Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoKR-19-2018.pdf
PDF · 104.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: L.. U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. J. XXXX/XX, XXX XX Z. D. S., právne zastúpený JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, AK Alena Zadáková a spol., Kováčska 32, 040 01 Košice, proti žalovanému: v 1/ rade JUDr. Štefan Straka, Krmanova 1, 040 01 Košice, bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu Geotechnik
- holding, a.s., Chrapčiakova č. 7, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 214 167, v 2/ rade CONSULT OFFICE, spol. s r.o., Jantárová 30, 040 01 Košice, IČO: 45 561 311, právne zastúpeného Mgr. Petrom Kocákom, advokátom, Rožňavská 8, 045 01 Moldava nad Bodvou, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.2.2018 č.k. 32Cbi/7/2016-98 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalovanému v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorú je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, že žalobca bol predsedom predstavenstva spoločnosti Geotechnik - holding a.s. a jej väčšinovým vlastníkom. Na uvedenú spoločnosť bol vyhlásený konkurz na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31K/43/2008 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade viedol spor voči žalobcovi na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 27Cb/37/2009, ktorý bol právoplatne ukončený a žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému v 1/ rade istinu vo výške 104.363,43 eur s prísl., teda do konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný v 1/ rade na základe súhlasu veriteľského výboru uzavrel so žalovaným v 2/ rade dňa 23.6.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávky a následne dňa 13.5.2015 dodatok, ktorým bola postúpená pohľadávka špecifikovaná. V žalobe žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade postúpil pohľadávku ešte skôr v rámci konkurzného konania, než bol ukončený súdny spor vedený na Okresnom súde Košice I o zaplatenie 104.363,43 eur. Ďalej uviedol, že listom zo dňa 16.12.2014 doručil žalovanému v 1/ rade jednostranný zápočet, ktorým započítal svoju splatnú pohľadávku voči žalovanému v 1/ rade. Zmluvu medzi žalovaným v 1/ a 2/ rade o postúpení pohľadávky zo dňa 23.6.2014 považuje žalobca za neplatnú z dôvodu, že návrh nebol zverejnený v Obchodnom vestníku a bolo mu odňaté právo na podanie opravného prostriedku resp. iného právneho postupu. Zmluvu považuje za právny úkon v rozpore s poctivým obchodným stykom, a to vzhľadom k tomu, že pohľadávka v čase postúpenia neexistovala, keďže rozhodnutie Okresného súdu Košice I nebolo právoplatné a jednak z dôvodu, že cena, za ktorú bola pohľadávka postúpená
bola minimálna, čo bolo v rozpore so záujmami veriteľov. Listom zo dňa 12.11.2015 oznámil žalobca žalovanému v 2/ rade, že odstupuje od zmluvy.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem pri určovacej žalobe, ktorý musí byť kvalifikovaný a musí existovať v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie sa nezaoberal žalobou vo veci samej. Ďalej poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia aj na to, že žalobca nie je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie určovacej žaloby uzavretej medzi žalovaným v 1/ a 2/ rade, a preto žalobu zamietol.
4. Právne súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie ust. § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), § 161 ods. 1 CSP, § 137 písm.c/ CSP, § 44 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka, § 524 Občianskeho zákonníka, § 526 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka a trovy konania odôvodnil ust. § 251 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd určil, že Dohoda o postúpení pohľadávky zo dňa 23.6.2014 uzavretá medzi žalovaným v 1/ a žalovaným v 2/ rade je neplatná a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorú je povinný nahradiť žalovaný v 1/ a 2/ rade, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
6. Žalobca považuje rozsudok za nezákonný a odvolanie opiera o dôvody ust. § 365 ods. 1 písm.b/, e/, f/, g/ a h/ CSP.
7. K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnom procesnom postupe v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm.b/ CSP žalobca uviedol, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 8.2.2018 navrhol vypočutie žalobcu, čo okresný súd v rámci konania nepripustil. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil z dôvodu choroby a právny zástupca navrhol odročenie pojednávania. Takýto postup považuje žalobca za nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Žalobca mal v pláne na pojednávaní predložiť dôkazné prostriedky listinného charakteru, ktoré preukazovali zánik pohľadávky, ktorá mala byť postúpená na žalovaného v 2/ rade. Takáto námietka má významný vplyv na celkové posúdenie veci, keďže preukazuje, že žalovaný v 2/ rade nemohol nadobudnúť pohľadávku, keďže v čase postúpenia neexistovala. Súd prvej inštancie vyvodil záver o nepotrebnosti vypočutia žalobcu. Mal za to, že na zistený skutkový stav sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní, z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu.
8. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca v odvolaní uviedol, že za právne hodnotenie veci je možné považovať odseky 25. až 28., čo sa sporovej veci týka. Vychádzajúc z uvedených odsekov, okresný súd založil svoje rozhodnutie na dôvode, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby, ako aj to, že nie je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie určovacej žaloby, ktorou sa domáha vyslovenia neplatnosti zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade, ktorej nie je účastníkom (zmluvnou stranou), pričom sa z toho dôvodu nezaoberal žalobou vo veci samej. Okresný súd v rámci odseku 25. odôvodnenia uvádza, že vecnú legitimáciu v spore určení, či tu právny vzťah je alebo nie je má predovšetkým ten, kto je účastníkom daného právneho vzťahu. V odseku 26. odôvodnenia uvádza, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, pretože určením platnosti/neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.6.2014 sa postavenie žalobcu ako dlžníka nijako nezmení. Teda okresný súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, že žalobca nie je účastník zmluvy o postúpení pohľadávky a neexistencie naliehavého právneho záujmu, ale hlavne na judikatúre predloženej žalovaným v 2/ rade, ktorú nekriticky prevzal a aplikoval na skutkový stav ním zistený.
9. Žalobca s uvedeným právnym posúdením okresného súdu nesúhlasí a je toho názoru, že obsahuje v sebe chybu pri aplikácii práva, čím je daný tento odvolací dôvod. Uvedené odôvodnil tým, že judikatúra, na ktorej okresný súd svoj právny názor založil je prekonaná, a taktiež tým, že okresný súd nesprávne vyvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu.
10. Ak sa žalobou žalobca domáha určenia naliehavého právneho záujmu, ak v konaní je preukázané splnenie danej podmienky, tak mu svedčí aj aktívna vecná legitimácia a konajúci súd aktívnu vecnú legitimáciu už neskúma. Vychádzajúc zo skladby ust. § 137 CSP, ktorý normuje, čo možno procesným inštitútom - žalobou požadovať, prichádza žalobca k záveru, že skúmanie aktívnej vecnej legitimácie prichádza v úvahu najmä v prípade žaloby na splnenie, kedy takáto povinnosť jasne vyplýva z hmotného práva, čím je daný aj okruh osôb, ktoré sa splneniu práva môžu dožadovať. Keďže takúto argumentáciu nie je možné použiť v prípade určovacích žalôb, kedy hmotné právo dáva odpoveď najmä na otázku, či právo je alebo nie je, viaže zákonodarca postavenie aktívne legitimovanej osoby na splnenie inej podmienky, a tou je práve naliehavý právny záujem. Podmienka naliehavého právneho záujmu, tak pôsobí ako limitačný prvok proti „nezmyselným“ žalobám, ktorých výsledkom nie je priamo zabezpečenie ochrany práva právom chráneného záujmu, ale vytváranie stavu, ktorý vedie k podávaniu ďalších žalôb.
11. Argumentácia okresného súdu v odseku 25. - účastníkom právneho vzťahu, o ktorého určenie platnosti/neplatnosti sa v tomto spore koná, však žalobca nie je, preto nemá a v čase podania žaloby ani nemal aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, je nesprávna a nemá oporu v platnom práve. Takýto výklad by bol, podľa odvolateľa denegatio iustitiae par excellence. Nie je možné sa stotožňovať s názorom, ktorý tvrdí, že napriek tomu, že určité konania zákon postihuje neplatnosťou, tak tejto neplatnosti sa môže dovolávať, len účastníci právneho vzťahu, resp. osoby, ktoré zákon výslovne pomenováva. Správny výklad odpovedá na danú otázku, že neplatnosti sa môžu dovolávať osoby, ktoré na tom majú naliehavý právny záujem, a je už vecou judikatúry, ako tento pojem uchopí a definuje, pričom tento okruh môže plynutím času a s ohľadom na spoločenské okolnosti vyvíjať, keďže právo nie je systém rigidný ale systém živý slúžiaci spravodlivosti. Okresný súd prichádza k tomuto záveru nekritickým prebratím prekonaných judikátov, v rámci ktorých sa najvyššie súdy zaoberali inými otázkami a vytiahnuté právne vety zo súvislého textu odôvodnenia nie je možné aplikovať paušalizujúco.
12. Žalobca uviedol, že judikáty, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, a to rozsudok NS ČR sp.zn. 31Cdo/1328/2007 a rozsudok NS SR sp.zn. 4Obo/210/2001 nie je možné aplikovať na predmetný spor.
13. Odvolateľ v odvolaní ďalej poukázal na to, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc) sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a v konkrétnom prípade aj obsoletnosť ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (keďže k tejto úprave by sa nemohlo prihliadnuť). Správne preto odvolací súd považoval navrhovateľa za vecne legitimovaného na požadované určenie neplatnosti právneho úkonu (rozsudok NS SR z 28.1.2009 sp.zn. 1Cdo/76/2007).
14. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že sa domáha určenia neplatnosti postúpenia pohľadávky čoho priamym následkom v prípade vyhovenia žaloby je, že žalovaný v 2/ rade nie je veriteľom dlžníka.
15. Naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Pre určovací návrh je charakterteristická jeho preventívna povaha, miesto uplatnenia je predovšetkým tam, kde ním možno odstrániť stav ohrozenia práva, alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nie je možno dospieť iným vhodným právnym prostriedkom, tiež v prípadoch, keď určovací návrh účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jeho prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá vytvára právny rámec a je zárukou odvrátenia alebo obmedzenia budúcich sporov účastníkov.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že naliehavý právny záujem na strane žalobcu je v plnom rozsahu daný. Bez ohľadu na právnu kvalifikáciu určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, s postavenie žalobcu zmení, určovacia žaloba v tom prípade pôsobí ako procesný prostriedok, ktorý je schopný ochrániť postavenie žalobcu a odstraňuje stav ohrozenia práv žalobcu, kedy má plniť osobe, ktorá sa nikdy nestala veriteľom. Zdôraznil, že žalobca sa v rámci tohto konania môže v širšom rozsahu domáhať ochrany svojho práva a namietať, že žalovaný v 2/ rade sa nikdy nestal veriteľom, ako je to v rámci exekučného konania, kde je rozsah námietok značne limitovaný, preto je táto
žaloba účinný právny prostriedok ochrany práv žalobcu a priamo obmedzuje vznik prípadných sporov zo strany žalovaného v 2/ rade do budúcna.
17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2/ rade. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 6.2.2018 sp.zn. 32Cbi/7/2016 a žalovanému v 2/ rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a považuje ho za zákonný a spravodlivý. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, účelové a podané len za účelom obštrukcií a prieťahov v prebiehajúcom exekučnom konaní, ktoré je proti nemu vedené, keďže žalobca opakovane žiada o odklad exekúcie do právoplatného skončenia tohto súdneho konania, v dôsledku čoho poverený súdny exekútor nemôže riadne pokračovať v začatej exekúcii na majetok žalobcu.
18. Uviedol, že prejednanie sporu bez prítomnosti žalobcu bolo dôvodné. Ako výlučne účelový sa javí argument žalobcu, že chcel na pojednávaní predložiť dôkazné prostriedky listinného charakteru a že tak chcel urobiť v dôsledku toho, že je narušená jeho dôvera v riadne fungovanie orgánov verejnej moci či predchádzania rôznym neoprávneným prostriedkom obrany zo strany žalovaných alebo pretrvávajúcej „nespravodlivosti“. Pokiaľ žalobca pociťuje nedôveru v riadne fungovanie orgánov verejnej moci, alebo pretrvávajúcu „nespravodlivosť“ jedná sa výslovne o jeho subjektívne názory, ktoré nie sú ničím podložené a preukázané, ale sú založené zrejme len na tom, že tieto orgány nerozhodujú tak, ako by on sám chcel a ako by mu to vyhovovalo. Žalovanému v 2/ rade nie je zrejmé, čo žalobca myslel pod „neoprávneným prostriedkom obrany zo strany žalovaných“. Žalovaný v 2/ rade postupoval v prebiehajúcom konaní v súlade so zákonom, najmä v súlade s CSP a včas reagoval na všetky výzvy, ktoré mu boli zo strany súdu doručené, rovnako tak riadne a včas uplatňoval všetky prostriedky procesnej obrany. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal žiadny objektívny dôvod, prečo nepredložil listinné dôkazy, o ktorých tvrdí, že ich chcel predložiť pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti žalovaný v 2/ rade citoval ust. § 153 ods. 1, 2 CSP.
19. Podľa žalovaného v 2/ rade nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že právny zástupca na pojednávaní dňa 6.2.2018 navrhoval jeho vypočutie. Zo zápisnice z tohto pojednávania je zrejmé, že právna zástupkyňa žalobcu takýto návrh neurobila, a na výzvu súdu, či má návrhy na doplnenie dokazovania len uviedla, že sa pridržiava žaloby ako aj vyjadrení, ktoré sú založené v spise a teda, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania a nevyužíva svoje právo na záverečnú reč.
20. Žalovaný v 2/ rade sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.
21. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že skúmanie aktívnej vecnej legitimácie prichádza do úvahy, najmä v prípade žaloby na splnenie a že v prípade žaloby o určenie je potrebné skúmať len naliehavý právny záujem. Podľa žalovaného v 2/ rade v danej veci bolo potrebné skúmať tak aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby ako aj jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Preto súd prvej inštancie správne poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 31Cdo 1328/2007, keďže právny názor v ňom vyslovený možno považovať v judikatúre súdov za ustálený a potvrdzujú to aj rozhodnutia, na ktoré poukázal samotný žalobca vo svojom odvolaní. Avšak na daný prípad nemožno aplikovať rozsudok NS SR zo dňa 14.5.2008, sp.zn. 2Obo/49/2008, na ktorý poukázal žalobca v odvolaní, pretože sa v žiadnom prípade nejedná o totožný skutkový stav.
22. Podľa žalovaného v 2/ rade správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, pretože určením neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.6.2014 uzavretej medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade sa postavenie žalobcu ako dlžníka nijako nezmení. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože jeho právne postavenie ako dlžníka sa Zmluvou o postúpení pohľadávky nezmenilo, nestalo neistým, keďže aj pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky a aj po jej uzatvorení mal súdom judikovaný záväzok voči veriteľovi, ktorým už nie je žalovaný v 1/ rade, ale žalovaný v 2/ rade. Z uvedeného dôvodu ani vyhovujúci rozsudok by nemal pre žalobcu priaznivý dopad na jeho právne postavenie, pretože aj naďalej by zostal dlžníkom, ale voči inému veriteľovi. Navyše zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky obsiahnutej v Občianskom zákonníka je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke. Uvedené vyplýva aj z ust. § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda, ak má žalobca k dispozícií dôkazné prostriedky svedčiace o zániku
postúpenej pohľadávky, tak v prvom rade nič mu nebráni uplatniť ich v rámci prebiehajúceho exekučného konania a v druhom rade mu taktiež nič nebránilo tieto predložiť v konaní na súde prvej inštancie.
23. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.6.2018 k podaniu žalovaného v 2/ rade zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní.
24. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu, odvolací súd dodáva nasledovné:
25. Podľa § 137 písm.c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
26. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba na splnenie povinnosti). To znamená, že určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva, a naopak, nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie).
27. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Teda, súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v každom štádiu konania preukázanú. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.
28. Žalobca nepreukázal v konaní, že týmto sporom môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a ochranných záujmov. Žalobca by sa nikdy predmetnou žalobou nezbavil svojho záväzku, či už voči úpadcovi resp. postupníkovi (žalovanému v 2/ rade).
29. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
30. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 6.2.2018, mal možnosť predložiť dôkazy, resp. tieto mal možnosť predložiť žalobca v čase od podania žaloby až do vyhlásenia rozsudku. Odvolací súd mal zato, že toto procesné pochybenie nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto na túto námietku neprihliadol. Naviac žalobca predmetné dôkazy nepredložil ani v rámci odvolacieho konania.
31. Ďalej odvolací súd uvádza, že žalobca podaním zo dňa 16.12.2014 oznámil žalovanému v 1/ rade jednostranný zápočet, čím sám potvrdil, že pohľadávku úpadcu Geotechnik - holding a.s. uznáva. Preto tvrdenie žalobcu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu neprávoplatného rozsudku, o pohľadávke úpadcu vo výške 116.980,35 eur voči žalobcovi v čase postúpenia pohľadávky žalovaným v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade, považoval odvolací súd za irelevantné.
32. Odvolaciemu súdu neušla pozornosť, že Okresný súd Košice I dňa 10.9.2013 pod č.k. 27Cb/37/2009-341 rozsudkom zaviazal (žalovaného) žalobcu v tomto konaní na zaplatenie sumy 106.858,35 eur žalovanému v 1/rade. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu dňa 29.5.2014, teda ešte pred postúpením pohľadávky žalovaným v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade. Zmluva o postúpení bola uzavretá až dňa 23.6.2014. Teda aj toto tvrdenie žalobcu o tom, že pohľadávka žalobcu v čase postúpenia pohľadávky neexistovala považoval odvolací súd za nedôvodné.
33. K postúpeniu pohľadávky žalovaným v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade došlo v súlade so zákonom. Pohľadávka bola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty a následne odpredaná na základe rozhodnutia veriteľského výboru a k jej vylúčeniu nikdy nedošlo.
34. Za takejto situácie dospel odvolací súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).