Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/164/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: X. L., nar. XX. L. XXXX, bytom S. XXX/XX, Y., zast. splnomocnenkyňou: Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 17, Košice, IČO: 36 855 910, proti žalovaným: 1/ N. E., nar. XX. L. XXXX, bytom U. J. X, 2/ F. E., nar. XX. W. XXXX, bytom M. XXXX/XX, F., obaja zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária ELBA, s.r.o., so sídlom Čachtická 13, Bratislava, IČO: 35 969 458, o 10.300 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -318 z 26. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , a , až 3, a , a O. z. ( ).

3. Vecne ho odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (JUDr. R. T.) a jeho manželka, obaja uskutočňovali úkony týkajúce sa objektu - rodinného domu na H. ulici v C., ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi. Obaja komunikovali ohľadne „zimnej záhrady“ so žalovaným 2/ prostredníctvom rovnakej e-mailovej adresy. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia sa týka troch úhrad, v ktorých žalobca jednoznačne špecifikoval účel úhrady a teda je zrejmé, že neplnil bezdôvodne, ale vo vzťahu k objektu, rodinnému domu. V rozhodnutí stavebného úradu sa povoľuje stavba „Rodinný dom C. - modernizácia a dostavba - zmena dokončenej stavby. Takto je špecifikované dielo aj v zmluve o dielo zo dňa 5. júna 2015, t. j. ako dodávka a montáž prestrešenia terasy - zimnej záhrady v objekte stavba rodinného domu. Zo zmluvy o dielo zo dňa 5. júna 2015 uzatvorenej medzi manželkou predchodcu žalobcu (JUDr. R. T.) a spoločnosťou PROXEN s.r.o. sú tak zaviazaní spoločne a nerozdielne všetci spoluvlastníci rodinného domu, nakoľko sa prístavba zimnej záhrady týkala rodinného domu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve predchodcu žalobcu (JUDr. R. T.) a jeho manželky. Realizáciou prístavby žalobcom (JUDr. R. T.) a jeho manželkou v súlade so stavebným povolením malo dôjsť len k vybudovaniu prístavby existujúceho rodinného domu, ktorá sa tak mala stať súčasťou existujúcej stavby. Nič na uvedenom nemení ani skutočnosť, že zimná záhrada sa rovnako ako rodinný dom nachádza na pozemku vo výlučnom vlastníctve manželky žalobcu (JUDr. R. T.). S uvedeným hospodárením so spoločnou vecou, pod ktorý je potrebne zaradiť aj prístavbu zimnej záhrady, vyjadril žalobca (JUDr.

R. T.) súhlas, čo je zrejmé z jeho realizácie úhrad zálohy na cenu diela. Aj manželka žalobcu (JUDr. R. T.) v pozícii svedka na pojednávaní dňa 11. mája 2017 uviedla, že žalobca (JUDr. R. T.) vyjadril súhlas so zmluvou ako manžel a ako právnik. Počnúc 1.6.2015 písomne komunikoval žalobca (JUDr. R. T.) so žalovaným 2/, ktorý vystupoval za spoločnosť PROXEN s.r.o. ohľadne „zimnej záhrady“ e- mailovou formou, pričom z e-mailov je zrejmé, že tieto odosielal žalobca (JUDr. R. T.), nakoľko je v nich podpis žalobcu „T.“, „R.“, „T.“ alebo iniciály „R.“ alebo „T.“ (č. l. 35, č. l. 111 až 118). „Krajský súd má za to, že uvedenie mena a priezviska odosielateľa na závere - e-mailovej komunikácie, ktoré sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, ktoré údaje sú schopné identifikovať odosielateľa, a teda osobu, ktorá právny úkon uskutočnila, je nevyhnuté považovať za podpis.“ (Rozhodnutie KS Žilina sp. zn. ) Tak tomu bolo aj v prípade e-mailu zo dňa 2. júna 2015, v ktorom žalobca (JUDr. R. T.) uvádza, že „cenu diela by sme realizovali“, z čoho vyplýva, že žalobca (JUDr. R. T.) jednoznačne vystupoval vo vzťahu k spoločnosti PROXEN s.r.o. ako osoba zaviazaná na plnenie. Žalobca (JUDr. R. T.) bol spokojný s realizáciou diela, čo vyplýva aj z komunikácie na č. l. 111 až 118. Žalobca (JUDr. R. T.) začal spochybňovať právny dôvod úhrad až po tom, čo začal mať námietky k realizácii diela a namiesto uplatnenia nárokov z titulu realizácie diela, ktoré nemalo byť vykonané riadne zhotoviteľom si žalobca (JUDr. R. T.) uplatňuje nárok prostredníctvom inštitútu bezdôvodného obohatenia, pritom už z popisu účelu úhrad je jednoznačné, že dôvod plnenia bol žalobcovi zrejmý. Žalovaná suma bola zaúčtovaná v prospech spoločnosti PROXEN s.r.o. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu nevyplýva, že by táto suma nebola použitá na účel realizácie diela. Spoločnosť PROXEN s.r.o. v predmetnom čase preukázateľne vykonávala činnosť, čo vyplýva z účtovných podkladov predložených žalovanými v závere konania. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existenciou tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uhradil žalovanú sumu v troch úhradách na účet, ktorý bol medzi zúčastnenými stranami, a to medzi žalobcom, jeho manželkou a spoločnosťou PROXEN s.r.o. dohodnutý ako platobné miesto. „Zaplacení určité částky na účet třetí osoby u peněžního ústavu představující sjednané platební místo s úmyslem dostát smluvenému závazku je třeba pokládat za plnění druhé smluvní straně, a nikoliv majiteli účtu. Takováto platba směřuje ke splnění závazku jedné smluvní strany vůči druhé, nezakládá právní vztah mezi osobou zasílající peníze a majitelem účtu a v důsledku její realizace v podstatě nabývá plnění osoba odlišná od subjektu, pro nějž byl zřízen bankovní účet. Proto plnění poskytnuté na základě určitého (byť později odpadnuvšího) právního důvodu mezi dvěma subjekty na bankovní účet třetí osoby vymezený coby platební místo nelze pokládat za bezdůvodné obohacení majitele tohoto účtu na úkor osoby peníze zasílající.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 12.10.2016). Manželka uhradila sumu 9.400 eur na účet uvedený na predfaktúre č. 21500003. Je pravdou, že zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva písomná dohoda o platobnom mieste. Žalobca ale potvrdil vedomosť o existencii účtu v S. (č. l. 115). Žalobca (JUDr. R. T.) uviedol, že plnil tak ako manželka na účet, na ktorý ona uhradila prvú zálohovú platbu. Žalovaní tvrdili, že platobné miesto bolo dohodnuté medzi spoločnosťou PROXEN s.r.o. a manželmi T., pričom toto tvrdenie je podložené aj samotným konaním žalobcu (JUDr. R. T.), ktorý plnil na tento účet. Teda napriek tomu, že nebola preukázaná písomná dohoda o platobnom mieste s poukazom na § 455 ods. 1 O. z. je potrebné dať za pravdu žalovaným, že uvedené plnenie nie je možné v danom považovať za bezdôvodné obohatenie. Spoločnosť PROXEN s.r.o. tieto prostriedky prijala za účelom plnenia záväzku žalobcu a jeho manželky vo vzťahu k dielu - zimnej záhrade, tak ako to vyplýva z tvrdenia žalovaných a z pokladničných dokladov na č. l. 64. Na základe uvedených skutkových a právnych záverov súd zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaných, nakoľko žalovaná suma bola poskytnutá v súvislosti s dielom - zimná záhrada v prospech spoločnosti PROXEN s.r.o. Súd na záver konštatuje, že nesplnenie účtovných a daňových povinností v zmysle verejnoprávnych predpisov nemá žiadny vplyv na práva a povinnosti vyplývajúce zo súkromnoprávnych vzťahov. Uznesením zo dňa 20. septembra 2017 č. k. -204 súd pripustil, aby namiesto pôvodného žalobcu - JUDr. R. T., vstúpil nový X. L., Y., S. XX.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalobca, ktorý v odvolaní odcitoval nasledovné odvolacie dôvody v zmysle ust. : b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V konaní sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy a príslušenstva na tom skutkovom a právnom základe, že na účet žalovanej 1/ uhradil (pôvodný žalobca JUDr. R. T.) spolu 10.300 eur, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, nakoľko: a) neexistoval právny dôvod, resp. splatný záväzok k takejto úhrade zo strany MUDr. E. T., manželky pôvodného žalobcu a súčasne objednávateľky diela, b) pôvodný žalobca nebol účastníkom zmluvy o dielo a c) v priebehu konania žalovaní nepreukázali, v rámci svojej procesnej obrany, aby suma 10.300 eur opustila ich BSM. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd uzavrel tak, že: a) zo Zmluvy o dielo zo dňa 5.6.2015, ktorá bola uzatvorená medzi MUDr. E. T. ako objednávateľkou a spoločnosťou PROXEN s.r.o. ako zhotoviteľom, sú zaviazaní spoločne a nerozdielne všetci spoluvlastníci rodinného domu, b) realizáciou zimnej záhrady sa jednalo o prístavbu rodinného domu a teda o súčasť existujúcej stavby, c) zhotoviteľ diela (zimnej záhrady) prijal plnenie žalobcu vo výške 10.300 eur ako jeho a manželkin záväzok, d) žalovaní 1/ a 2/ nie sú pasívne legitimovaní účastníci konania, e) ako aj ďalšie súdom uvádzané tvrdenia, a to napr. na str. 9 a 10 rozsudku. V poslednej vete bodu 12 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie na záver prvoinštančný súd konštatoval, že nesplnenie účtovných a daňových povinnosti v zmysle verejnoprávnych predpisov nemá žiadny vplyv na práva a povinnosti vyplývajúce zo súkromnoprávnych vzťahov. Napriek tomu mu nič nebránilo v bode 13 deklarovať, že k zníženiu práva na náhradu trov konania pre žalovaných došlo z dôvodu, že v zmysle oznámenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 2.11.2016 nebol evidovaný (účet) na spoločnosť PROXEN s.r.o. Z ust. Obch. z. vyplýva, že: konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Obdobne takúto povinnosť a postup upravuje aj vo svoje hlave IV (Účtovníctvo podnikateľov), resp. a nasl. Preto žalobca opätovne zdôrazňuje, že jeho návrhy na vykonanie dôkazov z podvojného účtovníctva spoločnosti PROXEN s.r.o., alebo prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, či S., a.s. mali mať rozhodujúcu úlohu pri úvahe súdu o hodnovernosti tvrdení žalovaných, že suma 10.300 eur skutočne opustila ich BSM, a že z tejto sumy bolo riadne odvedené DPH. Teda v konečnom dôsledku, že platba vo výške 10.300 eur bola pojatá do právnej a majetkovej sféry obchodnej spoločnosti a teda mimo BSM žalovaných. Podaniami predchodcu terajšieho žalobcu zo dňa 28.11.2016, zo dňa 12.12.2016, zo dňa 4.7.2017, zo dňa 24.9.2017, ako aj podaniami terajším žalobcom zo dňa 11.12.2017, zo dňa 5.12.2017 i na pojednávaní konanom dňa 26.3.2018 boli navrhované dôkazy, ktoré mali byť produkované tretími osobami (edičná povinnosť). Konkrétne sa jednalo o Daňový úrad Bratislava vo veci preukázateľného zistenia úhrady DPH a jej skutočnej výšky za 3. štvrťrok 2015 daňovým subjektom PROXEN s.r.o. alebo o úplný výpis z účtu žalovanej 1/ vedený v S. a. s. Uvedené dôkazy neboli vykonané a teda nemohlo byť ustálené tvrdenie žalovaných (ktoré si však osvojil súd), že spoločnosť PROXEN s.r.o. sumu 10.300 eur prijala za účelom záväzku žalobcu a jeho manželky (str. 10 rozsudku). Súd sa uspokojil s listinnými dôkazmi predloženými právnym zástupcom žalovaných, ktoré boli nielenže neúplné (chýbajúci výpis z účtu za obdobie júl 2015, vyčiernené položky na výpise z účtu vedeného v S. a.s. na meno žalovanej 1/ za obdobie august 2015, neidetifikovateľnosť právneho dôvodu piatich platieb, ktoré zostali čitateľné), ale aj so zjavne zavádzajúcim tvrdením žalovaných, že DPH za 3. štvrťrok 2015 bolo spoločnosťou PROXEN s.r.o. uhradené neštandardne, a to formou daňovej exekúcie! Táto však začala v priebehu roka 2015, teda ešte pred splatnosťou (25.10.2015) DPH za zdaňovacie obdobie júl, august a september (3. štvrťrok) 2015! Naviac z troch výpisov z bankového účtu vedeného vo U., a.s. na meno PROXEN s.r.o. tiež vyplynulo, že súhrn súm podliehajúcich daňovej exekúcii (nevedno akej dane ?) predstavoval v súčte 1.715,59 eur. Avšak na tlačive daňového priznania DPH za 3. štvrťrok 2015 žalovaný 2/ prezentoval daňovú povinnosť spoločnosti PROXEN s.r.o. vo výške 3.942,27 eur. Uvedené zmanipulované dôkazy predložené žalovaným 2/ boli paradoxne ponúknuté súdu v období, keď tento žalovaný 2/ už ani nebol konateľom spoločnosti PROXEN s.r.o., resp. tejto spoločnosti s novým obchodným menom KATAS s.r.o., ako to uvádza súd na str. 7 rozsudku. Súd sa tak vôbec nevysporiadal s pochybnosťou o ich hodnovernosti aj s možnosťou jej hodnotenia tak, ako to navrhoval žalobca: vyžiadaním si daňového priznania DPH za 3. štvrťrok 2015 spolu s prílohami (zoznam faktúr, kontrolný výkaz) a s potvrdením o výške splatnej/uhradenej DPH cestou Daňového úradu Bratislava, ktorý v roku 2016 vydal potvrdenie o neexistencii živého registrovaného bankového účtu spoločnosti PROXEN s.r.o. (po novom KATAS, s.r.o.). Napriek žalobcovým návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré by preverilo skutkové tvrdenia žalovaných a následne ich tak bolo možné objektívne aj právne hodnotiť zo i strany

súdu boli akceptované dôkazy, do ktorých priamo a výlučne zasahovali a ich rozsah určili/predkladali samotní žalovaní: a) vyčiernený výpis z účtu žalovanej 1/, ktorý absolútne nekorešponduje s údajnými hotovostnými výbermi žalovaného 2/ v dňoch 27.7.2015 a dvakrát dňa 10.8.2015 pre spoločnosť PROXEN, s.r.o. b) faktúru č. 20158 vystavenú dňa 24.7.2015 dodávateľom KENY STAV s.r.o. za okná Alukov na sumu 3.506 eur, ktorá číslom účtu, sumou tovarom a prijímateľom (T. V.) absolútne nekorešponduje s bezhotovostnou úhradou na účte žalovanej 1/ zo dňa 5.8.2015 na sumu 1.500 eur v prospech fyzickej osoby (T. V.) alebo s bezhotovostnou úhradou zo dňa 1 1.8.2015 na sumu 3.775,95 eur v prospech totožnej osoby, c) výpisy z účtu spoločnosti PROXEN s.r.o. vedeného vo U. a.s. za obdobie mesiacov 10/2015, 11/2015 a 12/2015, ktoré absolútne nepreukazujú úhradu DPH za 3. štvrťrok 2015 v termíne do 25.10.2015. d) daňové priznanie DPH za 3. štvrťrok 2015 spolu s kontrolným výkazom, z ktorého sa vôbec nedá ustáliť akákoľvek úhrada DPH správcovi dane, e) zoznam faktúr ako príloha k daňovému priznaniu DPH, v ktorom chýba faktúra č. 2150122 vystavená na sumu 12.897,60 eur na pôvodného žalobcu dňa 7.9.2015, ale pod týmto číslom sa nachádza faktúra zo dňa 26.7.2017 na sumu 32 eur a iné - vyfabrikované údaje a listiny. V totožnom zozname faktúr sa nenachádza žiadna zmienka o prijatí v poradí druhej hotovostnej platby vo výške 3.000 eur od MUDr. A. T. v 3. štvrťroku 2015 (mesiac júl 2015). Súd vôbec nehodnotil dve hotovostné platby, každá po 3.000 eur, ktoré v mesiaci jún a júl 2015 uhradila žalovanému 2/ objednávateľka zimnej záhrady MUDr. E. T.. Približne v zhodnom období si žalovaný 2/ e-mailom vyžiadal platby vo výške 10.300 eur, ktoré uhradil pôvodný žalobca v predstave, že takýto záväzok skutočne vznikol jeho manželke, čo sa dodatočne ukázalo ako nepravdivé. Z doloženej fotodokumentácie i prednesov účastníkov bolo zrejmé, že dielo (zimná záhrada) dohodnuté medzi objednávateľkou ako spotrebiteľkou a zhotoviteľom PROXEN s.r.o. v zmysle Zmluvy o dielo z 5.6.2015, (neprípustne) uzatvorenej podľa bolo ku dňu odstúpenia od tejto zmluvy rozpracované na približne 40 %, možno 50 %. MUDr. A. T. uhradila spoločnosti PROXEN s.r.o. zálohu 9.400 eur, dve hotovostné platby (po 3.000 eur) spolu 6.000 eur, pôvodný žalobca uhradil 10.300 eur a dňa 7.9.2015 zhotoviteľ PROXEN s.r.o. vystavil žalobcovi fa č. 2150122 na sumu 12.897,60 eur. Teda spolu sa malo jednať o uplatnené platby vo výške 38.597,60 eur. Súd sa tak nevyporiadal s rozporom na str. 7 rozsudku medzi cenovou ponukou za ukončenie zimnej záhrady v sume 31.560,02 eur a peňažnými nárokmi zhotoviteľa v sume 38.597,60 eur v stave rozpracovanosti diela, ako to vyplýva zo v spise sa nachádzajúcej fotodokumentácie. Preto žalobca nemôže akceptovať úvahu súdu. Ako je už spomínaná aj v bode 9, že súd nemá pochybnosť o použití peňazí vo výške 10.300 eur na zimnú záhradu, a to tým viac, že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz o nákladoch vynaložených do doby odstúpenia od zmluvy o dielo, resp. odstránenia rozpracovaného diela. Zmluva o dielo bola uzatvorená písomne medzi konkrétnymi subjektami. Akékoľvek ďalšie zálohy (druhá a tretia) do dohodnutého rozsahu ceny diela 80 % pred jeho odovzdaním museli byť upravené písomnými dodatkami. Žalobca si dovoľuje tvrdiť: a) MUDr. A. T. ako objednávateľka diela nemala (ku dňu troch úhrad spolu vo výške 10.300 eur zo strany žalobcu) žiadne splatné záväzky voči zhotoviteľovi, b) po (ňou) uhradených 6.000 eur v hotovosti mal byť uzatvorený druhý písomný dodatok k ZoD, čo sa však nestalo, c) elektronická komunikácia žalobcu so žalovaným 2/ ako konateľom zhotoviteľa nepredstavuje písomný dodatok k ZoD, d) žalobca nebol účastníkom ZoD a nebol ani stavebníkom modernizácie, či rekonštrukcie domu, e) rozpracovaná zimná záhrada, ktorá bola odstránená, nebola a ani nie je súčasťou stavby (str. 9 rozsudku) tiež z dôvodu, že bola odmontovateľná od rodinného domu bez jeho porušenia. Stavebníčkou a investorkou rekonštrukcie a modernizácie rodinného domu bola výlučne MUDr. A. T., s ktorou mal pôvodný žalobca zrušené a vysporiadané BSM už pred rokom 2015. Žalobca zastáva názor, že až rozsah investície (vložených prostriedkov) do veci, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva viacerých osôb môže zakladať právo takémuto spoluvlastníkovi na zmenu rozsahu spoluvlastníckych podielov alebo iné majetkové vyrovnanie. Pôvodný žalobca nepožiadal o vydanie stavebného povolenia ani o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Naviac k realizácii zimnej záhrady nie je potrebné stavebné povolenie, nakoľko sa jedná o príslušenstvo k hlavnej stavbe, prípadne o drobnú stavbu. V rámci procesnej obrany žalovaní nepreukázali, aby žalovaná suma vo výške 10.300 eur opustila masu ich BSM v prospech tretieho subjektu. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že objednávateľka zimnej

záhrady už skôr uhradila sumu 15.400 eur, pričom z výpisu z účtu, ktorý predložila žalovaná 1/ možné iba zistiť za mesiac august 2015: a) dve bezhotovostné platby spolu vo výške 5.275,95 eur v prospech T. V., ktorý nebol realizátorom zimnej záhrady a teda táto fyzická osoba nevystavila žiadnu faktúru, b) tri neidentifikovateľné platby platobnou kartou spolu vo výške 4.100 eur, ktorých súvislosť so zimnou záhradou nebola vysvetlená. V podaní z 31.1.2018, na (nečíslovanej) strane textu právny zástupca žalovaných iba uviedol tvrdenie o výberoch vo výške 4.100 eur, ale bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s plnením pre objednávateľku zimnej záhrady. Pôvodný žalobca pomerne obšírne vysvetlil a vydokladoval motív svojho postupu k úhrade sumy 10.300 eur v písomnom podaní z 14.7.2017. V rozhodnom období (rok 2015) jeho manželka ako blízka osoba bola v ťaživej životnej situácii z dôvodu straty súkromia v budove rekonštruovaného RD, ťažkého neurologického ochorenia svojho otca, sobáša jedinej dcéry, práce v dvoch ambulanciách v Bratislave a v Košiciach. MUDr. A. T. nemala vedomosť o bezhotovostnej platbe zo strany svojho manžela a JUDr. R. T. nemal vedomosť o hotovostných úhradách zo strany svojej manželky. Túto vedomosť mal v rozhodnom čase výlučne žalovaný 2/, ktorý rovnako mal informácie o životnej situácii stavebníčky. Je preto na mieste takéto správanie sa žalovaného 2/ hodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi, ktorému by sa nemalo dostať právnej, a teda ani súdnej ochrany.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili prostredníctvom splnomocnenkyne žalovaní, ktorí uviedli, že pôvodný žalobca JUDr. R. T. v priebehu konania postúpil ním žalovanú sumu na bieleho koňa pána X. L., ktorý je súčasným žalobcom. Tento pán je hrdým povinným vo viac ako 10 exekučných konaniach a predpokladáme, že nedisponuje žiadnym majetkom. Takéto postúpenie pohľadávky po tom ako prebehlo konanie na súde prvej inštancie považujeme za amorálne a v rozpore s dobrými mravmi. Bolo evidentne vykonané naoko a len za účelom vyhnutia sa povinnosti zaplatiť trovy konania v prípade neúspechu v spore. JUDr. R. T. bol ako advokát ustanovený ako právny zástupca X. L. a v spore pokračuje ďalej. Je to flagrantné zneužitie právneho systému. Je to síce v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a súdy nemajú možnosť neumožniť procesné nástupníctvo, ale ide o morálny suterén a to o to viac, že ide o osobu advokáta, ktorý má aj morálnu spoločenskú zodpovednosť. Je pravdou, že JUDr. R. T. uhradil na účet žalovanej 1/ sumu 10.300 eur, avšak nie je pravdou, že ide o bezdôvodné obohatenie žalovaných. Uvedená suma 10.300 eur nebola totiž určená pre žalovaných, ale pre spoločnosť PROXEN, s.r.o. Účet, na ktorý bolo 10.300 eur poukázaných bolo určené platobné miesto spoločnosti PROXEN, s.r.o. Zaplatením sumy 10.300 eur na uvedený účet sa tieto prostriedky nestali majetkom žalovaných, ale majetkom spoločnosti PROXEN, s.r.o. Právny následok zaplatenia je úplne rovnaký ako v prípade ak by boli tieto prostriedky zaplatené na účet vo vlastníctve spoločnosti PROXEN, s.r.o. To je dôvod, že žalovaní v tomto spore nie sú pasívne legitimovaným subjektom. Všetky dôkazy predložené žalovanými, z ktorých žalovaný 2/ bol zároveň konateľom spoločnosti PROXEN, s.r.o. dokazujú, že reálny skutkový a právny stav je ten, ktorý predkladajú žalovaní. Zmluva o dielo preukazuje vzťah medzi MUDr. E. T. a JUDr. R. T.. Zo zmluvy o dielo ako aj z predloženého stavebného povolenia vyplýva, že išlo o stavbu „Rodinný dom C. - modernizácia a dostavba“, ktorého súčasťou bola aj dodávka zimnej záhrady. Jednoznačne išlo o súčasť domu, ktorého spolumajiteľom bol v čase uzavretia zmluvy aj JUDr. R. T.. Navyše uvedená osoba počas celého vzťahu vystupovala ako objednávateľ a to v mnohých prípadoch. Komunikoval, udeľoval inštrukcie a aj platil dohodnutú cenu. S ohľadom na skutočnosť, že JUDr. R. T. evidentne chcel zaplatiť uvedené prostriedky spoločnosti PROXEN, s.r.o., otázka či je účastníkom zmluvy o dielo alebo nie, je právne irelevantná. Uvedené prostriedky poslal chcene a evidentne spoločnosti PROXEN, s.r.o. a ak sa domnieva, že tak urobil bez právneho dôvodu tak jeho pasívne legitimovaným subjektom je uvedená spoločnosť a nie vlastník účtu, ktorý bol platobným miestom. V snahe uľahčiť rozhodovanie súdu plnili žalovaní počas konania na súde prvého stupňa niekedy až nezmyselné požiadavky na predkladanie dôkazov. JUDr. R. T. sa pokúsil zameniť tento spor za spor so spoločnosťou PROXEN, s.r.o. Všetko čo bolo požadované bolo súdu aj predložené. Dôkazy z účtovníctva, faktúry a podané daňové priznania. Len JUDr. R. T. stále nebol spokojný a produkoval stále ďalšie a ďalšie požiadavky. Tieto požiadavky však sú bez súvisu s týmto konaním a sú obchodným sporom medzi JUDr. R. T. a MUDr. E. T. ohľadom zhotovenia zimnej záhrady, ktorý manipulatívnou technikou pán JUDr. R. T. zažaloval na Okresnom súde Košice - okolie (vymyslel si ďalšieho žalovaného, ktorý je jeho stavbyvedúci !!!), toho zažaloval o pár desiatok eur a pribalil k tomuto sporu aj spor s PROXEN, s.r.o. o desaťtisíce eur. Bolo preukázané, že spoločnosť PROXEN, s.r.o. s prostriedkami nakladala ako s vlastnými a to tým, že konateľ spoločnosti PROXEN, s.r.o. (žalovaný 2/) mal dispozičné právo k účtu vo vlastníctve žalovanej 1/ a s uvedenými prostriedkami nakladal. Ďalším dôkazom je skutočnosť, že spoločnosť PROXEN, s.r.o. odplatu prijatú na účet žalovanej 1/ zahrnula do svojich príjmov a odviedla z nej daň z

pridanej hodnoty a zahrnula ich do svojho daňového priznania. V konaní bolo preukázané, že žalovaní ako spoluvlastníci účtu nie sú pasívne legitimovaní v tomto spore a neexistuje pohľadávka žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť im trovy konania v plnej výške.

6. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil pre posúdenie veci podstatné skutočnosti, ako aj tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody s poukazom na ust. odkazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné:

8. Ako prvý odvolací dôvod odvolateľ uviedol ten, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľ už však neuviedol v čom mala spočívať taká procesná vada súdu prvej inštancie, ktorá mala za následok porušenie procesných práv žalobcu. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ).

9. Odvolateľ uplatnil žalovaný nárok z dôvodu zaplatenia dlhu z postúpenej pohľadávky vyplývajúcej z bezdôvodného obohatenia, ktorú možno taktiež platne v zmysle ustanovení § 524 a nasl. O.z. postúpiť.

10. Z rozhodujúcich skutočností, ktorými argumentoval svoj žalobný nárok pôvodný žalobca JUDr. R. T. vyplýva, že malo ísť o prípad bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 O. z.

11. Keďže pohľadávka pôvodného žalobcu bola počas konania postúpená bolo potrebné ustáliť či uvedená pohľadávka pôvodnému žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ titulom bezdôvodného obohatenia ako taká vôbec vznikla, t. j. či pôvodný žalobca JUDr. R. T. zaplatil platby na účet žalovanej 1/ oprávnene alebo bez právneho dôvodu, pretože o plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie.

12. Odvolací súd mal za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne vyvodil, že bankový účet žalovanej 1/, na ktorý právny predchodca žalobcu JUDr. R. T. zaslal v splátkach sumu 10.300 eur bolo plnenie zo zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá medzi manželkou pôvodného žalobcu MUDr. E. T., ako objednávateľom a spoločnosťou PROXEN s.r.o., ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola dodávka a montáž prestrešenia terasy - zimnej záhrady v objekte stavba rodinného domu MUDr. E. T. pričom dohodnutý bankový účet bol len dohodnutým miestom plnenia (viď e-mailová komunikácia v spise na č. l. 115). To, že pôvodný žalobca bol vo vzťahu k dielu aktívny potvrdila aj jeho manželka ako aj to vyplynulo jednoznačne z vykonaného dokazovania, keď pôvodný žalobca v prvom rade jednoznačne komunikoval s konateľom (žalovaný 2/) spoločnosti PROXEN s.r.o., ako zhotoviteľom (viď e-mailová komunikácia v spise na č. l. 35 a 118) a pre manželku MUDr. E. T. vykonával činnosti spojené s realizáciou diela v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 5.6.2015.

13. Treba uviesť, že zaplatenie čiastky pôvodným žalobcom na účet tretej osoby (žalovanej 1/) v peňažnom ústave predstavujúcom dohodnuté platobné miesto s úmyslom plniť podľa dohody je treba považovať za plnenie druhej zmluvnej strane a nie v prospech majiteľa účtu. Takáto platba (plnenie) smeruje k plneniu voči druhej strane a nezakladá žiadny právny vzťah medzi osobou poskytujúcou platbu a majiteľom účtu (žalovaná 1/). Plnenia nadobúda osoba odlišná od subjektu, v prospech ktorého je dotknutý bankový účet zriadený. Keďže ide v podstate akoby o dohodnuté miesto plnenia medzi účastníkmi vzťahu, nedochádza na strane majiteľa účtu k bezdôvodnému obohateniu na úkor osoby poskytujúcej plnenia.

14. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, keďže mu bola postúpená neexistujúca pohľadávka vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ majúca mať základ v bezdôvodnom obohatení sa žalobcov 1/ a 2/.

15. K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnom právnom posúdení veci je potrebné dodať, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. zo skutkového zistenia vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že ani tento žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.

16. Odvolateľ taktiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ uplatňoval pôvodný žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a uplatňoval ho voči žalovaným 1/ a 2/, prípadné námietky vznášané odvolateľom týkajúce sa predmetu plnenia diela, ceny diela, ako aj jednotlivých čiastkových platieb za dielo, odstúpenia od zmluvy o dielo, vykonaného tretím subjektom sú bez právneho významu k uplatnenému nároku, keďže vo vzťahu k tejto veci, ako bolo vyššie uvedené, bankový účet žalovanej 1/, na ktorý poukázal pôvodný žalobca plnenie v celkovej výške 10.300 eur bolo len platobným miestom ktoré určil zhotoviteľ diela spoločnosť PROXEN s.r.o., preto ak žalobca plnil na tento účet, dôkaz tohto plnenia je dôkazom, že sa finančné prostriedky dostali do dispozície zhotoviteľa bez toho, aby bolo potrebné preukazovať ďalší bezhotovostný prevod na účet zhotoviteľa, resp. inú formu platobného styku.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to v súlade s vrátane závislého výroku o trovách konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.