Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-504-2017.pdf
PDF · 102.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/504/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, JUDr. Oľga Tatranská, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: V. G., P..: XX.XX.XXXX, X. Y. Z.W. X, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 359,72€ s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Stranám sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca s žalobou, podanou dňa 14.11.2017 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 359,72 € spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 72,19 € od 24.6.2017 do zaplatenia a plnú náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.6.2017 postupca SLSP a.s. postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníkovi.
3. Dňa 6.3.2009 postupca uzavrel so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli tiež VOP. Na základe uvedenej zmluvy poskytol postupca žalovanému peňažné prostriedky, ktorých čerpanie i splácanie ako aj ďalšie podmienky boli uvedené v zmluve a vo VOP.
4. Žalovaný nesplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil zmluvu. Pohľadávka ku dňu postúpenia činila 359,72 €, pozostávajúcu zo sumy dlžnej istiny 72,19 €, riadneho úroku 165,8 €, úroku z omeškania 46,73 €, a poplatkov 75 € tak, ako je špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok.
5. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy, obsah ktorých súd zároveň stručne v podstatných častiach oboznamuje: A/ zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.6.2017 + prílohu č. 1 (špecifikácia postupovanej pohľadávky), na základe ktorej bola žalobcovi postúpená pohľadávka 359,72 € v skladbe ako je v bode 4. tohto odôvodnenia, že dátum zosplatnenia bol 10.3.2015, dátum a výška poslednej úhrady: 100 € dňa 7.12.2016. B/ zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.3.2009 z obsahu ktorej vyplýva, že SLSP a.s. poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 2310 € s fixnou úrokovou sadzbou „do splatnosti“ vo výške 16,6% ročne, s poplatkom za poskytnutie úveru (ktorý je súčasťou splátky) vo výške 72,99 €, s výškou splátky 52,66 € mesačne, poplatkom za správu úveru 1,99 € mesačne so splatnosťou prvej splátky 10.4.2009, počtom splátok 72, splatnosťou splátok do 10. dňa v mesiaci a splatnosťou
poslednej splátky 10.3.2015, ktorý bol aj konečným termínom splatnosti úveru. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené sumou 1584,12 €. RPMN 21,59% a priemerná RPMN 17,91% ročne. Úver nebol zabezpečený. C/ výzvu terajšieho žalobcu zo dňa 11.7.2017 na spoluprácu pri úhrade dlhu spolu s grafom nárastu výšky pohľadávky o rok neskôr a v prípadnej dobe exekúcie. Druhá strana tohto listu obsahuje výzvu, aby aktuálny dlh 432,03 € (72,19 € istina, 212,85 € úroky, 146,99 € ostatné príslušenstvo) uhradil do 21.7.2017 na tam uvedený účet a variabilný symbol D/ opakovanú výzvu žalobcu zo dňa 10.10.2017 na úhradu dlhu 361,46 € do 17.10.2017 na tam uvedený účet a variabilný symbol
5.1. Iné dôkazy, než sú uvedené v bode 5. pod A/ až D/ doložené neboli.
6. Žalovaný, ktorý sa v mieste svojho bydliska nezdržiava vzhľadom na to, že pôsobí v zahraničí bez uvedenia bližšie špecifikovanej adresy v cudzine, sa k žalobe nevyjadril, preto mu bola žaloba s prílohami a poučeniami doručená verejnou vyhláškou.
7. V priebehu ďalšieho obdobia žiadna zo strán neprodukovala žiadne iné dôkazy a neboli použité žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku či obrany. Po zistení, že sa jedná o spor, ktorého pohľadávka bez príslušenstva neprevyšuje 1000 €, a že sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, súd podľa § 297 CSP rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.9.2019 v miestnosti č. 04 o 9,00 hod., o čom visel oznam na úradnej tabuli súdu i na webe súdu od 15.8.2019 do 4.10.2019 . Rozhodnutie vyhlásil v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP t.j. podľa skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia.
8. Skôr, ako pristúpil súd k posúdeniu právnej dôvodnosti i výšky žalovanej pohľadávky, sa bolo treba zaoberať otázkou, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia, a či argumentácia žalobcu je správna.
9. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). Na to, aby sa niekto stal sporovou stranou, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
10. Ako súd uvádza vyššie, skôr, ako súd vecne rozhodol o nároku žalobcu, musel súd prioritne posúdiť, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.
11. Podľa § 524 ods. (1) OZ: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
12. Podľa § 525 ods. (2) OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
13. Podľa § 92 ods. 8) zákona o bankách účinného v čase postúpenia: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 OZ stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v tomto ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky, vzniknutej z jej bankovej činnosti, urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.
15. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie zákonných podmienok stanovených v§ 92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.
16. Súdu nebol predložený osobitný súhlas žalovaného (dlžníka - klienta) s postúpením pohľadávky banky vykazovanej voči nemu na tretiu osobu (iný subjekt).
17. Ustálená súdna prax je jednotná v názore, že pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (KS BB 15Co/369/2016, KS TT 10Co/187/2016, KS TN 5Co/313/2017, KS PO 3Co/158/217 a ďalšie).
18. Aj z rozsudku NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 vyplynul záver, podľa ktorého: „Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“
19. Zhodný názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS SR 7 Cdo/26/2017 z 28.3.2017, podľa ktorého: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.
20. Súd poukazuje v tomto smere na odklon predchádzajúcej súdnej praxe a od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
21. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva okrem vyššie uvedených napríklad aj z rozsudku NS SR 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku NS SR 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto
záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.10.
22. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so SLSP a.s. dňa 23.6.2017. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 ZoB je, že pohľadávka alebo jej časť je splatná - teda v zmysle toho ustanovenia sa upravuje možnosť banky použiť inštitút postúpenia za predpokladu 1/ písomnej výzvy po tom, čo 2/ bol klient banky nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní; a tieto podmienky musia byť splnené v čase postúpenia. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bankou (postupcom) nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Z hľadiska § 92 ods. 8 ZoB je v danom prípade pre platné postúpenie pohľadávky nutné preukázať zaslanie predchádzajúcej písomnej výzvy banky, pričom aj napriek tejto písomnej výzve je klient nepretržite v omeškaní dlhšia ako 90 dní (t.j. najmenej) čo i len časti svojho peňažného záväzku.
23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná.
24. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.
25. V ustanovení §185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
26. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi, inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle uvedeného ustanovenia § 129 CSP vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku.
27. Súd nemal povinnosť sporovú stranu vyzývať na doloženie dôkazov, ktoré majú svedčať jeho tvrdeniam, a ktoré majú byť na jeho prospech. Prejednávaná vec je ovládaná zásadou kontradiktórnosti a súd nemá povinnosť vyzývať strany aby predkladali dôkazy, súd len hodnotí dôkazy prednesené stranami sporu. Súd prvej inštancie neviedol konanie ex offo, nemal povinnosť vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci, bol povinný len hodnotiť prednesené dôkazy. Pokiaľ teda sporová strana nepredniesla dôkazy svedčiace jej nároku, súd nemal povinnosť ani právo vyzývať ju na doplnenie dokazovania. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní sporových strán. Každá sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena, pokiaľ má záujem byť v spore úspešná, pričom sa nemôže spoliehať na iniciatívu zo strany súdu, tak ako tomu je v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z.z.. ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia a neoznačí dôkazy, následkom nesplnenia tejto povinnosti je neúspech v spore, v tomto prípade zamietnutie žaloby. Súd nemal povinnosť vyzývať žalobcu na doplnenie návrhu, nakoľko sa nejedná o vady, ktoré by mali za následok odmietnutie podania.
28. Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
29. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
30. Vzhľadom na to, že v tomto konaní žalobca ani netvrdil no hlavne nepreukázal nepreukázal splnenie hmotnoprávnych predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 525 ods. 2 OZ k špeciálnemu ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona o bankách, Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi postupcom a postupníkom dňa 23.6.2017 je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná a teda pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie súd žalobou ako plne nedôvodnú ju zamietol.
31. Je pravda, že žalovaný bol v konaní pasívny a tvrdenia žalobcu nepoprel a podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
32. Podľa § 9 ods. (6) zákona č., 129/2010 Z.z.: Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
33. Súd je toho názoru, že aj pri aplikácii cit. ust. § 151 ods. 1 CSP je prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany práv - článok 2 CSP, zákaz zneužitia práva - článok 5 CSP). Takýto postup odôvodňuje aj aplikácia ustanovení druhej hlavy CSP :Spory s ochranou slabšej strany, Prvý diel. Spotrebiteľské spory. Žiada sa pritom prihliadnuť i na to, že z rozsiahlej judikatúry SDEÚ vyplýva i to, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť aj bez návrhu spotrebiteľa nielen na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy, ale je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom ma uplatnený nárok základ. Z uvedených dôvodov preto súd napriek pasivite žalovaného (vo veci niet pochybnosti, že ide o spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 290 CSP) posudzoval ex offo platnosť právneho úkonu, od ktorého žalobca odvádza uplatnený nárok. Podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor so spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 CSP) a preto súd v tomto prípade nepripísal pasivitu žalovaného v jeho neprospech.
34. Neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaný žiadne nemal, preto súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.