Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Ek/1633/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX S. pri V., právne zast. AKMK, s.r.o., IČO: 36 859 061, so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, konajúca konateľom Mgr. Marekom Kováčom, advokátom, proti povinnému Pôdohospodárska platobná agentúra, IČO: 30 794 323, so sídlom Hraničná 4826/12, 815 26 Bratislava, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Parrákom, so sídlom exekútorského úradu Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, pod sp. zn. 129EX 259/18, o vymoženie 3.125,05,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. mája 2019, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. mája 2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 9.11.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávnenej, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie povinného č. zo dňa 30.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.12.2017 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 7.12.2018 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Parráka, so sídlom exekútorského úradu Staromlynská 11, 821 06 Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 7.12.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30.5.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní veci zistil, že povinný súdu neuviedol a nepreukázal žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

5. Vyšší súdny úradník sa zaoberal tvrdeniami povinného, o tom, že podľa o pomoci a podpore poskytovania z fondov Európskeho spoločenstva, nie je na poskytnutie podpory právny nárok. Teda, nejde o základné právo garantované SR. Dôvodom na nevyplatenie jednotlivých žiadostí o platbu oprávnenej, je zistená nezrovnalosť z roku 2014 a to nezrovnalosť číslo 1491400001 na celkovú sumu 394.355,50,-EUR, ktorá do dnešného dňa nie je vysporiadaná z titulu neuhradenia tejto sumy žiadateľkou a prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Nové Zámky. Všetky prijaté žiadosti oprávnenej sú blokované vyššie uvedenou nezrovnalosťou. Vo veci

blokovania predmetných platieb, PPA zaslala oprávnenej dňa 3.2.2014 - Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 394.355,50,-EUR spolu so Správou o nezrovnalosti č. 1491400001 zo dňa 23.1.2014. V tomto liste bola oprávnená, ako žiadateľka upozornená, že dňom vystavenia Správy o nezrovnalosti, sú jej pozastavené všetky oprávnené platby až do úplného vysporiadania nezrovnalosti. Takýto postup a pravidlá platia rovnako pre všetkých dlžníkov. V záujme ochrany finančných záujmov EÚ a SR má PPA oprávnenie pozastaviť vyplatenie podpôr a v prípade, ak dlžník nezrovnalosť nevráti PPA na základe uvedenej žiadosti o vrátenie požadovanej sumy. PPA je ďalej povinná pohľadávku vzájomne započítať a prípadne prevyšujúcu čiastku nezapočítaných pohľadávok vymáhať. Na základe týchto skutočností žiadal povinný exekúciu vedenú voči nemu zastaviť. S týmito tvrdeniami povinného, oprávnená nesúhlasila s tým, že právoplatným rozhodnutím jej bolo schválené poskytnutie podpory na daný projekt, čo znamená, že o nároku na podporu už bolo právoplatne rozhodnuté. Povinný síce odstúpil od zmluvy o poskytovaní nenávratného finančného príspevku, žiadal o vrátenie vyplatených finančných prostriedkov z tohto projektu vo výške 394.355,50,-EUR a pozastavil ďalšie platby z tohto projektu, avšak skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy nebolo dôvodné, že nezrovnalosti nevznikli, a že oprávnená nezákonný postup pri výkone finančnej kontroly od začiatku namietala, je predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Nové Zámky a na Najvyššom súde SR a rozsudky v nich vydané. Nie je preto daný žiadny dôvod na zastavenie exekúcie.

6. K uvedeným tvrdeniam vyšší súdny úradník uviedol, že exekučný súd vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať predovšetkým z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Vyšší súdny úradník po preskúmaní veci uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádzal v návrhu na zastavenie exekúcie povinný, nie sú takými skutočnosťami, podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré by zakladali dôvod na zastavenie exekúcie. Ďalej konštatoval, že súdu bol zo strany oprávnenej predložený spôsobilý exekučný titul, ktorý je vykonateľný po materiálnej aj po formálnej stránke, pričom exekučný súd, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, ani preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom predloženého exekučného titulu, je exekučný súd naopak viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo „neprípustnú nápravu" vykonávaného rozhodnutia. V exekučnom konaní nesie dôkazné bremeno výlučne povinný, ktorý ho v danom prípade neuniesol. V predmetnom konaní sú tak splnené obidva procesné predpoklady, oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne neplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnená predložila súdu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Vyšší súdny úradník zdôraznil, že exekučné konanie je konaním vykonávacím. Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods. l Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Ani jeden z dôvodov, ktoré uviedol povinný v návrhu na zastavenie exekúcie (pozastavenie, resp. blokovanie platieb, z dôvodu kontrolou zistených nezrovnalostí z roku 2014, či prebiehajúce súdne konania), nemožno subsumovať pod dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. Nakoľko povinný nepreukázal žiadny, z vyššie uvedených dôvodov, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno a ako nedôvodný ho zamietol.

7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 31.5.2019 podal povinný dňa 11.6.2019, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.

8. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil poukazom na § 61q ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa Exekučného poriadku alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je

exekúcia neprípustná. Za osobitný o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovuje, že výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie. Povinný ďalej poukázal na prvá veta o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva pôdohospodárstva. V zmysle rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa . Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou podľa , príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán. Na základe uvedeného povinný konštatoval, že finančné prostriedky, ktoré poskytuje, ako platobná agentúra, z rozpočtu Európskej únie a z rozpočtu Slovenskej republiky v zmysle nepodliehajú výkonu rozhodnutia, a teda ich nemožno postihnúť exekúciou. V zmysle č. 28 vykonávacieho nariadenia Komisie (EU) č. 908/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné opatrenia vymáhania stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, členské štáty započítajú všetky ešte neuhradené dlhy príjemcu zistené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi voči akýmkoľvek budúcim platbám, ktoré uhrádza platobná agentúra zodpovedná za vymáhanie dlhu predmetného príjemcu môže platobná agentúra priznané platby započítať. Aj z uvedeného dôvodu, by exekúcia z dôvodu nevyplatenia platieb bola v rozpore s čl. 28 nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014, keďže PPA eviduje voči Andrei Belanovej dlh vo výške 394.355,50 EUR, ktorý môže započítať s priznanými platbami vo výške 76.829,23 EUR. V ostatnom sa povinný pridržal doterajšej právnej argumentácie a vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu ako neprípustnú zastaviť.

9. Súd dňa 16.7.2019 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenej, ktorá sa k nej vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 26.7.2019. Oprávnená k sťažnosti povinného uviedla, ustanovenia zákonov, na ktoré poukazoval povinný nevylučujú vedenie exekúcie na celý majetok povinného. Tieto ustanovenia len špecifikujú majetok, ktorý exekúcií nepodlieha. Spôsob vedenia exekúcie je však vo výlučnej právomoci povereného exekútora. Povinný nemá úplnú exekučnú imunitu. Oprávnená poukázala v tomto smere aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, náleze sp. zn. -27 zo dňa 17.3.2011. Oprávnená zdôraznila, že predmetom exekúcie je výkon vlastného rozhodnutia povinného a nie splnenie povinnosti, ktorá by mu bola uložená súdom alebo iným orgánom. V ostatnom zotrvala oprávnená na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhla sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

15. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré súd považuje za dostatočné a presvedčivé. Z dôvodu, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom aj odôvodnený, súd dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

17. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

18. Podľa § 61q ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitný predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.

19. Podľa § 61r Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie, to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné nárok uspokojiť.

20. Podľa § 61s ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcií nepodlieha, a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu, okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu, b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy, c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách, d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu, e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.

21. Podľa § 61s ods. 2 Exekučného poriadku, majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1 a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky nepodlieha exekúcii, ak bol vylúčený z exekúcie z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, alebo že majetok Exportno-importnej banky je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. Návrh na vylúčenie vecí z exekúcie možno v takom prípade podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

22. Podľa , o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie.

23. Nad rámec zákonného ustanovenia citovaného v bode 14. odôvodnenia, k tvrdeniam povinného v sťažnosti a tvrdeniam oprávnenej vo vyjadrení k sťažnosti, súd uvádza, že pokiaľ povinný poukazuje na skutočnosť, že mu zákon priznáva exekučnú imunitu, ide o „novú“ obranu povinného, založenú na skutočnostiach doposiaľ povinným neuvedených. Súd preto poukazuje na koncentračnú zásadu v rozhodovaní súdu o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie vyplývajúcu z ustanovenia § 61k ods.

2 Exekučného poriadku. S poukazom na , v sťažnostiach proti meritórnym rozhodnutiam je možné uvádzať nové skutočnosti a dôkazy iba vtedy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Z dôvodu, že exekučná imunita vyplýva, za splnenia konkrétnych predpokladov, priamo z ustanovení Exekučného poriadku, súd považoval za účelné zaoberať sa touto právnou otázkou, ku ktorej sa vyjadrila aj oprávnená, napriek tomu, že išlo o tvrdenie povinného uvedené až v podanej sťažnosti.

24. Právna otázka exekučnej imunity je v judikatúre Ústavného súdu SR vyriešená konštantným spôsobom. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 17.3.2011, v ktorom ústavný súd uvádza, že: „Ústavný súd vychádza zo zásady, že základné právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoby splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožn (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme rozhodnutie, aby pritom vychádzal z toho, čo objektívne zistil ... Exekučno-právna imunita v zmysle citovaných zákonných ustanovení (pozn. zákona o správe majetku štátu a ) sa nevzťahuje na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok príslušného subjektu. Zákon v tomto prípade neposkytuje súdom ako štátnym rozpočtovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie. ..... je na exekútorovi zvoliť si spôsob exekúcie a až potom je možné zistiť, či tento spôsob by viedol k postihnutiu majetku (vecí, práv a pohľadávok), ktoré sú podľa príslušných právnych predpisov vylúčené z exekúcie a preto, vo vzťahu k nim, je možné exekúciu zastaviť. Na tomto mieste ústavný súd zdôrazňuje, že právnou podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne (skutkovo) podľa osobitných zákonov vylúčený z exekúcie.“ Súd ďalej poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15.11.2000, v ktorom ústavný súd uviedol, že: „Právo pozná aj vymedzenie okruhu osôb, ktoré požívajú exekučno-právnu imunitu so zreteľom na ich postavenie, pričom sem patria orgány verejnej moci a cudzie štáty. V žiadnom právnom poriadku však nie sú zo súdnej exekúcie vylúčené pohľadávky, ktoré sú už vykonateľné, to znamená boli právoplatne judikované spôsobom, ktorý predpisuje procesné právo. Z podstaty exekúcie vyplýva, že nemôže byť obmedzená vo vzťahu k veriteľom (oprávneným). Na to neexistuje žiadny relevantný dôvod, pretože veriteľ nemá byť kvôli čomu obmedzovaný. Veriteľ uplatňuje nárok na exekučno-právnu ochranu a táto ochrana sa mu musí poskytnúť ako súčasť práva na súdnu ochranu za podmienok ustanovených zákonom. Tieto podmienky nesmú byť koncipované tak, aby znamenali pre veriteľa vylúčenie práva na súdnu ochranu kvôli právnej povahe nútene vymáhanej pohľadávky alebo kvôli právnemu dôvodu jej vzniku.“

25. Po preskúmaní veci, s poukazom na uvedenú judikatúru Ústavného súdu SR, súd konštatuje, že nezistil existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie. Tvrdenie povinného, že voči nemu nie je možné viesť exekúciu z dôvodu, že má majetok, ktorý exekúcii nepodlieha, súd považoval v tomto štádiu exekúcie za nepreukázané. Súd obranu povinného v tomto štádiu konania neakceptoval a nepriznal povinnému v podstate absolútnu exekučnú imunitu ktorej sa domáhal, nakoľko oprávnenej by tak súd odoprel možnosť viesť exekúciu na základe vykonateľného exekučného titulu. Až po jednoznačnom preukázaní, že povinný nemá žiadny majetok, ktorý by z exekúcie vylúčený nebol (k čomu je možné dospieť iba po úkonoch vykonaných v rámci exekúcie súdnym exekútorom), by súd mohol dospieť k záveru, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Za skutkového stavu, že oprávnená disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu nepostačuje tvrdenie (hoci aj) orgánu, ktorý ho vydal o tom, že ním vykonanou kontrolou boli zistené nezrovnalosti a preto „blokuje“ svoje povinnosti, ktoré jemu samému vyplývajú z vykonateľného exekučného titulu, súd nemôže oprávnenej odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva, a to ako už bolo uvedené, hoci aj proti orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Oprávnená si v exekučnom konaní uplatňuje právo priznané jej (stále) právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom, ktoré jej nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom ani v rozpore s verejným poriadkom. Súd v tejto súvislosti pre úplnosť uvádza, že exekučný súd neskúma vecnú správnosť exekučného titulu a nemá právomoc ho nijako hmotnoprávne posudzovať, či do neho zasahovať. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný a musí z neho vychádzať.

26. K tvrdeniu povinného, že eviduje voči oprávnenej dlh vo výške 394.355,50,-EUR, ktorý môže započítať s priznanými platbami vo výške 76.829,23,-EUR, súd uvádza, že uvedené tvrdenie súd vzhľadom na podmieňovací spôsob jeho znenia a ani podľa jeho obsahu nepovažoval za právny úkon započítania pohľadávky. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému, je po začatí exekúcie upravené osobitným ustanovením § 61e Exekučného poriadku a súd naň prihliadne iba v takom prípade, ak pohľadávka povinného vyplýva z exekučného titulu, na základe ktorého by povinný mohol viesť exekúciu voči oprávnenému.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky súd konštatuje, že nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že povinný ako rozpočtová organizácia štátu, nepožíva ako subjekt exekučno-právnu imunitu. Bude úlohou povereného súdneho exekútora zistiť, či povinný vlastní majetok, ktorý z exekúcie vylúčený nie je, t.j. či a v akom rozsahu je možné exekúciu vykonať. V tomto štádiu exekúcie však povinný neuviedol a nepreukázal súdu žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, nakoľko nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

28. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).