca dane nadobudol pochybnosti o materiálnom naplnení deklarovanej dodávky služby od spoločnosti DIMPLO s.r.o. a žalobca ich žiadnym spôsobom nevyvrátil pričom podával námietky a opakoval tie isté vyjadrenia.

75. Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, k tomu správny súd uvádza, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní. (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. , , , , , ).

76. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody, pre ktoré bolo správcom dane rozhodnuté o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH.

77. Je nepochybné, že podľa Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý si nárok na odpočet dane uplatnil, pretože v daňovom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.

78. V daňovom konaní platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov ale aj zásada prejednávacia. V preskúmavanej veci žalobca ako daňovník nemohol od správcu dane právom očakávať, že správca dane bude čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp. že správca dane musí predložiť dôkaz o opaku, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo.

79. V súlade so zákonom postupovali daňové orgány, ak na základe rozsiahle vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca reálne nepreukázal, že k uskutočneniu dodania služby reálne došlo dodávateľom uvedeným na faktúre, z ktorej si uplatnil nárok na odpočet DPH.

80. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

81. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 165 v spojení s § 168 a nasl. S.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

82. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.