Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/114/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: LÁNY s.r.o., so sídlom Fučíkova 29, 908 51 Holíč, IČO: 46 663 177, zast.: JUDr. Jozefom Jeseničom, advokátom so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 519 174, proti žalovanému: MH Invest, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, zast.: MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, o určenie vyššej náhrady za vyvlastnenie pozemkov o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. -193 zo dňa 16.4.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -193 zo dňa 16.4.2019 v časti trov konania mení tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 9.2.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia primeranej výšky náhrady za vyvlastnenie pozemkov. Rozhodnutím Okresného úradu X. č. OU-NR-OVBP2-2015/042639-007 zo dňa 21.12.2015 bola žalobcovi priznaná suma 5.487,24 eur, ktorú mal povinnosť uhradiť žalovaný. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. 09032/2016/B624-SV/07/07603/ka zo dňa 10.2.2016 odvolanie žalobcu zamietlo a potvrdilo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalobca sa domáhal, aby súd prvej inštancie určil primeranú výšku náhrady za vyvlastnenie pozemkov, o ktorej rozhodli správne orgány.

3. Podaním zo dňa 10.4.2019 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že rozhodnutím iných orgánov a v iných správnych a súdnych konaniach odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná a teda odpadol dôvod pre pokračovanie v súdnom konaní. Žalobca žiadal nepriznať stranám sporu právo na náhradu trov konania z dôvodu, že vzatie žaloby späť je spôsobené bez zavinenia žalobcu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. a žiadnej zo strán sporu súd nepriznal náhradu trov konania vychádzajúc z podania žalobcu a skutočností ním uvádzané.

4. Proti uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote z dôvodov podľa ust. ,, a žalovaný odvolanie. V odvolaní o. i. uviedol, že nesúhlasí s postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom náhrady

trov konania. Súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu s poukazom na ust. , toto ustanovenie prestavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. , podľa ktorého „nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal“. Je toho názoru, že žalovaný svojim konaním žiadnym spôsobom nezavinil, že súdne konanie sa muselo zastaviť, keďže z bodu 2 uznesenia je zrejmé, že dôvodom boli skutočnosti, na ktoré nemal žalovaný žiaden vplyv. Z uvedeného je zrejmé, že dôvodom na späťvzatie žaloby nebolo konanie, či nekonanie žalovaného. Žalovaný je presvedčený, že na použitie ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky, t.j. v predmetnom súdnom konaní neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech. Okresný súd vo svojom uznesení navyše absolútne nedostatočne odôvodnil, resp. fakticky vôbec neodôvodnil použitie ustanovenia , preto z tohto dôvodu žalovaný považuje uznesenie za nepreskúmateľné, zmätočné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy najmä v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Rovnako nestačí, ak súd v rámci odôvodňovania rozhodnutia len odkáže na výpoveď alebo písomné podanie strany sporu (tak ako to stroho v bode 9 uznesenia urobil Okresný súd), v ktorej strana sporu uvádza dôvody oprávňujúce súd rozhodnúť podľa . Z odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktorým súd nepriznal strane sporu nárok na náhradu trov konania musí byť vždy možné jednoznačne zistiť, z akých dôkazných prostriedkov vychádzal súd pri svojich zisteniach, na základe ktorých nakoniec ustálil záver, že daný posudzovaný prípad spĺňa podmienky uvedené v .

6. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle ust. vydal uznesenie, ktorým mení uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -193 zo dňa 16.4.2019 vo výroku II. o náhrade trov konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania od žalobcu v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne prvostupňový súd samostatným uznesením, alebo alternatívne v zmysle ust. v súlade s ust. uznesenie vo výroku II. o náhrade trov konania žalovaného ruší a vec vracia Okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s odvolaním žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu je dôvodné.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení . Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové

zistenie, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia v spojení s .

12. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.

13. V danom prípade bola žaloba na určenie vyššej náhrady za vyvlastnenie pozemkov v k. ú. Čakajovce voči podniku v zmysle podaná dňa 9.2.2017. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie určil, že náhrada za vyvlastnenie určená žalobcovi v rozhodnutí Okresného úradu X. č. OU-NR-OVBP2-2015/042639-007 zo dňa 21.12.2015 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR m č. 09032/2016/B624-SV/07/07603/ka zo dňa 10.2.2016 je neprimerane nízka a zároveň určil, že žalobcovi patrí primerane náhrada v sume 157,02 eur za m2, t.j. pri výmere 363,15 m2 suma 57.021,81 eur za vyvlastnené pozemky. Žalobca podaním zo dňa 10.4.2019 zobral žalobu v plnom rozsahu späť z dôvodu, že vyvlastňovacie rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 09032/2016/B624-SV/07/07603/ka zo dňa 10.2.2016, Okresného úradu X. č. OU-NR-OVBP2-2015/042639-007 zo dňa 21.12.2015 boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.7.2016, sp.zn. -115 v spojení s rozsudkom NS SR zo dňa 28.2.2018, sp.zn. a vyvlastňovacie konanie bolo právoplatne zastavené rozhodnutím Okresného úradu X., odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 26.11.2018, č. OU-NR-OVBP2-2018/035600-005 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 18.2.2019, č. 08171/2019/SV/14993. Tak odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná a teda odpadol dôvod pre pokračovanie v predmetnom súdnom konaní. Žalobca ďalej uviedol, že z dôvodu, že rozhodnutím iných orgánov a v iných správnych a súdnych konaniach odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná a teda odpadol dôvod pre pokračovanie v súdnom konaní, berie žalobu späť v celom rozsahu a v zmysle ust. žiada, aby súd konanie zastavil. Žalobca mal za preukázané, že z jeho strany nešlo o bezdôvodné uplatnenie práva a späťvzatie žaloby je spôsobené bez zavinenia žalobcu a v dôsledku nových skutočností. Preto navrhol, aby súd nepriznal stranám sporu právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia s poukazom na ust. .

14. Odvolací súd opätovne uvádza, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.6.2011 sp.zn. -11). Náhrada trov konania v prípade, že niektorá strana procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi ust. . Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2008 sp.zn. ).

15. Odvolací súd podotýka, že žalobca ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval začatie súdneho konania. Žalobca v priebehu konania doručil súdu prvej inštancie písomné podanie, ktorým vzal žalobu späť. Tým prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Dôvodom späťvzatia podľa žalobcu bola skutočnosť, že rozhodnutím iných orgánov a v iných správnych a súdnych konaniach odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná a teda odpadol dôvod pre pokračovanie v súdnom konaní. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalovaného, že tento svojím konaním nezavinil, že sa súdne konanie muselo zastaviť, nakoľko dôvodom zastavenia konania boli skutočnosti, na ktoré nemal žalovaný žiadny vplyv. Preto mal žalovaný právo na náhradu trov konania v zmysle ust. , ktoré mal aplikovať súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania.

16. Odvolací súd v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie , ktorého aplikáciu navrhol žalobca v späťvzatí žaloby. Aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru,

že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Je akceptovateľné, aby išlo tak o skutočnosti súvisiace s priebehom konania, ako aj o skutočnosti existujúce mimo konania (najčastejšie pomery strany). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

17. Ustanovenie predpokladá pre aplikáciu tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Aplikácia tohto ustanovenia má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné použitie ustanovenia , nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho aplikáciu. Odvolací súd poukazuje práve na dôvod späťvzatia žaloby prezentovaný žalobcom, a to že rozhodnutím iných orgánov a v iných správnych a súdnych konaniach odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná a teda aj dôvod pre pokračovanie v predmetnom súdnom konaní. Je preto zrejmé, že žalobca vzal svoj návrh späť nezávisle na správaní žalovaného. Z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania a preto musí znášať procesné dôsledky s tým spojené. Podľa odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia , pretože nie sú splnené dve základné podmienky a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základe zásady rozhodovania o trovách konania, ktorou je v tomto prípade zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku náhrady trov konania podľa zmenil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% v zmysle ust. .

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s ust. , o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie ( a ).

20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3.0 ( tretia veta v zení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).