Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/38/2018

Potvrdené rozhodnutím 5Co/20/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: H. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. W. XXX/XX, H., štátna občianka SR, právne zastúpená: JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou Advokátskej kancelárie BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske námestie č. 31, Žilina, proti žalovanému: Mgr. S. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. W. XXX/XXX, H., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., IČO: 47 256 591, advokát so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, adresa na doručovanie: J. Milca 6, Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46C/38/2018-187 zo dňa 2.10.2019, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobkyne: H. Z., J.. X.X.XXXX, Y. G. J. W. XXX/XX, H. Š. Q. N., K. L.: Z.. N. E.Ň., K.., M. M. H. BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske námestie č. 31, Žilina, proti žalovanému: S.. S. G., J.. XX.X.XXXX, Y. G. E. W. XXX/XXX, H., K.ávne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., IČO: 47 256 591, advokát so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, adresa na doručovanie: J. Milca 6, Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.607,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.607,50 Eur od 9.10.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2018 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 3.607,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 9.8.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 23.6.2013 Úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru veriteľom Prima banka Slovensko, a.s. vo výške 57.000,- Eur. Žalobkyňa a žalovaný sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať hypotekárny úver vo výške 308,27 Eur mesačne k 20.dňu v mesiaci po dobu 22 rokov. Na zabezpečenie zaplatenia úveru bol zriadené záložné právo na nehnuteľný majetok, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, nachádzajúci sa v katastrálnom území H.Á., D. J. X. Č.. XXXX. Následne opätovne žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 10.8.2016 Zmluvu o úvere na bývanie, na základe ktorej im bol poskytnutý úver veriteľom Prima banka Slovensko, a.s. vo výške 10.000,- Eur. Žalobkyňa a žalovaný sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať hypotekárny úver vo výške 50,50 Eur s lehotou splatnosti do 20.7.2035. V oboch úveroch vystupuje žalovaný ako hlavný dlžník. Žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti do októbra 2016, z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti. Za poskytnuté finančné prostriedky bol zakúpený aj osobný automobil, ktorý si po odchode zo spoločnej domácnosti žalovaný zobral a ktorý žalobkyňa naďalej splácal. Žalovaný v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. XXP/X/XXXX K., že automobil v januári 2018 predal a výťažok si ponechal. Nakoľko je istina oboch úverov čiastočne splatená, žalobkyňa mesačne platí nižšiu splátku, a to v sume 268,58 Eur titulom hypotekárneho úveru sumu 50,03 Eur titulom úveru na bývanie, okrem toho platí poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 Eura. Žalobkyňa poukazuje na účet žalovaného pre účely splácania hypotéky mesačne sumu 330,- Eur. Žalobkyňa za obdobie od novembra 2016 do septembra 2018 uhradila sumu 7.215,- Eur, pričom jej príjem je 530,- Eur. Z tohto príjmu si nemôže dovoliť naďalej uhrádzať splátky oboch úverov. Zároveň však predmetné nehnuteľnosti slúžia na bývanie pre žalobkyňu a spoločné dve deti žalobkyne a žalovaného. Nakoľko sa žalobkyňa a žalovaný

zaviazali uhrádzať dlh spoločne a nerozdielne, žiadala od žalovaného úhradu polovice splátku, t.j. sumy 3607,50 Eur. Okrem toho si uplatnila nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania návrhu do zaplatenia.

3. Dňa 18.4.2019 doručil žalovaný vyjadrenie k žalobe (č.l. 100), v ktorom konštatoval, že si je vedomý toho, že podpísal zmluvy, na základe ktorých je spoločne a nerozdielne so žalobkyňou povinný splácať jednotlivé splátky úverov. Na druhej strane poukázal na širšie okolnosti prípadu, a to začiatok vzťahu so žalobkyňou v roku 2002, narodenie dcéry v roku 2004 a následnú potrebu riešenia bývania. So žalobkyňou sa spoločne rozhodli, že zrekonštruujú rodinný dom, ktorý darovali žalobkyni jej rodičia, pričom jeho hodnota bola asi 3.000,- EUR. Zobrali si preto zo Slovenskej sporiteľni, a. s. úver v hodnote 60.000,- EUR, s tým, že rodinný dom prerobíme a po svadbe mi žalobkyňa prevedie časť domu do môjho vlastníctva. Rekonštrukčné práce začali vykonávať v roku 2005 a vykonávala ich externá firma a následne svojpomocne ja so svojimi kamarátmi. V roku 2009 sa nám J. O. O. D. G.. V roku 2013 si zobrali z Prima banky Slovensko, a. s. nový úver vo výške 57.000,- EUR za účelom refinancovania úveru zo Slovenskej sporiteľne, a. s.. Aj na uvedenom úvere figuroval ako dlžník spolu so žalobkyňou, pretože bez neho by nikdy žiaden úver nedostala, resp. nie v takej výške, aká bola na rekonštrukciu domu potrebná. Od času, ako si zobrali prvý úver mali spoločný účet, na ktorý išla moja výplata a neskôr aj výsluhový dôchodok. Všetky ušetrené peniaze investovali do rodinného domu žalobkyne. V roku 2016 zistil, že ho žalobkyňa podvádza s iným mužom a nakoľko mal aj nezhody s jej rodičmi, ktorí si postavili dom vedľa nás, som bol nútený z domu odísť a majetkový podiel na dome žalovaný nikdy nezískal, pretože to žalobkyňa odmietala zrealizovať. Z rodinného domu a od žalobkyne odišiel len s osobnými vecami, starším osobným motorovým vozidlom a notebookom. Na základe rozhodnutia súdu bola staršia dcéra Lucia zverená mne aj žalobkyni do striedavej starostlivosti a mladšia O. D. G.L. O. Q. N. Ž., pričom je povinný jej platiť výživné vo výške 130, - EUR mesačne. Za účelom bývania a možnosti stretávania sa s deťmi si žalovaný zabezpečil bývanie v blízkosti detí, kde si prenajal dom. V roku 2015 prekonal infarkt a a nie je schopný vykonávať náročnejšiu fyzickú prácu. M. K. M. O. I. N. M., N.. V.. Q.., Q. Y. N. I. M. Y. S. - Ž. F. M. H. K. I. P. J. L. I. V.U. Y., L. Č. O. X. N. Q. M. K. S. I. N. K. I., N.. V.. Q.. I. I. O. S. S. K. U. X.XXX,- EUR. Podľa názoru žalovaného spoločnými úvermi a investíciami do rodinného domu žalobkyne, uvedený dom zhodnotili na aktuálnych približne 100.000,- Eur. Trval na tom, že si žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohacuje, keď celý majetok ostal žalobkyni. Konanie žalobkyne považuje za nemorálne a nespravodlivé. Žalobkyňa je vlastníčkou aj iného nehnuteľného majetku, ktorý môže speňažiť a úvery splatiť. S ohľadom na rozpor s dobrými mravmi žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (replika č.l. 139) doručenom súdu dňa 30.5.2019 uviedla, že hodnota rodinného domu bola znaleckým posudkom (v čase pred rekonštrukciou, pozn. súdu) stanovená na sumu 150.000,- Sk, t.j. cca 5 000,- EUR a nie 3 000,- EUR ako uvádza žalovaný. Pritom poprela, že sa so žalovaným dohodli na prepise časti nehnuteľnosti na žalovaného po svadbe. Všetky rekonštrukčné práce boli vykonávané výlučne prostredníctvom externej firmy. Žalovanému kamaráti pomohli iba zbúrať strechu na rodinnom dome, ostatné práce zabezpečila externá firma. Zároveň zdôraznila, že výška úveru nepostačovala na pokrytie celej rekonštrukcie, a tak rodičia žalobkyne darovali žalobkyni sumu 20 000,- Sk na vyhotovenie omietok v rodinnom dobe a kúpu krbu. Ďalších 10 000,- Sk im poskytli na kúpu vozidla, pretože ich staršie vozidlo sa pokazilo. Pokiaľ ide o spoločný účet, žalobkyňa uviedla, že účet je vedený na meno žalovaného, pričom na účet chodili počas spoločného bývania žalobkyne a žalovaného nielen jeho príjmy, ale aj peniaze, ktoré zarobila žalobkyňa, pretože mali iba jeden účet. Z tohto účtu si žalovaný uhrádzal náklady spojené so štúdiom na vysokej škole ako aj svoj masérsky kurz. Žalobkyňa bola po pôrode oboch detí na materskej/rodičovskej dovolenke iba I rok, nakoľko potrebovala zarábať peniaze jednak pre potreby domácnosti a jednak na rekonštrukciu rodinného domu. Pred odchodom žalovaného zo spoločnej domácnosti bolo na účte posledných 1 500,- EUR a z toho si žalovaný pri odchode vybral 1 000,- EUR. Žalovaný zo spoločných peňazí uhrádzal aj exekúcie z predošlého vzťahu a žalobkyňa 3-krát (dvakrát v aute a raz v dome) našla finančné prostriedky, ktoré si žalovaný odkladal bez jej vedomia. Žalobkyňa poprela neveru z jej strany a tvrdila, že vzťahy s rodičmi neboli nikdy narušené. Keď mal žalovaný infarkt, pomohla mu práve matka žalobkyne. Žalovaný odišiel z rodinného domu len s osobnými vecami, starším motorovým vozidlom a notebookom. M. X V. K. Q. Ž. L. N. O. N. N. N. H. J. M. N. J. X.. Krátko pred odchodom žalovaný presvedčil žalobkyňu, aby si zobrali ešte jeden úver, z ktorého vyplatia nevýhodný leasing. Žalobkyňa tak urobila dňa 10. augusta 2016, a Žalovaný ihneď po vyplatení leasingu prepísal auto na seba a s ním aj 23. októbra 2016 odišiel. Žalobkyni tak ostal ďalší úver na splácanie za kúpu vozidla od leasingovej spoločnosti, ktoré ani nemala k dispozícii. Y. Ú. Z. V. L. L. K. H. J. I. I. Ž.. Ž. J.N. M. N. K. I. Z. XXXX L. X XXX,- EUR M. H.

N. J. V. S. L. XX XXX,- EUR, H. Y. I. K. N. Ž. ( I. Y. K.ala na bod 5 rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. XXP X/XXXX L. O. XX. Z. XXXX). Vo vzťahu k príjmu žalovaného konštatovala, že v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom bol zistený jeho príjem vo výške X XXX,- D. - G. X V. Okresného N. Ž. N.. L.. XXX) X/XXXX L. O. XX. Z. XXXX. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na nemorálne konanie žalobkyne, ktorá od neho žiada úhradu polovice zaplatených splátok za hypotéky. Žalovaný tým, že odmieta uhrádzať splátky za hypotéky, ktoré si zobral spolu so žalobkyňou 'ohrozuje nie len bývanie žalobkyne, ale aj ich dvoch maloletých detí. Hypotéky sú zabezpečené záložným právom k rodinnému domu vo vlastníctve žalobkyne, v ktorom žalobkyňa býva s maloletými deťmi, a v ktorom zabezpečuje a uspokojuje ich bytové potreby. Pokiaľ by žalobkyňa nesplácala hypotéky, prišla by ona aj jej maloleté deti o strechu nad hlavou. Skutočnosť, že žalobkyňa sama spláca úvery, ktoré si zobrala spolu so žalovaným, nebola pri určovaní výživného relevantná.

5. Dňa 20.6.2019 doručil žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne (č.l. 157), v ktorom opätovne žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný nepoprel, že hodnota rodinného domu pred rekonštrukciou mohla byť cca. 5.000,- Eur, nakoľko nemá znalecké posudky, avšak uvedené je v danej veci irelevantné. Zotrval na dohode o tom, že žalobkyňa prevedie po svadbe časť nehnuteľností na žalovaného. K prácam vykonávaným na dome žalovaným a jeho kamarátmi uviedol, že išlo o demontáž strechy, ale aj demontáž strešnej konštrukcie, krytiny a štítových múrov strechy N. N. H. H., I. F., N., H., I. K. K. K. K. L., výkopové práce odvodnenia a položenie drenáže zadnej časti budovy, podrezávanie oporných stien a výmena hydroizolácie, osekávanie starých omietok zo stien budovy, obloženie garáže kameninovým a plastovým obkladom, stavba strešnej konštrukcie kôlne - spolu s kolegom H., I. M. I. N. H. K. + Q. M. K., I. U. L. '. Y., H. M. Q. V. H. Q., opravy oplotenia a obloženie kameninovým obkladom, položenie dlažby vo vstupnej chodbe a H. - N. N. H. H., O. Q. I. I. U., stavba vstavanej skrine vo vstupnej chodbe, výroba a montáž drevených zárubní na prízemí domu, renovácia vstupných dverí, obloženie krbu kameninovým obkladom, výroba a montáž dreveného zábradlia a podláh schodiska na I . podlažie, inštalácia podláh na celom I. poschodí, stavba vstavanej skrine v spálni, montáž a úprava drevených zárubní a dverí na I . poschodí, renovácia nábytku pre deti, realizácia maľovania a náterov v celom dome, všetky zemné práce spoj ené s úpravou pozemku, všetky ďalšie práce spojené s údržbou domu. Žalovaný tiež poukázal, že na rekonštrukciu domu použili aj príjmy žalovaného za celé obdobie spolužitia, vrátane odchodného z polície vo výške 14 000,- EUR Zároveň nepoprel, že na účet žalovaného v priebehu spolužitia išiel aj príjem žalobkyne, ktorý bol nepomerne nižší. Taktiež potvrdil, že z tohto účtu pri odchode z rodinného domu, resp. zo spoločnej domácnosti vybral 1 000 , - EUR, nakoľko potreboval peniaze na zaplatenie nájmu a depozitu. K exekúciám za obdobie predošlého vzťahu uviedol, že ide o sumu 500,- Eur a zatajené peniaze boli určené na darčeky pre žalobkyňu. V závere poprel, že by odchod z domácnosti plánoval. Žalovaný zároveň uviedol, že súhlasí s predajom založeného pozemku, v prípade, ak použije kúpnu cenu na zaplatenie časti úveru.

6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 2.10.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a navyše tvrdila, že konanie žalovaného, keď opustil spoločnú domácnosť a nechal ju s dvoma maloletými deťmi a povinnosťou splácať dva úvery pri príjme 530,- Eur mesačne považuje ona za rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný v konaní argumentoval, že je nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobkyňa od neho požaduje úhradu polovice splátok úveru, keď práve žalobkyňa je tá, ktorá výlučne užíva nehnuteľnosť a iba jej predmetný rodinný dom s priľahlými pozemkami patrí a žalovaný opustil spoločnú domácnosť iba s osobnými vecami. Finančné prostriedky z úverov boli použité práve na účely zhodnotenia a rekonštruovania nehnuteľnosti žalobkyne, ktorú žalovaný nielenže neužíva ale ani mu nepatrí. Súd na pojednávaní nariadil výsluch strán sporu, zamietol návrh na predloženie znaleckých posudkov na účely preukázania hodnoty rodinného domu žalobkyne za účelom poukázania, že prostriedky z úverov boli použité na zhodnotenie nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a tiež toho, že žalobný nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Súd uvedený návrh považoval súd za nehospodárny a neefektívny, pričom samotná skutočnosť, že nehnuteľnosť žalobkyne bola zhodnotená aj prostriedkami z úverov bola medzi stranami nesporná. Súd z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné ani výsluch kolegov žalovaného, ktorý by preukázali, aké práce na rodinnom dome žalobkyne vykonali spolu so žalovaným.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa (ďalej iba „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 451 ods. 1 a 2: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

11. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa až 3 : (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

13. Podľa až 3 : (1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. (2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. (3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

14. Podľa ust. a : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Súd mal v konaní za nesporné, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 23.6.2013 Úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru veriteľom Prima banka Slovensko, a.s. vo výške 57.000,- Eur na dobu 22 rokov. Na zabezpečenie zaplatenia úveru bolo zriadené záložné právo na nehnuteľný majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nachádzajúci sa v katastrálnom území Konská, evidovaný na LV č. 1394. Následne opätovne žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 10.8.2016 Zmluvu o

úvere na bývanie, na základe ktorej im bol poskytnutý úver veriteľom Prima banka Slovensko, a.s. vo výške 10.000,- Eur. Žalobkyňa a žalovaný sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať úver vo výške 50,50 Eur s lehotou splatnosti do 20.7.2035. V oboch úveroch vystupuje žalovaný ako hlavný dlžník a žalobkyňa ako spoludlžník. Ďalej mal súd za nesporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý bol predmetom financovania prostredníctvom uvedených úverov. Zároveň je nesporné, že dom užíva v súčasnosti výlučne žalobkyňa spolu s deťmi oboch účastníkov.

17. Žalovaný v spore nespochybnil skutočnosť, že z oboch úverov sú žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne, namietal však, že žalobkyňou uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko finančné prostriedky boli použité výlučne na zveľadenie výlučného majetku žalobkyne - rodinného domu v jej vlastníctve, pričom žalovaní po rozchode opustil spoločnú domácnosť iba s osobnými vecami. Súd tiež považoval za nespornú výšku uplatneného nároku, nakoľko k samotnej výške sa žalovaný nevyjadril a nespochybnil ako takú výšku splátok uhradených žalobkyňou. Rovnako tak nebolo sporné, že uvedenú sumu žalobkyňa uhradila veriteľovi, t.j. Prima banke, a.s. Samotné úhrady žalobkyňa vyčíslila (a preukázala výpismi z účtu) v celkovej sume 7.215,- Eur, pričom z tejto sumy si uplatnila nárok na úhradu polovice nákladov na úhradu splátok za obdobie od novembra 2016 do septembra 2018, t.j. sumu 3.607,50 Eur. Túto skutočnosť žalovaný nespochybnil, práve naopak, výslovne ju potvrdil vo vyjadrení k žalobe (č.l. 102).

18. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že neuhrádzal splátky úveru ako solidárny dlžník, čím došlo k prospechu v jeho majetkovej sfére. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a následného nevyplatenia faktúry. Z dikcie ustanovenia , ktorá definuje bezdôvodné obohatenie jednoznačne vyplýva, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Po preskúmaní žaloby súd dospel k záveru, že v posudzovanom spore neexistuje žiaden z dôvodov, ktoré je možné subsumovať pod všeobecnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa , ani kvalifikované skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia podľa . V posudzovanom prípade žalobkyňa plnila ako solidárny dlžník, pričom na základe úverových zmlúv je povinná platiť spolu so žalovaným spoločne a nerozdielne. Plnením jedného zanikne povinnosť druhého. Podľa názoru súdu tak nejde o nárok z bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobkyňa plnila ako solidárny dlžník, pričom nejde o plnenie bez právneho dôvodu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, či neplatného právneho úkonu alebo nepoctivých zdrojov.

19. V zmysle zásady, iura novit curia (súd pozná právo), tak súd na základe skutkového opisu okolností, dospel k názoru, že v konaní nejde o nárok z bezdôvodného obohatenia, ale o subrogačný nárok solidárneho dlžníka v zmysle . Podľa , ak dlžník splnil viac, než zodpovedalo vzájomnému pomeru medzi dlžníkmi, má voči ostatným spoludlžníkom právo následného postihu (subrogačný regres). Toto právo spočíva v tom, že dlžník, ktorý veriteľovi splnil celú pohľadávku alebo viac, ako by naňho podľa vnútorného pomeru prislúchalo, môže od ostatných dlžníkov žiadať, aby mu uhradili, čo podľa tohto pomeru na nich pripadá. Tento podiel môže byť u všetkých rovnaký alebo môže byť stanovený osobitným predpisom alebo môže byť daný vzájomnými vzťahmi solidárnych dlžníkov, ako je tomu v prípade podielového spoluvlastníctva. Právo postihu prislúcha každému solidárnemu dlžníkovi. Toto právo nie je závislé od toho, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia alebo či dlh zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Je oprávnený požadovať od ostatných náhradu za plnenie, ktoré za nich podľa práva poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sám skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa. Právo následného postihu dlžníkovi nevznikne, ak splnil najviac toľko, koľko zodpovedá jeho podielu. Takisto mu toto právo nepatrí, ak splnil viac, než robil celý dlh (napr. z dôvodu omylu o výške dlhu alebo neuplatnením námietky, ktorá prislúcha tomuto dlžníkovi osobne). Predmetom postihu je to, čo dlžník splnil na základe svojho záväzku veriteľovi, t. j. istina s prípadnými úrokmi.

20. Pri čiastočnej platbe má dlžník právo regresu len čo do časti prevyšujúcej vo vzájomnom pomere jeho podiel. Pri splácaní dlhu v splátkach vzniká regresný nárok čo do každej splátky samostatne. V

posudzovanom prípade tak ide o príklad pasívnej solidarity, kedy viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vnútorný podiel na dlhu. Všetci dlžníci sú tu teda povinní poskytnúť jedno a to isté plnenie a veriteľ ho môže vyžadovať od ktoréhokoľvek z nich až do prevzatia celého plnenia. Pasívna solidarita vychádza zo zásady, že ak celý dlh splní jeden zo spoludlžníkov, povinnosť ostatných dlžníkov zanikne (platí tu zásada „jeden za všetkých a všetci za jedného“). Pri pasívnej solidarite sa teda vychádza zo zásady, že každý z dlžníkov je zaviazaný za celý dlh, pričom ak veriteľovi poskytne celé plnenie jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov, solidárny záväzok zaniká. Dlžník, ktorý bol veriteľom vyzvaný na splnenie celého dlhu, sa nemôže brániť námietkou, aby veriteľ vymáhal od každého dlžníka len pomernú časť dlhu (exceptio beneficium de duobus vel pluribus resi debendi), a nemôže teda svoje plnenie obmedziť len na svoj dlh. Preto aj povinnosť spoludlžníkov k celému dlhu nezaniká, ak len jeden z nich splnil svoj podiel na dlhu (pro parte). K zániku dlhu môže dôjsť len vtedy, ak jeden zo spoludlžníkov splnil celý dlh. Účelom pasívnej solidarity je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že sa jej môže domáhať z majetku viacerých osôb (nemôže mu byť na ujmu platobná neschopnosť niektorého z dlžníkov) a zároveň uľahčiť jej uplatnenie. Po uspokojení veriteľovej pohľadávky však spravidla môže dôjsť k vzájomnému vysporiadaniu medzi jednotlivými solidárnymi dlžníkmi.

21. V prejednávanom prípade teda jednoznačne ide o právo postihu, ktoré prislúcha každému solidárne zaviazanému dlžníkovi, ktorý splnil dlh (celkom alebo sčasti) veriteľovi. Toto právo nie je podmienené tým, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia, alebo či dlh zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Je oprávnený požadovať od ostatných náhradu za plnenie, ktoré za nich podľa práva poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sám skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa. Rozsah rozvrhového regresu dlžníka, ktorý splnil celý dlh, je voči ostatným spoludlžníkom daný ich podielmi na celom dlhu. Súčasťou postihového práva sú aj náklady, ktoré vznikli plniacemu dlžník v súvislosti so súdnym konaním, pravda, ak ide o náklady oprávnené, nie o náklady súvisiace so svojvoľným odopretím práva splniť dlh. Ak výška týchto podielov nevyplýva z právneho predpisu, súdneho rozhodnutia, dohody účastníkov ani z iného vzájomného vzťahu medzi solidárnymi dlžníkmi (napr. ako je tomu v prípade podielového spoluvlastníctva), platí, že i výška postihu je voči každému spoludlžníkovi rovnaká. V prípade žalobkyne a žalovaného tak platí, že žalobkyňa správne požaduje polovicu nákladov, ktoré jej vznikli čiastočnom úhradou splátok za obdobie od novembra 2016 do septembra 2018.

22. Súd tak na základe opisu skutkových okolností a preukázaných a nesporných tvrdení strán sporu dospel k záveru, že žalobkyňa v rozhodnom čase plnila sama splátky úveru v sume 7.215,- Eur, a tak jej vo vzťahu k žalovanému vznikol nárok na úhradu polovice z takto vzniknutých nákladov, t.j. na úhradu sumy 3.607,50 Eur. Sporná ostala procesná obrana žalovaného, t.j. či žalobný nárok žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní žalobného nároku v kontexte vznesenej procesnej obrany žalovaný žiadal predložiť znalecké posudky a vypočuť svedkov, pričom na základe týchto dôkazov malo byť preukázané, že žalovaný zhodnotil nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne nielen svojimi vlastnými finančnými prostriedkami a prácou, ale najmä finančnými prostriedkami z čerpaných úverov. Samotný žalovaný na otázku súdu uviedol, že tieto tvrdenia sú výslovne jeho procesnou obranou, nie vzájomným návrhom. Súd však považoval za nesporné, že nehnuteľnosť žalobkyne bola zveľadená a zhodnotená okrem iných zdrojov, výraznou časťou práve z prostriedkov úveru (prvého úveru z roku 2005, následne druhého úveru z roku 2013 určeného na refinancovanie prvého úveru), a preto mal uvedené za nesporné a navrhované dôkazy považoval za nehospodárne a neúčelné. Okrem toho súd s ohľadom na to, že nehnuteľnosť bola prioritne rekonštruovaná v roku 2005 z prvého úveru u Slovenskej sporiteľne, pričom druhý úver z roku 2013 bol použitý na refinancovanie prvého úveru, považoval za jednoznačné, že finančné prostriedky z týchto úverov boli prioritne určené a použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalobkyne, čo v konečnom dôsledku zhodne uviedli strany sporu.

23. L. I. N. J. K. Y. L. I., Ž. K. L. O. Ú., Y..Z.. L. L. Q. Ú. J. G. L. M. XXXX, Č.D. I. N. XX.XXX,- Eur G. P. K. K. J. J. S. I. (V.. W. N. X.), H. N. J. Ž. L. K. Q. L. N. O. I. Q.G. XXXX. Y. Ž. Q. Y., Ž. K. I. J. M. N., Ž. J.. J., L. Ž. K. V. Okresného N. Ž. N..L.. XXP X/XXXX L. O. XX. Z.V. XXXX I., Ž. K. S. I. (N.) K. I. Z. XXXX L. X XXX,- EUR M. H. N. J. V. S. L. XX XXX,- EUR. L. I. Ž. J. K. V. I., Ž. Ž. Q. N. O. N. Q. I., M. M. K. S. I. W. L. Ú. L. M. XXXX.

24. Pri posudzovaní samotného nároku súd zohľadnil viaceré skutočnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný boli solidárni dlžníci u oboch vyššie uvedených úverov, pričom

splátky spoločne uhrádzali do októbra 2016, kedy došlo v ich vzťahu k takým rozporom, ktoré viedli k rozpadu partnerského vzťahu a odchodu žalovaného zo spoločnej domácnosti. Žalovaný v rámci výpovede uviedol, že spoločnú domácnosť opúšťal s tým, že to nie je trvalé riešenie a dôjde k obnoveniu spolužitia, čo sa však nestalo. Zároveň však potvrdil, že splátky úveru od opustenia domácnosti neuhrádzal, pretože potreboval vyriešiť svoju bytovú otázku (našiel si nájomné bývanie) a preto, že rodinný dom bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a on iný nehnuteľný majetok nemal. Napriek tomu zo zhodnej výpovede oboch strán sporu vyplynulo, že žalovaný iniciatívne od času opustenia spoločnej domácnosti v októbri 2016 nielenže neuhrádzal splátky úveru, ale ani nevyvinul žiadnu snahu o riešenie a usporiadanie vzájomných vzťahov so žalobkyňou, pričom obaja boli solidárni dlžníci z titulu oboch úverov. Samotný žalovaný uviedol, že pokrytie splátok úveru neriešil. Súd mal ďalej z vykonaného dokazovania (zo zhodného vyjadrenia strán sporu) za preukázané, že žalobkyňa po rozchode chcela riešiť situáciu refinancovaním úveru, na čo jej žalovaný neposkytol súčinnosť. V rámci procesnej obrany ako aj vo vlastnej výpovedi na pojednávaní žalovaný tvrdil, že žalobkyni navrhol niekoľkokrát, aby speňažila pozemok v jej výlučnom vlastníctve a znížila si tak minimálne splátky úveru, a to predajom jedného z pozemkom v blízkosti rodinného domu. K uvedenému poznamenal, že jej to navrhoval aj v minulosti počas spolužitia, s čím ale nesúhlasila. Práve speňaženie tohto pozemku podľa názoru žalovaného by pomohlo žalobkyni vyriešiť nielen zníženie splátok úveru, ale aj nepriaznivú finančnú situáciu. Následne však z výpovede žalobkyne vyplynulo, že sa pokúsila o refinancovanie úveru, v rámci ktorého chcela predať uvedený pozemok. Predmetný pozemok bol zaťažený záložným právom titulom prvého úveru o Prima banky, a.s., a tak žalovaného žiadala o súčinnosť. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplynulo, že žalovaný jej súčinnosť neposkytol, čo odôvodnil tým, že neveril tomu, že by pozemok po „odťažení“ (zrušení záložného práva) reálne predala, ale by jej ostal pozemok bez ťarchy. Žalovaný preto nechcel poskytnúť súčinnosť žalobkyni bez nejakých záruk. V tomto smere súd poznamenáva, že žalovaný na jednej strane tvrdil, že riešenie veci je v rukách žalobkyne, ktorá môže pozemok predať a speňažiť, čím vyrieši aspoň čiastočne situáciu s úverom. Na druhej strane ide o pozemok zaťažený záložným právom banky, kde bez súčinnosti spoludlžníka nie je možné reálne pozemok predať, pričom žalovaný sám potvrdil, že keď o to žalobkyňa žiadala, súčinnosť jej neposkytol, lebo jej nedôveroval. Procesná obrana žalovaného je tak v tomto ohľade nedôvodná.

25. Súd sa zaoberal aj procesnou obranou žalovaného, že ide jednoznačne o nárok v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené súd vyhodnocoval s ohľadom na všetky aspekty prípadu. V prvom rade ide o nárok za obdobie od novembra 2016 do septembra 2018. Pred otvorením pojednávania súd poskytol stranám sporu priestor na mimosúdne riešenie sporu, nakoľko samotný základ sporu presahuje žalované obdobie a nerieši celú situáciu medzi stranami. Žalovaný bol mimosúdnym rokovaniam o predmete sporu naklonený. Žalobkyňa pred otvorením pojednávania uviedla, že chce situáciu so žalovaným komplexne riešiť, ale na tomto konkrétnom nároku trvá najmä z finančných dôvodov, pretože situácia je aktuálne pre ňu finančne neúnosná. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že práve žalovaný je v nevýhodnejšom postavení, nakoľko je solidárnym dlžníkom v dvoch úverových vzťahoch, pričom jeden z týchto úverov sa použil na financovanie rekonštrukcie domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Druhý úver bol použitý na kúpu (resp. úhradu splátok leasingu) motorového vozidla, ktorý si žalovaný ponechal. Samotná žalovaná suma za uvedené obdobie predstavuje 3.607,50 Eur. Pri prvotnom posúdení nároku je zrejmé, že žalobný nárok žalobkyne môže byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak v kontexte celého sporu a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že aj konanie žalovaného voči žalobkyni má znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný opustil spoločnú domácnosť so žalobkyňou, ktorej pri príjme 530,- Eur ponechal úhrady dvoch úverov v celkovej sume takmer 320,- Eur a starostlivosti o dve maloleté deti (jedno z nich je v striedavej starostlivosti rodičov). Okrem toho žalovaný si „výnos“ (zakúpené motorové vozidlo) z druhého úveru ponechal pre seba, takže jeho tvrdenie o tom, že všetky finančné prostriedky z oboch úverov boli určené iba na zhodnotenie majetku žalobkyne, neobstojí. Navyše je nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby nemal žiadnu snahu riešiť vzniknutú situáciu a svoje postavenie solidárneho dlžníka v oboch úverových vzťahoch. Takúto snahu mal až v štádiu konania pred súdom. Okrem toho súd poznamenáva, že je síce pravdou, že väčšina finančných prostriedkov z prvého úveru (z roku 2013) bola použitá na rekonštrukciu domu žalobkyne a žalovaný spolufinancoval rekonštrukciu domu aj z vlastných príjmov, avšak je nutné poznamenať, že nesporne žalovaný dom spolu so žalobkyňou v čase trvania vzťahu užíval (približne od roku 2005 až do októbra 2016).

26. Na základe uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel, nakoľko žalobný nárok považoval súd za preukázaný a nesporný v zmysle . V tomto smere súd poznamenáva, že toto právo

nie je závislé od toho, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia alebo či dlh zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Je oprávnený požadovať od ostatných náhradu za plnenie, ktoré za nich podľa práva poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sám skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa. V závere súd konštatuje, že sa dôsledne zaoberal tým, či žalobný nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi, avšak po zhodnotení všetkých okolností vo vzájomných súvislostiach súd nevzhliadol taký rozpor s dobrými mravmi, aby žalobu v zmysle zamietol.

27. Žalobkyňa si v konaní uplatnila aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby, t.j. od 9.10.2018 do zaplatenia. Súd uvedený nárok vyhodnotil podľa v spojení s ustanovením Nariadenia vlády č. ako dôvodný a nárok na úrok z omeškania zo súdom priznaného plnenia žalobkyni priznal. Žalovaného tak zaviazal, aby žalobkyni zaplatil sumu 3.607,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne (výška úrokovej sadzby je súdu známa z jeho činnosti) z dlžnej sumy od 9.10.2018 do zaplatenia.

28. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. , , II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Súd tak s poukazom na cit. ust. o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a tak jej súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.