Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: H. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. W. XXX/XX, H., štátna občianka SR, právne zastúpená: JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou Advokátskej kancelárie BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske námestie č. 31, Žilina, proti žalovanému: Mgr. S. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. W. XXX/XXX, H., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., IČO: 47 256 591, advokát so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, adresa na doručovanie: J. Milca 6, Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -187 zo dňa 2.10.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.607,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.607,50 eur od 9.10.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2018 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 3.607,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 9.8.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Okresný súd mal v konaní za nesporné, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 23.6.2013 Úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru veriteľom Prima banka Slovensko, a.s. vo výške 57.000 eur na dobu 22 rokov. Na zabezpečenie zaplatenia úveru bolo zriadené záložné právo na nehnuteľný majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nachádzajúci sa v katastrálnom území H., evidovaný na LV č. XXXX. Následne opätovne žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 10.8.2016 Zmluvu o úvere na bývanie, na základe ktorej im bol poskytnutý úver veriteľom Prima banka Slovensko, a.s. vo výške 10.000 eur. Žalobkyňa a žalovaný sa zaviazali spoločne a nerozdielne splácať úver vo výške 50,50 eur s lehotou splatnosti do 20.7.2035. V oboch úveroch vystupuje žalovaný ako hlavný dlžník a žalobkyňa ako spoludlžník. Ďalej mal súd za nesporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý bol predmetom financovania prostredníctvom uvedených úverov. Zároveň je nesporné, že dom užíva v súčasnosti výlučne žalobkyňa spolu s deťmi oboch účastníkov. Samotné úhrady žalobkyňa vyčíslila (a preukázala výpismi z účtu) v celkovej sume 7.215 eur, pričom z tejto sumy si uplatnila nárok na úhradu polovice nákladov na úhradu splátok za obdobie od novembra 2016 do septembra 2018, t.j. sumu 3.607,50 eur. Túto skutočnosť žalovaný nespochybnil, práve naopak, výslovne ju potvrdil vo vyjadrení k žalobe (č.l. 102). Po preskúmaní žaloby súd dospel k záveru, že v posudzovanom spore neexistuje žiaden z dôvodov, ktoré je možné subsumovať pod všeobecnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa , ani kvalifikované skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia podľa . V zmysle zásady, iura novit curia (súd pozná právo), tak súd na základe skutkového opisu okolností, dospel k názoru, že v konaní nejde o nárok z bezdôvodného obohatenia, ale o subrogačný nárok solidárneho dlžníka v zmysle . Podľa , ak dlžník splnil viac, než zodpovedalo vzájomnému pomeru medzi dlžníkmi, má voči ostatným spoludlžníkom právo následného postihu (subrogačný regres). Pri čiastočnej platbe má dlžník právo regresu len čo do časti prevyšujúcej vo vzájomnom pomere jeho podiel. Pri splácaní dlhu v splátkach vzniká regresný nárok čo do každej splátky samostatne. V posudzovanom prípade tak ide o príklad pasívnej solidarity, kedy viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vnútorný podiel na dlhu. V prípade žalobkyne a žalovaného platí, že žalobkyňa správne požaduje polovicu nákladov, ktoré jej vznikli čiastočnou úhradou splátok za obdobie od novembra 2016 do septembra 2018. Súd tak na základe opisu skutkových okolností a preukázaných a nesporných tvrdení strán sporu dospel k záveru, že žalobkyňa v rozhodnom čase plnila sama splátky úveru v sume 7.215 eur, a tak jej vo vzťahu k žalovanému vznikol nárok na úhradu polovice z takto vzniknutých nákladov, t.j. na úhradu sumy 3.607,50 eur. Sporná ostala procesná obrana žalovaného, t.j. či žalobný nárok žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní žalobného nároku v kontexte vznesenej procesnej obrany žalovaný žiadal predložiť znalecké posudky a vypočuť svedkov, pričom na základe týchto dôkazov malo byť preukázané, že žalovaný zhodnotil nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne nielen svojimi vlastnými finančnými prostriedkami a prácou, ale najmä finančnými prostriedkami z čerpaných úverov. Súd však považoval za nesporné, že nehnuteľnosť žalobkyne bola zveľadená a zhodnotená okrem iných zdrojov, výraznou časťou práve z prostriedkov úveru (prvého úveru z roku 2005, následne druhého úveru z roku 2013 určeného na refinancovanie prvého úveru), a preto mal uvedené za nesporné a navrhované dôkazy považoval za nehospodárne a neúčelné. Okrem toho súd s ohľadom na to, že nehnuteľnosť bola prioritne rekonštruovaná v roku 2005 z prvého úveru u Slovenskej sporiteľne, pričom druhý úver z roku 2013 bol použitý na refinancovanie prvého úveru, považoval za jednoznačné, že finančné prostriedky z týchto úverov boli prioritne určené a použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalobkyne, čo v konečnom dôsledku zhodne uviedli strany sporu. Z výsluchu strán na pojednávaní tiež zhodne vyplynulo, že prostriedky z druhého úveru, t.j. zo zmluvy o úvere na bývanie z augusta 2016, čerpaného v sume 10.000 eur boli finančné prostriedky použité na nákup motorového vozidla (resp. uhradenie splátok leasingu), ktoré si následne žalovaný zobral po odchode zo spoločnej domácnosti v októbri 2016. Tvrdenie žalobkyne o tom, že predmetné vozidlo následne aj speňažil, žalovaný nepoprel. Naopak, zo žalobkyňou predloženého rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 31. januára 2018 vyplýva, že predmetné motorové vozidlo (Suzuki) predal v januári 2018 za 8 000 eur a kúpil si nový Renault Megane za 14 000 eur. Z výpovede žalovaného na pojednávaní rovnako vyplynulo, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť s osobnými vecami, ale aj predmetným motorovým vozidlom uhradeným z úveru z augusta 2016. Súd sa zaoberal aj procesnou obranou žalovaného, že ide jednoznačne o nárok v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené súd vyhodnocoval s ohľadom na všetky aspekty prípadu. V prvom rade ide o nárok za obdobie od novembra 2016 do septembra 2018. Pred otvorením pojednávania súd poskytol stranám sporu priestor na mimosúdne riešenie sporu, nakoľko samotný základ sporu presahuje žalované obdobie a nerieši celú situáciu medzi stranami. Žalovaný bol mimosúdnym rokovaniam o predmete sporu naklonený. Žalobkyňa pred otvorením pojednávania uviedla, že chce situáciu so žalovaným komplexne riešiť, ale na tomto konkrétnom nároku trvá najmä z finančných dôvodov, pretože situácia je aktuálne pre ňu finančne neúnosná. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že práve žalovaný je v nevýhodnejšom postavení, nakoľko je solidárnym dlžníkom v dvoch úverových vzťahoch, pričom jeden z týchto úverov sa použil na financovanie rekonštrukcie domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Druhý úver bol použitý na kúpu (resp. úhradu splátok leasingu) motorového vozidla, ktorý si žalovaný ponechal. Samotná žalovaná suma za uvedené obdobie predstavuje 3.607,50 eur. Pri prvotnom posúdení nároku je zrejmé, že žalobný nárok žalobkyne môže byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak v kontexte celého sporu a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že aj konanie žalovaného voči žalobkyni má znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný opustil spoločnú domácnosť so žalobkyňou, ktorej pri príjme 530 eur ponechal úhrady dvoch úverov v celkovej sume takmer 320 eur a starostlivosti o dve maloleté deti (jedno z nich je v striedavej starostlivosti rodičov). Okrem toho žalovaný si „výnos“ (zakúpené motorové vozidlo) z druhého úveru ponechal pre seba, takže jeho tvrdenie o tom, že všetky finančné prostriedky z oboch úverov boli určené iba na zhodnotenie majetku žalobkyne, neobstojí. Navyše je nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby nemal žiadnu snahu riešiť vzniknutú situáciu a svoje postavenie solidárneho dlžníka v oboch úverových vzťahoch. Takúto snahu mal až v štádiu konania pred súdom. Okrem toho súd poznamenáva, že je síce pravdou, že väčšina finančných prostriedkov z prvého úveru (z roku 2013) bola použitá na rekonštrukciu domu žalobkyne a žalovaný spolufinancoval rekonštrukciu domu aj z vlastných príjmov, avšak je nutné poznamenať, že nesporne žalovaný dom spolu so žalobkyňou v čase trvania vzťahu užíval (približne od roku 2005 až do októbra 2016). Na základe uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel, nakoľko žalobný nárok považoval súd za preukázaný a nesporný v zmysle . V závere súd konštatuje, že sa dôsledne zaoberal tým, či žalobný nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi, avšak po zhodnotení všetkých okolností vo vzájomných súvislostiach súd nevzhliadol taký rozpor s dobrými mravmi, aby žalobu v zmysle zamietol. Žalobkyňa si v konaní uplatnila aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby, t.j. od 9.10.2018 do zaplatenia. Súd uvedený nárok vyhodnotil podľa v spojení s ustanovením Nariadenia vlády č. ako dôvodný a nárok na úrok z omeškania zo súdom priznaného plnenia žalobkyni priznal. Súd s poukazom na cit. ust. o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a tak jej súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, avšak na rozdiel od názoru/ požiadavky žalobkyne jej nárok na zaplatenie žalovanej sumy nepriznal z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ale z dôvodu subrogačného regresu podľa . S takýmto postupom súdu nemožno nesúhlasiť, rovnaký bol aj názor žalovaného na prípadnú právnu kvalifikáciu nároku žalobkyne. Nesúhlasí ale so záverom súdu, podľa ktorého nie je na mieste na daný prípad aplikovať ustanovenie . Trvá na tom, že nárok žalobkyne je nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vďaka prostriedkom zo spoločného úveru, jeho práci a práce jeho kamarátov, ale aj vďaka jeho odstupnému vo výške 14 000 eur a výsluhovému dôchodku a iným príjmom počas jeho dlhoročného spolužitia so žalobkyňou, došlo k zhodnoteniu jej majetku minimálne o sumu 100 000 eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou majetku, do ktorého žalovaný investoval celý jeho majetok, vrátane polovice úveru a jemu ostalo len osobné motorové vozidlo v hodnote cca 7 000 eur, ktorého hodnota nedosahovala v čase jeho odchodu ani polovicu hodnoty jeho odstupného, plne investovaného do majetku žalobkyne. Žalovaný odvolací súd žiada, aby v zmysle zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a jemu prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedla, že žalovaný neuvádza také skutočnosti, ani neoznačuje vykonané dôkazy v konaní pred súdom prvého stupňa, na základe ktorých mal súd dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný len opakovane zhrnul všetky svoje tvrdenia, ktoré boli ním produkované už v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalovaný opomína skutočnosť, že do nehnuteľnosti neinvestoval iba v prospech žalobkyne, ale aj svojich dvoch maloletých detí. Žalovaný opäť opomína tú skutočnosť, že v tejto nehnuteľnosti aj po dobu 11 rokov býval (spolu so svojimi deťmi) a túto nehnuteľnosť aj užíval bez platenia nájmu. Z vykonaného výsluchu žalovaného však vyplynulo, že žalovaný na jednej strane tvrdil, že žalobkyni navrhol predaj pozemku zaťaženého záložným právom, no na druhej strane uviedol, že žalobkyni neverí, že by pozemok speňažila a preto jej pri odťažení tohto pozemku neposkytol súčinnosť. V odvolaní žalovaný nevysvetlil tento rozpor vo výpovedi a len uvádza, že opakovane žalobkyňu vyzýval, aby pozemok predala a znížila tak dlh voči banke. Pritom si však bol vedomý, že bez odťaženia pozemok predať nemožno. Konanie žalovaného je o to viac v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko si bol a stále je vedomý, že záložným právom nie je zaťažený len pozemok žalobkyne, ale aj samotný rodinný dom, v ktorom býva žalobkyňa s maloletými deťmi. Procesná obrana žalovaného spočíva na konaní žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Takáto procesná obrana žalovaného neobstojí, nakoľko samotné správanie žalovaného sa voči žalobkyni vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov. V zmysle uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu. 4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranpu sporu v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ust. ) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením nároku žalobkyne ako subrogačného nároku solidárneho dlžníka v zmysle , čo nebolo v podanom odvolaní namietané. Žalovaný v podanom odvolaní namieta použitie ustanovenia .

12. V zmysle pre výkon subjektívnych občianskych práv má zásadný význam práve ustanovenie odseku 1, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Konkrétne posúdenie individuálneho prípadu v uvedenom význame umožní objektivizovať hodnotenie z hľadiska interpretačného pokynu obsiahnutého v ustanovení odseku 1.

13. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.

Prenikajú celým právnym poriadkom. v tejto súvislosti používa viacero pružných pojmov (napr. "zneužitie práva", "verejný záujem", "obohatenie", "dobromyseľnosť", "keď právo možno vykonať po prvýkrát", "núdza" atď.). Pri výklade takýchto pojmov treba vždy použiť interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení . V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. Do popredia teda nevystupuje ani tak subjektívny názor účastníka, ako spoločenské, objektivizované hodnotenie.

14. Žalobkyňa žalovala nárok za obdobie od novembra 2016 do septembra 2018. Ako konštatoval okresný súd, pred otvorením pojednávania poskytol stranám sporu priestor na mimosúdne riešenie sporu, nakoľko samotný základ sporu presahuje žalované obdobie a nerieši celú situáciu medzi stranami. Žalovaný bol mimosúdnym rokovaniam o predmete sporu naklonený. Žalobkyňa pred otvorením pojednávania uviedla, že chce situáciu so žalovaným komplexne riešiť, ale na tomto konkrétnom nároku trvá najmä z finančných dôvodov, pretože situácia je aktuálne pre ňu finančne neúnosná. Aj odvolací súd uznáva, že práve žalovaný je v nevýhodnejšom postavení, nakoľko je solidárnym dlžníkom v dvoch úverových vzťahoch, pričom jeden z týchto úverov sa použil na financovanie rekonštrukcie domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Druhý úver bol použitý na kúpu (resp. úhradu splátok leasingu) motorového vozidla, ktorý si žalovaný ponechal. Žalovaný nárok predstavuje sumu 3.607,50 eur. Odvolací súd uznáva investície žalobcu do nehnuteľnosti, ktorá bola a je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, avšak tiež sa prikláňa k názoru, že aj konanie žalovaného voči žalobkyni má isté znaky konania v rozpore s dobrými mravmi.

15. Odvolací súd zdôrazňuje situáciu žalobkyne (matky), v ktorej sa ocitla, keď žalovaný opustil spoločnú domácnosť. Príjem žalobkyne bol v tom čase 530 eur, pričom jej ostali úhrady dvoch úverov v celkovej sume takmer 320 eur a starostlivosti o dve maloleté deti. Žalovaný v odvolaní síce tvrdí, že po odchode zo spoločnej domácnosti začal hneď uhrádzať žalobkyni výživné, no aj tak to nekrylo životné náklady detí a žalobkyne spolu so správou nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa s deťmi bývala. Odvolací súd opäť zdôrazňuje, že pri úverovom záväzku bol v oboch prípadoch uvedený ako hlavný dlžník. Druhý úver bol použitá na kúpu motorového vozidla, pričom výnos za predaj motorového vozidla si žalovaný ponechal pre seba, takže jeho tvrdenie o tom, že všetky finančné prostriedky z oboch úverov boli určené iba na zhodnotenie majetku žalobkyne, nepovažuje odvolací súd za pravdivé. Odvolací súd tiež dáva za pravdu okresnému súdu, ktorý vyslovil, že žalovaný pred podaním žaloby nemal žiadnu snahu riešiť vzniknutú situáciu a svoje postavenie solidárneho dlžníka v oboch úverových vzťahoch. Takúto snahu mal až v štádiu konania pred súdom. Žalovaný v odvolaní sám uviedol, že „Áno, je pravda, mohol som sa ešte počas nášho spolužitia domáhať prevodu polovice majetku žalobkyne na moju osobu. Ja som mal ale žalobkyňu rád, plánoval som s ňou stráviť zvyšok nášho života a vychovať spoločne naše deti.“

16. Okrem toho sa odvolací súd stotožňuje aj s argumentom okresného súdu, ktorý uviedol, že je síce pravdou, že väčšina finančných prostriedkov z prvého úveru (z roku 2013) bola použitá na rekonštrukciu domu žalobkyne a žalovaný spolufinancoval rekonštrukciu domu aj z vlastných príjmov, avšak je nutné poznamenať, že nesporne žalovaný dom spolu so žalobkyňou v čase trvania vzťahu užíval (približne od roku 2005 až do októbra 2016).

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. v spojení s ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech žalobkyňa, a preto odvolací súd priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )