Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/70/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej PhD a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobkyne: C. G., O.. XX.XX.XXXX, V. R. XXXX/XX, XXX XX P. - U., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. - 213 zo dňa 18.03.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania.

Priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe procesného úkonu žalobkyne, s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, konanie s poukazom na a (ďalej len ,P“) konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. , keď žalobkyňa zavinila z procesného hľadiska zastavenie konania. Konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, v čom spočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal výnimočne nepriznať náhradu trov konania podľa a zároveň z obsahu spisu nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.

2. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku II. o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namieta, že súd sa nevysporiadal s jej finančnými dôvodmi popísanými v doterajšom konaní v jej podrobnom výklade a na pojednávaniach na súde prvej inštancie. Zastáva názor, že jednou zo skupín, v ktorom aplikácia ustanovenia § 257 prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len veľkými ťažkosťami. Považuje platenie trov konania úžerníckemu žalovanému za likvidačné. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti a vec vrátil na nové konanie súdu prvej inštancie.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý hodnotil jej odvolanie za nedôvodné. Dôvody uvádzané žalobkyňou považoval za neurčité, nejasné a ničím nepodložené.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zopakovala dôvody svojho odvolania.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti o trovách konania a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia spotrebiteľských úverov za bezúročné a bez poplatkov, neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydania bezdôvodného obohatenia. Podaním zo dňa 22.02.2019 žalobkyňa vzala žalobu späť tvrdiac, že súd prvej inštancie nepodrobil spotrebiteľskú zmluvnú dokumentáciu medzi stranami sporu súdnej kontrole. Odmietla platiť náhradu trov konania s poukazom na , pričom aplikáciu tohto ustanovenia bližšie nezdôvodnila.

9. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej).

10. Súd prvej inštancie správne posúdil zavinenie žalobkyne na zastavení konania. Pri použití ustanovenia treba otázku, či strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku a z procesného hľadiska. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

11. Žalobkyňa v priebehu konania prestala trvať na podanej žalobe a na základe slobodného rozhodnutia ako dominus litis vzala žalobu späť a navrhla konanie zastaviť, pričom nešlo o reakciu na správanie žalovaného. Niet preto pochýb, že z procesného hľadiska zastavenie konania spôsobila a zavinila žalobkyňa.

12. V nadväznosti na opakované tvrdenia žalobkyne o nevysporiadaní sa súdom s jej dôvodmi na aplikáciu výnimočného ustanovenia odvolací súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložila doklady preukazujúce jej majetkovú a príjmovú situáciu. V podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 16.07.2019 žalobkyňa uviedla, že pracuje u zamestnávateľa S. ako operátor vo výrobe s mesačným príjmom v roku 2019 za mesiac január 529,89 eura, február 494,80 eura, marec 547 eur, apríl 530,20 eura a máj 547 eur. V tejto súvislosti dodala, že od januára 2019 do júna 2019 bola dlhodobo práceneschopná. Býva spoločne s manželom, ktorý má mesačný prijem vo výške 650 eur. Jej mesačné výdavky predstavujú položky: voda 50 eur, plyn 10 eur, elektrina 45 eur, poistenie bytu 20 eur, telefón 20 eur, magio 20 eur, D. banka 60 eur, lieky + zdravotné pomôcky 60 eur, daň za byt a odpad 102 eur, celkovo 496 eur. Výdavky jej manžela predstavujú položky v celkovej výške 360 eur. Dodala, že po odrátaní spoločných výdavkov 856 eur im ostane približne suma 344 eur, čo nepredstavuje ani výšku životného minima.

13. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí uložiť neúspešnej strane sporu povinnosť nahradiť trovy konania. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).

14. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné

osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , či , Ústavný súd Slovenskej republiky ), v zmysle ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy, ktorá nepriznanie nároku na náhradu trov úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Túto normu , preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

15. Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Taktiež status žalobcu ako spotrebiteľa sám o sebe, ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v náleze z 10.4.2014 dôvody hodné osobitného zreteľa nezakladá. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

16. Žalobkyňou uvádzané dôvody ohľadne jej finančnej situácie odvolací súd nevyhodnotil ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania tej strane sporu, ktorá zastavenie konania nezavinila. Samotná finančná situácia strany sporu nie je sama osebe dôvodom aplikácie ust. . Keďže iné dôvody žalobkyňa netvrdila, ani zo spisu nevyplývajú, odvolací súd vychádzal z toho, že vnútorná pohnútka žalobkyne vedúca k späťvzatiu žaloby ju nezbavuje procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách /na strane žalujúcej i žalovanej/. Bola to žalobkyňa, ktorá žalobu vzala späť, nie pre správanie žalovaného, zastavenie konania zavinila, súd prvej inštancie preto správne rozhodol ak priznal žalovanému právo na náhradu trov konania. Toto právo mu patrí voči žalobkyni.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania ako vecne správne ( a ).

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s podľa . Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa .

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.