Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX D., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Heydukova 12, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 29055-3/2019-BA zo dňa 22.01.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 29055-3/2019- BA zo dňa 22.01.2019, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 56-7/2018-ZA zo dňa 23.10.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 56-7/2018-ZA zo dňa 23.10.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodla, že V. A. (ďalej len „poškodený“) má podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.06.2017, v sume 9.540,00 €, určenej podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že v lekárskom posudku zo dňa 15.06.2018 podľa až bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného ohodnotené na 500 bodov, z ktorých bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.540,00 € určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 19,08 € za jeden bod a výsledná suma bola zaokrúhlená na najbližšie celé euro smerom nahor. V lekárskom posudku z 27.06.2018 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného ohodnotené na 500 bodov. Posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. P. K., pobočka R., vykonal kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 06.09.2018. Výsledok kontroly je, že bodovanie nie je správne. Nakoľko posttraumatická stresová porucha sa dá hodnotiť po dlhšom časovom intervale po úraze (odborná literatúra po 2 až 3 rokoch) aktuálne záver psychiatrického vyšetrenia nespĺňa kritéria pre položku 255. MUDr. P. K. listom zo dňa 18.09.2018 oslovila MUDr. K. F. (posudzujúcu lekárku) o stornovanie hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Do stanoveného dátumu Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina neobdržala stornovaný posudok.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 27.11.2018. Namietal

v ňom, že psychické následky, ktoré traumatizujúca udalosť (poznámka súdu: pracovný úraz zo dňa 13.06.2017) zanechala na zdraví poškodeného, znížili kvalitatívnu úroveň jeho života do takej miery, že MUDr. F. považovala za plne dôvodné priznanie položky č. 255 prílohy č. 1 k - Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií, a to v rozsahu 500 bodov. Na svojom odbornom medicínskom posúdení, ktorého závery sú obsiahnuté v lekárskom posudku, MUDr. F. naďalej trvá. Ďalej namietal, že Sociálna poisťovňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzila len na strohú rekapituláciu skutkových zistení a citáciu ustanovení , na základe ktorých rozhodla. Náležite sa nevysporiadala s dôvodmi vedúcimi k nepriznaniu legitímneho nároku poškodeného na náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) vo sfére psychických následkov. K legitímne uplatnenému nároku poškodeného na zvýšenie náhrady SSU o 20 % sa Sociálna poisťovňa dokonca nevyjadrila vôbec. Medicínsky názor posudkovej lekársky bez dostatočnej a vyčerpávajúcej argumentácie žalobca nepovažoval za náležité odôvodnenie rozhodnutia vyžadované príslušnou právnou úpravou. Rovnako v odôvodnení rozhodnutia absentuje náležité vysvetlenie, z akého dôvodu neustanovila Sociálna poisťovňa znalca na posúdenie odborných otázok medicínskeho charakteru a tiež z akých dôvodov nadradila dôkazný prostriedok posudkovej lekárky nad ostatné dôkazné prostriedky predložené poškodeným. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, krajských súdov, ako i nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 10.09.2014.

3. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 29055-3/2019-BA zo dňa 22.01.2019 tak, že ho podľa v celom rozsahu zamietla a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 56-7/2018-ZA zo dňa 23.10.2018 potvrdila. V odôvodnení žalovaná okrem iného uviedla, že posudková lekárka pobočky R. v kontrole bodového hodnotenia zo dňa 05.12.2018, ako aj posudková lekárka ústredia v kontrole bodového hodnotenia zo dňa 10.01.2019 sa podrobne venovali položke 255, ktorú posudková lekárka - psychiater zohľadnila v posudku zo dňa 27.06.2018 a odôvodnili prečo túto položku 255 nie je možné zohľadniť, pričom v zmysle majú tieto kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pre ústredie charakter odborných posudkov slúžiacich ako dôkazný prostriedok v konaní. Čo sa týka neuvedenia odbornej literatúry, z ktorej pobočka, resp. posudková lekárka pobočky v R. čerpala pri kontrole posudku zo dňa 27.06.2018, žalovaná uviedla, že sa jednalo o publikáciu MUDr. Petra Smolíka, svetovo uznávanej kapacity v oblasti diagnostiky a klasifikácie duševných porúch s názvom „Duševné a behaviorálne poruchy“, v ktorej konštatuje, že pri posttraumatickej stresovej poruche zmeny osobnosti musia byť prítomné najmenej po dobu dvoch rokov, nevzťahujú sa k epizódam žiadnej inej duševnej poruchy a nemožno ju vysvetliť poškodením alebo chorobou mozgu. Diagnózu pretrvávajúcej zmeny osobnosti možno uzavrieť v tom prípade, ak najmenej po dvoch rokoch posttraumatickej stresovej poruchy nasleduje obdobie ďalších najmenej dvoch rokov, keď sú prítomné príznaky trvalej zmeny osobnosti. K tomuto názoru sa prikláňa aj MUDr. Juraj Lexman, ktorý je súdnym znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Poukázala tiež na názor doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD. znalca v obore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, podľa ktorého udalosť môže spôsobiť trvalú duševnú poruchu/chorobu tromi základnými spôsobmi, ktoré stručne zhrnula. Žalovaná pritom nespochybnila fakt, že u poškodeného existujú určité psychické problémy, avšak uviedla, že nie sú na úrovni hodnotenia podľa položky 255. V neprospech svedčí aj psychiatrické vyšetrenie zo dňa 27.03.2018, ktoré vykonala práve posudzujúca lekárka - psychiater a z ktorého záver znel: adaptačná porucha - F43.2, reaktívna depresia - F32.1. Poukázala tiež na to, že od vzniku pracovného úrazu zo dňa 13.06.2017 ubehla príliš krátka doba (jeden rok) na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s vážnymi duševnými poruchami (položka 255), nehovoriac o tom, že poškodený bol starostlivosti psychiatra len v období odo dňa 31.01.2018 do dňa 27.06.2018.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v stanovenej lehote správnu žalobu. Uviedol v nej, že u žalobcu sú závažné psychické následky v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Preto posudkový lekár mal povinnosť aspoň v zmysle na zistené psychické následky aplikovať položku, s ktorou ich možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať. Posudkový lekár mal povinnosť subsumovať zistené následky pod vhodnú položku a nie a priori nepriznať za preukázateľné psychické poškodenie zdravia žiadne bodové hodnotenie. Ďalej namietal, že posudkoví lekári žalovaného nie sú oprávnení krátiť bodového ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože táto kompetencia nevyplýva zo žiadneho normatívneho ustanovenia . Samotný pojem kontrola bodového hodnotenia nemožno interpretovať v duchu, že legálna kompetencia posudkových lekárov v sebe inkorporuje aj ich právo spochybňovať, či

rozhodovať o správnosti bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku vypracovanom v súlade s relevantnou právnou úpravou. Poukázal pritom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 12.05.2011, R 75/12 a sp.zn. zo dňa 26.12.2012. Ďalej namietal, že pri rozpore lekárskych záverov mala žalovaná povinnosť tieto nezrovnalosti odstrániť znaleckým dokazovaním. Aj keď mu výslovne neukladá takúto povinnosť, nesmie sa toto ustanovenie vykladať izolovane od ostatných, ale vo vzájomnej súvislosti aj s , podľa ktorého má povinnosť si zaobstarať všetky podklady (vrátane kontrolného znaleckého posudku), aby bol presne a úplne zistený skutkový stav veci. Ďalej namietal absenciu náležitého vysvetlenia, z akého dôvodu považovala žalovaná za prioritné závery posudkových lekárov a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu k veci samej. Zastáva názor, že závery posudkového lekára žalovanej nie sú nadradené ostatným dôkazným prostriedkom, pričom na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.03.2006. Žiadal preto zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 23.10.2018 a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania pred správnym súdom.

5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 07.05.2019, v ktorom zotrvala na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa 22.01.2019. Zaujala zároveň stanovisko k žalobným námietkam s odkazom na ust. , , , , niektoré rozsudky Krajských súdov Banskej Bystrici a Košiciach, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.03.2017, z ktorého taktiež citovala. Okrem iného uviedla, že vážne duševné poruchy sú tie, ktoré hrubým spôsobom narúšajú psychickú činnosť postihnutého (názor doc. MUDr. Ivana Dóciho), čo nie je prípad žalobcu, nakoľko žalobca bol v liečbe posudzujúcej lekárky - psychiatria pre reaktívnu depresiu (F32.1) a adaptačnú poruchu (F43.2), čo potvrdila posudzujúca lekárka - psychiater v závere psychiatrického vyšetrenia zo dňa 27.03.2018. Žalovaná pritom upozornila na to, že od vzniku pracovného úrazu zo dňa 13.06.2017 ubehla príliš krátka doba (1 rok) na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s vážnymi duševnými poruchami (položka 255), nehovoriac o tom, že poškodený bol v starostlivosti psychiatra len v období od 31.01.2018 do 27.06.2018. Medzi tieto činitele, ktorú môžu podľa platnej Medzinárodnej kvalifikácie chorôb (ďalej len „MKCH“), 10. revízia, sa nezaraďuje prežitie situácií, ako je úraz, autohavária, pobyt v nemocnici po operáciách a úrazoch. Zároveň poukázala na definíciu trvalej zmeny osobnosti po otrasom katastrofickom zážitku podľa MKCH, 10. verzia, alfanumerický kód F62.0 s tým, že žalobca sa na diagnózu F62.0 a F43.1 nikdy neliečil Psychické ťažkosti žalobcu nie sú takého charakteru, že by napĺňali kritéria posttraumatickej stresovej poruchy, ale u žalobcu ide o adaptačnú poruchu a reaktívnu depresiu.

6. Replikou zo dňa 04.06.2019 žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovanej vo vyjadrení zo dňa 07.05.2019, pričom zdôraznil, že nakoľko v predmetnej veci vznikli pochybnosti o správnom hodnotení SSU u žalobcu, kvôli rozporom v posudkoch ošetrujúceho lekára žalobcu MUDr. K. F. a posudkových lekárov (pobočky a ústredia), žalovaná, ako poskytovateľka náhrady za SSU mohla a mala o zdravotnom stave žalobcu zabezpečiť nestranný znalecký posudok na posúdenie sporných otázok medicínskeho charakteru (totožne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.05.2016). Poukázal pritom na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.04.2010 a viaceré rozsudky Krajských súdov Banskej Bystrici, Trenčíne a Košiciach, z ktorých aj citoval. Okrem iného uviedol, že žalovaná pristúpila en bloc k zamietnutiu nároku na odškodnenie SSU. Žalobca je však presvedčený, že pokiaľ sa posudkoví lekári nestotožnili s názorom ošetrujúceho lekára, podľa ktorého je nárok žalobcu na náhradu za položku č. 255 plne legitímny, mali subsumovať zistenú diagnózu pod inú, vhodnejšiu položku a nie a priori nepriznať žiadne bodové hodnotenie.

7. Žalovaná k replike žalobcu dupliku nepodala.

8. Právny zástupca na súdnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 30.08.2019 zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že konanie žalovanej nie je v súlade s právnym poriadkom a judikatúrou súdov SR. Poukázal na skutočnosť, že otázkou nie je samotná výška momentálne ohodnotenia SSU, ale oprávnenie žalovanej jednostranne na základe vlastného rozhodnutia zamietnuť nárok, a to bez nariadenia znaleckého dokazovania. Opätovne poukázal na argumentáciu žalovanej z jej vyjadrenia, v ktorej všetky rozhodnutia boli vytrhnuté z kontextu.

Poverený zamestnanec žalovanej na pojednávaní zotrval na vyjadrení žalovanej a okrem iného uviedol, že u žalobcu t.č. nie je možné potvrdiť žiadne bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Predpokladaný vývoj následkov je neznámy, čo znamená, že nič nebráni tomu, aby žalobca opätovne požiadal o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia po ustálení zdravotného stavu v oblasti psychiatrických následkov po pracovnom úraze. Pre náležité objektívne posúdenie vážnych duševných porúch je potreba minimálne 4-ročného obdobia od traumatizujúcej udalosti, ktorý fakt tvrdenia renomovaní vedci z oblasti psychiatrie. Podľa jeho názoru bol by problém dať aj vec nejakému inému znalcovi a ísť vlastne proti takejto všeobecne známej podstate. Bol by problém, aby aj znalec sa vôbec tým zaoberal, keďže nie je ešte ustálený zdravotný stav a je veľmi krátka doba od traumatizujúceho pracovného úrazu žalobcu. Použitá položka 255, čo je v absolútnom rozpore z medicínskeho pohľadu, dokonca t.č. nie je možné použiť ani iné náhradné položky ako položky, ktoré sú uvedené v , t.j. položku 253 alebo 254, ktoré predpokladajú vážne duševné poruchy. Je x prípadov z praxe, kde sa zamietajú takéto veci z titulu neustálenia zdravotného stavu a v podstate nie je potom problém, keď si poškodený uplatní žiadosť v tom opodstatnenom čase správnu, kým sa teda dá preukázať, a to psychická, psychiatrická porucha. Navrhol preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 30.09.2019 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len „“), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý prechádzal jeho vydaniu vrátane prvostupňového rozhodnutia v zmysle , v spojení s a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

10. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Podľa o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom k 24.01.2019 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa citovaného ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať.

Podľa citovaného ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v .

Podľa citovaného lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa citovaného o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.

Podľa citovaného o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.

Podľa citovaného ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.8) 8) o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa citovaného lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov.

Podľa citovaného z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov.

Podľa citovaného lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon“) poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.60a) 60a) o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

Podľa citovaného lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

11. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca, ktorý dňa 13.06.2017 utrpel pracovný úraz, žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka dňa 14.08.2018 uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, ktorá rozhodovala v prvom stupni, vychádzala z oznámenia poistnej udalosti spísaného dňa 15.06.2017 zamestnávateľom žalobcu Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, záznamu o registrovanom pracovnom úraze spísanom dňa 15.06.2017, lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného posudzujúcim lekárom MUDr. W. M. dňa 15.06.2018 a posudzujúcou lekárkou MUDr. K. F. dňa 27.06.2018 (doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 24.08.2018) a z kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu, ktorú vykonala posudková lekárka sociálneho poistenia, pobočka R. dňa 06.09.2018.

12. Správny súd mal preukázané, že žalobca sa domáhal náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe posudku z 27.06.2018, vypracovaného psychiatričkou MUDr. K. F., ktorá v posudku okrem iného uviedla, že podľa možno považovať zdravotný stav poškodeného (žalobcu) za ustálený ku dňu 27.06.2018 a poškodený ostáva v ambulantnom sledovaní. K vzniku poškodenia na zdraví došlo dňa 13.06.2017, začiatok liečenia 31.01.2018, poškodený bol v

ústavnej starostlivosti od 13.06.2017 do 17.06.2017 (nie v súvislosti s psychiatrickou liečbou) a jeho pracovná neschopnosť trvala od 13.06.2017 do 13.06.2018 (nie v súvislosti s psychiatrickou liečbou).

13. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím č. 56-7/2018-ZA zo dňa 23.10.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina podľa priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z 13.06.2017 v sume 9.540,00 € s tým, že v lekárskom posudku zo dňa 15.06.2018 podľa až bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného ohodnotené na 500 bodov, z ktorých bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.540,00 € určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 19,08 € za jeden bod a výsledná suma bola zaokrúhlená na najbližšie celé euro smerom nahor, čo žalobca nenamietal. V lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom dňa 27.06.2018 MUDr. K. F. bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené na 500 bodov. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka R. vykonala dňa 06.09.2018 kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorom konštatovala, že bodové hodnotenie pracovného úrazu zo dňa 13.06.2017 v počte 500 bodov pre položku 255 je nesprávne a odôvodnila to tým, že posttraumatická stresová porucha sa dá hodnotiť po dlhšom časovom intervale po úraze (podľa odbornej literatúry po dvoch až troch rokoch) a aktuálne záver psychiatrického vyšetrenia nespĺňa kritéria pre položku 255. Po podaní odvolania žalobcom posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka R. MUDr. P. K. vykonala opätovnú kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 05.12.2018, pričom opätovne konštatovala, že bodového hodnotenie pracovného úrazu zo dňa 13.06.2017 v počte 500 bodov pre položku 255 je nesprávne. Zdôvodnila to tým, že nesúhlasí s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) Dr. F.

- psychiatričky, ktorá uviedla položku 255 - „Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií“ s počtom bodov 500. Psychiater uvádza začiatok liečenia 31.01.2018 a ukončenie liečenia dňa 27.06.2018. Trvalá zmena osobnosti po otrasnom katastrofickom zážitku má podľa MKCH 10. verzia, alfanumerický kód F62.0 a túto definovala. Zároveň konštatovala, že na túto diagnózu (F62.0 alebo F43.1 - posttraumatická stresová porucha) poškodený nikdy liečený nebol. Pri posttraumatickej stresovej poruche je liečba dlhodobá, trvá niekoľko mesiacov, napriek tomu môže prejsť do chronickej formy duševnej choroby, ktorá je charakterizovaná trvalými zmenami osobnosti, ak tieto zmeny osobnosti trvajú dva roky, možno stanoviť diagnózu F62.0 - trvalé zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku, čo je v časovom úseku asi štyri roky od prekonanej traumy. Poukázala pritom na odbornú literatúru - autora MUDr. Petra Smolíka. Ďalej posudková lekárka uviedla, že podľa predloženého odborného psychiatrického nálezu zo dňa 27.03.2018 je uvádzaná diagnóza F43.2 - Adaptačná porucha a F32.1 - Reaktívna depresia. Poškodený sa nelieči ani na posttraumatickú stresovú poruchu (F43.1), ani na Trvalú zmenu osobnosti po katastrofickom zážitku (F62.0). V prílohe č. 1 k v časti II. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch, je uvedená položka 255 „Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom)“ s počtom bodov v rozpätí od 260

- 1300. Posudková lekárka tiež uviedla, že niet pochýb o tom, že položka 255 slúži pre najzávažnejšie duševné poruchy, ktorou rozhodne adaptačná porucha a reaktívna depresia, na ktorú sa poškodený lieči, nie je. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 26.11.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 23.10.2018 rozhodovala žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 29055-3/2019-BA zo dňa 22.01.2019, ktorá odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie zo dňa 23.10.2018.

14. Správny súd zastáva právny názor, že samotný pojem „kontrola bodového ohodnotenia“ neznamená súčasne aj právo žalovanej meniť výšku bodového ohodnotenia, ktoré bolo vypracované podľa . V prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v a uvedeného (teda poškodený alebo osoba, ktorá zodpovedá za pracovný úraz) požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Žalovaná však bez potrebného dokazovania ohľadom zdravotných ťažkostí žalobcu považovala za správne len hodnotenie nároku poškodeného ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu zo dňa 13.06.2017, obsiahnuté v záveroch jej posudkových lekárov o kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 06.09.2018 a 05.12.2018, ale táto skutočnosť nemohla mať za následok, že bez vykonania potrebného dokazovania

úplne poprie závery obsiahnuté v lekárskom posudku MUDr. F. zo dňa 27.06.2018. Podľa názoru správneho súdu právo posudkových lekárov vykonávať kontrolu bodového ohodnotenia bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia podľa a v prípade zistenia nesprávnosti bodového hodnotenia lekárskeho posudku vyhotoveného ošetrujúcim lekárom, ani právo požiadať ho o opravu jeho lekárskeho posudku s uvedením dôvodov, prečo považujú jeho posudok za nesprávny, však nezbavuje žalovanú povinnosti vykonať znalecké dokazovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je . Lekárska posudková činnosť žalovanej podľa zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely sťaženia spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia podľa názoru správneho súdu nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonnou právnou úpravou upravujúcou odškodňovanie pracovných úrazov, ktorou je (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 12.05.2011). Keďže v konkrétnom prípade na základe skutočnosti, že pri kontrole bodového ohodnotenia nároku žalobcu na bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudková lekárka dospela k inému názoru ako MUDr. K. F. v posudku zo dňa 27.06.2018, mala žalovaná, ako poskytovateľka náhrady postupovať podľa a požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je . Názor žalovanej, že nie je dôvod, aby žiadala o vydanie kontrolného znaleckého posudku v zmysle , nepovažuje správny súd za správny a podľa jeho názoru je v rozpore so stanoveným postupom pre riešenie sporných prípadov bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri pracovnom úraze.

15. Ďalej správny súd podotýka, že ako sa žalovaná vysporiadala s ust. , podľa ktorého ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej nevyplýva. Ak má podľa vyjadrenia jej povereného zamestnanca na pojednávaní žalovaná za to, že pre náležité objektívne posúdenie vážnych duševných porúch je potreba minimálne 4-ročného obdobia od traumatizujúcej udalosti, ako tvrdia renomovaní vedci, musela by vo všetkých podobných prípadoch rozhodovať až po štyroch rokoch, čo podľa názoru správneho súdu aj s prihliadnutím práve na ust. citovaného nepredpokladá, osobitne za situácie, ak je v ust. citovaného stanovené, že ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v . V súvislosti s vyjadrením povereného zamestnanca žalovanej na súdnom pojednávaní správny súd záverom podotýka, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej tiež nevyplýva, prečo nemá byť zdravotný stav žalobcu ustálený z psychiatrického hľadiska.

16. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil podľa , , pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V súlade s ust. zrušil aj rozhodnutie prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 23.10.2018 a vec v súlade s ust. vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, aby tento v priebehu ďalšie konania doplnil dokazovanie zadovážením znaleckého posudku podľa v spojení so na sporné otázky bodového ohodnotenia nároku žalobcu týkajúceho sa sťaženia spoločenského uplatnenia a vo veci opätovne rozhodol. Záverom správny súd poukazuje na ust. , podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

17. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanej právo na náhradu účelných trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to pripúšťa (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.