Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-67-2019.pdf
PDF · 110.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: X. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. XXX/ X, Q., právne zastúpený: JUDr. Valéria Janíková, advokátka so sídlom Námestie sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 50 471 538, proti žalovanému: Š. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXX/X, Q., právne zastúpený: Mgr. Róbert Liška, advokát so sídlom Štefánikova 882/39, Poprad, IČO: 42 084 857, o zaplatenie 1 894,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19. 11. 2018, č. k. 8C/53/2017-69 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v odvolaní napadnutej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví nad sumu 182,40 eura do sumy 1 894,56 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18. 10. 2017 do zaplatenia.
II. Mení rozsudok vo výroku o splatnosti tak, že žalovanému povoľuje splatiť dlh uvedený v napadnutom rozsudku v splátkach po 100 eur mesačne, ktoré bude platiť vždy do 25.dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.894,56 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18.10.2017 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, splátky sú zročné do každého 25. dňa v mesiaci a nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“.
2. Vec právne posúdil podľa ust. § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 444 Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa 25. 06. 2017 v priestoroch mestskej plavárne vo Q. došlo k fyzickému napadnutiu žalobcu zo strany žalovaného tak, že tento zovretou päsťou ľavej ruky udrel žalobcu do oblasti nosa a hornej pery, čím mu spôsobil zranenia objektivizované v lekárskej správe
F.. F. B., a to pomliaždenie ľavej strany tváre a nosa, tržnú ranu na sliznici hornej pery, poškodenie protézy, ako aj obmedzenú pohyblivosť krčnej chrbtice a bolesť ľavej strany šije. Za to bol žalovaný postihnutý sankciou za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle rozkazu Okresného úradu X., odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo spisu: OU-PP-H.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 01. 08. 2017. Citovaným rozhodnutím bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. V zmysle lekárskeho posudku o bolestnom vypracovanom dňa 07. 08. 2017, t. j. dňom ukončenia liečenia žalobcu, lekár hodnotil bolestné žalobcu za pomliaždenie tváre 5 bodov, za tržnú ranu na sliznici hornej pery 15 bodov, za podvrtnutie krčnej chrbtice 25 bodov a za zlomeninu a poškodenie viacerých zubov 55 bodov, spolu 100 bodov. Súd skonštatoval, že rozsah bodového ohodnotenia bolestného v plnom rozsahu zodpovedá lekárskemu nálezu, keď bol deň po incidente žalobca na chirurgickej ambulancii dňa 26. 06. 2017, ošetrený. Vyvolané zranenia žalobcu si vyžadovalo aj opakované ošetrenie u zubného lekára, keď zubný lekár F.. F. dňa 25. 07. 2017 vydal lekárske potvrdenie o zistení poranení korunky zuba 11 a 13 a poranenie v oblasti zuba 23. Z pokladničného dokladu č. XXX zo dňa 25. 07. 2017 súd zistil, že žalobca za zubné ošetrenie zaplatil 38,82 eura a dňa 26. 09. 2017 na základe pokladničného dokladu č. XXXX zaplatil sumu 31,74 eura. Pokiaľ ide o hodnotu bolestného 100 bodov, súd uzavrel, že v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení, pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 17. 05. 2017, číslo 03240-OL-2017 o ustanovení výšky náhrady za bolesť za rok 2017 je hodnota jedného bodu bolestného stanovená 18,24 eura, t. j. pri bodovom ohodnotení 100 bodov to predstavuje sumu 1 824 eura.
4. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že v danej veci na základe právoplatného rozkazu o uloženie sankcie za priestupok bolo preukázané, že spáchaním skutku žalovaný svojim úmyselným konaním voči žalobcovi narušil občianske spolunažívanie ublížením na zdraví, za čo mu bola uložená pokuta 20 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. 08. 2017 a vykonateľnosť 05. 09. 2017. Žalobca už v čase priestupkového konania lekárskym potvrdením zo dňa 07. 08. 2017 z chirurgickej ambulancie vo Q. preukázal ublíženie na zdraví, ktoré utrpel po údere päsťou do tváre počas incidentu dňa 25. 06. 2017. Týmto konaním žalovaného žalobcovi bolo spôsobené zranenie, ktoré bolo v zmysle lekárskeho posudku o bolestnom ohodnotené 100 bodmi.
5. Žalobca si uplatnil škodu na zdraví, ktorá sa vo forme náhrady za bolesť odškodňuje jednorazovo. Za tým účelom predložil lekársky posudok o bolestnom, ktorý vypracoval chirurg F.. F. B., z ktorého vyplýva hodnota bolestného stanovená 100 bodmi. V čase vzniku škody na zdraví bola relevantným predpisom príslušného orgánu ustanovená hodnota jedného bodu sumou 18,24 eura, čo pri bodovom ohodnotení 100 bodov predstavuje sumu 1 824 eur. Súčasťou žalobcom uplatnenej pohľadávky je aj tzv. vecná škoda spočívajúca v sume 38,82 eura za zubné ošetrenie z 25. 07. 2017 v zubnej ambulancii a sumy 31,74 eura za ošetrenie uskutočnené dňa 26. 09. 2017. Uvedená škoda jednoznačne súvisí s posudzovaným ublížením na zdraví uplatneným formou náhrady za bolesť. Následkom konania žalovaného si poranenie žalobcu vyžadovalo prvotné ošetrenie u zubného lekára súvisiace s poškodením zubnej protézy žalobcu a následnou nutnosťou jej náhrady. Tak celková výška škody predstavuje 1 894,56 eura (1 824 eur + 38,82 eura + 31,74 eura).
6. Počas konania žalovaný uznal žalobcom uplatnenú pohľadávku v sume 182,40 eura za dôvodnú, ktorú žiadal zaplatiť v splátkach po 15 eur poukazujúc na jeho nízky príjem. Namietal, že ďalšie zdravotné komplikácie u žalobcu vo vzťahu k poškodeniu chrbta a k bolestiam krčnej chrbtice nesúvisia s priestupkom, ktorého sa žalovaný dopustil. Ďalej namietal, že konaniu žalovaného mali predchádzať hrubé urážky zo strany žalobcu, celý incident mal vyvolať žalobca, čo bolo aj predmetom iného priestupkového konania. K tomu súd zistil, že žalovaným uvádzané priestupkové konanie sa na príslušnom orgáne preukázateľne viedlo na podnet žalovaného voči žalobcovi, avšak toto konanie bolo zastavené, pretože zo spáchania skutku spočívajúceho v narušení občianskeho spolunažívania nebolo žalobcovi preukázané obvinenie z priestupku.
7. Pokiaľ žalovaný v konaní namieta lekársky posudok o bolestnom a nedôvodnosť ohodnotenia jednotlivých položiek, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že tieto svoje tvrdenia a domnienky žalovaný v konaní ničím nepreukázal a ani neoznačil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Naopak z lekárskeho nálezu deň po incidente (č. l. 39 spisu), ale aj z lekárskej správy (č. l. 7 spisu), rozsah
poranenia žalobcu jednoznačne vyplýva. Preto ani v tomto rozsahu žalovaný dôkazné bremeno na zbavenie sa čo i len časti zodpovednosti za rozsah poškodenia na zdraví žalobcu neuniesol.
8. Súd nezistil v konaní žiadne dôvody, ktoré by umožňovali znížiť náhradu škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov z dôvodu, že žalovaný ani nevedel týchto svedkov označiť, naviac napriek poučeniu súdu ich účasť na pojednávaní nezabezpečil a ani neuviedol žiadne okolnosti, ktoré mali byť týmito svedkami preukázané. Všetky tieto okolnosti odôvodňovali zamietnutie doplnenia dokazovania už aj v rámci hospodárnosti konania a primeraného času na rozhodnutie o veci.
9. Súd dospel k záveru, že je potrebné žalobe v rozsahu uplatneného nároku čo do výšky bolestného 1 824 eur, aj do výšky vecnej škody 38,82 eur a 31,74 eura vyhovieť.
10. S poukazom na ust. § 517 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením náhrady bolestného, keď dlh mal uhradiť podľa výzvy z 20. 09. 2017 najneskôr do 15. 10. 2017. Z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 18. 10. 2017 do zaplatenia zo sumy 1 894,56 eur, tak ako si to uplatnil žalobca v žalobe.
11. S poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP súd povolil žalovanému dlh splácať v splátkach. Žalovaný v konaní zdokladoval, že úhradu prisúdenej sumy žalobcovi by vzhľadom na svoj príjem a výdavky nebol schopný uhradiť naraz. Žalovaný preukázal poberanie dôchodku v Slovenskej republike vo výške 154,70 eura a v Českej republiky vo výške 338,29 eura. Žalovaný spláca spotrebný úver 19,54 eura mesačne, poistné hradí 19,70 eura mesačne, SIPO 155,50 eura mesačne, UPC 16,77 eura mesačne. Keďže na pojednávaní žalobca navrhol, aby žalovaný uhradil pohľadávku v splátkach po 200 eur mesačne, súd splácanie dlhu povolil žalovanému v týchto pravidelných mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, kde určil aj zročnosť každej splátky číselným vyjadrením dňa v tom ktorom mesiaci.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalobca v plnom rozsahu, a preto mu súd priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne zistenie skutkového stavu, vyhodnotenie dôkazov a z tohto dôvodu chybné rozhodnutie vo veci. Uviedol, že aj keď z rozhodnutia Okresného úradu X. číslo: H.S-XXXX/XXXXXX-XX je zrejmé, že priestupkové konanie voči žalobcovi bolo zastavené, stalo sa tak z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nebolo obvinenému preukázané. Z jeho odôvodnenia však vyplýva, najmä z výpovede svedka F. F., že žalobca začal žalovanému nadávať „špinaví cigáni a darmožráči“, teda bol to žalobca, kto zaútočil na česť a rasu žalovaného a vyvolal tak konanie, ktoré vzniknutej škode predchádzalo. Žalobca svojim konaním prispel k vzniknutej škode, a preto mal súd posúdiť mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody. Je nepochybné, že pokiaľ by strany sporu dodržali svoje povinnosti predpísané všeobecnými právnymi predpismi, teda, ak by žalobca slovne neútočil na žalovaného a naopak žalovaný by sa nenechal vyprovokovať ku konfliktu, ku škode by vôbec nedošlo. Tým nie je daná výlučná zodpovednosť žalovaného, nakoľko ku konštatovanej, zjavne neprimeranej obrane žalovaného došlo až po tom, čo na neho slovne zaútočil žalobca. Žalovaný neuznáva škodu v požadovanej výške 1 894,56 eura, ktorú mal spôsobiť žalovanému, pretože vzhľadom na objasňovanie priestupku, odvolateľ žalobcovi spôsobil iba zranenia uvedené v lekárskom posudku pod položkou I.4 a I.5. Ostatné zranenia nesúvisia s priestupkom zo dňa 25. 06. 2017. Je zrejmé, že ďalšie zdravotné komplikácie u žalobcu nastali až o jeden mesiac, teda žalobca na nich trpel dlhodobo, a to vzhľadom na diagnózu a jeho vek, ako aj predchádzajúce zamestnanie, kde podľa vedomostí žalovaného bol vodičom z povolania alebo si ich spôsobil bez priameho súvisu s konaním žalovaného. Ďalej namietal, že v konaní zdokladoval svoje osobné, majetkové a sociálne pomery a vzhľadom na svoje príjmy nie je v jeho schopnostiach dlh splácať po 200 eur mesačne. Pri minimálnych výdavkoch bez platieb na stravu mu ostáva suma cca 150 eur. Nie je teda v jeho možnostiach dlh uhradiť v splátkach po 200 eur, aby sa vyhol jeho okamžitej zročnosti, žiadal, aby odvolací súd znížil mesačnú splátku minimálne na sumu 100 eur mesačne. Na základe podaného odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi 182,40 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18. 10. 2017 do zaplatenia a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe úplného zistenia skutkového a právneho stavu. Vo veci vykonal potrebné dokazovanie a dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu je oprávnený. Žalobca preukázal vznik škody, protiprávnosť konania žalovaného, ako aj príčinnú súvislosť, čím uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo. Žalobca už v čase priestupkového konania lekárskym potvrdením zo 07. 08. 2017 z chirurgickej ambulancie vo Q. preukázal drobné ublíženie na zdraví, ktoré utrpel po úraze päsťou do tváre počas incidentu dňa 25. 06. 2017. Týmto konaním žalovaného bolo žalobcovi spôsobené zranenie, a to pomliaždenie ľavej strany tváre a nosa, tržná rana na sliznici hornej pery, aj poškodenie protézy, ako aj obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici a bolesti ľavej strany šije. Konanie žalovaného bolo príslušným správnym orgánom posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. V priebehu konania žalovaný nepreukázal splnenie podmienok spoluzodpovednosti žalobcu na vzniknutej škode. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta posudok o bolestnom a nedôvodnosť ohodnotenia jednotlivých položiek, žalovaný tieto svoje tvrdenia a domnienky pred súdom prvej inštancie ničím nepreukázal, ani neoznačil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovanému nič nebráni, aby dlh uhradil v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pričom splátky sú zročné do každého 25.dňa v mesiaci a nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
15. Žalovaný v replike zo dňa 01. 04. 2019 uviedol, že trvá naďalej na tom, že najmä z výpovede svedka F. vyplýva, že žalobca začal nadávať žalovanému „špinaví cigáni a darmožráči“, čo žalovaný vo svojej výpovedi zduplikoval, keď uviedol, že žalobca sa naklonil cez svedka a hovoril žalovanému, že sú „cigáni, darmožráči a zlodeji, nikde nerobia a len peniaze od štátu využívajú“. Takto žalobca priamo, resp. nepriamo zaútočil na česť a rasu žalovaného a vyvolal tak konanie, ktoré vzniknutej škode predchádzalo. Teda žalobca svojim konaním prispel ku vzniknutej škode, a preto je namieste aplikovať spoluzavinenie poškodeného v zmysle Občianskeho zákonníka.
16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri prejednaní podaného odvolania vychádzal zo zásad daných aplikáciou ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 a 2 CSP. Bol teda viazaný rozsahom podaného odvolania, ale aj odvolacími dôvodmi, pričom výnimkou z takejto viazanosti odvolacími dôvodmi sú len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolaním napadnutý rozsudok vo veci samej bol predmetom prieskumu, pričom odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane obsahu vyjadrení sporových strán, dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody vo veci samej nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Výrok o splatnosti dlhu, ktorý žalovaný odvolaním napadol, je dôvodné zmeniť.
17. Skutkový stav bol prvoinštančným súdom zistený dokazovaním podľa procesnej iniciatívy sporových strán a aj odvolací súd sa so skutkovými závermi stotožňuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný netvrdí, žeby došlo k nedostatočnému zhromaždeniu tvrdení a dôkazov, nenavrhol ani vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nenamieta nesprávne skutkové závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k totožným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie, preto odvolaciu námietku žalovaného o nesprávnom zistení skutkového stavu a nesprávnom vyhodnotení dôkazov vyhodnotil ako nedôvodnú.
18. Pri námietkach žalovaného proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie možno konštatovať, že skutkovým základom každého súdneho rozhodnutia je v zmysle ust. § 215 ods. 1, 2 CSP súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu súdneho konania. Skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava v sporovom procese predovšetkým dokazovaním. Civilný proces sporový sa okrem iného riadi princípmi: dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícií aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícií arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do
konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje. Ak sú sporové strany pri zhromažďovaní ďalšieho skutkového základu nečinné, proces vytvárania skutkového základu len uzavrie a vo veci rozhodne na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania. Pre súd je rozhodujúcim to, aby skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech. Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu, ktorého v konaní ide, do času rozhodovania súdu vo veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovaniu skutkového stavu predstavuje relevancia tej ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe. Tak ako je uvedené vyššie, podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zhromaždil dôkazy podľa procesnej iniciatívy sporových strán v konaní a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnotil aj v zmysle zásad hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z ust. § 191 ods. 1 CSP. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu zodpovedá zásadám formálnej logiky a je preskúmateľná aj v inštančnom postupe odvolacím súdom. Súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy relevantné pre zodpovedanie otázky základu uplatneného nároku.
19. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Úspech žalobcu vo veci bol podmienený tým, že v konaní preukáže, že konanie žalovaného bolo protiprávne, išlo o konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, že konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda na zdraví, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Žalobca si uplatnil škodu na zdraví, ktorá sa vo forme náhrady za bolesť odškodňuje jednorazovo. Za tým účelom žalobca predložil lekársky posudok o bolestnom, ktorý vypracoval F.. F. B. (č. l. 69 spisu), z ktorého vyplýva, že hodnota bolestného bola ohodnotená na 100 bodov. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že v lekárskom posudku uvádzané zdravotné komplikácie u žalobcu vo vzťahu k podvrtnutiu krčnej chrbtice a zlomeniny a poškodenia viacerých zubov nesúvisia s priestupkom zo dňa 25. 06. 2017, tieto námietky sú v odvolacom konaní právne bezvýznamné a s týmito námietkami sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal aj súd prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že žalobcovi spôsobil len zranenia uvádzané v lekárskom posudku pod položkou I.4 a I.5, t. j. pomliaždenie tváre, tržná rana na sliznici hornej pery a ostatné zranenia uvádzané v lekárskom posudku (podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomenina a poškodenie viacerých zubov) nesúvisia so škodou na zdraví zo dňa 25. 06. 2017, k tomu odvolací súd uvádza, že aj táto odvolacia námietka je právne irelevantná. Z lekárskeho nálezu deň po incidente, t. j. 26. 06. 2017 totiž nepochybne vyplýva, že u žalovaného bolo diagnostikované pomliaždenie ľavej strany tváre a nosa, tržná rana na sliznici hornej pery, poškodená protéza, ktoré zranenia spôsobili obmedzenú pohyblivosť v krčnej chrbtici a bolesti ľavej strany šije.
20. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa miery spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody, súd prvej inštancie správne poukázal, že na podnet samotného žalovaného sa na príslušnom správnom orgáne viedlo voči žalobcovi priestupkové konanie, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že dňa 25. 06. 2017 v čase okolo XX:XX hod. v mestskej plavárni vo Q. v parnej saune mal nadávať žalovanému do „špinavých cigánov, že treba na nich Kotlebu“ a následne mu mal uviesť, že je „zlodej“, konanie vo veci priestupku voči žalobcovi bolo rozhodnutím Okresného úradu X. číslo : H.XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 16. 01. 2018 zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nebolo žalobcovi z priestupku preukázané.
21. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne, aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach, od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníka konania (teraz sporových strán), len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dôkazov sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberaĺo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie dostatočne v napadnutom rozsudku odôvodnil prečo zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu
- výsluch svedkov. Žalovaný pred súdom prvej inštancie nevedel označiť generálie svedkov, napriek poučeniu súdu ich účasť na pojednávaní nezabezpečil a ani neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mali byť svedeckými výpoveďami preukázané.
22. S odvolacou námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. K námietke odvolateľa súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami sporu v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa splatnosti pohľadávky je potrebné poukázať na ust. § 232 ods. 3 CSP upravujúceho lehotu na plnenie. V zmysle tohto ustanovenia lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
23. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípadoch ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967).
24. V prejednávanej veci pomery na strane žalovaného boli v konaní zisťované. Preukázateľne žalovaný je poberateľom dôchodku v Slovenskej republike vo výške 154,70 eura a v Českej republiky je mu vyplácaný dôchodok vo výške 338,29 eura. Z tohto dôchodku žalovaný spláca spotrebný úver 19,54 eura mesačne, tiež hradí mesačne poistné 19,70 eura, SIPO 155,50 eura, UPC 16,77 eura. V súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom na lieky uhrádza 80 eur mesačne.
25. Súd rozhodujúci o čase plnenia nie je viazaný navrhovanými splátkami žalobcu, ale môže zohľadniť pri stanovení splátok situáciu v čase rozhodovania. Odvolací súd poukazuje na to, že výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, ako aj pomery na strane žalobcu odôvodňujú povolenie splátok. Vzhľadom na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, ako aj pomery na strane žalobcu odôvodňujú povolenie splátok po 100 eur mesačne.
26. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok v odvolaní napadnutej časti, t. j. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody nad sumu 182,40 eura do sumy 1 894,56 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18. 10. 2017 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil.
27. Zároveň odvolací súd zmenil rozsudok v časti týkajúcej sa splatnosti tak, že žalovanému povolil splatiť dlh uvedený v napadnutom rozsudku v splátkach po 100 eur mesačne, ktoré bude platiť vždy do 25.dňa v mesiaci počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok (388 CSP).
28. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v prevažnej miere úspešný, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
29. Napriek tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie bol v časti v prospech žalovaného zmenený pokiaľ sa týka splatnosti dlhu, výška uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví bola žalobcovi prisúdená tak, ako si ju uplatnil v žalobe podanej dňa 18. 10. 2017. V sporovom konaní je kritérium procesného
úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá aj ust. § 255 CSP. Preto vzhľadom na úspech žalobcu aj v odvolacom konaní súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).