Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-3847-2021.pdf
PDF · 144.16 KB
No categories available
20Ek/3847/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., právne zastúp.: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom Šafárikovo námestie 75/2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: A. F. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúp.: Advokátska kancelária JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o., so sídlom Hrabový chodník 4, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 51 247 798, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 135.000 Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Borisom Sobolovským, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, pod č. k. 387EX 631/21, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti výroku I. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/3847/2021 zo dňa 20.12.2022 a o sťažnosti povinného proti výrokom II. a IV. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/3847/2021 zo dňa 20.12.2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti výrokom II. a IV. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/3847/2021 zo dňa 20.12.2022 z a m i e t a.
II. Povinný m á voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného v sume 860,59 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu povinného.
III. Súd sťažnosť oprávneného proti výrokom I. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/3847/2021 zo dňa 20.12.2022 z a m i e t a.
IV. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného v sume 860,59 Eur.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/3847/2021 zo dňa 20.12.2022 vyššia súdna úradníčka výrokom I. zastavila prebiehajúcu exekúciu v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 160.000 Eur od 02.09.2020 do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, vo výroku II. vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla, výrokom III. oprávnenému voči povinnému nepriznala nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vo výroku IV. rovnako nepriznala nárok na náhradu trov konania ani povinnému. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že exekučné konanie bolo začaté na podklade vykonateľného exekučného titulu - Notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, vydanej dňa 06.07.2020 notárkou JUDr. Tatianou Schweighoferovou na Notárskom úrade v Bratislave. Poverením dňa 17.12.2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Borisa Sobolovského, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave. Po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie vydaného exekútorom podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý však pri aplikácii § 61k ods. 2 Exekučného poriadku nemal odkladný účinok na výkon exekúcie, nakoľko ho povinný podal po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia súdneho exekútora.
2. Povinný v návrhu na vykonanie exekúcie vzniesol námietku vo vzťahu k úroku z omeškania, keďže obidve zmluvy o pôžičke, ktoré sú podkladom pre vydanie notárskej zápisnice, t.j. exekučného titulu, boli dojednané bezúročne a ani v samotnej notárskej zápisnici nie je spomenutý žiadny úrok, ani úrok z omeškania, resp. akékoľvek príslušenstvo istiny. Preto bol povinný názoru, že si oprávnený uplatnil úrok z omeškania bez existencie riadneho exekučného titulu. Povinný ďalej vzniesol námietku absolútnej neplatnosti právnych úkonov, pretože všetky listiny - Zmluva o pôžičke zo dňa 14.04.2020, Zmluva o pôžičke zo dňa 20.05.2020, Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 06.07.2020 (všetky vyhotovené oprávneným) a aj notárska zápisnica (vyhotovená notárkou podľa výberu oprávneného) boli povinným aj oprávneným podpísané spolu v jeden deň a to dňa 06.07.2020. Povinný považoval obidve zmluvy o pôžičke za absolútne neplatné právne úkony, keďže zo strany oprávneného (veriteľa) nikdy nedošlo k plneniu zo zmlúv vo výške 160.000 Eur, konkrétne že ani jedna čiastka nebola povinnému uhradená prevodom na účet a nebola ani odovzdaná v hotovosti. Povinný bol názoru, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu a súd mal už pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie postupovať v zmysle § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť.
3. V úvode odôvodnenia uznesenia z 20.12.2022 vyššia súdna úradníčka uviedla, že pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je potrebné aplikovať tzv. koncentračnú zásadu platnú pre exekučné konanie, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Napriek tomu, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemožno v dôsledku jeho nepodania včas priznať odkladný účinok, vyššia súdna úradníčka sa podaným návrhom zaoberala aj vecne, čo sa týka merita a skonštatovala, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý exekučný titul, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať. Vo vzťahu k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu uviedla, že notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Z ustanovenia § 45 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade, ak záväzok povinnej osoby vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, notárska zápisnica je exekučným titulom expressis verbis len pre istinu a úrok z omeškania. Inak, teda v prípade, ak záväzok povinnej osoby vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo iné plnenie ako poskytnutie peňažných prostriedkov, sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Po preskúmaní veci dospela vyššia súdna úradníčka k záveru, že predložená notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, nakoľko obsahuje právny záväzok (povinnosť povinného vrátiť finančné prostriedky vo výške 160.000 Eur oprávnenému), obsahuje označenie osoby oprávnenej a povinnej, právny dôvod (Zmluva o pôžičke zo dňa 15.04.2020 a Zmluva o pôžičke zo dňa 20.05.2020), predmet a čas plnenia (predmetnom plnenia je vrátenie finančných prostriedkov, ktoré oprávnený povinnému poskytol ako pôžičky, spolu vo výške 160.000 Eur a časom plnenia sú dve splátky
- prvá vo výške 80.000 Eur dňa 31.08.2020 a druhá vo výške 80.000 Eur dňa 30.09.2020 s tým, že ak nebude zaplatená prvá splátka, tak sa stáva splatným celý dlh) a notárska zápisnica tiež obsahuje výslovný súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Poukázala na relevantnú judikatúru a tiež rozobrala zabezpečovací inštitút uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka, pričom následne po opätovnom preskúmaní exekučného titulu ako aj dohody o uznaní dlhu dospela k záveru, že v nich neexistuje zmienka o akejkoľvek sankcii za omeškanie dlžníka a uvedené nebolo ani zmluvne dohodnuté v Zmluvách o pôžičke. Keďže bol zistený nesúlad medzi exekučným titulom a návrhom na vykonanie exekúcie, vyššia súdna úradníčka v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 160.000 Eur od 02.09.2020 do zaplatenia exekúciu zastavila, nakoľko úroky z omeškania neboli v notárskej zápisnici priznané ani uznané. Pokiaľ by si chcel oprávnený vymáhať uvedené úroky z omeškania, musel by najprv podať žalobu na príslušný súd, ktorý mu v rozhodnutí prizná toto právo a až následne by mohol tieto úroky z omeškania vymáhať v exekúcii (výrok I.). V ostatnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla, pričom svoje rozhodnutie s poukazom na zmienenú koncentračnú zásadu do merita neodôvodňovala (výrok II.). O trovách konania rozhodla s poukazom na
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 199 a nasl. Exekučného poriadku podľa zásady úspechu. Napriek tomu, že súd exekúciu čiastočne zastavil, čím čiastočne vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie, oprávnený mal vyšší pomer úspechu vo veci a preto by mu bolo možné priznať náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko si ale oprávnený nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal (výrok III). Vzhľadom na vyšší pomer úspechu oprávneného vo veci súd povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok IV).
4. Proti výroku II. a IV. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že opakovane výslovne odmieta prevzatie sumy vo výške 160.000 Eur v akejkoľvek forme, titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 15.04.2020 a 20.05.2020. Ani jedna zo súm pôžičky (80.000 + 80.000 Eur) nebola povinnému uhradená prevodom na účet (keď samotné zmluvy ani neobsahujú údaj o účte, na ktorý by mala byť pôžička vyplatená) a peniaze neboli povinnému odovzdané ani v hotovosti. Povinný uviedol, že sa jedná o vysokú sumu na to, aby ňou oprávnený disponoval v hotovosti. Povinný bol presvedčený o tom, že pokiaľ nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov, nemožno tieto neodovzdané prostriedky od neho vymáhať. Podľa názoru povinného nedáva žiadny zmysel, aby si povinný od oprávneného postupne požičal sumu 160.000 Eur v čase a za situácie, kedy na svojom bežnom účte disponoval vyšším zostatkom než bola samotná údajná pôžička (čo preukazuje doložením výpisu z účtu v K. D.). Pokiaľ oprávnený tvrdí, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov v zmysle zmlúv o pôžičke, toto je podľa tvrdení povinného klamstvo, k čomu povinný opäť doložil výpisy z bankových účtov preukazujúce, že neobdržal žiadne plnenia od oprávneného vo výške 2 x po 80.000 Eur. Povinný považuje obe zmluvy o pôžičke za absolútne neplatné právne úkony, a to z dôvodu reálneho neodovzdania peňažných prostriedkov. S poukazom na uvedené má povinný za to, že notárska zápisnica, predložená v tejto veci ako exekučný titul, nespĺňa zákonné náležitosti, alebo záväzok v nej uvedený odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi, preto žiadal prebiehajúcu exekúciu v celosti zastaviť a priznať mu náhradu trov exekúcie.
5. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky vo vzťahu k výrokom I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť aj oprávnený, ktorú odôvodnil tým, že s posúdením súdu ohľadom jeho nároku na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 160.000 Eur od 02.09.2020 do zaplatenia a nepriznaním nároku na náhradu trov konania, nesúhlasí a záver súdu považuje za nesprávny a neodôvodnený. Závery súdu sa oprávnenému javia ako neurčité, prísne formalistické a nedostatočne zdôvodnené, ktoré nie sú podložené žiadnym relevantným právnym predpisom. Úroky z omeškania majú v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. V súlade s týmto ustanovením Občianskeho zákonníka vzniká oprávnenému zo zákona nárok požadovať od povinného úrok z omeškania vo výške, ktorú stanovuje vykonávací predpis. Nakoľko povinný neuhradil prvú splátku svojho dlhu v sume 80.000 Eur v dohodnutej lehote do 31.08.2020, dňa 01.09.2020 nastala splatnosť celého dlhu vo výške 160.000 Eur a oprávnenému v tento deň vznikol nárok požadovať od povinného splatenie celého dlhu vo výške 160.000 Eur a súčasne sa povinný od 02.09.2020 dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení, pričom omeškaním nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, kedy popri trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie, sú teda zo zákona príslušenstvom dlhu. Nárok na platenie úrokov z omeškania implicitne vyplýva aj zo znenia dohody o uznaní dlhu zo dňa 06.07.2020 a notárskej zápisnice č. N 181/2020; Nz 18364/2020 zo dňa 06.07.2020, ktorými bola určená splatnosť dlhu, od ktorej sa následne odvíja aj povinnosť platiť úroky z omeškania v prípade vzniku omeškania. Oprávnený si uplatnil výlučne zákonný úrok z omeškania, ktorého platenie vyplýva priamo zo zákona, pričom v tomto smere neprekročil zákon ani vykonateľný exekučný titul a podľa názoru oprávneného nie je daný ani žiadny nesúlad medzi exekučným titulom a návrhom na vykonanie exekúcie, keďže vznik nároku na úrok z omeškania vyplýva priamo zo zákona. Podľa názoru oprávneného nebolo potrebné, a v danom prípade s prihliadnutím na dohodu zmluvných strán ani možné, uznať samostatne aj zákonné úroky z omeškania, ktorých platenie vyplýva priamo zo zákona a zákon automaticky pri vzniku omeškania priznáva oprávnenému tento nárok voči povinnému a aj stanovuje ich výšku. Právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniklo zo zákona až v čase vzniku omeškania povinného po splatnosti celého dlhu, resp. jednotlivých jeho dvoch častí, a preto uznanie úrokov z omeškania, ktoré by mali nastať, by bolo vlastne uznanie budúceho záväzku. Oprávnený tiež zdôraznil, že súd pred vydaním poverenia preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a
jeho prílohy, pričom dňa 17.12.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Borisa Sobolovského, čím potvrdil správnosť uplatneného nároku v zmysle podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to možno považovať výrok súdu o čiastočnom zastavení exekúcie v časti úrokov z omeškania za prekvapivý a rozporný s predchádzajúcim rozhodnutím súdu v tej istej veci. Oprávnený podal sťažnosť aj do výroku uznesenia o nepriznaní nároku na náhradu trov exekučného konania oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko považuje rozhodnutie súdu v tejto časti za nesprávne. Je nepochybné, že v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie vznikli oprávnenému odôvodnené výdavky na právne zastúpenie v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 21.04.2022 a doplnenia vyjadrenia zo dňa 01.06.2022. Exekučný poriadok ani Civilný sporový poriadok v žiadnom ustanovení nestanovuje povinnosť oprávneného akýmkoľvek špecifickým úkonom si uplatniť náhradu trov exekučného konania voči povinnému. Naopak, podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré sa v súlade s ustanovením § 200 Exekučného poriadku subsidiárne použije aj na exekučné konania, súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania samostatne, na základe údajov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa pomeru úspechu vo veci. Oprávnený si trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní uplatnil už v podanom návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 08.11.2021. Rovnako žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani Civilného sporového poriadku nestanovuje účastníkom povinnosť si špecifickým spôsobom uplatňovať trovy exekučného konania spojené s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený si z opatrnosti v podanej sťažnosti samostatne uplatnil trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktoré mu vznikli za právne zastúpenie v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 21.04.2022 a doplnenia vyjadrenia zo dňa 01.06.2022, ako aj trovy s spojené s podaním tejto sťažnosti proti napadnutému uzneseniu. Na základe uvedeného oprávnený považuje podanú sťažnosť proti výrokom I. a III. napadnutého uznesenia za dôvodnú a navrhol, aby sudca Okresného súdu Banská Bystrica podanej sťažnosti v plnom rozsahu vyhovel.
6. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že s argumentáciou povinného zásadne nesúhlasí a trvá na tom, že v danom prípade nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený sa plne stotožňuje s právnym posúdením súdu v napádanom uznesení, považuje ho za vecne správny, dostatočne odôvodnený a založený na náležitom vyhodnotení zistených skutočností. Povinný obmedzil odôvodnenie svojej sťažnosti na opakovanie svojich vlastných jednostranných tvrdení ohľadom neprevzatia peňažných prostriedkov, ktoré sú však vo vzťahu k rozhodnutiu súdu irelevantné a nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, a navyše sú úplne nepravdivé. Oprávnený povinnému riadne odovzdal peňažné prostriedky v celkovej sume 160.000 Eur tak, ako je to uvedené v zmluve o pôžičke zo dňa 15.04.2020 a 20.05.2020, čo bolo potvrdené aj v dohode o uznaní dlhu a následne v notárskej zápisnici zo dňa 06.07.2020. Podľa názoru oprávneného je až neuveriteľné, že povinný neúnavne vo viacerých súdnych konaniach tvrdí, že neobdržal peňažné prostriedky, a to aj napriek tomu, že podpísal štyri rôzne dokumenty, ktoré potvrdzujú odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov vo výške 160.000 Eur, z toho dokonca jeden pred notárom. Skutkový a právny stav opisovaný povinným je v príkrom rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. Povinný svoj dlh vzniknutý zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.04.2020 a 20.05.2020 dokonca viackrát vo vzájomnej komunikácií uznal, a to nielen na vzájomnom stretnutí dňa 16.02.2022, ale aj v SMS komunikácií, ktorú oprávnený predložil k podaniu zo dňa 21.04.2022 a zároveň v prospech oprávneného aj čiastočne plnil vo výške 25.000 Eur, dokonca požiadal súdneho exekútora o splátkový kalendár, ktorým navrhoval splácanie svojho dlhu v splátkach, čím jednoznačne potvrdil existenciu svojho dlhu, ktorého si bol riadne vedomý. Preto akékoľvek tvrdenia povinného spätne popierajúce prevzatie peňažných prostriedkov možno v kontexte prebiehajúceho exekučného konania považovať iba za nepreukázané a nedôvodné snahy o zbavenie sa zodpovednosti za svoj dlh. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiadal, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
7. Povinný taktiež poskytol súdu vyjadrenie k sťažnosti oprávneného, kde k otázke priznania úrokov z omeškania k dlžnej sume uviedol, že aj zákonný úrok z omeškania je samostatným nárokom oprávneného, ktorý musí byť súčasťou exekučného titulu. Jeho vymožiteľnosť nevyplýva priamo z Občianskeho zákonníka. Veriteľ má právo požadovať zákonnú výšku úroku z omeškania až na základe exekučného titulu, ktorý takúto povinnosť priamo určuje. Vymožiteľnosť zákonného úroku nemožno odvodzovať od vymožiteľnosti istiny, hoci existencia nároku na úrok je závislá na existencii nároku na samotnú istinu. Nárok na platenie úrokov z omeškania v prejednávanom prípade nevyplýva ani zo znenia Dohody o uznaní dlhu a ani zo znenia notárskej zápisnice. Povinný považuje za nesprávnu
aj argumentáciu oprávneného ohľadom nároku na náhradu trov exekúcie. Oprávnený si síce uplatnil trovy exekúcie už v návrhu na vykonanie exekúcie, avšak len za 2 úkony, ktorých výšku určil aj vyčíslil. V ďalšom písomnom vyjadrení sa k uplatneniu trov nevyjadril a tieto nežiadal priznať. Rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov exekúcie oprávnenému je správne, keď vychádza z § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom je výslovne uvedené čo sú trovy oprávneného. Rozlišuje pritom návrh na vykonanie exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie a s ním súvisiace trovy. Zo strany oprávneného bolo nutné si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie trovy riadne uplatniť. S poukazom na uvedené povinný požiadal, aby súd sťažnosť oprávneného zamietol a priznal povinnému náhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že obe sťažnosti boli podané včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že obe sťažnosti majú zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaných sťažností a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k nasledovným záverom:
14. V prvom rade sa sťažnostný súd zaoberal sťažnosťou povinného, pričom po oboznámení sa s obsahom podanej sťažnosti súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými tvrdeniami povinného a toto rozhodnutie súd prvej inštancie považuje za vecne správne. Súd v rozhodnutí vydanom vyššou súdnou úradníčkou v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd prvej inštancie musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení, v dôsledku čoho podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí jeho rozhodnutie obsahovať ďalšie odôvodnenie. Napriek zneniu uvedeného zákonného ustanovenia sudca prvej inštancie považuje za potrebné bližšie špecifikovať aplikáciu tzv. koncentračnej zásady v exekučnom konaní a tiež priblížiť i ďalšie dôvody, pre ktoré nemožno návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Vo všeobecnosti platí, že povinný sa voči začatej exekúcii môže brániť návrhom na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok však rozlišuje medzi návrhom podľa § 61k ods. 2 a návrhom podľa § 61k ods. 3. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku (prejav tzv. koncentračnej zásady), v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15- dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom teda podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie
zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
15. V prejednávanej veci povinný až viac než 3 mesiace po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie namietol neplatnosť zmlúv o pôžičke a dohody o uznaní dlhu, ktoré boli podkladom pre vydanie notárskej zápisnice, a to z dôvodu, že mu žiadne peniaze zo strany oprávneného neboli reálne poskytnuté. Rovnako až v tomto čase poprel prijatie akýchkoľvek prostriedkov od oprávneného a namietol materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Sťažnostný súd tak na tieto námietky v dôsledku uplatnenia koncentračnej zásady vyjadrenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku neprihliadal. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady vyjadrenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku).
16. Keďže povinný podal svoj návrh na zastavenie exekúcie preukázateľne po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a uvádzal v ňom skutočnosti (ako napr. absolútnu neplatnosť zmlúv o pôžičke a iné), ktoré mu museli byť známe už v čase pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, vyššia súdna úradníčka správne v napadnutom uznesení poukázala na tzv. koncentračnú zásadu. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že keďže povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol nové skutočnosti, vyššia súdna úradníčka a ani tento sťažnostný súd sa týmito skutočnosťami v dôsledku uplatnenia koncentračnej zásady nemusel vecne zaoberať. V tomto smere tiež sťažnostný súd dáva do pozornosti, že koncentračná zásada exekučného konania bola už viackrát uznaná a akceptovaná aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09. 03. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16. 03. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 287/2022 zo dňa 01. 06. 2022, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 106/2023 zo dňa 21. 02. 2023, II. ÚS 483/2023 zo dňa 24. 10. 2023).
17. Nad rámec aplikácie koncentračnej zásady a pre lepšie pochopenie dôvodnosti vedenia exekúcie však sťažnostný súd považuje za potrebné uviesť princípy, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného v celosti zastaviť, reagujúc predovšetkým na argumenty uvedené v sťažnosti. V podrobnostiach pritom odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia tak, aby napadnuté uznesenie v spojením s uznesením o tejto sťažnosti dávalo ucelený pohľad na prejednávanú vec z pohľadu jednak samotného konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jednak z pohľadu dôvodov, pre ktoré súd vec rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti vydaných uznesení.
18. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že exekučným titulom je v tomto konaní Notárska zápisnica sp. zn. N XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, spísaná dňa 06.07.2020 notárkou JUDr. Tatianou Schweighoferovou. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že oprávnený (ako veriteľ) a povinný (ako dlžník) uzavreli dňa 15.04.2020 a dňa 20.05.2020 zmluvy o pôžičke, obe znejúce na sumu 80.000 Eur. V súlade s týmito zmluvami poskytol veriteľ dlžníkovi pôžičku v celkovej výške 160.000 Eur (spôsob jej vyplatenia nebol v zmluvách stanovený). Veriteľ a dlžník v notárskej zápisnici vyhlásili, že v zmysle zmlúv bola pôžička dlžníkovi poskytnutá bezúročne a dlžník sa zaviazal veriteľovi vrátiť pôžičku najneskôr do 30.09.2020, pričom v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo 06.07.2020 tak mal urobiť v dvoch splátkach: 80.000 Eur v lehote do 31.08.2020 a 80.000 Eur v lehote do 30.09.2020. Pre prípad neuhradenia prvej splátky riadne a včas bolo dohodnuté zosplatnenie celého nesplateného dlhu od 01.09.2020. Dlžník bol oprávnený pôžičku vrátiť aj pred dňom splatnosti. Dlžník v čl. II. notárskej zápisnice vyhlásil, že svoj dlh vo výške 160.000 Eur voči veriteľovi uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho splatiť spôsobom, ktorý bol uvedený v Dohode o uznaní dlhu a v notárskej zápisnici. Zároveň (dlžník) vyhlásil, že v prípade ak nesplatí svoj dlh opísaný v tejto notárskej zápisnici riadne a včas v lehote do 30.09.2020, prípadne sa dostane do omeškania s čo i len jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh a dlžník výslovne súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku.
19. Zásadnou obranou povinného proti exekúcii, ktorú zopakoval aj v podanej sťažnosti, je jeho tvrdenie, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu (zmlúv o pôžičke, ktorá v skutočnosti povinnému nikdy poskytnutá nebola). Notárska zápisnica (ako verejná listina) osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených do doby, kým nie je preukázaný opak, platí teda prezumpcia jej správnosti. Spôsobilým exekučným titulom (v zmysle pravidiel Exekučného poriadku) sa však notárska zápisnica stáva až vtedy, ak spĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici. To, že dlh povinného nebol splatný v okamihu jej vyhotovenia, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, keďže možno uznať aj nesplatný dlh. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie a jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako vykonateľnosť iných rozhodnutí podľa príslušných predpisov procesného práva.
20. Pri posudzovaní notárskych zápisníc nastáva situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi (nález Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 33/2020).
21. Sudca prvej inštancie sa nestotožnil s názorom povinného, že jeho vyhlásenie o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď ešte žiadny dlh neexistoval. Ak má notárska zápisnica ako verejná listina mať účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t.j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička aj vyplatená. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, čo znamená, že k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Gramatickým výkladom vyhlásení v notárskej zápisnici a tiež ustanovení zmlúv o pôžičke možno dospieť k záveru, že pôžička bola v čase spísania notárskej zápisnice dlžníkovi poskytnutá. Tento čas veriteľ nekonkretizoval, avšak v článku 1.2 oboch zmlúv o pôžičke je jednoznačne uvedené, že veriteľ peniaze vyplatil dlžníkovi v celosti ešte pred podpisom samotných zmlúv. Vyplatením sumy pôžičky tak bol zavŕšený kontraktačný mechanizmus zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Záväzok povinného vyplývajúci zo zmlúv o pôžičke teda vznikol ešte pred spísaním notárskej zápisnice (ku ktorej spísaniu došlo dňa 06.07.2020), v ktorej uznal dlh. Uvedenú skutočnosť povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie aj v sťažnosti spochybňoval, avšak listinnými dôkazmi poskytnutými zo strany oprávneného boli tvrdenia povinného vyvrátené. Dôkazy predkladané povinným (výpisy z účtov rôznych bankách), ktorými mal záujem docieliť navodenie dojmu, že oprávnený mu ako veriteľ žiadne finančné prostriedky neposlal, súd prvej inštancie považuje len za snahu spochybniť legitímny nárok oprávneného na ich vrátenie. Aj argumenty o tom, že je nelogické aby si povinný od oprávneného požičiaval sumu 160.000 Eur v situácii, keď sám na svojom bežnom účte disponoval vyšším zostatkom, sú len ničím nepodloženým dohadom.
22. V nadväznosti na uvedené sťažnostný súd po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu musí konštatovať, že oprávnený preukázal nesplnenie povinnosti z exekučného titulu povinným ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, keď z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že povinnému boli peňažné prostriedky zo strany oprávneného poskytnuté, povinný svoj záväzok písomne uznal a svojej povinnosti vrátiť ich v stanovený čas mal preukázateľne vedomosť. V súvislosti s nesplnením povinnosti uloženej exekučným titulom sťažnostný súd ďalej poukazuje na listinné dôkazy predložené oprávneným spolu s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktoré preukazujú, že dňa 25.11.2021 (t.j. v čase už po začatí exekúcie) povinný uhradil v prospech oprávneného sumu 25.000 Eur, v dôsledku čoho následne súdny exekútor vydal dňa 02.06.2022 Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie v rozsahu tejto sumy. Je teda možné skonštatovať, že po opakovaných písomných výzvach oprávneného a pod tlakom exekúcie povinný v prospech oprávneného vykonal čiatkovú úhradu svojho dlhu, čo vyvracia jeho následné tvrdenia o neposkytnutí akejkoľvek pôžičky zo strany oprávneného. Sťažnostný súd má teda za to, že povinný si riadne nesplnil
povinnosť uloženú mu exekučným titulom, a preto bola predmetná exekúcia nariadená a je vedená dôvodne.
23. Za stavu, keď teda oprávnený disponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý dosiaľ nebol zrušený, ani inak zmenený, a súčasne zo strany povinného nebol riadne splnený, tak exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa výkonu tohto exekučného titulu, pretože oprávnený v exekučnom konaní len realizuje svoje právo, nekoná v rozpore s právom.
24. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/3847/2021 zo dňa 20.12.2022, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu.
25. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal sťažnosťou oprávneného, ktorý namietal výroky I. a III. napadnutého uznesenia o čiastočnom zastavení exekúcie a o nepriznaní nároku na náhradu trov konania.
26. Je nevyhnutné zdôrazniť, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Súd teda môže exekúciu zastaviť, pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Uvedené môže urobiť súd iba z určitých dôvodov, pričom jedným z takýchto dôvodov je aj existencia dôvodu/skutočnosti, ktorú mal súd zistiť už z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tak predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Po oboznámení sa s obsahom s podanej sťažnosti a odôvodnením vyššej súdnej úradníčky v bode 40. napadnutého uznesenia má sťažnostný súd za to, že vyššia súdna úradníčka rozhodla vecne správne, keď rozhodla o zastavení exekúcie v časti úrokov z omeškania z dôvodu, že z notárskej zápisnice nevyplýva záväzok povinného zaplatiť úrok z omeškania.
28. Notárska zápisnica je exekučným titulom svojho druhu, keďže na rozdiel od ostatných exekučných titulov nejde o rozhodnutie, ktoré by bolo vydané orgánom aplikácia práva, v ktorom sa v nadväznosti na nesplnenie určitých povinností autoritatívne deklaruje určitá povinnosť. Notárska zápisnica je výsledkom dojednania zmluvných strán a exekučnými titulom sa stáva bez toho, aby súd alebo iný orgán verejnej moci deklaroval povinnosť dlžníka v súkromnoprávnom vzťahu. Okrem toho k deklarácii povinnosti splniť určitý záväzok môže, no nemusí dôjsť ešte predtým, ako došlo k splatnosti peňažného dlhu, tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade. Účel, osobitosť a flexibilita tohto inštitútu, ktorý je upravený v Exekučnom poriadku, preto na jednej strane vedie k jeho formalizácii predpísaním kvalifikovanej formy a obsahu zápisnice [§ 45 ods. 2 písm. c) EP], ale aj k materiálnym obmedzeniam toho, k čomu sa povinná osoba môže v notárskej zápisnici zaviazať tak, aby na jej základe mohlo dôjsť k exekúcii (§ 45 ods. 3 EP). Z § 45 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva obmedzenie, ktorého účelom je ochrana dlžníkov, ktorým boli poskytnuté peniaze. Preto toto ustanovenie obmedzuje možnosť vyhlásenia dlžníka v notárskej zápisnici len na časť jeho záväzku, ktorý spočíva v povinnostiach vrátiť poskytnuté peniaze a zaplatiť úrok z omeškania. Preto sa povinný v notárskej zápisnici môže zaviazať len na vrátenie poskytnutých peňazí, tak ako tomu nepochybne bolo prípade oprávneného a povinného, a na zaplatenie úroku z omeškania, tak ako tomu v prejednávanom prípade zrejme nebolo (z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 107/2023 zo dňa 02.03.2023). Predložená notárska zápisnica obsahovala totiž len záväzok povinného vrátiť oprávnenému v rámci pôžičky poskytnutú istinu, pričom v samotnom texte notárskej zápisnice je uvedené, že pôžička bola poskytnutá bezúročne. Pokiaľ by mal oprávnený záujem vymáhať od povinného aj úroky z omeškania k poskytnutej pôžičke, bolo by nutné uplatniť si toto príslušenstvo podaním osobitnej žaloby na civilnom súde. Tento nepraktický následok je výsledkom toho, že použitá notárska zápisnica je exekučným titulom svojho druhu, ktorý je ustanoveniami Exekučného poriadku konštruovaný tak, že pri jeho využití nemusí dôjsť k vymoženiu celej pohľadávky vrátane úroku z omeškania ako jej príslušenstva.
29. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať len na vymoženie nároku oprávneného z exekučného titulu z dôvodu, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Podľa názoru súdu je z vyššie uvedeného, a to aj bez ďalšieho zrejmé a nepochybné,
že oprávnený môže navrhnúť vykonanie exekúcie len na vymoženie nároku, na zaplatenie ktorého bol povinný zaviazaný vykonateľným exekučným titulom, resp. v danom prípade na zaplatenie ktorého sa povinný sám zaviazal v rámci právneho záväzku a predmetu plnenia vyznačeného v notárskej zápisnici, pričom s jej vykonateľnosťou súhlasil. A teda predmetná vada návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v časti uplatnenia úroku z omeškania, nespočíva v neexistencii samotného práva oprávneného požadovať úrok z omeškania z dlžnej sumy voči povinnému, ale v absencii takéhoto nároku v rámci povinnosti uloženej povinnému vykonateľným exekučným titulom, jedine na podklade ktorého možno exekúciu vykonať. Pokiaľ bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku všetkých zákonných náležitostí, musel byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený (R 21/1981). Sudca prvej inštancie preto rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky vyhodnotil ako vecne správne, nakoľko oprávnený skutočne nedisponuje exekučným titulom aj na úrok z omeškania, a preto je v tejto časti jeho nárok v rozpore s Exekučným poriadkom.
30. Čo sa týka druhej časti sťažnosti oprávneného, vyššia súdna úradníčka rozhodla rovnako vecne správne, keď oprávnenému nepriznala nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. S poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovanú v sťažnosti súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom pokryté (napr. § 255 alebo § 257 CSP). Exekučný poriadok tak v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania je ďalej potrebné konštatovať, že exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, a teda je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie.
31. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec preto treba konštatovať, že oprávnený si náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, v rámci vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, čo v podanej sťažnosti oprávnený v podstate ani nerozporoval. Oprávnený je pritom kvalifikovane zastúpený a pokiaľ si vedel riadne uplatniť trovy v návrhu na vykonanie exekúcie, nič mu nebránilo (hoci aj jednou vetou) vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatniť si trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Ak teda oprávnený v rámci podanej sťažnosti poukazoval na právnu úpravu Civilného sporového poriadku a rozhodnutia súdov v klasických sporových konaniach, uvedené nemá vo vzťahu k tejto prejednávanej veci relevanciu, pretože exekučné konanie nemá povahu klasického sporového konania, právna úprava tohto konania je obsiahnutá v rámci Exekučného poriadku, čo v zásade vylučuje použitie Civilného sporového poriadku, pričom z tejto osobitnej právnej úpravy vyplýva, že v tomto smere je exekučné konanie ovládané dispozičnou zásadou. Uvedené tiež teda znamená, že súd nie je oprávnený a zároveň ani povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený v rámci konania o návrhu povinného nenavrhol, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku) o trovách exekúcie, vyššia súdna úradníčka správne vyhodnotila, že oprávnenému nemožno nárok na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v napadnutom uznesením priznať. Za daného stavu tak možno rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky považovať za správne.
32. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Uvedená zásada je plne aplikovateľná aj v prejednávanej veci najmä za stavu, ak oprávnený je kvalifikovane zastúpený advokátom, u ktorého sa predpokladá znalosť právnych predpisov a zásad uplatňovaných v jednotlivých typoch konaní.
33. V nadväznosti na vyššie uvedené tak sťažnostný súd sťažnosť oprávneného proti výroku I. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/3847/2021 zo dňa 20.12.2022 ako nedôvodnú zamietol.
34. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Súd vychádzal zo základných princípov uplatňovaných pre sporové konanie, ktorým je zásada úspechu v spore. Výsledkom sporu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že exekúcia bola v časti úrokov z omeškania zastavená, vo zvyšnej (rozhodujúcej) časti bol však návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý. V rámci sťažnostného konania boli však obe strany so svojou sťažnosťou neúspešné, nakoľko súd obe sťažnosti ako nedôvodné zamietol. To znamená, že povinnému patrí v sťažnostnom konaní náhrada trov za „neúspech oprávneného“ a oprávnenému patrí náhrada trov za „neúspech povinného.“ Oprávnený aj povinný si náhradu trov, ktoré im vznikli v sťažnostnom konaní, uplatnili riadne a včas.
35. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
39. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
40. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
41. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
42. Vo vzťahu k sťažnosti oprávneného treba konštatovať, že súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, preto nárok na náhradu trov konania o tejto sťažnosti patrí povinnému ako úspešnej strane, ktorý si ho uplatnil v podanej sťažnosti zo dňa 04.01.2023 aj v následnom vyjadrení k sťažnosti oprávneného zo dňa 17.01.2023. Pokiaľ ide o ich výšku, súd pri určení tarifnej odmeny vychádzal z predmetu sťažnostného konania (po čiastočnom zastavení exekúcie), a teda z hodnoty vymáhanej istiny v sume 135.000 Eur. V nadväznosti na uvedeného potom povinnému priznal náhradu trov v sume 860,59 Eur spočívajúcu v odmene za dva úkony právnej služby – sťažnosť a vyjadrenie k sťažnosti oprávneného vo výške 692,12 Eur (2x po 346,06 Eur) v zmysle § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z. v platnom znení a k tomu prislúchajúci režijný paušál za rok 2023 vo výške 2x 12,52 Eur v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z. v platnom znení. Právny zástupca povinného je aj platiteľom DPH, oprávnený je teda povinný nahradiť povinnému
trovy konania spolu v sume 860,59 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu povinného.
43. Vo vzťahu k sťažnosti povinného treba konštatovať, že súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, preto nárok na náhradu trov konania o sťažnosti priznal oprávnenému ako úspešnej strane, ktorý si ho uplatnil v podanej sťažnosti zo dňa 04.01.2023. Čo sa týka ich výšky, súd postupoval rovnako ako pri určení výšky náhrady trov exekúcie povinného a priznal oprávnenému náhradu trov v sume 860,59 Eur spočívajúcu v odmene za dva úkony právnej služby – sťažnosť a vyjadrenie k sťažnosti oprávneného vo výške 2x po 346,06 Eur, k tomu prislúchajúci režijný paušál za rok 2023 vo výške 2x 12,52 Eur a DPH 20%. Uvedené trovy exekúcie budú v prospech oprávneného vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučný poriadok).
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici, 29. januára 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a