Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/9/2019

Zmenené rozhodnutím 10Co/218/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobcu: H. J. O., nar. X. H. XXXX, bytom X. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Gabriel Szabó, Kolárovo, Kostolné námestie 32, proti žalovaným: 1/ R. J., nar. XX. D. XXXX, bytom D. Y., N. Q. XXX/XX, 2/ G. J., nar. XX. G. XXXX, bytom D. Y., N. Q. XXX/XX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 22. marca 2019 č. k. 9C/9/2019-62 takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznáva. II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: H. J. O., bytom X. XXX, X., zastúpený: JUDr. Gabriel Szabó, advokát, Kostolné nám. 32, Kolárovo, IČO: 42200598, proti žalovaným: 1) R. J., Q.. XX.XX.XXXX, bytom N. Q.. XXX/XX, D. Y., 2) G. J., Q.. XX.X.XXXX, bytom N. Q.. XXX/XX, D.Á. Y., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Sporovým stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobcu, k nehnuteľnosti Okresného úradu, D. Y., odbor katastrálny na LV č. XXX pre kat. územie J. Q. K., parcely registra „. R.. Č. .XXX/XX o výmere XXX m2, záhrada , R..Č..XXX/XX o výmere XX J.2, M. R. G. Q., v spoluvlastníckom podiele X/ X žalovaných, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade vo výške X.XXX,XX€s príslušenstvo úrokom s omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy od 1.11.2014 a pohľadávky žalobcu voči žalovaným vo výške 2.838,66€ s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 2.088,14€ od1.11.2014 , zo sumy 750,52€ od 2.12.2015, ktoré vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 16Cb/335/2015-272 zo dňa 11.7.2017 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21Cob/137/2017-299 zo dňa 27.11.2018.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní sú spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany prípadného budúceho uspokojenia svojej peňažnej pohľadávky v sume voči žalovanému v 1.rade 4.960,73 eur s príslušenstvom a voči žalovaným vo výške 2.838,66 eur s príslušenstvom vzniknutej nároku na náhradu škody., ktorý mu bol priznaný s právoplatnými rozsudkami súdov vo výške ako sú uvedené v ods.1 tohto uznesenia žalobca má za to, že prípadná exekúcia je ohrozená z dôvodu, že žalovaní nedisponujú finančnými prostriedkami alebo iným majetkom , z ktorých by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Žalovaní navrhli dlh uhradiť v mesačných splátkach , avšak ku podaniu návrhu ,nedošlo k uzavretiu takej to dohody , ba pri e-mailovej komunikácii sľúbili prvú splátku zaplatiť do 15.02.2019 resp. do 24.02.2019, zaslali iba splátku 400 eur s dátumom splatnosti 22.02.2019.Podla názoru žalobcu žalovaní so svojimi sľubmi uhradiť dlh iba úmyselne naťahovali čas za účelom a oddialiť podanie návrhu na začatie exekučného konania. Žalobca opakovane poukázal, že žalovaných finančná situácia neumožňuje úhradu dlhu v jednej sume , že nedisponujú s iným majetkom, či už hnuteľným, alebo nehnuteľným, ktorých hodnota ,by na uspokojenie pohľadávky žalobcu postačovala. Preto sa obáva z ohrozenia exekúcie v takej intenzite, ktorá odôvodňuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

3. Podľa § 343 ods.1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) , (1)Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

4. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 2, 3 C.s.p., (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

9. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - zriadenie záložného práva nie sú splnené. Žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalovaná nemá vyrovnaný svoj dlh, ktorého zaplatenia sa domáha v predmetnom konaní vo veci samej a má obavy že exekúcia rozhodnutia vo vyššie uvedenej veci bude ohrozená, keď žalovaná môže voľne nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, a jediným relevantným majetkom, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok žalobcu je práve predmetná nehnuteľnosť.

10. Z citovaného zákonného ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany veriteľa na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Účelom nariadenej dočasnej úpravy je zabrániť spôsobeniu značnej a ťažko odstrániteľnej ujmu žalobcovi, spočívajúcej v nemožnosti uspokojenia jeho pohľadávky. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe takejto úpravy. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez takéhoto opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

12. Zabezpečovacie opatrenie, o vydanie ktorého žiada žalobca je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ust.§ 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

13. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho marenia exekúcie. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p.

14. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie.

15. Preskúmaním podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd nemá zo strany žalobcu osvedčenú akúkoľvek dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie. Žalobca v návrhu len označil takúto možnosť konania dlžníka, ktorá by mohla ohroziť výkon konečného rozhodnutia. Neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré môžu dôvodne vzbudzovať jeho obavy, že by žalovaná chcela spornú nehnuteľnosť scudziť, prenajať, zaťažovať záložným právom. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že žalovaná nemá vyrovnaný svoj dlh, že má obavy, že bude s nehnuteľnosťou nakladať, nie je dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov. Pre vyhovenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ale nepostačuje skutočnosť, že dlžník neuhradil dlh. Zákon vyžaduje hodnoverné osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená a u dlžníka musí ísť o konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri exekúcii, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; R 20/1998). Iba samotné tvrdenie o existencii dlhu a o možnom konaní dlžníka, ktoré by mohlo ohroziť výkon konečného rozhodnutia, nemožno považovať za osvedčenie dôvodnej obavy zo zmarenia exekúcie. Žalobca ničím neosvedčil vykonávanie takých úkonov zo strany dlžníka, ktorými by dochádzalo k zbavovaniu sa majetku a ktoré by vzbudzovali dôvodnú obavu zo zmarenia budúcej exekúcie. Súdu neušlo pozornosti , že exekúcia v danej veci ešte nebola začatá.

16. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv žalovanej s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovanej, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovanej a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jej vlastníckeho práva. V danej veci by pohľadávka eur s prísl. bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti.

17. Na základe uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenie, súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil také skutočnosti, ktoré by mu mohli spôsobiť vznik ujmy, ktorú neskôr nebude možné napraviť, preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.

18. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu zriadením záložného práva aj v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca svoje tvrdenia neosvedčil , nepreukázal okrem LV č. XXX pre kat územie J. Q. K., rozsudkov okresného a krajského sudu a e- mailovej komunikácii medi stranami sporu a ich právnych zástupcov iný dôkaz nepredložil.

19. V prípade ak však v budúcnosti dôjde k zmene skutkových okolností, odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a teda strany sa môžu opätovne obrátiť na konajúci súd.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Pri rozhodovaní o trovách konania dospel súd k záveru, že nárok na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. patrí v tomto prípade v celom rozsahu žalovaným, keďže mali vo veci plný úspech. S poukazom na to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní doposiaľ v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli, rozhodol súd o trovách tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom tunajšieho súdu, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).