Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-198-2018.pdf
PDF · 98.22 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/198/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne V.. I. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, zastúpenej V. X., advokátom so sídlom v I., M. R. B. X proti žalovaným 1/ R. Q., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom O., M. R. B. XXX/X, 2/ V. s. r. o., so sídlom O., W. XXX/ X, H.: XX XXX XXX, obaja zastúpení Q., s. r. o., so sídlom G., X. 7, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku R. súdu V. zo dňa 11. apríla 2018, č. k. 6C/52/2017-61, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovaným 1/, 2/ domáhala určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 18.04.2017 medzi záložným veriteľom - žalovanou 1/ a záložcom - žalovaným 2/, predmetom ktorej sú nehnuteľností v O. k. ú. W. Q., zapísané na LV č. XXXX R. úradom O., katastrálnym odborom, a to byt č. X - XXXX, nachádzajúci sa vo vchode X na J. ulici na XX. poschodí bytového domu vo veži X, vrátane lodžie a pivničnej kobky nachádzajúcej sa na X.. poschodí bytového domu vo veži X a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu a nebytový priestor nachádzajúci sa vo vchode č. X J. ulici v suteréne bytového domu (garáž), ktorý je zapísaný na LV č. XXXX R. úradu O., katastrálny odbor pre k. ú. W. Q. pod por. č. XXX a pod por. č. XXX, ktorému zodpovedá parkovacie státie č. XXX a parkovacie státie č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX zo spoluvlastníckeho podielu XXXXXX/XXXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, ktorý zodpovedá a prislúcha k spoluvlastníckemu podielu na garážach. Žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je konateľkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti V. s. r. o. - žalovaného 2/. Ďalším konateľom žalovaného 2/ je X.. X. Q., ktorý konajúc v mene uvedenej spoločnosti ako záložcu uzatvoril dňa 18.04.2017 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom záložným veriteľom bola žalovaná 1/. Zálohom je byt s príslušenstvom a nebytový priestor, ktoré sú špecifikované v bode 1 odôvodnenia rozsudku a ktoré sú vo vlastníctve žalovaného 2/. Zabezpečeným dlhom je dlh, ktorý vznikol na podklade zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/.
3. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa domáha v žalobe určenia právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy), súd prvej inštancie posúdil žalobný návrh v prvom rade podľa § 137 písm. d/ CSP. Právnou skutočnosťou je aj právny stav vyplývajúci z nedostatku podmienok pre nadobudnutie platnosti právneho úkonu (zmluvy), teda inými slovami právnou skutočnosťou je aj neplatnosť právneho úkonu. V zmysle § 137 písm. d/ CSP musí súd skúmať, či možnosť podať takú žalobu vyplýva z osobitného právneho predpisu. Niet žiadneho právneho predpisu, z ktorého by vyplývala výslovná možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Ani žalobkyňa taký právny predpis v žalobe neoznačila. Žaloba podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP teda prípustná nie je, čo je dôvod na jej zamietnutie.
4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z podaní strán sporu implicitne vyplýva, že prípustnosť alebo neprípustnosť žaloby posudzujú podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP. Aj ak by súd pripustil, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva je žalobou o určení, či tu právo je alebo nie je (čo ale súd netvrdí, takou žalobou by podľa názoru súdu mohla byť napr. žaloba o určenie, že záložné právo nevzniklo), ani v takom prípade by nemohla byť žaloba žalobkyne úspešná. Žalobkyňa by v takom prípade musela preukázať naliehavý právny záujem na podaní žaloby (alebo by musel naliehavý právny záujem vyplývať z osobitného prepisu). Naliehavý právny záujem by mohla mať, ak by sa rozhodnutím v spore dosiahlo definitívne vyriešenie jej sporných nárokov. Záložné právo, ktoré vzniklo na podklade spornej zmluvy, nie je zriadené na veci vo vlastníctve žalobkyne. Zálohom je vec vo vlastníctve žalovaného 2/. Ak by súd aj rozhodol, že záložná zmluva je neplatná, malo by to vplyv výlučne na práva a povinnosti žalovaných 1/, 2/ a neovplyvnilo by to nijako vlastnícke práva žalobkyne, nakoľko nie je vlastníčkou zálohu. Skutočnosť, že je spoločníčkou vlastníka zálohu nie je právne podstatná. Jej obchodný podiel totiž nepredstavuje podiel na konkrétnych veciach (majetku) spoločnosti (spoločníka nie je možné chápať ako spoluvlastníka majetku spoločnosti), ale len podiel na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Majetok žalobkyne ako spoločníčky je oddelený od majetku žalovaného 2/ ako spoločnosti. Dispozíciou s majetkom spoločnosti preto nemohlo dôjsť k zásahu do jej vlastníckeho práva. Rozhodnutím v spore preto nedôjde k vyriešeniu žiadneho sporného práva žalobkyne. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu bez vecného preskúmania ako procesne neprípustnú (§ 137 CSP) zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. d/, písm. c/ CSP, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vytýkala súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je jasný záver na ako právnom podklade ustanovenia CSP súd rozhodol, nakoľko v bode 9 svojho rozsudku posudzuje žalobný návrh podľa § 137 písm. d/ CSP a následne posudzuje žalobu podľa § 137 písm. c) CSP. Pokiaľ ide o posúdenie jej žalobného návrhu podľa § 137 písm. d/ CSP uviedla, že z obsahu predloženého návrhu, ako i vyjadrenia je zrejmý jej zámer ochrany vlastníckych a iných práv ňou štatutárne zastúpenej spoločnosti, ktoré je voči jej osobe striktne dané príslušnými ustanovenia Obchodného zákonníka - § 133 ods.1, ods. 4, § 134, § 135a ods. 1 až ods. 5. Týmito ustanoveniami Obchodného zákonníka sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Pokiaľ ide o právne posúdenie podľa § 137 písm. c/ CSP a vyžadovaný naliehavý právny záujem uviedla, že jej právo bolo ohrozené, nakoľko príslušnou správou katastra mohol byť vykonaný zápis záložného práva v prospech žalovanej 1/ napriek skutočnosti, že zabezpečený dlh na základe zmluvy o pôžičke nevznikol tak, ako tvrdí súd, teda medzi žalovaným 1/ a 2/. Sporný je záver súdu prvej inštancie, že záložné právo, ktoré vzniklo na podklade spornej zmluvy nie je zriadené na veci v jej vlastníctve. Uviedla, že jej obchodný podiel predstavuje jej participáciu na vlastníctve konkrétnych veci žalovaného 2/ podľa § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko čisté imanie predstavuje vyjadrenie zostatku obchodného majetku podnikateľa po odpočítaní všetkých záväzkov, ktoré mu vznikli z jeho podnikania a zároveň obchodným majetkom pre účely Obchodného zákonníka sa rozumejú aj hmotné veci. Naliehavosť právneho záujmu je opodstatnená, preukázaná, pretože správnym rozhodnutím v spore by došlo k definitívnemu vyriešeniu namietaného práva a určenie neplatnosti záložnej zmluvy by nebolo „výhradne dobré“ a nemalo by vplyv iba na práva a povinnosti žalovaných 1/, 2/. Jej postupom z dôvodu naliehavosti by boli chránené nielen práva žalovaného 2/, ale naliehavosť právneho záujmu by sa takto patrične prejavila v jej možnosti a povinnosti konať zodpovedne v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka. Ak by týmto spôsobom nekonala, nebolo by možné (napr. v prípade realizácie výkonu záložného práva) voči nej uplatniť zodpovednosť za škodu. V zmysle odôvodnenia súdu prvej inštancie by nebolo možné zodpovednosť konateľa podľa označených ustanovení Obchodného zákonníka vôbec realizovať.
6. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že odvolanie žalobkyne je neurčité, nekonkrétne a nevenuje sa meritu veci. Žalobkyňa pri podaní žaloby nepreukázala aktívnu legitimáciu, ani naliehavý právny záujem. Neuniesla v konaní dôkazné bremeno a jej odvolanie trpí rovnakými nedostatkami. Nesúhlasili so záverom žalobkyne, že z rozsudku nie je jasný záver na akom právnom podklade súd rozhodol, nakoľko súd v rozhodnutí veľmi precízne uvádza a vysvetľuje na základe akých dôkazov a akých úvah dospel k danému rozhodnutiu, jeho rozhodnutie spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie žalobu posúdil podľa ust. § 137 písm. d/ CSP, podľa ktorého je pre aktívnu legitimáciu žalobcu nutné, aby mu táto možnosť vyplývala z osobitného predpisu, ktorý žalobca neuviedol a súd dospel k záveru, že neexistuje právna norma, ktorá by žalobkyni umožňovala takúto žalobu podať. Vzhľadom ku skutočnosti, že z vyjadrení sporových strán vyplývalo, že posudzujú prípustnosť, resp. neprípustnosť žaloby podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, venoval sa súd v odôvodnení rozsudku aj tomuto právnemu posúdeniu a dospel k záveru, že nebola splnená podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Dôkazné bremeno je na žalobkyni, ktorá musí uviesť svoje tvrdenia a podložiť ich konkrétnymi dôkazmi, čo sa nestalo. Žalobkyňa nie je účastníkom právneho vzťahu, ktorého neplatnosť žaluje a preto nemá aktívnu legitimáciu. I v prípade, že by bola oprávnená na podanie takejto žaloby, je jej žaloba postihnutá ďalšou vadou a síce nie je zrejmé ako a čím preukázala naliehavý právny záujem. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/23/2008, sp. zn. 4Cdo/49/2003. Zdôraznil, že žalobkyňa nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností a jej vlastnícke právo nemôže byť ohrozené. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2009, 1MCdo/7/2004). Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní uvádza ustanovenie § 6 Obchodného zákonníka považujú toto za prostriedok procesného útoku žalobcu, ktorý je nutný v zmysle § 366 CSP považovať za novotu v odvolacom konaní a ako takú ju nie je možné brať do úvahy, ani pripustiť, nakoľko tento prostriedok mohla žalobkyňa uplatniť na súde prvej inštancie, čo však neurobila.
7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ uviedla, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že prípustnosť alebo neprípustnosť žaloby posudzoval nielen podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, ale aj v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP a nie je preto zrejmé, podľa ktoré konkrétneho ustanovenia vlastne rozhodol. Podstatný rozsah odôvodnenia rozsudku v bode 14 nasvedčuje, že opodstatnenosť žaloby posudzuje z pohľadu naliehavého právneho záujmu. Argumentácia žalovaných ohľadom aktívnej vecnej legitimácie nie je namieste, súd síce výhradne nerieši aktívnu legitimáciu, ale svoje závery o preukázaní naliehavého právneho záujmu nesprávne spája s postavením žalobkyne ako spoločníčky žalobcu. Naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo žaloby, ktorý je jediným prostriedkom ochrany jej práv, je pre ňu podstatný, má jednoznačný právny význam. Právna argumentácia žalovaných ako novota v odvolacom konaní nemôže byť za takúto považovaná, pretože otázka vlastníctva, ktorej sa táto argumentácia konkrétne týka, bola prezentovaná už samotnou žalobou.
8. Žalovaní 1/, 2/ k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že jej odvolanie a vyjadrenie sú nezrozumiteľné, neurčité a neobsahujú žiadne relevantné podstatné skutkové, či právne tvrdenia k meritu veci. Jedinými tvrdeniami, ktoré žalobkyňa uvádza je, že opodstatnenosť jej žaloby vyplýva „údajne“ z podanej žaloby, z ktorej vyplývajú podstatné skutočnosti a tiež naliehavý právny záujem, ktorý má byť vyvoditeľný z faktu, že podala žalobu, rozhodnutie o žalobe má byť „údajne“ pre žalobcu užitočné a má mať jednoznačný právny význam. Uvedené nie je možné nazvať argumentmi. Je irelevantné, ničím nepodložené a nemá žiaden vzťah k meritu veci. Ďalej uviedli, že nie je možné prijať záver, že naliehavý právny záujem, ktorý žalobkyňa mala v konaní preukázať, je možné preukázať výlučne tým, že žaloba bola podaná na súde, nakoľko samotné podanie žaloby nie je preukázaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rovnako subjektívny pocit žalobkyne o tom, že rozsudok bude pre ňu užitočný a že bude mať pre ňu právny význam, nemôže postačovať a nepostačuje na to, aby bolo možné považovať za preukázanie naliehavosti na podanie takejto žaloby. Zdôraznili, že spochybňovali aktívnu legitimáciu žalobkyne od začiatku konania a poukazovali na fakt, že nesplnila základnú podmienku pre podanie určovacej žaloby, a to preukázanie naliehavého právneho záujmu. Považovali žalobu za neopodstatnenú v zmysle § 138 CSP, s čím sa stotožnil i súd prvej inštancie a vyzval žalobkyňu na späťvzatie žaloby. Žalobkyňa trvala na ďalšom konaní, nepredložila súdu žiadne tvrdenia ani žiaden dôkaz. Neuniesla tak dôkazné bremeno a vôbec ani nebola legitimovaná na vedenie takéhoto sporu, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Odvolanie žalobkyne je neurčité, nelogické, neobsahuje žiadne podstatné relevantné tvrdenia k podstate veci. Zotrvávajú preto na svojich doterajších tvrdeniach.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovaným 1/, 2/ domáhala určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená dňa 18.04.2017 medzi záložným veriteľom - žalovanou 1/ a záložcom - žalovaným 2/, týkajúca sa nehnuteľností špecifikovaných v bode 1 tohto odôvodnenia, je neplatná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, s poukazom na ust. § 137 písm. d/ CSP, že žaloba podaná žalobkyňou nie je prípustná a preto žalobu zamietol, nakoľko možnosť podať uvedenú žalobu musí vyplývať z osobitného právneho predpisu a žiaden právny predpis, z ktorého by vyplývala výslovná možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva neexistuje. Vzhľadom na stanoviská strán sporu pri pripustení, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva je žalobou o určení, či tu právo je, alebo nie je (ktorý záver súd prvej inštancie však nepripustil), dospel k záveru, že na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem, nakoľko žalobkyňa nie je vlastníčkou zálohu. Jej obchodný podiel nepredstavuje podiel na konkrétnych veciach, ale len podiel na čistom obchodnom imaní spoločnosti, jej majetok je oddelený od majetku žalovaného 2/ ako spoločnosti a dispozíciou s týmto majetkom nemohlo dôjsť k zásahu do jej vlastníckeho práva.
11. Žalobkyňa podaným odvolaním vyčítala súdu prvej inštancie, že z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, podľa ktorého ustanovenia Civilného sporového poriadku o prípustnosti, resp. neprípustnosti žaloby rozhodoval.
12. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou stotožniť nemôže.
13. Podľa § 137 písm. d/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Obč. zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z týchto dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ak bol zápis záložného práva do katastra nehnuteľností vykonaný na základe neplatnej zmluvy, procesne obstáť môže len žaloba, že záložné právo neexistuje (žaloba o určenie práva). Účastník zmluvného vzťahu tak nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Je potrebné zdôrazniť, že súd je viazaný obsahom žalobného petitu (§ 216 CSP). Žalobami o určenie právnej skutočnosti môžu byť iba žaloby, ktoré pripúšťa hmotné právo (osobitný predpis) - napríklad žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), žaloba nájomcu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti alebo členskej schôdze družstva (§ 131, § 183, § 242, § 260 Obchodného zákonníka, žaloba o určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a Občianskeho zákonníka), žaloby o určenie právnej skutočnosti v dedičskom konaní (viď komentár k Civilnému sporovému poriadku - Nakladateľstvo C.H. Beck 2016, kolektív pod vedením doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD. str. 505 a nasl.).
15. Z uvedeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, čo správne i súd prvej inštancie uviedol, že žalobu podanú žalobkyňou o určenie neplatnosti záložnej zmluvy je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že niet právneho predpisu, z ktorého by vyplývala možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Z tohto dôvodu musela byť žaloba zamietnutá ako procesne neprípustná.
16. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovala aj na ust. § 133 ods. 1, 4, § 134 a § 135a ods. 1 - 5 Obchodného zákonníka a tvrdila, že z citovaných zákonných ustanovení jej vyplýva oprávnenie
takúto žalobu podať, odvolací súd sa s jej názorom nestotožnil, nakoľko citované zákonné ustanovenia upravujú jednak konanie v mene spoločnosti, obmedzenia konateľského oprávnenia, pôsobnosť, spôsob konania a rozhodovania konateľov a ich povinnosti, netýkajú sa procesnej prípustnosti podať žalobu o určení právnej skutočnosti. Uvedená odvolacia námietka nebola dôvodná.
17. Záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že ani prípadné určenie neplatnosti záložnej zmluvy nemôže viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu, ohrozeniu jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené naisto, že vôbec nevzniklo záložné právo a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď je záložná zmluva platný právny úkon, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je, alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva určením, či tu je, alebo nie je iné právo (napríklad vlastnícke). Uvedené závery boli Najvyšším súdom SR prijaté i za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (t. j. do 30.06.2016) a je možné ich aplikovať i na ust. § 137 písm. c/ CSP, ktorého aplikácie sa žalobkyňa v danej veci domáhala (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/89/2007, sp. zn. 3Cdo/24/2017).
18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol žalobkyňou vecne spochybnený, potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súd v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).