Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-57-2019.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/57/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky Mgr. K. G., štátnej občianky D. republiky, trvale bytom P., I. XXX/XXA a otca B. J., štátneho občana D. republiky, trvale bytom P., Na dolinách XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/17/2019-28 zo dňa 02. októbra 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom s účinnosťou od 01.02.2019 do 31.08.2019 zvýšil vyživovacia povinnosť otca k maloletému B. z doterajšej sumy 70,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2019 na sumu 120,- eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletého B. za obdobie od 01.02.2019 do 30.09.2019 vo výške 260,- eur otcovi povolil splácať v splátkach po 20,-eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, čím zmenil vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.03.2012, č. k. 32P/234/2011-36. Posledným výrok daného rozsudku súd prvej inštancie nakoniec rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že matka svojím návrhom na začatie konania sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému B. z doterajšej sumy 70,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne s tým, že výživné otca bola naposledy určené v roku 2012 a odvtedy náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli. Otec so zvýšením výživného na maloletého B. nesúhlasil. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že maloletý B. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí spolu nežijú a rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.1.2009 č.k.31P/252/2008-41 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.3.2012 č.k. 32P/234/2011-36, právoplatným dňa 15.5.2012, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému na sumu 70,- eur mesačne. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal maloletý B. 6,5 rokov a bol žiakom 1. ročníka ZŠ. Bol zdravý a mal bežné výdavky primerané jeho veku. Matka maloletého vtedy pracovala ako stredoškolská učiteľka, z hlavného pracovného pomeru dosahovala priemerný mesačný zárobok 562,74 eur a z vedľajšieho
pracovného pomeru mala príjem 100,- až 150,- eur mesačne. Poberala prídavky na jedno dieťa vo výške 22,54 eur mesačne. Okrem maloletého B. nemala iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého vtedy pracoval ako hokejový tréner s pracovným časom 10 hod. týždenne so zárobkom 282,13 eur mesačne brutto, čo predstavovalo čistý zárobok 231,- eur mesačne a z brigádnej práce mal podľa vlastného vyjadrenia príjem 60,- eur mesačne. Potom návrhom zo dňa 23.5.2012, (ktorá vec bola vedená tunajším súdom pod sp.zn. 30P/141/2012), sa otec maloletého domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne s odôvodnením, že je bez príjmu a bez trvalého pracovného pomeru. Potom otec zobral uvedený návrh na zníženie výživného späť a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 4.2.2013 č.k.30P/141/2012-13 bolo konanie o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti zastavené. Maloletý B. býva s matkou, otec sa so synom stretáva, chodí s ním aj na dovolenky. V súčasnosti má maloletý 14 rokov a od 09/2019 je žiakom 1. ročníka Súkromného gymnázia Futurum v Trenčíne. Školné nemusí platiť, nakoľko matka dieťaťa je zamestnancom uvedenej školy. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 25,- eur mesačne, učebnice stoja približne 50,- eur ročne. V minulom školskom roku sa zúčastnil lyžiarskeho výcviku s doplatkom 150,- eur. Maloletý navštevuje futbalový krúžok s poplatkom 10,- eur mesačne. Nosí okuliare, ktoré mu matka zakupuje každoročne, posledné boli v hodnote 96,- eur. Maloletý má akné, štvrťročne chodí na kozmetiku s nákladmi 15,-eur a kupuje si lieky v hodnote 10,- eur, ktoré má na mesiac alebo dva. Je zdravý. Maloletý má ďalšie bežné výdavky primerané jeho veku. Matka maloletého je slobodná, spolu so synom býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom a ich 2-ročným synom. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej priateľa. Ich náklady bývania predstavujú cca 200,- eur mesačne, ale keďže je matka na rodičovskej dovolenke, ona na ne neprispieva a ešte jej priateľ finančne vypomáha. Okrem maloletého B. má matka vyživovaciu povinnosť k mal. D. I. nar. X.X.XXXX, pochádzajúcemu z jej terajšieho vzťahu. Matka je s uvedeným dieťaťom na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne a prídavky na dve deti spolu vo výške 48,68 eur mesačne. Matka je vlastníčkou 2-izbového bytu, ktorý prenajíma za 200,- eur mesačne, ale za náklady spojené s užívaním bytu platí 100,- eur mesačne a spláca hypotekárny úver na ten byt po 100,- eur mesačne. Priateľ matky zarába podľa udania matky asi 1.000,- eur mesačne a finančne jej vypomáha. Otec maloletého je slobodný. Posledné tri mesiace býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou a jej synom. Bývajú v 2-izbovom nájomnom byte, kde náklady bývania predstavujú do 200,- eur mesačne, ale na tie jej otec maloletého neprispieva, lebo podľa vlastného udania nemá z čoho. Okrem maloletého B. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého uviedol, že od 03/2019 je nezamestnaný a predtým tri roky pracoval na živnosť ako hokejový tréner so zárobkom 600,- eur mesačne. Teraz, aby mohol platiť výživné, si brigádne privyrába vypomáhaním v stavebnej firme so zárobkom podľa vlastného udania v priemernej výške cca 500,- eur mesačne. Z výpisu zo ŽR bolo zistené, že ku dňu 10.4.2018 ukončil otec maloletého svoju podnikateľskú činnosť (živnosť). Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že od 1.7.2018 do 15.8.2018 mal otec maloletého uzavretú Dohodu o pracovnej činnosti s MG Hockey o.z. s vymeriavacím základom 250,- eur mesačne a potom v roku 2018 mal otec maloletého opakovane uzatvárané krátkodobé 4 až 14
- dňové Dohody o vykonaní práce so ZŠ alebo MŠ Nové Mesto nad Váhom s vymeriavacím základom 23,- až 90,- eur (podľa počtu dní). Zo správy ÚPSVaR Trenčín vyplynulo, že od 28.2.2019 do 12.5.2019 bol otec maloletého evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie a dňom 13.5.2019 bol vyradený z evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom, lebo sa v stanovený termín nedostavil na úrad a t.č. nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z úradu nepoberá žiadne dávky a príspevky. K uvedenému otec uviedol, že bol vyradený z evidencie, lebo si práve hľadal prácu v zahraničí a podal si aj žiadosť o prácu v lodných spoločnostiach v zahraničí, kde robí aj jeho brat. Otec maloletého je zdravý. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou v oblasti elektrotechniky a priznal, že si nepodal žiadnu žiadosť o prácu v takejto elektrotechnickej firme, pretože by rád zostal pri hokeji, pričom je v rokovaní s Hokejovým klubom v Brne a podal si žiadosť o prácu v lodnej spoločnosti v zahraničí.
3. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods.1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.). Uviedol, že v danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného pred viac ako 7 rokmi došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatným zmenám pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, ktoré je vekovo staršie a jeho vyšším vekom sa prirodzene zvýšili jeho výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného mal maloletý len 6 rokov a bol žiakom 1. ročníka ZŠ, teda prvého stupňa ZŠ, potom medzičasom prestúpil na druhý stupeň ZŠ a v súčasnosti už má 14 rokov a je žiakom strednej školy. Venuje sa aj športovej činnosti, navštevuje futbalový krúžok a je teda zrejmé, že náklady na jej výživu a zabezpečovanie jeho odôvodnených potrieb sa zvýšili. K zmene pomerov došlo
i na strane matky maloletého. Tá v čase poslednej úpravy výživného zarábala z hlavného pracovného pomeru v priemere 562,74 eur mesačne a z vedľajšieho pracovného pomeru sumu 100,- až 150,- eur mesačne. Teda jej celkový príjem zo zamestnaní bol v priemere cca 688,- eur mesačne + prídavky na dieťa 22,54 eur mesačne a okrem maloletého B. nemala vtedy iné vyživovacie povinnosti. V súčasnosti je matka maloletého na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne a prídavky na dve deti spolu vo výške 48,68,-eur mesačne. Svoj byt síce prenajíma, ale ohľadom neho má za splátky hypotekárneho úveru a nákladov na služby spojené s užívaním bytu výdavky rovnaké ako nájomné, teda z prenájmu nemá žiaden príjem, ktorý by mohla využiť pre potreby detí alebo svoje potreby. Teda oproti predchádzajúcej úprave výživného príjem matky podstatne klesol a súčasne jej pribudla vyživovacia povinnosť k jej maloletému synovi D.. Teda možno konštatovať, že potreby maloletého B. vzrástli, ale schopnosti a možnosti matky, ktorá sa o maloletého aj osobne stará, sa podstatne znížili. Na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy výživného dosahoval otec priemerný mesačný príjem 291,- eur mesačne a v súčasnosti otec síce deklaruje, že je nezamestnaný a preto má nárok platiť na syna výživné len 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ale ako sám uviedol, posledná jeho práca hokejového trénera, kde predtým robil 3 roky a zarábal 600,- eur mesačne, skončila, nakoľko sa s klubom nedohodli na ďalšej zmluve a teraz si brigádne privyrába v stavebnej firme cca 500,- eur mesačne. Teda aj keď je otec dieťaťa nezamestnaný, ako on tvrdí, má príjem z brigádnej činnosti a dokonca vo vyššej výške ako mal v čase poslednej úpravy výživného. V tejto súvislosti však súd uvádza, že keby aj otec neuviedol svoj príjem z brigádnickej činnosti, súd by na jeho dobrovoľnú nezamestnanosť aj tak neprihliadal, pretože otec dieťaťa nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pretože bol vyradený pre nespoluprácu a svoju živnosť predtým sám ukončil k 10.4.2018, teda sám sa tak vzdal zárobkových možností. Otec dieťaťa je zdravý muž so zodpovedajúcim stredoškolským vzdelaním v odbore elektrotechniky, žije v regióne a dobe nízkej nezamestnanosti, preto odvolávanie sa na nezamestnanosť považuje súd za nezodpovedné a zavádzajúce, a to aj s poukazom na jeho dobrovoľnú nezamestnanosť. Sám otec uviedol, že prácu v ním vyštudovanom odbore si ani nehľadal, nepodal žiadosť do žiadnej takejto firmy, pretože chce zostať pri hokeji a podal si žiadosť len do lodných spoločností, čo riešil už v 05/2019, a napriek tomu je stále nezamestnaný. Súd mal za to, že otec si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti, svojej zodpovednosti voči jeho jedinému dieťaťu a jeho ľahkovážny postoj sa súdu javí ako nezodpovedný. Bolo by nespravodlivé požadovať po matke, ktorá sa o maloletého aj osobne stará, a ktorej zárobkové možnosti sú objektívne obmedzené, aby ona v prevažnej miere znášala aj finančné výdavky na maloletého, ktoré sú stále vyššie, zatiaľ čo otec, ktorý je zdravý, nemá iné vyživovacie povinnosti a má vzdelanie uplatniteľné na trhu práce, bude odkazovať na svoju dobrovoľnú nezamestnanosť. Rodič, zvlášť ten, ktorý sa o dieťa nestará, by mal vyvíjať maximálne úsilie, aby si zodpovedajúcim spôsobom plnil svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu tak, aby mohli byť uspokojované odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd preto uzavrel, že od poslednej úpravy výživného potreby maloletého B. podstatne vzrástli, schopnosti a možnosti matky, ktorá sa o maloletého aj osobne stará, prispievať na výživu maloletého sa objektívne znížili tým, že jej klesol príjem a pribudla jedna vyživovacia povinnosť a schopnosti a možnosti otca sa zvýšili tým, že jeho terajší príjem z brigádnej činnosti je vyšší ako bol jeho príjem v čase poslednej úpravy výživného a otec dobrovoľne nevyužíva možnosti, ktoré mu poskytuje jeho vzdelanie a trh práce. S poukazom na takto zistené zmeny pomerov, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa zodpovedajúce jeho veku a schopnosti a možnosti oboch rodičov, rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom prihliadol na zmeny pomerov v priebehu súdneho konania a za obdobie od začatia súdneho konania do 31.8.2019, kedy bol maloletý ešte žiakom druhého stupňa ZŠ, zvýšil výživné z doterajšej sumy 70,- eur mesačne na navrhovanú sumu 100,- eur mesačne a s účinnosťou od 1.9.2019, kedy maloletý nastúpil na strednú školu, rozhodol súd o zvýšení výživného na sumu 120,- Eur mesačne, ktoré sumy považoval za zodpovedajúce zisteným zmenám pomerov, odôvodneným potrebám maloletého, objektívnym schopnostiam a možnostiam rodičov a vyššie citovaným zákonným kritériám. Aj keď matka maloletého na pojednávaní uviedla, že ona by netrvala na zvyšovaní výživného od začatia súdneho konania a súhlasila by aj so zvýšením výživného od 10/2019, ale v zmysle § 77 Zákona o rodine sa výživné zásadne priznáva od začatia konania, preto súd rozhodol v zmysle zákonnej požiadavky Zákona o rodine a výživné zvýšil s účinnosťou od 1.2.2019, teda od prvého dňa mesiaca po podaní návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa 30.1.2019, ktorým bolo začaté súdne konanie. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.02.2019 do 30.09.2019 vo výške 260,- eur (7 mesiacov á 30,- eur + 1 mesiac á 50,- eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný do 13 mesiacov, pod následkom straty
výhody splátok. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 52 v spojení s § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého B.. Poukázal na to, že súd prvej inštancie mu ako nezamestnanému zvýšil výživného na maloletého o 10%. Sudkyňa súdu prvej inštancie nereagovala na jeho slová, ignorovala ho a vôbec nevychádzal z reálnych podkladov. On na maloletého prispieva aj nad rámec doposiaľ určeného výživného, keď jeho brat a rodičia maloletému kupujú veci a brávajú ho na dovolenky. Otec je momentálne schopný platiť na maloletého 80,- eur mesačne, čo povedal aj na súde, na čo ale sudkyňa nereagovala. O maloletého je postarané, nič mu nechýba a on robí čo sa dá, aby mal maloletý Ladislav čo potrebuje.
5. Matka maloletého B. ani jeho kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa nevyjadrili.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam otca maloletého B. dodáva nasledovné:
8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Tak ako uviedol už v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie, rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletého dieťaťa, a to najmä v dôsledku pribúdajúceho veku a s tým súvisiacim nárastom jeho odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to napríklad zvýšením alebo znížením príjmu, pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.
10. Súd prvej inštancie správne v súlade s citovaným zákonným ustanovením zameral vykonávanie dokazovania k tomu, či na strane maloletého B. alebo na strane povinných výživným voči nemu - jeho rodičov došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom na zvýšenie výživného otca na maloletého ako navrhovala matka. 11. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie správne zistil zmenu pomerov na strane všetkých zúčastnených. K podstatnej zmene došlo na strane maloletého dieťaťa, ktoré je vekovo staršie a jeho vyšším vekom sa prirodzene zvýšili jeho výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného mal maloletý B. len 6 rokov a bol žiakom 1. ročníka základnej školy, medzičasom prestúpil na druhý stupeň ZŠ a v súčasnosti už má 14 rokov a je žiakom strednej školy. Zvýšili sa aj náklady na jeho mimoškolskú, záujmovú činnosť, keď maloletý navštevuje futbalový krúžok. K zmene pomerov došlo i na strane matky maloletého, ktorá už nemá príjem z pracovných pomerov /predtým spolu asi 660,- až 710,- eur mesačne/ ale je na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur. Od času ostatného rozhodovania o výživnom na maloletého B. jej pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa. K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletého B.. V čase ostatnej úpravy výživného dosahoval priemerný mesačný príjem 291,- eur mesačne. V súčasnosti otec síce deklaruje, že je nezamestnaný ale z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol pre nespoluprácu vyradený a má
príjem z brigádnej činnosti vo výške asi 500,- eur mesačne. Predtým robil tri roky hokejového trénera a zarábal 600,- eur mesačne. Zmluva mu však skončila, keď sa s klubom nedohodli na jej ďalšom trvaní.
12. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie celkom správne v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine posúdil tak, že nastala zmena pomerov na strane všetkých zúčastnených odôvodňuje zvýšenie výživného otca na maloletého B.. Oproti predchádzajúcej úprave výživného otca na maloletého odôvodnené potreby maloletého B. vzrástli. Maloletý je dnes o 7 rokov starší, navštevuje už vyšší stupeň školy a má aj ďalšie mimoškolské záujmy, čím nevyhnutne vzrástli náklady na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb. Tieto zvýšené náklady na výživu nemôže pokryť jeho matka, pretože jej schopnosti a možnosti plniť voči maloletému vyživovaciu povinnosť sa podstatne znížili, keď jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa a už nemá príjem zo zamestnania ale poberá len rodičovský príspevok. Sama sa však o maloletého B. osobne stará, čo je potrebné rovnako pri rozhodovaní zohľadniť. Na druhej strane príjem otca, z ktorého môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletého B. oproti predchádzajúcej dobe vzrástol. Otec síce poukazoval na svoju nezamestnanosť, ale s ohľadom na jeho vyradenie z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu ako aj na dobrovoľné ukončenie jeho živnosti je potrebné na otca maloletého hľadieť ako na dobrovoľne nezamestnaného, ktorý je zdravým mužom so zodpovedajúcim stredoškolským vzdelaním v odbore elektrotechniky, žije v regióne a dobe nízkej nezamestnanosti. Otec prácu v odbore ani nehľadal. Chcel by zostať pri hokeji a podal si žiadosť len do lodných spoločností, čo riešil už v 05/2019, a napriek tomu je stále nezamestnaný. Odvolací súd nemôže nijako súhlasiť s tvrdeniami otca v jeho odvolaní, že robí všetko preto, aby mal maloletý B. čo potrebuje. Zistený skutkový stav takémuto tvrdeniam otca vyslovene odporuje. Rovnako sa žiada dodať, že ak otec maloletého v odvolaní tvrdí, že o maloletého je postarané, tak tomu tak určite nie je zásluhou jeho otca, ktorý na 14 ročné maloleté dieťa platí výživné 70,- eur mesačne a je ochotný toto zvýšiť na 80,- eur mesačne.
13. Posúdením všetkých uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že zvýšenie výživného otca na maloletého Ladislava zo strany súdu prvej inštancie bolo dôvodné a zodpovedalo zákonným kritériám určovania výživného stanovenými v Zákone o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).