Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/17/2019

Potvrdené rozhodnutím 5CoP/57/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky Mgr. K. G., štátnej občianky D. republiky, trvale bytom P., I. XXX/XXA a otca B. J., štátneho občana D. republiky, trvale bytom P., Na dolinách XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/17/2019-28 zo dňa 02. októbra 2019 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania"

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., dieťa rodičov : matky C.. K. G., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom P., I. XXX/XXA a otca B. J., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom P., L. K. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

S účinnosťou od 01.02.2019 do 31.08.2019 s a z v y š u j e vyživovacia povinnosť otca k maloletému B. J., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 70,-Eur mesačne na sumu 100,-Eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2019 na sumu 120,-Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletého B. za obdobie od 01.02.2019 do 30.09.2019 vo výške 260,-Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 20,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.03.2012, č. k. -36.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému B. z doterajšej sumy 70,-Eur mesačne na sumu 100,-Eur mesačne. Na pojednávaní uviedla, že by ani netrvala na zvýšení výživného od začatia súdneho konania a súhlasila by so zvýšením výživného od októbra 2019, hoci návrh bol podaný 30.1.2019. Matka uviedla, že rozsudkom Okresného súdu P. zo dňa 26.3.2012 č.k.32P/234/2011-36 bol otec maloletého zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 70,-Eur mesačne. Poukázala na to, že od toho roku 2012 náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli, pretože v čase uvedeného rozsudku navštevoval maloletý 1. ročník ZŠ a teraz v čase podania návrhu bol žiakom 8. ročníka ZŠ a od 1.9.2019 je žiakom 1. ročníka D. gymnázia V. v P.. Poukázala na zvýšené výdavky maloletého, že jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 25,-Eur mesačne, školské učebnice stoja 50,-Eur ročne, bol na lyžiarskom výcviku s doplatkom 150,-Eur, navštevuje futbalový krúžok, nosí okuliare, má výdavky na kozmetiku a lieky, pretože má akné a pod. K svojim pomerom matka uviedla, že ona spolu s maloletým býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom a ich maloletým synom, s ktorým je na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok a prídavky na dve deti, čo je jej celkový príjem 260,-Eur mesačne, preto jej prirodzene finančne vypomáha jej priateľ, u ktorého bývajú v jeho rodinnom dome. Matka

uviedla, že otec sa so synom stretáva sporadicky, voči nej sa správa nevhodne. Poukázala na to, že už v predchádzajúcom konaní o výživnom pred 8 rokmi otec maloletého tiež uvádzal, že poberá len minimálnu mzdu. Odvtedy vystriedal 10 zamestnaní, je slobodný, má stredoškolské vzdelanie, je zdravý, preto ona nevie, prečo nechodí riadne do práce. Poukázala tiež na to, že bol videný pracovať na stavbe a tiež mal možnosť pracovať aj na ZŠ v L. C. nad E., ale to by si asi musel doplniť vzdelanie. Mal aj ďalšie ponuky hM.a. Matka si myslí, že otec dieťaťa je nezamestnaný dobrovoľne, asi mu to tak vyhovuje. Nevie prečo by sa objektívne nemohol zamestnať v regióne s nízkou nezamestnanosťou.

2. Otec maloletého nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného s odôvodnením, že je v súčasnosti nezamestnaný a nie je v jeho schopnostiach platiť požadované výživné. Na otázku súdu otec uviedol, že by bol teda ochotný súhlasiť so zvýšením výživného o 10,-Eur mesačne viac, teda so zvýšením na sumu 80,-Eur mesačne, ale viac nie je v jeho schopnostiach. Ale zdôraznil, že on ako nezamestnaný má nárok po dobu pol roka platiť na syna výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Otec uviedol, že on je slobodný, posledné tri mesiace býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou a jej synom v 2-izbovom prenajatom byte, kde náklady bývania predstavujú 200,-Eur mesačne, ale on jej na bývanie neprispieva, lebo nemá z čoho. Uviedol, že je nezamestnaný, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, jeho staré auto zn. S. r.v.XXXX je už nepojazdné a odhlásené z dopravného inšpektorátu. Otec upresnil, že od 03/2019 je nezamestnaný, predtým 3 roky robil na živnosť Y. so zárobkom 600,-Eur mesačne a skončil tam, lebo sa nedohodli na ďalšej zmluve. Aby mohol platiť výživné, brigádne si privyrába vypomáhaním v stavebnej firme so zárobkom v priemere cca 500,-Eur mesačne. Uviedol, že prioritne by chcel zostať pracovať pri hokeji, ale podal si aj žiadosť na prácu v lodných spoločnostiach v zahraničí. Priznal, že aktuálne nie je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, ale evidovaný bol a v 05/2019 ho vyradili z evidencie, lebo si vtedy hľadal tú prácu pre lodné spoločnosti v zahraničí a neprišiel v termíne na úrad. Otec uviedol, že je zdravý, má stredoškolské vzdelanie s maturitou v oblasti elektrotechniky a priznal, že žiadosť do žiadnej takejto elektrotechnickej firmy si nepodal, pretože by rád zostal pri tom hokeji alebo išiel pracovať na loď. Otec maloletého opakovane zdôrazňoval, že maloletému v jeho rodine nič nechýba, stará sa o neho celá jeho rodina, u jeho rodičov i u jeho brata má veci, oblečenie, je mu v jeho rodine dopriate. Poukázal na to, že on syna zobral na dovolenku, čo nie je lacné a bol tam aj so svojim bratom a otcom, teda on a jeho rodina sa mu venujú. Otec doplnil, že asi pred rokom mu matka dieťaťa volala, že syn s nimi nechce bývať, ale on si ho nemohol zobrať, lebo podľa jeho tvrdenia nie je maloletý slušne vychovaný, nevie sa ani slušne stravovať, čím chcel poukázať na zlú výchovu matky. Preto si ho on začal brávať na dovolenky.

3. Kolízny opatrovník poukázal na to, že je evidentné, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletého 2-krát k podstatnej zmene pomerov, a to najprv prechodom na druhý stupeň ZŠ a potom prechodom na strednú školu. Matkou požadovaná suma 100,-Eur mesačne sa im zdá aj nízka vzhľadom na vek dieťaťa, preto kolízny opatrovník odporučil návrhu matky v plnom rozsahu vyhovieť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, lustrácie v RO, lustrácie v SP, výpis zo ŽR, potvrdenie o PnD a RP, potvrdenie o evidencií otca, správu UPSVaR z č.l. 17, oznámenie SP z č.l. 19, pokladničné bločky, rozpis výdavkov, obsah pripojeného spisu a a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Maloletý B. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí spolu nežijú a rozsudkom Okresného súdu P. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/XXX/XXXX-XX bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50,-Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.3.2012 č.k. -36, právoplatným dňa 15.5.2012, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému na sumu 70,-Eur mesačne. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal maloletý B. X,X rokov a bol žiakom 1. ročníka ZŠ. Bol zdravý a mal bežné výdavky primerané jeho veku. Matka maloletého vtedy pracovala ako stredoškolská učiteľka, z hlavného pracovného pomeru dosahovala priemerný mesačný zárobok 562,74 Eur a z vedľajšieho pracovného pomeru mala príjem 100,- až 150,- Eur mesačne. Poberala prídavky na jedno dieťa vo výške 22,54 Eur mesačne. Okrem maloletého B. nemala iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého vtedy pracoval ako hokejový tréner s pracovným časom 10 hod. týždenne so zárobkom 282,13 Eur mesačne brutto, čo predstavovalo čistý zárobok 231,-Eur mesačne a z brigádnej práce mal podľa vlastného vyjadrenia príjem 60,-Eur mesačne. Potom návrhom zo dňa 23.5.2012, (ktorá vec bola vedená tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX), sa otec maloletého domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému zo sumy 70,-Eur mesačne

na sumu 60,-Eur mesačne s odôvodnením, že je bez príjmu a bez trvalého pracovného pomeru. Potom otec zobral uvedený návrh na zníženie výživného späť a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 4.2.2013 č.k.30P/141/2012-13 bolo konanie o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti zastavené.

6. Maloletý B. býva s matkou, otec sa so synom stretáva, chodí s ním aj na dovolenky. V súčasnosti má maloletý XX rokov a od 09/2019 je žiakom X. ročníka D. gymnázia V. v P.. Školné nemusí platiť, nakoľko matka dieťaťa je zamestnancom uvedenej školy. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 25,-Eur mesačne, učebnice stoja približne 50,-Eur ročne. V minulom školskom roku sa zúčastnil lyžiarskeho výcviku s doplatkom 150,-Eur mesačne. Maloletý navštevuje futbalový krúžok s poplatkom 10,-Eur mesačne. Nosí okuliare, ktoré mu matka zakupuje každoročne, posledné boli v hodnote 96,-Eur. Maloletý má akné, štvrťročne chodí na kozmetiku s nákladmi 15,-Eur a kupuje si lieky v hodnote 10,- Eur, ktoré má na mesiac alebo dva. Je zdravý. Maloletý má ďalšie bežné výdavky primerané jeho veku.

7. Matka maloletého je slobodná, spolu so synom býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom a ich 2-ročným synom. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej priateľa. Ich náklady bývania predstavujú cca 200,-Eur mesačne, ale keďže je matka na rodičovskej dovolenke, ona na ne neprispieva a ešte jej priateľ finančne vypomáha. Okrem maloletého B. má matka vyživovaciu povinnosť k mal. D. I. nar. X.X.XXXX, pochádzajúcemu z jej terajšieho vzťahu. Matka je s uvedeným dieťaťom na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne a prídavky na dve deti spolu vo výške 48,68 Eur mesačne. Matka je vlastníčkou 2-izbového bytu, ktorý prenajíma za 200,-Eur mesačne, ale za náklady spojené s užívaním bytu platí 100,-Eur mesačne a spláca hypotekárny úver na ten byt po 100,-Eur mesačne. Priateľ matky zarába podľa udania matky asi 1.000,-Eur mesačne a finančne jej vypomáha.

8. Otec maloletého je slobodný. Posledné tri mesiace býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou a jej synom. Bývajú v 2-izbovom nájomnom byte, kde náklady bývania predstavujú do 200,- Eur mesačne, ale na tie jej otec maloletého neprispieva, lebo podľa vlastného udania nemá z čoho. Okrem maloletého B. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého uviedol, že od 03/2019 je nezamestnaný a predtým tri roky pracoval na živnosť ako hokejový tréner so zárobkom 600,-Eur mesačne. Teraz, aby mohol platiť výživné, si brigádne privyrába vypomáhaním v stavebnej firme so zárobkom podľa vlastného udania v priemernej výške cca 500,-Eur mesačne. Z výpisu zo ŽR bolo zistené, že ku dňu 10.4.2018 ukončil otec maloletého svoju podnikateľskú činnosť (živnosť). Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l.7) vyplynulo, že od 1.7.2018 do 15.8.2018 mal otec maloletého uzavretú Dohodu o pracovnej činnosti s MG Hockey o.z. s vymeriavacím základom 250,-Eur mesačne a potom v roku 2018 mal otec maloletého opakovane uzatvárané krátkodobé 4 až 14 - dňové Dohody o vykonaní práce so X.m s vymeriavacím základom 23,- až 90,-Eur (podľa počtu dní). Zo správy ÚPSVaR Trenčín (č.l.17) vyplynulo, že od 28.2.2019 do 12.5.2019 bol otec maloletého evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie a dňom 13.5.2019 bol vyradený z evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom, lebo sa v stanovený termín nedostavil na úrad a t.č. nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z úradu nepoberá žiadne dávky a príspevky. K uvedenému otec uviedol, že bol vyradený z evidencie, lebo si práve hľadal prácu v zahraničí a podal si aj žiadosť o prácu v lodných spoločnostiach v zahraničí, kde robí aj jeho brat. Otec maloletého je zdravý. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou v oblasti elektrotechniky a priznal, že si nepodal žiadnu žiadosť o prácu v takejto elektrotechnickej firme, pretože by rád zostal pri hokeji, pričom je v rokovaní s Y. klubom v J. a podal si žiadosť o prácu v lodnej spoločnosti v zahraničí.

9. Podľa - 5 Zákona o rodine (zákon číslo ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného pred viac ako 7 rokmi došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatným zmenám pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, ktoré je vekovo staršie a jeho vyšším vekom sa prirodzene zvýšili jeho výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného mal maloletý len X rokov a bol žiakom 1. ročníka ZŠ, teda prvého stupňa ZŠ, potom medzičasom prestúpil na druhý stupeň ZŠ a v súčasnosti už má 14 rokov a je žiakom strednej školy. Venuje sa aj športovej činnosti, navštevuje futbalový krúžok a je teda zrejmé, že náklady na jej výživu a zabezpečovanie jeho odôvodnených potrieb sa zvýšili. K zmene pomerov došlo i na strane matky maloletého. Tá v čase poslednej úpravy výživného zarábala z hlavného pracovného pomeru v priemere 562,74 Eur mesačne a z vedľajšieho pracovného pomeru sumu 100,- až 150,-Eur mesačne. Teda jej celkový príjem zo zamestnaní bol v priemere cca 688,-Eur mesačne + prídavky na dieťa 22,54 Eur mesačne a okrem maloletého B. nemala vtedy iné vyživovacie povinnosti. V súčasnosti je matka maloletého na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne a prídavky na dve deti spolu vo výške 48,68,-Eur mesačne. Svoj byt síce prenajíma, ale ohľadom neho má za splátky hypotekárneho úveru a nákladov na služby spojené s užívaním bytu výdavky rovnaké ako nájomné, teda z prenájmu nemá žiaden príjem, ktorý by mohla využiť pre potreby detí alebo svoje potreby. Teda oproti predchádzajúcej úprave výživného príjem matky podstatne klesol a súčasne jej pribudla vyživovacia povinnosť k jej maloletému synovi D.. Teda možno konštatovať, že potreby maloletého B. vzrástli, ale schopnosti a možnosti matky, ktorá sa o maloletého aj osobne stará, sa podstatne znížili. Na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy výživného dosahoval otec priemerný mesačný príjem 291,-Eur mesačne a v súčasnosti otec síce deklaruje, že je nezamestnaný a preto má nárok platiť na syna výživné len 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ale ako sám uviedol, posledná jeho práca Y., kde predtým robil 3 roky a zarábal 600,- Eur mesačne, skončila, nakoľko sa s klubom nedohodli na ďalšej zmluve a teraz si brigádne privyrába v stavebnej firme cca 500,-Eur mesačne. Teda aj keď je otec dieťaťa nezamestnaný, ako on tvrdí, má príjem z brigádnej činnosti a dokonca vo vyššej výške ako mal v čase poslednej úpravy výživného. V tejto súvislosti však súd uvádza, že keby aj otec neuviedol svoj príjem z brigádnickej činnosti, súd by na jeho dobrovoľnú nezamestnanosť aj tak neprihliadal, pretože otec dieťaťa nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pretože bol vyradený pre nespoluprácu a svoju živnosť predtým sám ukončil k 10.4.2018, teda sám sa tak vzdal zárobkových možností. Otec dieťaťa je zdravý muž so zodpovedajúcim stredoškolským vzdelaním v odbore elektrotechniky, žije v regióne a dobe nízkej nezamestnanosti, preto odvolávanie sa na nezamestnanosť považuje súd za nezodpovedné a zavádzajúce, a to aj s poukazom na jeho dobrovoľnú nezamestnanosť. Sám otec uviedol, že prácu v ním vyštudovanom odbore si ani nehľadal, nepodal žiadosť do žiadnej takejto firmy, pretože chce zostať pri hokeji a podal si žiadosť len do lodných spoločností, čo riešil už v 05/2019, (pre ktorý dôvod bol podľa jeho udania aj vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie ) a napriek tomu je stále nezamestnaný. Súd má za to, že otec si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti, svojej zodpovednosti voči jeho jedinému dieťaťu a jeho ľahkovážny postoj sa súdu javí ako nezodpovedný. Bolo by nespravodlivé požadovať po matke, ktorá sa o maloletého aj osobne stará, a ktorej zárobkové možnosti sú objektívne obmedzené, aby ona v prevažnej miere znášala aj finančné výdavky na maloletého, ktoré sú stále vyššie, zatiaľ čo otec, ktorý je zdravý, nemá iné vyživovacie povinnosti a má vzdelanie uplatniteľné na trhu práce, bude odkazovať na svoju dobrovoľnú nezamestnanosť. Rodič, zvlášť ten, ktorý sa o dieťa nestará, by mal vyvíjať maximálne

úsilie, aby si zodpovedajúcim spôsobom plnil svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu tak, aby mohli byť uspokojované odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

14. V danej veci možno konštatovať, že od poslednej úpravy výživného potreby maloletého B. podstatne vzrástli, schopnosti a možnosti matky, ktorá sa o maloletého aj osobne stará, prispievať na výživu maloletého sa objektívne znížili tým, že jej klesol príjem a pribudla jedna vyživovacia povinnosť a schopnosti a možnosti otca sa zvýšili tým, že jeho terajší príjem z brigádnej činnosti je vyšší ako bol jeho príjem v čase poslednej úpravy výživného a otec dobrovoľne nevyužíva možnosti, ktoré mu poskytuje jeho vzdelanie a trh práce. S poukazom na takto zistené zmeny pomerov, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa zodpovedajúce jeho veku a schopnosti a možnosti oboch rodičov, rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom prihliadol na zmeny pomerov v priebehu súdneho konania a za obdobie od začatia súdneho konania do 31.8.2019, kedy bol maloletý ešte žiakom druhého stupňa ZŠ, zvýšil výživné z doterajšej sumy 70,-Eur mesačne na navrhovanú sumu 100,-Eur mesačne a s účinnosťou od 1.9.2019, kedy maloletý nastúpil na strednú školu, rozhodol súd o zvýšení výživného na sumu 120,-Eur mesačne, ktoré sumy považoval za zodpovedajúce zisteným zmenám pomerov, odôvodneným potrebám maloletého, objektívnym schopnostiam a možnostiam rodičov a vyššie citovaným zákonným kritériám. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, kde súd nie je viazaný návrhom a po zistení skutkového stavu súd prekročil návrh matky tak, aby súdne rozhodnutie zodpovedalo zákonným kritériám posudzovania zmeny pomerov pri rozhodovaní o výške výživného. Hoci otec dieťaťa nesúhlasil ani s matkou navrhovanou sumou, súd má za to, že je v jeho objektívnych možnostiach prispievať na výživu dieťaťa súdom určenými sumami, pričom odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenie svojho rozhodnutia.

15. V danej veci síce matka na pojednávaní uviedla, že ona by netrvala na zvyšovaní výživného od začatia súdneho konania a súhlasila by aj so zvýšením výživného od 10/2019, ale v zmysle § 77 Zákona o rodine sa výživné zásadne priznáva od začatia konania, preto súd rozhodol v zmysle zákonnej požiadavky Zákona o rodine a výživné zvýšil s účinnosťou od 1.2.2019, teda od prvého dňa mesiaca po podaní návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa 30.1.2019, ktorým bolo začaté súdne konanie.

16. Podľa z.č. ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

17. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

18. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.02.2019 do 30.09.2019 vo výške 260,- Eur ( 7 mesiacov á 30,- Eur + 1 mesiac á 50,-Eur ), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný do 13 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok.

19. Podľa z. č. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. V danej veci súd v zmysle v spojení s rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia ( ).