Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/79/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu IPAX s.r.o., so sídlom Trenčianske Teplice, SNP 81, IČO: 36 347 299, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Klimčo s.r.o., so sídlom Bobot 176, proti žalovanej R.. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. nad L., T. XXX/XX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. decembra 2017 č. k. 7C/103/2017-19, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom v Novom Meste nad Váhom pre katastrálne územie V. R. nad L. zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. XX nachádzajúci sa na 9. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, vchod XX postavenom na parcele registra "C" č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, včítane CKN parcely č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2 a včítane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6658/206975 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX a CKN parcele č. XXXX, v prospech žalobcu - spoločnosti IPAX s.r.o., so sídlom Trenčianske Teplice, SNP 81, IČO: 36 347 299, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky, ktorá predstavuje nárok žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 20.136,80 eura s príslušenstvom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej - odporovacia žaloba. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa odporovacou žalobou vo veci samej domáha určenia, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 02.03.2015 medzi O. T. a žalovanou, ktorou bolo na žalovanú prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom v Novom Meste nad Váhom pre katastrálne územie V. R. nad L. na liste vlastníctva č. XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná. V odôvodnení žaloby žalobca tvrdí, že doposiaľ neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom zo dňa 28.03.2017 č. 3C/136/2014 zaviazal súd žalovanú O. T. zaplatiť žalobcovi IPAX s.r.o. sumu 20.136,80 eur s 5,75%-ným p.a. úrokom z omeškania zo sumy 20.136,80 eur od 07.05.2013 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasne s podaním odporovacej žaloby podal žalobca aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhol, aby súd vydal najprv uznesenie, v ktorom zabezpečovacím opatrením zriadi na dotknutých nehnuteľnostiach žalovanej záložné právo za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu, keďže existuje dôvodná obava, že exekúcia tejto pohľadávky je ohrozená. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Lustráciou v súdnom registri - z rozsudku tamojšieho súdu č. k. 3C/136/2014-239 zo dňa 28.03.2017 zistil, že O. T. je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 20.136,80 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 20.136,80 eura od 07.05.2013 do zaplatenia, a to troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v

Trenčíne dňa 24.10.2017 rozsudkom sp. zn. 6Co/375/2017-285 rozsudok okresného súdu potvrdil. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, Okresný úrad, katastrálny odbor v V. R. nad L. pre katastrálne územie V. R. nad L. súd zistil, že O. T. Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena previedla vlastnícke právo k svojej nehnuteľnosti, ktorú vlastnila, t.j. k bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na parc. č. XXXX s príslušenstvom, na svoju dcéru Q. P.. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je zlepšiť postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na ním určený majetok dlžníka

- t.j. na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka (v prípade, ak dlžník ukrátil práva veriteľa prevodom svojho majetku na ďalšiu osobu, tak na majetok tejto tretej osoby, v prípade ak veriteľ súčasne podá odporovaciu žalobu) na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá je alebo by mohla byť v budúcnosti judikovaná, s cieľom zamedziť alebo zmierniť možné riziko nebezpečenstva neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Takýmto postupom získa veriteľ postavenie záložného veriteľa, a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Nárok žalobcu sa javí reálne ohrozený, keďže žalobca osvedčil naliehavosť potreby pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd rozhodol, že návrhu žalobcu vyhovel. Žalobca svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukázal existenciu pohľadávky, dôvodnosť svojho tvrdenia, pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným zabezpečovacím opatrením a dostatočne osvedčil ohrozenie svojho práva, teda že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadeným zabezpečovacím opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného, pretože ide o zabezpečovacie opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne z dôvodov uvedených v ustanovení § 333 a nasl. a to najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 343 ods. 1 - 3, § 344, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 CSP. Podľa § 262 odsek 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že napadnuté uznesenie je nesprávne a nevykonateľné, nakoľko podľa jej názoru na vydanie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Rovnako súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na ust. § 343 ods. 1 CSP, podľa ktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Uviedla, že dňa 20.12.2017 vydal Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor katastrálny rozhodnutie č. vkladu L ktorým došlo k vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech novej vlastníčky I. N., ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla dobromyseľne od žalovanej. V deň doručenia napadnutého uznesenia (ktorý je súčasne aj dňom vykonateľnosti napadnutého uznesenia), teda nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko ich novou vlastníčkou je tretia osoba (I. N.), ktorá nie je stranou sporu a rovnako nie je ani dlžníčkou odporcu. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že nie je splnená primárna podmienka uvedená v § 343 ods. 1 a to, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje podané odvolanie v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že návrh na vklad kúpnej zmluvy medzi žalovanou a I. N. bol katastrálnemu odboru doručený dňa 18.12.2017, teda len dva dni pred povolením vkladu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná, po tom, čo zistila od poštovej doručovateľky, že jej je doručovaná zásielka zo súdu, urobila tento absolútne neplatný právny úkon s osobou blízkou, I. N., na ktorú formálne previedla danú nehnuteľnosť s tým, že musela zaplatiť osemnásobok riadneho správneho poplatku za zrýchlené konanie. Je nepochybné, že na katastri pôsobila, ak nie korupcia, tak rozhodne výnimočná ústretovosť, nakoľko podľa zákona o správnych poplatkoch v zrýchlenom konaní sa rozhoduje do 15 dní od doručenia podania. Zjavne tu došlo ku kolízií dvoch rozhodnutí dvoch orgánov a to jedného orgánu štátnej moci

- súdu a jedného orgánu štátnej správy - okresného úradu. Podľa jeho názoru nemôže mať prednosť rozhodnutie orgánu miestnej štátnej správy pred rozhodnutím súdu, pokiaľ ich výroky sú v kolízií a boli vyslovené, resp. vykonateľné a účinné v totožný deň. A to naviac za okolností, že dotknutý právny úkon je zjavne fingovaný, účelovo vykonaný, absolútne neplatný a učinený zjavne v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že uvedené tvrdenia sú ničím nepodložené nezmysly, fabulácie a obvinenia všetkých možných osôb, cez kupujúcu, kataster až

po poštu. Poukázala na to, že predmetný byt predávala už dlhší čas, pričom naposledy to bolo prostredníctvom realitnej kancelárie K. realitná spoločnosť s.r.o., s ktorou uzavrela dňa 30.10.2017 zmluvu o sprostredkovaní. Táto realitná kancelária v rámci poskytovaných služieb aj vyhľadala kupujúcu I. N. (ktorú predtým ona vôbec nepoznala) a vypracovala aj kúpne zmluvy a návrh na vklad, pričom aj tieto dokumenty podala na kataster v rámci zrýchleného konania. Za uvedené služby bola fakturovaná odmena 1.500,- eur faktúrou zo dňa 18.12.2017. Rovnako katastrálne konanie a doručovanie písomností prebehlo štandardným spôsobom a ničím nevybočilo zo zaužívaných zvyklostí a zákonných podmienok.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že I. N. je blízkou osobou žalovanej a žalovaná dodatočne vyfablikovala zo svojím známym R. L. zmluvu o sprostredkovaní a faktúru a predpokladá, že týmto priehľadným krokom posunie svoju dôkaznú pozíciu. Je evidentné, že pokiaľ podpisy strán na danej zmluve nie sú overené, že pokiaľ sprostredkovateľ nie je platcom DPH a že pokiaľ účtovníctvo je v jeho držbe a tento môže kedykoľvek urobiť v ňom potrebné úpravy, nebolo potom pre dané osoby žiadnym problémom vyprodukovať dodatočne takúto zmluvu. V danej právnickej osobe ide o jednoosobovú obchodnú spoločnosť, ktorej konateľ fakticky nepodlieha žiadnej vnútornej kontrole. Faktom je, že dotknutý byt žalovanej táto obchodná spoločnosť a ani žiaden iný inzerent nikdy na žiadnom portáli neinzeroval a neponúkal na predaj. O tom, že žalovanou doložená sprostredkovateľská zmluva i faktúra sú falzami svedčí tiež kolízia faktov z nich vyplývajúcich, keď žalovanej mala byť fakturovaná celková suma 1.700,- eur a nie 1.500,- eur, pokiaľ zaplatila správny poplatok za zrýchlené konanie vo výške 266,- eur. Trval na tom, že zo strany žalovanej išlo o fingovaný právny úkon a žalovaná zaplatila správny poplatok za zrýchlené vkladové konanie nepochybne na pokyn svojej matky a v jej záujme. Ďalej uviedol, že opätovne overil situáciu v dotknutom bytovom dome a zistil, že v dotknutom byte naďalej býva matka žalovanej O. Y. a jej druh, v byte teda vôbec nebýva I. N..

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

9. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia.

11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť okrem iného vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Zo zákonnej formulácie ust. § 343 ods. 1 možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: - zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, - spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, - zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, - existencia

obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej osoby je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Zabezpečovacie opatrenie nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok a podobne.

12. Žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, uzatvorenej dňa 02.03.2015 medzi O. T. (dlžníčkou žalobcu) ako darkyňou a žalovanou R.. Q. P. ako obdarovanou, na základe ktorej nadobudla žalovaná vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. V. R. nad L., podrobne špecifikovaným v petite žaloby. Žalobca spolu so žalobou vo veci samej podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil potrebou, aby sa do majetkovej podstaty O. T. vrátila jej vec, z ktorej môže byť v nasledujúcej exekúcii uspokojená jeho judikovaná pohľadávka. Žalobca tiež uviedol, že jeho naliehavý právny záujem vyplýva z obavy, že s ohľadom na absenciu iného relevantného majetku O. T., bude exekúcia dotknutého rozsudku 3C/136/2014 reálne nevykonateľná. Žiadal preto, aby súd zabezpečovacím opatrením zriadil na dotknutých nehnuteľnostiach žalovanej záložné právo za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky, keďže existuje dôvodná obava, že exekúcia tejto pohľadávky je ohrozená.

13. Na základe návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca preukázal existenciu pohľadávky, dôvodnosť svojho tvrdenia, pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným zabezpečovacím opatrením a dostatočne osvedčil ohrozenie svojho práva, teda, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Lustráciou v súdnom registri zistil, že rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 3C/136/2014-239 zo dňa 28.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.10.2017, č. k. 6Co/375/2017-285 bola O. T. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.136,80 eur s príslušenstvom, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. V. R. nad L. ďalej zistil, že O. T. darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na svoju dcéru Q. Budinskú - žalovanú. Q., že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je zlepšiť postavenie veriteľa a to zriadením záložného práva na ním určený majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá je judikovaná s cieľom zamedziť alebo zmierniť možné riziko nebezpečenstva neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Nárok žalobcu sa javí reálne ohrozený, keďže žalobca osvedčil naliehavosť potreby pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla žalovaná na základe darovacej zmluvy.

14. Odvolací súd tento právny názor súdu prvej inštancie nepovažuje za správny.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z ust. § 343 ods. 1 vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprichádza preto do úvahy v konaniach, v ktorých predmetom je určenie vlastníctva, prípadne iný určovací nárok. V danom prípade je predmetom konania určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom žalobcu O. T. a žalovanou), pričom žalovaná nie je dlžníkom žalobcu, ale je osobou, ktorá bola účastníkom odporovateľného právneho úkonu a mala z neho prospech. Žalovaná sa ani v prípade úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu nestáva dlžníkom veriteľa, týmto naďalej zostáva pôvodný dlžník (O. T.). Predmetom záložného práva, ktoré žiada žalobca zabezpečovacím opatrením zriadiť nie sú nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka žalobcu (O. T.), preto nebol splnený predpoklad pre jeho nariadenie. Odvolací súd teda v danej veci vychádzal z toho, že v rámci konania o odporovacej žalobe sa neuplatňuje peňažná pohľadávka (jedná sa o určovaciu žalobu) a popritom žalovaná nie je dlžníčkou žalobcu, keďže ňou je O. T.. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2018 z 18.01.2018, v ktorom ústavný súd prijal obdobný právny záver. Na základe uvedeného odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel

k záveru, že žalobca neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle podaného návrhu.

16. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní dôvodila, že v súčasnosti už nie je vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, nakoľko tieto previedla kúpnou zmluvou na tretiu osobu (I. N.), k tomu je potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia) osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, je pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd neprihliada. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vydal uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dňa 18.12.2017, pričom z listinných dôkazov predložených žalovanou v odvolacom konaní vyplýva, že vklad kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na I. N. bol povolený Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor dňa 20.12.2017, č. vkladu L Odvolací súd preto k týmto novým skutočnostiam, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie neprihliadal a preto sa nimi podrobnejšie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal. Bez ohľadu na tieto nové skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie, odvolací súd vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor (v bode 15) dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .