Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-80-2019.pdf
PDF · 95.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/80/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX U., zastúpený splnomocneným zástupcom: M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 203,92 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 5Csp/252/2017-68 zo dňa 19. septembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 110,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 25.6.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
Žalovaný voči žalobcovi n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 203,92 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 203,92 € od 25.06.2015 do zaplatenia. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 30.09.2014 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500082902, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 330 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach 16,27 € s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 01.11.2014. Celková suma, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť, bola vo výške 423,48 €. Žalovaný sa so splácaním poskytnutého úveru dostal do omeškania a ako bol v omeškaní so splátkami č. 5, 6 a 7, žalobca žalovaného listom zo dňa 14.05.2015 vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný dlžnú sumu v uloženej lehote neuhradil a žalobca dňa 25.06.2015 pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. V čase vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru žalovaný uhradil sumu celkom vo výške 186,56 €. Nakoľko žalovaný v priebehu konania zostal nečinný, považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že podal žiadosť o poskytnutie úveru a vyplnil formulár v bode 5 dňa 29.09.2014 v U., pričom navrhovateľ vyplnil
bod 6 označený ako údaje o schválenom revolvingovom úvere 30.09.2018 a údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) na úver sa v týchto bodoch líšia, a teda nedošlo k platnému uzavretiu dohody o RPMN, a teda aj zmluvy. Údaje o schválenom úvere v čase podpísania zmluvy žalovaným neboli vôbec obsiahnuté v zmluve, a preto ich ani nemohol písomne akceptovať. Nové údaje, ktoré boli obsahom bodu 6 smerované žalobcom žalovanému, predstavovali nový návrh na uzatvorenie zmluvy a žalovaný tieto písomne neakceptoval. Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 30.09.2014 je len jednostranným úkonom veriteľa. Poukázal na ustanovenie § 44 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na uvedené posudzuje úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/, t/ Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch (ďalej iba „ZoSÚ“). Rovnako poukázal na to, že v spotrebiteľskej zmluve nebola jednotlivá splátka rozpísaná, aká čiastka z nej pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, ako je neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa - zmluvná pokuta, cena odplaty za poskytnutie úveru, ktorá sa stala splatná uzatvorením zmluvy. Cena odplaty za poskytnutie revolvingového úveru, ktorá sa stala splatná už pri poskytnutí úveru a zároveň bola započítaná, teda bola odpočítaná od celkovej poskytnutej istiny a žalovanému bola ponížená poskytovaná suma o 33 €. Navyše ho žalobca neinformoval o podmienkach poskytnutia úveru, ani o možných následkoch, ktoré vyplývajú z poskytnutia úveru fyzickej osobe. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, určiť zmluvu za neplatnú a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca k odvolaniu žalovaného popiera tvrdenia o neplatnosti zmluvy. Samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a nie zo súdnej praxe. Zákonná úprava určenia RPMN nielen svojím textom, ale aj spôsobom jeho určenia, vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa zákona ZoSÚ, potom by porušil tento zákon, nakoľko RPMN by nebola určená v zmysle tohto ZoSÚ. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/60/2017-74. Rovnako popiera tvrdenia žalovaného o absencii výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017. Taktiež popiera tvrdenia, že poplatok za poskytnutie úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. K uvedenému vyjadrila stanovisko Národná banka Slovenska zo dňa 29.01.2016 pod č. OFS-12322/2015, v zmysle ktorého poplatok za poskytnutie úveru je štandardne vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu a v žiadnom prípade sa nemožno na tomto základe dovolávať bezúročnosti daného úveru. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. ZoSÚ legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o poplatkoch, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom má na mysli inú platbu, ako je úrok (napr. § 1 ods. 3 písm. i/, § 2 písm. g/ a podobne). ZoSÚ v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané, a to novelou prijatou Zákonom č. 132/2013 Z.z. Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne rozšírenou položkou rovnako, ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za problematický a neprípustný. Poplatok teda definuje svojím názvom, za čo sa platí. Poplatok za poskytnutie úveru je v zmluve uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného označenia a rovnako je zreteľne uvedená aj jeho výška. Tvrdenie žalovaného, že nebol informovaný o podmienkach poskytnutia úveru, ani o možných následkoch, považuje za účelové a nepodložené relevantnými dôkazmi. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaný v replike zotrval na svojom odvolaní a opätovne poukázal, že neakceptoval nový návrh žalobcu na uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy, preto táto reálne ani nevznikla a predmetná zmluva je ako celok neplatným právnym úkonom. Úverová zmluva trpí ďalšími vadami, keď žalobca už v čase údajného uzatvorenia zmluvy odpočítaval poplatok za poskytnutie úveru, čo malo za následok nejasnú výšku úveru a je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011. Vzhľadom na to, že zmluva obsahuje nejaké určenie výšky úveru (skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzatvorenie zmluvy), sú všetky ďalšie údaje, ktoré ovplyvňuje výška poskytnutého úveru takisto neurčité. Opäť navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie a vysloviť, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, bezúročná a bez poplatkov a priznať mu náhradu trov konania.
6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a po zistení, že odvolanie žalovaného bolo čiastočne dôvodné, v zmysle ustanovenia § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 110,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 25.06.2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
7. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že žalovaný zostal v priebehu konania nečinný a skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil, ani nepoprel, a preto považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné, odvolací súd sa s týmto nestotožňuje, a to predovšetkým s poukazom na ustanovenie § 295 CSP, cieľom ktorého je umožniť súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, a to aj bez návrhu spotrebiteľa. Teda súd v zmysle citovaného ustanovenia mal posúdiť všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ako aj všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019, v ktorom vyslovil, že „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).
8. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie vo veci oboznámením listinných dôkazov, a to predovšetkým Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500082902 zo dňa 30.09.2014 a oznámením o zosplatnení úveru, avšak nesprávne vyhodnotil výsledky tohto dokazovania. Zmluva ako dvojstranný alebo viacstranný úkon medzi dvoma alebo viacerými subjektmi vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy (§ 43a Občianskeho zákonníka) a jeho prijatia (§ 43c Občianskeho zákonníka). Vznik zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu predpokladá dva jednostranné právne úkony dvoch rozličných strán navzájom adresované a obsahovo sa zhodujúce. Postup pri vzniku zmluvy je taký, že po prejave vôle jednej strany, ktorá chce uzavrieť určitú zmluvu, prejaví druhá strana vzájomným úkonom svoj súhlas. Návrh musí obsahovať podstatné náležitosti zamýšľanej zmluvy tak, aby akceptáciou mohla zmluva vzniknúť. V prípade, keď právny úkon musí mať povinne písomnú formu (ako je to v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere), potom aj návrh, aj prijatie zmluvy musí byť v písomnej forme, lebo inak nemá právne účinky. Akceptácia sa po obsahovej stránke musí plne zhodovať v podstatných náležitostiach zmluvy vyžadujúcich zákonom s návrhom. Táto zhoda vôle oboch strán, ktorá sa týka toho istého predmetu, je nevyhnutným predpokladom vzniku každej zmluvy. Ak prijatie obsahuje výhrady, doplnenia alebo zmeny, zmluva nevznikne. Takéto prijatie treba považovať za nový návrh so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.
9. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi sporovými stranami v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ možno ustáliť, že RPMN je nepochybne obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ návrh zmluvy nie je zhodný s jeho akceptáciou, čo do tejto povinnej obsahovej náležitosti, pričom zákon vyžaduje obligatórne písomnú formu, nemohla zmluva ako právny úkon platne vzniknúť. Na uvedenom závere nič nemení ani argumentácia žalobcu, že RPMN je údaj, ktorý sa vypočítava na základe zákonom ustanovených parametrov úveru. Teda nie až oznámením veriteľa o akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy má obsahovať všetky zákonom vyžadované obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale tieto musia byť už jasne a jednoznačne vymedzené/dojednané pri uzavretí zmluvy. Žalobca v pozícii veriteľa nebol oprávnený jednostranne nahrádzať údaje/náležitosti zmluvy, ktoré majú byť výsledkom zmluvného konsenzu. Na základe uvedeného odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12Co/60/2017-74, na ktorý žalobca poukazoval vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
10. Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Ustanovenie § 11 ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu
úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné, podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu ZoSÚ a dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 1 ZoSÚ, kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.
11. Na základe vyššie konštatované odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.09.2014, neobsahuje jednu z podstatným náležitostí, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutú istinu 297 € (33 € nebolo žalovanému poskytnuté, nakoľko uvedenú sumu si žalobca započítal už ako poplatok za úver pri poskytovaní sumy). V konaní nebolo sporné a bolo preukázané, že z tejto poskytnutej sumy žalovaný už zaplatil žalobcovi istinu 186,56 €, a preto zvyšok istiny predstavuje suma 110,44 €, v ktorej časti odvolací súd vyhovel žalobe žalobcu a žalovaného zaviazal na vrátenie tejto istiny žalobcovi. Zároveň z uvedenej istiny odvolací súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 25.06.2015 do zaplatenia, teda odo dňa vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, ktorá bola oznámená žalovanému, a to s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
12. Vychádzajúc z vyššie konštatované, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi z titulu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľská úverová zmluva je považovaná za bezpoplatkovú a bezúročnú a plnením, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ žalobcovi vrátil. Vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
13. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, keď má za to, že v konaní mal žalovaný čistý úspech 8,32 %, ktorý úspech odvolací súd považuje za nepatrný, a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)