Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-218-2019.pdf
PDF · 86.8 KB
Case nature
Subarea
10Co/218/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobcu: H. J. O., nar. X. H. XXXX, bytom X. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Gabriel Szabó, Kolárovo, Kostolné námestie 32, proti žalovaným: 1/ R. J., nar. XX. D. XXXX, bytom D. Y., N. Q. XXX/XX, 2/ G. J., nar. XX. G. XXXX, bytom D. Y., N. Q. XXX/XX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 22. marca 2019 č. k. 9C/9/2019-62 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (podaný po skončení konania vo veci samej), ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. J. Q. K., obec J. Q. K., okres Dunajská Streda, zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, ako parcely registra „C“: parc. č. 537/35, o výmere 650 m2, záhrada, parc. č. 537/38, o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie, vo vlastníctve žalovaných, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ vo výške 4.960,73 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy od 1.11.2014 a voči žalovaným 1/, 2/ v sume 2.838,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 2.088,14 eur od 1.11.2014, zo sumy 750,52 eur od 2.12.2015, priznanej rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.7.2017 č. k. 16Cb/335/2015-272 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.11.2018 sp. zn. 21Cob/137/2017. Súčasne rozhodol o trovách konania tak, že sporovým stranám ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 343 ods. 1, § 344, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2 a 3 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - zriadenie záložného práva neboli splnené. Žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pre nezaplatenie dlhu žalovanými, priznaného právoplatným rozsudkom z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, keď žalovaní môžu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami ako jediným majetkom, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok žalobcu. Súd prvej inštancie nemal zo strany žalobcu osvedčenú akúkoľvek dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie, pretože žalobca v návrhu uviedol len možnosť konania dlžníka, ktoré by mohlo ohroziť výkon rozhodnutia a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by dôvodne vzbudzovali obavu, že by žalovaní chceli nehnuteľnosti scudziť, prenajať, zaťažovať záložným právom. Samotná existencia dlhu nie je dostatočným osvedčením skutočnosti odôvodňujúcej vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že exekúcia v danej veci ešte nebola začatá. Súčasne poukázal na zásadu proporcionality v súvislosti s tým, že v danej veci by pohľadávka bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo
vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, s návrhom na jeho zmenu vyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne navrhol zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne dôvodil, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Žalobca právoplatným rozsudkom osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovaným 1/, 2/, ako i existenciu spôsobilého predmetu záložného práva. Na predmetnom liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe V - 1400/2019, z čoho vyplýva, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam sa vedie vkladové konanie. Žalobcovi je známe, že ide o konanie na základe darovacej zmluvy. V danej veci ide nepochybne o prevod vlastníckeho práva žalovaných na tretiu osobu a teda zníženie ich majetku. Je tu preto dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaní nedisponujú finančnými prostriedkami alebo iným majetkom, z ktorého by dlh voči žalobcovi mohli uhradiť. Žalovaní sa obrátili na žalobcu so žiadosťou o splátky, s čím žalobca súhlasil pod podmienkou úhrady aspoň jednej splátky (do 24.02.2019). Žalobcovi na účet žiadna úhrada zo strany žalovaných pripísaná nebola. O skutočnosti, že žalovaní nedisponujú finančnými prostriedkami alebo iným majetkom (okrem uvedených nehnuteľností), z ktorého by svoj dlh voči žalobcovi mohli uhradiť, svedčí aj už predložená emailová komunikácia zo dňa 28.1.2019, v ktorej právny zástupca žalovaných oznamuje právnemu zástupcovi žalobcu, že finančná situácia žalovaných neumožňuje úhradu dlhu naraz. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcu. Žalobca sa nestotožnil ani s odôvodnením súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zásadu proporcionality. Danú vec pokladá za príklad denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Súd prvej inštancie predložil spis odvolaciemu súdu dňa 5.8.2019.
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu už nie je možné vyhovieť.
6. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 185 ods. 2 a 3 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
8. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného
práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155 s.).
9. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť tieto jeho základné predpoklady: a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
10. Po predložení veci odvolaciemu súdu bolo zistené z katastra nehnuteľností ako verejného registra, že vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nie sú žalovaní 1/ a 2/, o čom svedčí aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXX (k. ú. J. Q. K., obec J. Q. K., okres Dunajská Streda). Nehnuteľnosti (pozemok parc. č. 537/35 a pozemok parc. č. 537/38) boli prevedené darovacou zmluvou na tretiu osobu: R. J., nar. X. K. XXXX, bytom D. Y., N. Q. XXX/XX (vklad povolený 10.7.2019, V 1400/2019). Na skutočnosť, že k prevodu môže dôjsť, poukázal žalobca už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čím odôvodňoval svoju obavu z ohrozenia výkonu exekúcie. Na uvedenú skutočnosť (zmenu vlastníckeho práva) však nemohol odvolací súd neprihliadať, keďže skutkové tvrdenie žalobcu v návrhu bolo v rozpore so skutočnosťou zápisu vlastníka nehnuteľností na liste vlastníctva.
11. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP jednoznačne vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka (v danom prípade žalovaných 1/, 2/). Výklad CSP nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné (čl. 3 ods. 2 veta prvá CSP). K momentu zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach rozhodnutím súdu, musia byť tieto vo vlastníctve dlžníka, čo v odvolacom konaní v predmetnej veci nebolo splnené (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.7.2019 sp. zn. 10Co/147/2019, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 19.4.2018 sp. zn. 14Cob/63/2018, ods. 15 uznesenia Krajského súdu v Trenčíne z 19.4.2018 sp. zn. 4Co/79/2018). Označené nehnuteľnosti prestali byť vlastníctvom žalovaných 1/, 2/ ako dlžníkov a preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie nebolo možné.
12. Posudzovanie odvolacích námietok žalobcu pre rozhodnutie odvolacieho súdu by nebolo právne významné. Vec bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie o odvolaní žalobcu dňa 5.8.2019, t. j. po povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby, teda po zmene vlastníckeho práva.
13. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne v časti, v ktorej súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, a to z iného dôvodu.
14. Odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania zmenil tak, že žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru o potrebe aplikovať § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.
15. Súd prvej inštancie taktiež správne konštatoval, že nárok na náhradu trov konania v predmetnej veci vznikol úspešným žalovaným 1/, 2/, keďže návrh žalobcu bol zamietnutý. Pretože v konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/, ale žiadne trovy im preukázateľne nevznikli (pretože do konania pred súdom prvej inštancie neboli zapojení), žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nemal byť priznaný. V situácii, keď súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, úspešnej strane môže nárok na náhradu voči neúspešnej protistrane priznať, alebo nepriznať. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď stranám (úspešnej aj neúspešnej) nárok na náhradu trov konania nepriznal (teda aj strane, ktorej nárok na náhradu trov konania ani nevznikol).
16. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní, podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ sa do odvolacieho konania nezapojili (nevykonali žiaden procesný úkon), vznik trov na ich strane nebol
preukázaný, žalovaným 1/, 2/ náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
18. Písomné odôvodnenie uznesenia vypracovala JUDr. Terézia Mecelová (sudca spravodajca).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.