Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/186/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom V. práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky A.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom O. XXX/XX A, J. a otca P. I., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana S. republiky, trvale bytom Na dolinách XXXX/XX, J., t.č. bytom P. 1, J., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti s a z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti otca k mal. P. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne za obdobie od novembra 2019 do mája 2020, kedy bol otec v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že od novembra 2019 je otec na úrade práce, je bez príjmu a nemôže platiť výživné v plnej výške. Kvôli pandémii sa mu možnosti práce skomplikovali a práca sa mu nedala nájsť.

2. Súd v danej veci vykonal pojednávanie a rozhodol dňa 17.05.2021 za prítomnosti otca, matky a kolízneho opatrovníka. Na pojednávaní otec zotrval na svojom návrhu s tým, že uviedol, že výživné na sumu 70 Eur žiada znížiť za obdobie od 01.11.2019 do 01.08.2020 a od 01.08.2020 žiada znížiť výživné na sumu 90 Eur a zároveň žiada, aby mu matka zaplatila trovy exekúcie v sume 300 Eur. Matka s návrhom otca nesúhlasila.

3. Otec na pojednávaní uviedol, že býva aktuálne u priateľky Y. F., v dvojizbovom byte v jej vlastníctve. Od 17.11.2019 do 19.7.2020 bol evidovaný na úrade práce, v tomto období nepoberal žiadne dávky ani príspevky. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený, lebo nedoložil letenku, že je na dovolenke. Otec pracuje od 02.09.2020 v sociálnych službách A. J. s príjmom 640 Eur netto ako pracovník, ktorý sa stará o bezdomovcov. Potvrdenie o príjme otec súdu nepredložil. Ďalší príjem otec nemá. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. K výdavkom otec uviedol na bývanie priateľke platí 150 Eur, telefón 40 Eur, internet a pevná linka na chalupe rodičov 27,20 Eur, životná poistka 20 Eur mesačne, úrazové poistenie 30 Eur mesačne. So synom sa stretáva približne dvakrát za mesiac na celý víkend aj s prespatím. Nad rámec bežného výživného kupuje maloletému oblečenie, chodia spolu na výlety.

4. Matka na pojednávaní uviedla, že odkedy bolo v roku 2019 naposledy rozhodnuté o výživnom na maloletého otec zaplatil asi len dvakrát riadne výživné spolu s dlžným výživným 20 Eur, inak platil nepravidelne v rôznych sumách 70 až 100 Eur. Preto matka podala pred letom 2020 návrh na začatie

exekučného konania voči otcovi. Od októbra 2020 je otcovi strhávané zo mzdy bežné výživné 120 Eur a 50 Eur dlžné výživné vrátane trov exekúcie. Celkovo vznikol otcovi dlh 600 Eur. Počas minulej úpravy výživného bola matka na rodičovskej dovolenke, od 01.07.2020 je zamestnaná na S. L. ako učiteľka so mzdou 1000 Eur netto. Na dohodu pracuje na S. kde zarobí ešte asi XX Eur mesačne. Poberá rodinné prídavky 50 Eur na dve deti, uplatňuje si daňový bonus na jedno dieťa. Okrem P. má vyživovaciu povinnosť k maloletému S. O., nar. XX.XX.XXXX. Býva s partnerom a deťmi v rodinnom dome vo vlastníctve partnera. Vlastním dvojizbový byt, ten prenajíma, z tohto prenájmu dostáva 300 Eur, z čoho sa platia v byte energie asi v sume 150 Eur, hypotéku za byt matka platí 105 Eur. Matka vlastní auto značky G. r.v. 2009. K výdavkom matka uviedla škôlka mal. S. 60 Eur mesačne, v dome, kde bývajú platí 50 Eur elektrinu a 15 Eur internet, drevo do domu matka platí v sume 200 Eur ročne, telefón matky a syna 15 Eur. Životnú poistku a úvery nemá.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhuje zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa. Návrh považoval za nepovažoval za dôvodný, nakoľko otec je aktuálne zamestnaný. Poukázal na skutočnosť, že za február 2021 boli otcovi vyplatené odmeny, mal mzdu 2750 Eur brutto, pričom z takto nadštandardnej mzdy si mohol zaplatiť dlh na výžvinom a trovy exekúcie, dostať sa z problémov a riadne platiť výživné aj naďalej.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením listinných dôkazov, t.j. lustrácií v SP na otca aj matku, lustrácií v registri obyvateľov na otca, matku a maloletého, rozsudku tunajšieho súdu č.k. -28 zo dňa 02.10.2019, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -45 zo dňa 27.11.2019, odpovedí z UPSVaR Trenčín, rozhodnutia UPSVAR Trenčín č.k. TN1/RSK/ZAM/2020/8642 zo dňa 26.11.2020 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

7. Maloletý P. pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín -28 zo dňa 02.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -45 zo dňa 27.11.2019, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému P. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2019 do 31.08.2019 a na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2019. Otcovi dlh na výživnom v sume 260,- Eur, ktorý mu vznikol za obdobie od 01.02.2019 do 30.09.2019, súd povolil splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto rozsudkom bol v časti výživného zmenený rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -36 o dňa 26.03.2012. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného rodičia nežili v spoločnej domácnosti, maloletý mal XX rokov, bol žiakom 1.ročníka S. M. L. v J.. Nosil okuliare, mimo bežných výdavkov mal výdavky na kozmetiku a lieky 25 Eur mesačne kvôli problémom s pleťou. Maloletý býval v spoločnej domácnosti s matkou a jej priateľom, ich spoločný 2ročným synom S.. Bývali v rodinnom dome vo vlastníctve priateľa matky. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 220,- Eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti spolu 48,68 Eur mesačne. Matka vlastnila 2izbový byt, ktorý prenajímala za 200 Eur mesačne, z čoho mala po zaplatení nákladov spojených s užívaním bytu príjem 100,- Eur mesačne, hypotéku za byt platila 100,- Eur mesačne. Matka priateľovi na náklady na bývanie v rodinnom dome neprispievala. Otec býval v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej synom. Býval s priateľkou v 2-izbovom nájomnom byte, kde náklady bývania predstavovali do 200,- Eur mesačne, ale na tie otec neprispieval, lebo nemal z čoho. Okrem P. iné vyživovacie povinnosti nemal. Otec bol od 03/2019 nezamestnaný a predtým tri roky pracoval na živnosť ako hokejový tréner so zárobkom 600,-Eur mesačne. Brigádne si privyrábal vypomáhaním v stavebnej firme so zárobkom podľa vlastného udania v priemernej výške cca 500,-Eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že od 1.7.2018 do 15.8.2018 mal otec uzavretú Dohodu o pracovnej činnosti s MG G. o.z. s vymeriavacím základom 250,-Eur mesačne a potom v roku 2018 mal otec pakovane uzatvárané krátkodobé 4 až 14 - dňové Dohody o vykonaní práce so ZŠ alebo MŠ E. A. nad K. s vymeriavacím základom 23,- až 90,-Eur (podľa počtu dní). Zo správy ÚPSVaR Trenčín vyplynulo, že od 28.2.2019 do 12.5.2019 bol otec maloletého evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie a dňom 13.5.2019 bol vyradený z evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom, lebo sa v stanovený termín nedostavil na úrad a v čase rozhodovania súdu nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z úradu nepoberá žiadne dávky a príspevky.

8. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín -28 zo dňa 02.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -45 zo dňa 27.11.2019 riadne neplnil, preto matka podala pred letom

2020 návrh na začatie exekučného konania voči otcovi. O októbra 2020 je otcovi z jeho mzdy zrážaná suma 120 Eur na bežné výživné a 50,- Eur na dlžné výživné, ktorú súdny exekútor zasiela k rukám matky.

9. Otec maloletého býva stále v byte so svojou priateľkou. Uviedol, že byt je vo vlastníctve priateľky. Dopytom na UPSVAR Trenčín súd zistil, že otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedený od 18.11.2019 do 17.06.2020 (teda nie v období ako uviedol otec na pojednávaní, t.j. 17.11.2019 do 19.7.2020). Rozhodnutím UPSVAR Trenčín č.k. TN1/RSK/ZAM/2020/8642 zo dňa 26.11.2020 (č.l. 31) bol otec dňom 18.06.2020 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že v období evidencie pracoval súbežne u dvoch zamestnávateľov na dohodu o vykonaní práce. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že od 21.05.2020 do 30.06.2020 pracoval otec na dohodu o výkone práce u Sociálnych služieb mesta J., m.r.o. a od 18.06.2020 do 15.07.2020 pracoval na dohodu o výkone práce u X. K. - X.. Od 03.09.2020 je otec zamestnaný u S. služieb mesta J., m.r.o., pričom priemerný mesačný príjem otca za 09/2020 až 04/2021 bol 1290 Eur brutto. Z odpovede zo S. poisťovne vyplýva, že vo februári 2021 bol otec od 01.02. do 12.02.2021 na pandemickej PN a za toto obdobie mu bola vyplatená nemocenská dávka 253 Eur, preto priemerný hrubí mesačný príjem otca by za obdobie 09/2020 až 04/2021 bol ešte vyšší ako 1290 Eur brutto. K výdavkom otec uviedol na bývanie priateľke platí 150 Eur, telefón 40 Eur, internet a pevná linka na chalupe rodičov 27,20 Eur, životná poistka 20 Eur mesačne, úrazové poistenie 30 Eur mesačne.

10. Matka maloletej je zamestnaná ako učiteľka v súkromnom M. L. v J.. Rodičovskú dovolenku ukončila 30.06.2020. Za obdobie 08/2020 až 03/2021 príjem matky predstavoval asi 1380 Eur mesačne brutto. Zároveň si matka na dohodu o výkone práce privyrába v S. s príjmom 30 - 80 Eur brutto mesačne. Matka stále býva s priateľom a ich spoločným synom S. v rodinnom dome vo vlastníctve partnera. K výdavkom matka uviedla škôlka mal. S. 60 Eur mesačne, v dome, kde bývajú platí 50 Eur elektrinu a 15 Eur internet, drevo do domu matka platí v sume 200 Eur ročne, telefón matka a syna 15 Eur.

11. Mal. P. bude mať XX rokov a je žiakom 2.ročníka S. gymnázia L. v J.. Školné matka neplatí, pretože je zamestnancom školy. Mal. je evidovaný v kožnej a očnej ambulancii. S týmto má matka len nárazové výdavky. Platené voľnočasové krúžky nemá. Otec sa so synom stretáva jeden až dvakrát v mesiaci na víkend, niekedy od piatka do nedele, niekedy od soboty do nedele s tým, že stretnutie sa realizuje na chalupe v T. - K., ktorá je vo vlastníctve rodiny otca, zdedená po babke otca. Maloletý tam spolu s otcom trávi čas aj so starými rodičmi zo strany otca.

12. Podľa o rodine (ďalej len „“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa

za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Zároveň súd považuje za dôležité zdôrazniť, že iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Majetkové pomery povinného rodiča je nevyhnutné posudzovať komplexne. Zahŕňajú jednak majetok ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a podobne), jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady). Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 Zákona o rodine a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

17. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti a teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosti, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti a situácia na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo k strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

18. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré ma negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí.

19. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálných príjmov, t. j. príjmov, ktoré povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, ak povinný svojim konaním berie

na seba neprimerané majetkové riziká zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípade vedie až k strate jeho príjmu a tým až k strate možnosti platiť výživné. Rovnako sa predmetný princíp uplatňuje v prípade, ak povinný sa sám bez vážneho dôvodu, nie v dôsledku objektívnych príčin nezavinených, vzdal doterajšieho zamestnania bez toho, aby k tejto skutočnosti mal závažný dôvod. Obdobne negatívne dopady na možnosť platiť výživné má konanie povinného, ktorým sa povinný sám svojím zavineným konaním dostal do situácie, ktorá mu znemožňuje dosahovanie príjmu úplné alebo čiastočné. Aj v takomto prípade je na mieste uplatnenie princípu potencionality príjmu.

20. V danej veci súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Dôvodom návrhu otca na zníženie výživného bola skutočnosť, že od novembra 2019 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dopytom na UPSVAR Trenčín súd zistil, že otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedený od 18.11.2019 do 17.06.2020. Rozhodnutím UPSVAR Trenčín č.k. TN1/RSK/ZAM/2020/8642 zo dňa 26.11.2020 (č.l. 31) bol otec dňom 18.06.2020 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že v období evidencie pracoval súbežne u dvoch zamestnávateľov na dohodu o vykonaní práce. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia tak vyvracia tvrdenie otca, že dôvodom jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola skutočnosť, že úradu nedoložil letenku, že bol na dovolenke. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu na začatie konania dňa 21.07.2020 otec už nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, keďže vyradený bol z evidencie dňom 18.06.2020. V čase začatia konania tak na strane otca nebola preukázaná zmena pomerov oproti pomerom otca v čase posledného rozhodovania súdu v októbri 2019, keďže v tomto čase bol otec dobrovoľne nezamestnaný. V priebehu konania došlo u otca k zmene pomerov, keďže tento sa dňa 03.09.2020 riadne zamestnal na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa Sociálne služby mesta J., m.r.o., kde pracuje doposiaľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že otec aktuálne dosahuje príjem a je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého P. sumou 120,- Eur mesačne a zároveň i uhrádzať svoje bežné výdavky na život, ako bývanie, strava a drogéria. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť otec okrem P. nemá. U otca tak došlo k zmene pomerov v tom, že otec sa riadne zamestnal, pričom takáto zmena rozhodne neodôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti. Rovnako súd nevidel dôvod na spätné zníženie výživného za niekoľko mesiacov, kedy bol otec evidovaný na úrade práce (otec navrhoval zníženie od 01.11.2019, pričom zaevidovaný bol na UPSVAR Trenčín v evidencii uchádzačov o zamestnanie dňa 18.11.2019), nakoľko nešlo o evidenciu z dôvodu zdravotných problémov otca a doba evidencie nebola dostatočne dlhá na to, aby súd konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by viedla k zníženie výživného. Naviac z vyjadrenia otca, že vyradený z evidencie bol pre nedoloženie letenky úradu práce vyplýva, že v čase keď bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie mal ešte dostatočné finančné prostriedky na dovolenku, na ktorú cestoval letecky. Zároveň súd uvádza, že otec na výživu maloletého riadne v zmysle súdneho rozhodnutia prispel len asi dvakrát, pričom inak zasielal matke sumy 70 - 100 Eur. Matka z uvedeného dôvodu podala návrh na výkon súdneho rozhodnutia, pričom aktuálne je vykonávaná formou exekúcie otcovi zrážka zo mzdy vo výške 170 Eur. Na takýto postup bola matka plne oprávnená, keďže otec si povinnosť uloženú rozsudkom riadne a dobrovoľne neplnil. Návrh otca na uloženie povinnosti matke zaplatiť otcovi trovy exekučného konania je tak nedôvodný, pričom rozhodovanie o trovách exekučného konania nie je ani v kompetencii opatrovanského súdu. Na strane matky došlo rovnako k zmene pomerov. Matka dňa 30.06.2020 ukončila rodičovskú dovolenku a od 01.07.2020 nastúpila opäť do zamestnania ako učiteľka Súkromného gymnázia L.. Matka má okrem P. ešte vyživovaciu povinnosť k synovi S.. Na strane maloletého P. nedošlo od roku 2019 k zásadnej zmene pomerov, je stále žiakom strednej školy -S. gymnázia L., je však vekovo starší, preto možno vzhľadom na plynutie času konštatovať odôvodnenú zmenu potrieb maloletého na bežné výdavky. Súd zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom, ktorá korešponduje i s povinnosťou každého rodiča vyvinúť maximálne úsilie na to, aby získal dostatočné množstvo finančných prostriedkov za účelom riadneho plnenia vyživovacej povinnosti k svojím maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa a každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd, súladne s názorom kolízneho opatrovníka, návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.

21. Podľa z. č. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne ( v spojení s , prvej vety ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (, ods. 1, a ).