Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky B. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej na W. ul. č. XX v S. zastúpenej splnomocneným zástupcom Q.. X. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcim na ul. V. č. XX v S. proti povinnému H.. X. X. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na O. ul. č. X v S. zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Hudákom so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8.11.2018 č.k. - 173 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľky 50 Eur mesačne, počnúc od podania návrhu, t.j. od 31.3.2017 do 22.2.2019, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke. Dlžné výživné 1001,90 Eur za obdobie od 31.3.2017 do 30.11.2018 zaviazal povinného zaplatiť navrhovateľke v lehote 20 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný z dôvodov podľa ust. a a ust. Civilného mimisporového poriadku. Namietal, že konajúci súd dostatočne nezistil skutkový stav veci a nezaoberal sa jeho tvrdeniami, ktoré v rámci dokazovania nevyhodnotil. Vytkol konajúcemu súdu, že ignoroval jeho ekonomické prepočty výdavkov navrhovateľky a následne nesprávne ustálil, že jej na mesiac ostávajú finančné prostriedky len v sume 62 Eur. Ďalej namietal, že konajúci súd sa vôbec nezaoberal a nezohľadnil nehospodárne nakladanie navrhovateľky s financiami, na ktoré v konaní poukazoval. Zdôraznil, že navrhovateľka poberá starobný dôchodok 326,10 Eur, resp. od. 1.1.2018 334,50 Eur mesačne, čo má v našej spoločnosti väčšina dôchodcov, pričom navrhovateľka nikdy nebola dobrým hospodárom a finančné prostriedky utrácala takým spôsobom, že o nich nemala reálny prehľad. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľka nemala vedomosť o tom, na aký účel si vzala pôžičku a tiež pred súdom neuviedla, že sa jej vracali finančné prostriedky na preplatkoch na bývanie, elektrinu, lieky a pod.. Z ním predloženého prehľadu príjmov a výdavkov navrhovateľky, ktorý vypracoval, podľa jeho názoru vyplýva, že navrhovateľka mala mať v roku 2017 zostatok finančných prostriedkov na mesiac v sume 231,29 Eur a v roku 2018 v sume 218,79 Eur. Navrhovateľka mala zároveň finančné prostriedky aj za obdobie prenájmu svojho bytu, čo konajúci súd tiež nezohľadnil, navyše nie je zrejmé ako tieto finančné prostriedky použila, pretože v tom čase žila v jeho byte. Ďalej tvrdil, že navrhovateľka je silný fajčiar, pričom mesačné výdavky s tým súvisiace sú nezanedbateľným výdavkom, ktoré súd tiež nezohľadnil. Namietal, že priznanie príspevku je v tomto príde v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na príčiny rozvratu manželstva, ktoré konajúci súd podľa jeho názoru objektívne nevyhodnotil,

ako aj s poukazom na trestné konanie, ktoré bolo voči nemu vedené na základe vymysleného a účelového dôvodu uvedeného navrhovateľkou. Za neobjektívne považuje aj vyhodnotenie trestného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach pod č. ČVS: ORP . -2013, kde bol na základe podnetu navrhovateľky obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa ust. a . V tejto súvislosti namietal, že vyhodnotenie správania navrhovateľky súdom na základe trestného spisu, že toto nie je možné považovať a hodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jej ochorenie, nemožno považovať za objektívne. Vyslovil názor, že navrhovateľkine diagnózy ju nemôžu zbaviť zodpovednosti za jej konanie a utrpenie, ktoré mu spôsobovala. V ostatnom ide o vyjadrenia, ktoré prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie, obsah ktorých, vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného nevyjadrila.

4. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “).

5. Podľa ust. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa ust. , a (ďalej len „ “) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 7. Výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. ).

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v v spojení s a dospel k záveru, odvolanie povinného nie je dôvodné, preto rozsudok podľa potvrdil ako vecne správny. Konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a povinný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu navrhovateľky.

9. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľky a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

10. Podľa ust. § 72 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

11. Z cit. ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie,

že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť bývalého manžela sám sa živiť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma ani neporovnáva. Ak súd zistí, že nie je v objektívnych alebo subjektívnych možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou vyžadujúcou kvalifikovanú mieru odkázanosti. Preukázanie tejto skutočnosti je podmienkou vzniku nároku na príspevok ale nie hľadiskom určujúcim rozsah príspevku. To znamená, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza do úvahy len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až potom je možné určiť konkrétny rozsah výživného za predpokladu, že druhý manžel má schopnosti a majetkové pomery, ktoré mu umožňujú prispievať na primeranú výživu bývalého manžela. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že pri určení príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásadne rovnakú životnú úroveň, ako v prípade výživného medzi manželmi, pretože rozsah príspevku na výživu rozvedeného manžela je daný len primeranosťou.

12. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre rozhodnutie o príspevku na výživu rozvedeného manžela, pretože navrhovateľka v rozhodnom období mala príjem len zo starobného dôchodku 326,10 Eur mesačne, resp. od 1.1.2018 334,50 Eur mesačne, z ktorej sumy jej po odpočítaní nevyhnutných životných nákladov 263,82 Eur, ktoré v konaní dôsledne preukázala ostane suma 2 Eur na deň, nota bene jej potreby nie sú dostatočne pokryte vlastným príjmom v dôsledku čoho spĺňa základnú hmotno-právnu podmienku priznania a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela do 22.2.2019. Dodáva, že navrhovateľkin zdravotný stav, ktorý sa ako vyplýva aj z vykonaného dokazovania v priebehu konania zhoršil a vyžiadali si jej dlhodobú hospitalizáciu, nepochybne vyradil navrhovateľku z pracovného procesu, preto si odôvodnene nemôže vlastnou činnosťou príjem zvýšiť tak, aby pokrýval všetky jej odôvodnené potreby. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom konajúceho súdu, že na strane povinného sú schopnosti a možnosti s prihliadnutím na jeho majetkové a zárobkové pomery prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 50 Eur mesačne, keďže po zaplatení všetkých výdavkov povinného tomuto zostáva suma zodpovedajúca jeho odôvodneným potrebám.

13. Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, ťažisko odvolacích dôvodov povinného spočíva v dôvodení výdavkov, ktoré podľa jeho názoru navrhovateľka nemusí vynaložiť, resp. ktoré si môže znížiť tak, aby jej príjem postačoval na zabezpečovanie všetkých potrieb. Tieto námietky však odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako spôsobilé privodiť v prospech povinného priaznivejšie rozhodnutie vo veci a v tejto súvislosti poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod. 26). Konajúci súd výslovne konštatoval, že po odpočítaní nevyhnutných preukázaných výdavkov 263,82 Eur (bývanie, strava) ostane navrhovateľke suma 2 Eur na deň a aj pri prípadnom pripočítaní preplatku z vyúčtovania za bývanie ide o zanedbateľnú sumu 1,70 Eur/ deň, čo jednoznačne nepokrýva jej odôvodnené potreby poznačené zlým zdravotným stavom. Ďalšie sumy, ktoré povinný namietal (napr. štvrťročný doplatok za lieky 25 Eur alebo úspora 2,32 Eur mesačne na RTVS) sú podľa názoru odvolacieho súdu nesporne zanedbateľné sumy (rádovo ide o pár Eur mesačne), nota bene nespôsobilé ovplyvniť kvalifikovanú mieru odkázanosti navrhovateľky na výživné od bývalého manžela, ktorá bola v konaní preukázaná a v tomto smere ich odvolací súd považoval iba za účelovú obranu povinného s cieľom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

14. K odvolacím námietkam bývalého manžela ohľadom rozporu príspevku s dobrými mravmi konštatuje, že konajúci súd v tomto prípade správne vyhodnotil otázku existencie rozporu navrhovaného príspevku s dobrými mravmi a v tejto často svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku zákonné a správne. Priznanie príspevku na výživu nie je v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na závery rozvodového rozsudku ako aj s ohľadom na

to, že príčina porozvodových nezhôd výlučne na strane len jedného z nich nebola preukázaná ( Zákona o rodine, ). Súd prvej inštancie sa dôsledne oboznámil s pripojeným vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach pod č. ČVS: ORP- 1964/1-OVK-2013, pričom zistil, že trestné stíhanie povinného pre prečin nebezpečného vyhrážania iniciované navrhovateľkou bolo síce zastavené, na druhej strane znaleckým dokazovaním vykonaným v predmetnom konaní bolo preukázané, že výpovede navrhovateľky nebolo možné vyhodnotiť ako objektívne, pretože boli výrazne podmienené jej psychiatrickými diagnózami ( porucha psychiky a správania z nadužívania hypnotík a analgetík, paranoidná osobnostná porucha, organická alternácia centrálneho nervového systému a masívne výpadky pamäte pri predávkovaní liekmi) a jej dlhodobým psychiatrickým ochorením a liečbou s epizódami predávkovania liekmi. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil konanie navrhovateľky súvisiace s podávaním nedôvodných trestných oznámení na povinného ako konanie, ktoré bolo ovplyvnené jej psychiatrickým ochorením, a ktoré preto nemožno hodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje. Ak povinný v tejto súvislosti v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namietal nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd je toho názoru, že v tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia otázky nepriznania výživného pre rozpor s dobrými mravmi nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné uviesť, že o svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

15. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. a podľa ust. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.