Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-82-2019.pdf
PDF · 166.34 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: A.. E. Y. - Agrofarma, s miestom podnikania Pleš č. 88, 985 31 Pleš, IČO: 31 888 151, zast.: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, advokátska kancelária so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100235582/2019 zo dňa 21.01.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2013. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 9613401/5/1390693/2014/Rid zo dňa 07.04.2014. Protokol spolu s výzvou bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 14.04.2014. Žalobca sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole podaním dňa 07.05.2014.
2. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101954576/2018 zo dňa 03.10.2018 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 54 407,62 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013, nepriznal nadmerný odpočet v sume 39 433,99 Eur a vyrubil daň v sume 14 973,63 Eur.
3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 54 407,62 Eur z dodávateľských faktúr spoločnosti C.E.I. consulting a. s., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO: 35 926 856, DIČ: 202 197 7947, IČ DPH: 202 197 7947 (ďalej len „C.E.I. consulting a. s.“). Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane len z časti prijatých stavebných prác na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a C.E.I. consulting a. s. zo dňa 23.04.2010, ktorej predmetom je: stavebné práce na diele „Sklad drevnej štiepky + výroba“ v obci Pleš, a to na základe faktúr č. 2013006, 2013008, 2013009, 201310, 2013011 a 2013014 v celkovej sume odpočítanej dane 106 621,42 Eur. Práce uvedené na faktúrach od spoločnosti C.E.I. consulting a. s. mali byť dodané v
subdodávkach v reťazci nasledovne: MEGAPOL, s. r. o. Brezno - TLA Perla, s. r. o. - Ranč u Mariána, s. r. o. - SS-GROUPE, s. r. o. - C.E.I. consulting a. s. - A.. E.X. - Agrofarma Šándor.
4. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane v sume 18 938, 63 Eur, pretože na faktúre č. 2013014 uvedený tovar „kovová konštrukcia väzníkov“ nebol vôbec dodávaný v popísanom reťazci spoločností, zdaniteľný obchod sa reálne neuskutočnil. Správca dane tiež zistil, že niektoré práce uvedené na faktúrach č. 2013008, 2013009 a 2013010 neboli reálne dodané osobou, ktorá nepotvrdila ich dodanie, teda žalobca nebol oprávnený odpočítať si daň v sume 35 468,99 Eur zo služieb (stavebných prác), ktoré boli na týchto faktúrach uvedené nepravdivo. Spolu správca dane daňovou kontrolou neuznal žalobcovi odpočítanie dane v sume 54 407,62 Eur z faktúr od spoločnosti C.E.I. consulting a. s. č. 2013008, 2013009, 2013010 a 2013014 z nepreukázaného tovaru a z vylúčených stavebných prác, ktoré neboli dodané.
5. Správca dane konštatoval, že preskúmal zistenia z daňovej kontroly a z ďalších vyrubovacích konaní po dvoch predchádzajúcich odvolacích konaniach, vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a posúdil ich v zmysle zákona o DPH, rozsudkov ESD vo veci C-409/04 Teleos, vo veci C-354/03 Optigen Ltd, rozsudkov NS SR sp. zn. 1Sžf/52/2016 a 1Sžf/31/2016. Uzavrel, že na základe ním uvedených a vykonaných dôkazov správca dane preukázal, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) sa vedome a účelovo zapojil do konania viacerých spoločností, ktoré vykazuje znaky podvodu, a ktorého jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody.
6. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Tvrdil, že správcovi dane predložil všetky účtovné a daňové doklady za preverované obdobie na preukázanie a odôvodnenie dodania zdaniteľných plnení, teda uniesol dôkazné bremeno. Trval na výsluchu svedka H. O., čo správca dane počas vyrubovacieho konania ignoroval a vypočul iba jediného svedka H. L., ktorý deklarované obchody vždy potvrdil. Konanie správcu dane označil za účelové, pretože v prospech kontrolovaného daňového subjektu nekoná. Ak namietané zdaniteľné plnenia dodávateľ neuskutočnil samostatne, ale prostredníctvom subdodávok, nemusel tieto žalobca skúmať, nakoľko mu išlo o to, aby stavba bola zrealizovaná, čo bolo aj kontrolované, a to nie len daňovým, ale aj iným orgánom, ktorý nič nespochybnil. Daňový subjekt preukázal časovú a vecnú súvislosť fungovania odberateľsko- dodávateľského reťazca. Správca dane neponúkol žiadne relevantné zdôvodnenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že namietané zdaniteľné plnenia boli obstarané iným spôsobom. Zo Zákona o DPH nevyplýva povinnosť daňového subjektu skúmať ako sa niekto správa v rámci svojho podnikania. Nesúhlasil so záverom správcu dane, že žalobca neuniesol ťarchu dôkazného bremena k tomu, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora v spojenej veci C-354/03, 355/03, 484/08, z ktorého explicitne vyplýva potreba ochrany dobrej viery platiteľa dane na konkrétnom stupni dodávateľského reťazca. Mal za to, že daňové orgány daňovou kontrolou zisťujú alebo preverujú základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, toto presahuje rámec konania daňových orgánov.
7. Žalovaný rozhodnutím č. 100235582/2019 zo dňa 21.01.2019 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Stotožnil sa so závermi prvostupňového rozhodnutia a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.
8. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí podoprel záver o neexistencii kovovej konštrukcie väzníkov tovaru, ktorý vôbec nebol dodávaný v popísanom reťazci dôkazmi, z ktorých vyplynulo, že prvotný deklarovaný dodávateľ MEGAPOL, s. r. o. nebol schopný reálne vystaviť faktúru ako platiteľ dane, pretože v čase jej vystavenia (18.03.2013) konateľ bol pozbavený svojprávnosti a obchodná spoločnosť nebola ani platiteľ dane. Za TLA Perla, s. r. o. mala faktúry vystavovať F. Z. podľa vzoru od konateľa tejto spoločnosti H. O., avšak F. Z. zmenila výpoveď, že faktúry vystavovala na pokyn H. L., konateľa spoločnosti Ranč u Mariána, s. r. o. Vystavované faktúry boli nepravdivé a podľa rozsudku ESD C-285/09 vo veci „R.“ právo únie nebráni, aby členské štáty považovali predloženie nepravdivých faktúr za daňový podvod a odmietli v takom prípade poskytnúť oslobodenie od dane. Podľa tohto rozsudku správca dane urobil záver, že spoločnosť TLA Perla, s. r. o. jednak neprijala žiadny tovar od spoločnosti MEGAPOL, s. r. o. ale ani nedodala žiadny tovar spoločnosti Ranč u Mariána, s. r. o., ale prijala a vystavila nepravdivú faktúru, zapojila sa do konania, ktoré vykazuje znaky podvodu. Osobu H. O., konateľa TLA Perla, s. r. o. označil za zneužitú inými osobami, medzi ktorými je aj H.
L., konateľ spoločnosti Ranč u Mariána, s. r. o. To, že spoločnosť Ranč u Mariána, s. r. o. neprijala tovar a následne ani nedodala tento tovar (kovovú konštrukciu väzníkov) odberateľovi SS-GROUPE, s. r. o. vyplýva aj z vyjadrenia H. L., ktorý účelovo zmenil svoje vyjadrenie k tomuto tovaru tak, že on nedodal tovar kovovú konštrukciu väzníkov ale dodal len montáž takejto konštrukcie. Výpoveď SD vyhodnotil ako účelovú v snahe upraviť svoju pôvodnú výpoveď tak, aby zodpovedala výpovedi konateľa spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o. V dôsledku zmeny výpovede považoval obe výpovede za nevierohodné. Vo vzájomnej súvislosti správca dane vyhodnotil zmenu výpovedí H. L. s dôkazmi týkajúcimi sa spoločností MEGAPOL, s. r. o. a TLA Perla, s. r. o., z čoho vyvodil, že zdaniteľné obchody (nákup a predaj) predmetného tovaru neboli reálne uskutočnené. Spoločnosť Ranč u Mariána s. r. o. prijala a následne vystavila nepravdivú faktúru pre SS-GROUPE, s. r. o., do ktorej zahrnula nereálny predaj kovovej konštrukcie väzníkov. Následne opravila vystavenú faktúru, v ktorej opäť uviedla nepravdivé údaje o dodaní montáže konštrukcie v množstve 12 796, 37 kg v sume 107 489,51 Eur. Konanie spoločnosti Ranč u Mariána s. r. o. správca dane označil v kontexte rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009 zo dňa 27.01.2010, za konanie v zmysle ktorého nevie konateľ, či odberateľovi SS-GROUPE, s. r. o. dodal tovar alebo mu dodal len montáž za uvádzajúce nepravdivé údaje. Vyhodnotil to ako dôkaz o úmyselnom konaní spoločnosti, ak konateľ vedel, že nenakúpil žiadny tovar (konštrukciu) a úmyselne deklaroval prijatie tohto tovaru z dôvodu, aby ho mohol zahrnúť do faktúry za stavebné práce na preverovanom diele pre spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. z dôvodu navýšenia ceny za reálne dodanie stavebných prác. Správca dane nazrel aj do spisu z vykonanej daňovej kontroly platiteľa SS-GROUPE, s. r. o., avšak nezistil, skutočnosti k cene materiálu kúpeného od OSTPOL, s. r. o. keď podľa vyjadrenia A.. U.X. konateľa spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o. spoločnosť nadobudla materiál na kovovú konštrukciu od spoločnosti OSTPOL, s. r. o., Lučenec, pričom konštrukciu pozvárala a zmontovala spoločnosť Ranč u Mariána, s. r. o. K vyčíslenej cene sa nevyjadril konateľ A.. U.X., odkázal na spis z daňovej kontroly daňového subjektu SS-GROUPE, s. r. o. Podľa správcu dane konala spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. pri prijatí faktúry a aj opravenej faktúry od spoločnosti Ranč u Mariána s. r. o. účelovo z dôvodu, aby mohla ďalej fakturovať odberateľovi C.E.I. consulting a. s. vyššiu sumu za stavebné práce na preverovanom diele, pričom kovovú konštrukciu väzníkov zhotovila spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. vo vlastnej réžii (v zmysle vyjadrenia konateľa spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o. zo dňa 20.01.2014). Dôkazom toho je aj skutočnosť, že A.. U.X. sa odmietol vyjadriť k vyčísleniu nákladov na zhotovenie konštrukcie z materiálu, ktorý nakúpil od OSTPOL s. r. o.
9. Ak spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. prijala faktúru č. 2013023 aj opravenú faktúru č. 2013023 od spoločnosti Ranč u Mariána, s. r. o. a odpočítala si daň, pričom nevyužila žiadny kontrolný mechanizmus na preverenie pravdivosti a vierohodnosti konania dodávateľa predmetného tovaru, navyše z výpovede konateľa dodávateľa H. O. vyplýva, že A.. U.X. sa spolupodieľal na vytvorení podmienok pre vyhotovenie nepravdivých faktúr k neexistujúcemu dodaniu tovaru a služieb v reťazci spoločností, potom spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o., ktorej jediným spoločníkom je žalobca a konateľom A.. U.X. (otec a syn), ktorý bol zároveň splnomocneným zástupcom žalobcu, vedela, že sa zúčastňuje konania, ktoré vykazuje znaky podvodu.
10. K neuznaným stavebným prácam správca dane uviedol, že z vyjadrenia predsedu predstavenstva dodávateľa žalobcu J. Y. vyplynulo, že spoločnosť vystavila faktúry za práce, ktoré boli prevedené na základe Zmluvy o dielo 12/2010 zo dňa 23.04.2010, stavebné práce boli zrealizované subdodávateľsky firmou SS-GROUPE, s. r. o. a technický dozor vykonával J. Y.. Stavebný denník viedol realizátor stavby spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. Konateľ spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o. A.. U.X. uviedol, že práce boli čiastočne vykonané vlastnými zamestnancami, čiastočne v subdodávke spoločnosťou Ranč u Mariána, s. r. o. Nevedel uviesť mená pracovníkov, ale prácu za spoločnosť Ranč u Mariána, s. r. o. denne vykonávali dve, tri osoby, ktoré každé ráno doviezol H. L. motorovým vozidlom.
11. Spoločnosť C.E.I. consulting a. s. nevykonala na diele žiadne stavebné práce, ona stavebné práce len prijala v sume dohodnutej protihodnoty 835 271,92 Eur od spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o. a následne ich vyfakturovala žalobcovi vo vyššej dohodnutej sume 852 306,56 Eur.
12. Podľa správcu dane žalobca ako spoločník tejto spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o. musel vedieť, čím sa táto spoločnosť zaoberá a čím sa bude zaoberať v čase keď sa budú realizovať práce na zhotovení diela. Účelovosť zapojenia dodávateľa žalobcu do obchodného reťazca vyvodil správca dane aj z obsahu zmlúv o dielo, keď bola uzatvorená jednak zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou C.E.I. consulting a. s. zo dňa 23.04.2010 s predmetom diela „Stavebné práce na diele sklad drevnej štiepky + výroba, obec
Pleš“ s dohodnutou cenou diela v sume 852 306,56 Eur a druhá Zmluva o dielo medzi spoločnosťou C.E.I. consulting a. s. a spoločnosťou SS-GROUPE, s. r. o. dňa 29.07.2010 s tým istým predmetom a dohodnutou cenou diela v sume 835 271,92 Eur. Obsah oboch zmlúv o dielo je úplne identický, líšiaci sa len v dohodnutej cene.
13. Identické znenie zmlúv a nezrovnalosť v osobe objednávateľa, ktorý mal byť poberateľom príspevku od Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava (ďalej len „PPA“) vyhodnotil správca dane za dôkaz o úmyselnom konaní žalobcu, spoločnosti C.E.I. consulting a. s. a spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o., keď jediným cieľom bolo vytvorenie podmienok pre deklarovanie vyššej ceny za dielo spoločnosťou C.E.I. consulting a. s., čím boli vytvorené podmienky pre odpočítanie vyššej sumy dane u žalobcu. Vyšším odpočítaním dane získal žalobca neoprávnené daňové zvýhodnenie (daňovú výhodu). Podľa správcu dane jediným dôvodom uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou C.E.I. consulting a. s. bolo získanie daňovej výhody, ktorou je odpočítanie dane vo vyššej sume, než akú by odpočítal, keby uzatvoril zmluvu o dielo priamo so spoločnosťou SS-GROUPE, s. r. o.
14. Podľa správcu dane spoločnosť C.E.I. consulting a. s. sa podieľala na dodaní stavebných prác aj na dodaní „kovovej konštrukcie väzníkov“ len fakturačne, pričom prijala nepravdivé faktúry od dodávateľa SS-GROUPE, s. r. o. a vystavila nepravdivé faktúry pre žalobcu, na ktorých sú uvedené nepravdivé údaje o dodaní tovaru kovovej konštrukcie väzníkov. Faktúry obsahujú nepravdivé údaje o zdaniteľných obchodoch, ktoré sa reálne neuskutočnili, pretože predmetný tovar nebol nikdy nakúpený ani predaný žiadnou zo spoločností v deklarovaných subdodávkach. Prijatím a vystavením nepravdivých faktúr sa spoločnosť C.E.I. consulting a. s. zapojila do konania, ktoré vykazuje znaky podvodu.
15. Už v prvej spoločnosti MEGAPOL, s. r. o. (v reťazci k dodaniu kovovej konštrukcie väzníkov) a v prvej spoločnosti TLA Perla, s. r. o. (v reťazci k dodaniu stavebných prác) vykazuje znaky podvodu, takže aj každé ďalšie dodanie tohto posúvaného tovaru a služieb prostredníctvom subdodávateľských spoločností je poznačené podvodom. Správca dane posudzoval, či žalobca sa zúčastňoval popísaného podvodného konania z nedbanlivosti alebo či sa vedome zúčastnil tohto konania. Dospel k záveru, že žalobca musel vedieť o tom, že sa zúčastňuje podvodného konania. V podstate uviedol, že je vylúčené, aby nevedel o konaní subdodávateľa spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o., v ktorej je jediným spoločníkom a ktorej konateľ je zároveň splnomocneným zástupcom žalobcu.
16. Podľa záveru správcu dane listinné doklady, ktorými daňový subjekt preukazoval splnenie zákonom stanovených podmienok nie sú spôsobilé privodiť uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Splnenie zákonných podmienok nebolo preukázané ani rozsiahlym dokazovaním správcu dane.
17. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych záverov prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalovaného správca dane neviedol dokazovanie účelovo proti daňovému subjektu, len preveroval reálnosť daňovým subjektom uplatneného nároku. Preverovať musel celý reťazec obchodovania s predmetným tovarom, službami, aby na základe takto získaných dôkazov mal celkový obraz o zdaniteľných obchodoch a zároveň disponoval dôkazmi, na základe ktorých preukázal ich fiktívnosť. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z nich, ale vykonal aj rozsiahle dokazovanie, výsledky ktorého vyhodnotil vrátane preukaznej vypovedacej hodnoty a vierohodnosti vykonaných dôkazov. Konštatoval pritom, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane. Dôkazné bremeno rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíta len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru alebo služieb, a preto dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného vykonania dodávky. Zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za fakturované plnenie, ani za dobromyseľnosti platiteľa.
18. K odvolacej námietke ohľadom ignorácie výsluchu navrhovaného svedka H. O.alovaný konštatoval, že H. O. bol konateľom spoločnosti TLA Perla, s. r. o. od 05.03.2013. Menovaný sa pri miestnom zisťovaní vykonanom v sídle tejto spoločnosti vyjadril, že reálne nevykonával práce za túto spoločnosť. Správcovi dane sa nepodarilo neskôr svedka vypočuť, keď z objektívnych dôvodov sa nebolo možné s ním skontaktovať, keďže sa zdržiava na neznámom mieste, so správcom dane nespolupracuje a vyhýba sa mu. Správca dane nepovažoval za potrebné vypočuť osobu H. O. ako svedka, čo odôvodnil vo svojom rozhodnutí tým, že jeho vyjadrenie pri miestnom zisťovaní bolo spontánne, bez ovplyvňovania. Upustil od výsluchu svedka v súvislosti aj s ďalšími zisteniami správcu dane, najmä, že spoločnosť TLA Perla, s. r. o. bola zriadená účelovo v období stavby žalobcu, pričom v mene tejto spoločnosti bolo vedené účtovníctvo a vystavované faktúry, s hodnotou základu dane 1 017 460,65 Eur. Žalovaný mal preukázané, že osoba H. O. je bez domova, prevažne vykonáva jednoduché práce ako pastier, nemá odborné, ani technické vybavenie na reálne vykonávanie celého predmetného zdaniteľného obchodu, pričom označil menovaného ako zneužitú osobu. Žalovaný sa preto stotožnil so stanoviskom správcu dane, že nebolo potrebné realizovať výsluch navrhovaného svedka. H. O. do zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 30.07.2013 uviedol, že nedodal žiadny materiál a vykonal len niektoré práce z tých, ktoré sú uvedené na faktúrach, za čo dostal 1 500 Eur. Pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 22.08.2014 uviedol, že pracuje u pán L. ako J. F. a vykonáva manuálne práce, že konateľstvo v spoločnosti TLA Perla, s. r. o. mu vybavil pán L..
19. V ďalšej časti odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný popísal objektívne zistenia správcu dane a skutkový stav z akého bol vyvodený záver o nepreukázaní podmienok pre uznanie odpočítania dane s poukazom na skutočnosť, že dodávateľ žalobcu sa evidentne zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky podvodu, pričom žalobca musel vedieť o tom, že na takomto vadnom konaní sa zúčastňuje aj on.
20. Žalovaný poznamenal, že rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach C-354/03, 355/03, 484/03, z ktorého vyplýva potreba ochrany dobrej viery platiteľa na konkrétnom stupni dodávateľského reťazca, a teda, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, na ktoré sa daňový subjekt odvolával sa na žalobcu nevzťahujú. V obchodnom reťazci sa totiž nachádzajú personálne a majetkovo prepojené subjekty A.. U.X. ako splnomocnený zástupca žalobcu na základe generálnej plnej moci od otca A.. E.X. a ako konateľ SS-GROUPE, s. r. o., a spoločnosti TLA Perla, s. r. o. a Ranč u Mariána, s. r. o., pričom ide o osoby blízke, dlhodobo známe, majúce rovnaké sídlo Daxnerova 9, Fiľakovo. Žalobca teda vedel kto sa na reťazci zúčastňuje a vedel, že konanie predstavuje podvodné konanie vzhľadom na objektívne skutočnosti zistené správcom dane, s tým, že uvedené plnenie nezakladá právo na odpočítanie dane.
21. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie daňového úradu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zrušenia rozhodnutí daňových orgánov sa dovolával z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP.
22. Žalobca namietal, že rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu vecí. Na viacerých miestach žalovaný konštatuje, že plnenie zakladajúce právo na odpočet bolo súčasťou daňového podvodu. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa 27.09.2018 nie je účelom daňovej kontroly skúmať úmysel žalobcu dopustiť sa podvodu alebo byť účastným na podvode. Preto daňové orgány nemali dôvod preverovať podvodné konanie žalobcu. Z ustanovení Daňového poriadku, ani Zákona o DPH im takáto povinnosť neprislúcha. Daňové orgány nie sú oprávnené skúmať, či sa žalobca dopustil podvodu, nakoľko toto prináleží len orgánom činným v trestnom konaní. Žalobca tvrdil, že sa žiadneho podvodného konania nedopustil.
23. Ďalej žalobca namietal protichodné názory správcu dane, čo spôsobuje názorovú bipolárnosť a právnu neistotu na strane žalobcu, ak Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec rozhodnutím č. 104526808/2016 zo dňa 21.12.2016 zastavil daňové konanie vo veci vyrubovacieho konania daňového subjektu SS-GROUPE, s. r. o., v dôsledku preukázanej skutočnosti, že boli dodané a vykonané stavebné
práce v Pleši, Sklad drevnej štiepky, a teda daňovému subjektu SS-GROUPE, s. r. o. vznikol nárok na odpočítanie dane.
24. To, že konateľ spoločnosti Ranč u Mariána, s. r. o. dňa 30.07.2013 ako svedok uviedol, že pôvodná faktúra vystavená pre spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. obsahovala len dodanie kovovej konštrukcie, avšak neskôr došlo k zmene popisu faktúry, bez zmeny sumy, keďže v skutočnosti bola dodaná konštrukcia na schody a že suma bola účtovaná za práce - manipulácia, zváranie, uskladnenie, umiestnenie na mieste, nepovažoval za podstatné, pretože vyfakturované práce boli vykonané a riadne uhradené, nakoľko stavba, ktorej realizácia bola uskutočnená je reálne postavená a dokončená. Materiál použitý na realizáciu stavby bol dodaný od tretej osoby - spoločnosti OSTPOL, s. r. o.
25. Žalobca počas celého správneho konania navrhoval výsluch svedka H. O. za účasti žalobcu, čo mu nebolo umožnené z dôvodu, že správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť vykonanie tejto svedeckej výpovede, čím bolo žalobcovi odopreté právo klásť svedkovi otázky a zároveň bola porušená zásada ústnosti. Tvrdil, že H. O. vo svojej výpovedi dňa 13.07.2013 uviedol nepravdivé informácie, ktoré si daňové orgány jednostranne osvojili.
26. Žalobca namietal procesné pochybenie v súvislosti s neakceptovaním generálneho plnomocenstva na zastupovanie, ktoré udelil A.. U.X., ktoré nebolo do podania žaloby odvolané, ani vypovedané, pričom dňa 05.12.2013 daňový subjekt udelil plnomocenstvo E.. V. P., advokátovi. Namietal, že v tej istej veci môže mať daňový subjekt len jedného zástupcu v zmysle § 9 ods. 3 Daňového poriadku. Správny orgán pochybil, pretože v prvom rade sa mal vysporiadať so skutočnosťou, s ktorým subjektom má konať a až následne prešetrovať vec s ním, čo sa však nestalo.
27. K personálnemu prepojeniu poukázal na to, že A.. U.X. je splnomocneným zástupcom žalobcu odo dňa 20.06.2013, keď zastupovanie prevzal až potom, ako bolo začaté predmetné daňové konanie. Zákon nezakazuje vykonávať podnikateľskú činnosť medzi osobne, majetkovo a personálne prepojenými osobami.
28. Namietal, že nie je zrejmé, z akého dôvodu nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet. Žalobca nemal vedomosť o predchádzajúcich transakciách medzi ostatnými daňovými subjektmi v reťazci. V jeho záujme bola realizácia stavby pre neho samostatného, pričom sa jednalo o významný projekt, ktorý bol uskutočňovaný prostredníctvom verejného obstarávania. Súťaž vyhrala spoločnosť C.E.I. consulting a. s., ktorá si vybrala za dodávateľa spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o.
29. Žalobca tvrdil, že rozhodnutiami daňových orgánov boli porušené a priamo dotknuté jeho záujmy. Rozhodnutia neboli podložené žiadnymi dôkazmi, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu, jedná sa len o subjektívne závery žalovaného, bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch. Žalobcovi bola spôsobená škoda, hrozí, že sa dostane do platobnej neschopnosti a nebude schopný uhrádzať pohľadávky svojim veriteľom.
30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhoval ako nedôvodnú zamietnuť.
31. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Sžf/16/2010), podľa ktorého je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či sa žalobca alebo dodávateľ tovaru dopustil podvodného konania, alebo nie. Preto, ak správca dane pri vyvodení záverov poukázal na rozsudky ESD, resp. ich aplikoval, nepostupoval v rozpore s právnymi predpismi. Správca dane nevyslovil názor a hodnotiaci úsudok o vine a treste, ale v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviedol vyhodnotenie vykonaných dôkazov ohľadom zisťovania, či sa daňový subjekt zúčastňoval na podvodnom konaní, alebo nie. Zotrval na závere, že z dôkazov z daňovej kontroly, aj následných konaní vyplynulo, že žalobca sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky podvodu. Konštatoval, že právo Únie nebráni, aby členské štáty považovali predloženie nepravdivých faktúr za daňový podvod. Spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. bola len fakturačne nastrčená z dôvodu uplatňovania odpočítania DPH. Spoločnosť C.E.I. consulting a. s. uzatvorila dňa 29.07.2010 Zmluvu o dielo so spoločnosťou SS- GROUPE, s. r. o. s tým istým predmetom. Z vyjadrenia spoločnosti C.E.I. consulting a. s. a z faktúr, ktoré táto spoločnosť vystavila pre žalobcu vyplynulo, že dodávateľ C.E.I. consulting a. s. nevykonala na diele žiadne stavebné práce, ona stavebné práce len prijala v sume dohodnutej protihodnoty 835
271,92 Eur od spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o. a následne ich vyfakturovala vo vyššej dohodnutej sume 852 306,56 Eur žalobcovi podľa Zmluvy o dielo, ktorú žalobca ako objednávateľ uzatvoril s dodávateľom C.E.I. consulting a. s. Podľa žalovaného ide o účelové konanie, ak boli uzatvorené dve zmluvy o dielo rovnakého obsahu, líšiace sa len v dohodnutej cene, pričom objednávateľom v jednom prípade je žalobca a objednávateľom v druhom prípade je spoločnosť C.E.I. consulting a. s., hoci bolo zrejmé, že táto spoločnosť sa nemôže podieľať na dodaní stavebných prác, vrátane dodania kovovej konštrukcie väzníkov a zapojená bola do obchodu len fakturačne. Uzatvorenie dvoch identických zmlúv o dielo, dvoch objednávateľov žalovaný označil ako úmyselné s cieľom vytvorenia podmienok pre deklarovanie vyššej ceny za dielo spoločnosťou C.E.I. consulting a. s., čím boli vytvorené podmienky pre odpočítanie vyššej sumy dane u žalobcu. Vyšším odpočítaním dane získal žalobca neoprávnené daňové zvýhodnenie. Daňové orgány nenašli žiadny iný objektívny ekonomický dôvod, pre ktorý bola uzatvorená druhá zmluva o dielo, iba ten, že ním bolo získanie daňovej výhody spočívajúcej vo vyššej sume odpočítania dane. Vzhľadom na personálne prepojenie spoločností zapojených v reťazci, je vylúčené, aby daňový subjekt nevedel kto sa na obchodovaní v reťazci zúčastňuje, zároveň žalobca vedel, že vzhľadom na objektívne skutočnosti zistené správcom dane, uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet bolo súčasťou daňového podvodu.
32. K žalobnej námietke o rozdielnom postupe správcu dane v prípade daňovej kontroly u spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o. žalovaný konštatoval, že v prípade niektorých faktúr za zdaňovacie obdobie apríl 2013 usúdil, že vznikla daňová povinnosť, avšak v predmetnom prípade sa jedná o zdaňovacie obdobie marec 2013.
33. Žalovaný neuznal ani ďalšiu žalobnú námietku v súvislosti s faktúrou za dodanie tovaru kovovej konštrukcie väzníkov, eventuálne dodania montáže kovovej konštrukcie väzníkov a uviedol, že ak by spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. skutočne prijala od spoločnosti Ranč u Mariána, s. r. o. len službu montáže v sume 107 489,51 Eur (podľa opravenej faktúry) a ak by konala ekonomicky, tak by musela odberateľovi C.E.I. consulting a. s. vyfakturovať kovovú konštrukciu väzníkov aspoň vo výške nákladov na jej zhotovenie, teda za cenu nákupu materiálu od OSTPOL, s. r. o. plus cenu za montáž. Správca dane prijal záver, že spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. neprijala reálne od dodávateľa Ranč u Mariána, s. r. o. tovar - kovovú konštrukciu väzníkov, ale neprijala ani službu montáže konštrukcie. Spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. konala pri prijatí faktúry č. 2013023 aj opravenej faktúry č. 2013023 od spoločnosti Ranč u Mariána, s. r. o. účelovo z dôvodu, aby mohla ďalej fakturovať odberateľovi C.E.I. consulting a. s. vyššiu sumu za stavebné práce na preverovanom diele, pričom kovovú konštrukciu väzníkov zhotovila spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. vo vlastnej réžii. A.. U.X. sa odmietol vyjadriť k vyčísleniu nákladov na zhotovenie konštrukcie z materiálu, ktorý nakúpil od spoločnosti OSTPOL, s. r. o. Spoločnosť SS- GROUPE, s. r. o. prijala aj opravenú faktúru a odpočítala si daň, pričom nevyužila žiadny kontrolný mechanizmus na preverenie pravdivosti ohľadom dodávateľa predmetného plnenia. Z vyjadrenia H. O. vyplynulo, že A.. U.X., konateľ spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o. sa spolupodieľal na vytvorení podmienok pre vyhotovenie nepravdivých faktúr k neexistujúcemu dodaniu tovaru v reťazci spoločností.
34. Žalovaný uviedol, že daňové orgány nespochybňujú, že stavba je postavená, len vo svetle získaných dôkazov nevyvrátiteľne preukázali, že ju nepostavili dodávatelia uvedení na faktúrach.
35. Výsluch svedka správca dane neodignoroval, vychádzal z jeho vyjadrenia pri miestnom zisťovaní, ktoré správca dane vyhodnotil ako výpoveď poskytnutú spontánne bez ovplyvňovania. Správca dane vyčerpal všetky zákonné možnosti na získanie jeho svedeckej výpovede. Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení rozhodnutia ohľadom zistení z vyjadrenia H. O., pričom tieto zistenia potvrdil aj vo výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Navyše konštatoval, že H. O. nemal materiálno- technické ani odborné znalosti na vykonanie prác uvedených na predmetných faktúrach. Žalovaný zotrval na závere, že jediným objektívnym ekonomickým dôvodom pre ktorý žalobca ako objednávateľ uzatvoril s dodávateľom zmluvu o dielo, bolo získanie daňovej výhody spočívajúcej v odpočítaní dane vo vyššej sume, než akú by si mal oprávnene odpočítať, pokiaľ by uzatvoril zmluvu o dielo priamo so spoločnosťou SS-GROUPE, s. r. o. Spoločnosť C.E.I. consulting a. s. sa podieľala na dodaní stavebných prác, vrátane dodania kovovej konštrukcie väzníkov, len fakturačne, pričom prijala a následne vystavila faktúry, na ktorých sú uvedené nepravdivé údaje, čím sa zapojila do konania, ktoré vykazuje znaky podvodu.
36. Aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dôkazoch (faktúrach) akceptované zo strany daňových orgánov, museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti. Samotné tvrdenia žalobcu uvádzané aj počas daňovej kontroly, že disponoval existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s položkovitým opisom druhu a ceny dodaných tovarov, a že v celom rozsahu splnil povinnosti uložené v ustanovení § 24 ods. 1 písm. a) až c) Daňového poriadku, neboli preukazujúcim dôkazom o uskutočnených zdaniteľných plneniach, stali sa len vyhlásením daňového subjektu. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. V predmetnej veci, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, čo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania oznámil a vyzval ho, aby sa k tomu náležite vyjadril, žalobca však dôkazné bremeno neuniesol.
37. Žalobca v replike uviedol, že Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach konštatuje, čo sa rozumie pod pojmom podvod v oblasti DPH a definuje zároveň podmienky za akých nie je možné priznať platiteľovi právo na odpočítanie dane. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora v rozsudkoch C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL, ďalej na rozsudky C-354/03 Optigen Ltd, z ktorých vyplýva, že uplatnenie nároku na odpočet na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Podľa žalobcu nebolo dokázané, že reťazec je poznačený vo vzťahu k DPH podvodom a zároveň, že sa žalobca dopustil podvodného konania. Správca dane je oprávnený tvrdiť, že je nejaká osoba zapojená v daňovom podvode iba v prípade, ak skutočne preukáže, že kontrolovaný daňový subjekt o tejto skutočnosti vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť a až na základe uvedených skutočností neuzná odpočítanie dane. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje správcu dane. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Sžf/31/2016 vyplýva, že na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledovné otázky: 1) vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, 2) ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania, 3) pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené, 4) ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt. Vo zvyšku zotrval na ostatných žalobných bodoch.
38. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.
39. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie nariadiť podľa § 107 ods. 1 SSP a rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 02.10.2019.
40. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie daňového úradu, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
41. Vzhľadom na dispozičnú zásadu nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
42. Spornou otázkou je právne vymedzenie splnenia formálnych a vecných podmienok konkrétnych zdaniteľných obchodov, t. j. sporným je to, či daňové orgány dospeli k správnemu právnemu záveru o neuznaní odpočítania dane z vyššie označených faktúr od dodávateľa C.E.I. consulting a. s.
43. Žalobca na jednej strane tvrdí, že nebol dôvod nepriznať mu odpočítanie DPH, keďže splnil zákonom stanovené podmienky odpočítania DPH a na druhej strane tvrdí, že správca dane, ani žalovaný nemali dôvod preverovať podvodné konanie žalobcu, nakoľko im to nevyplýva z Daňového poriadku, ani zo Zákona o DPH, pretože skúmať, či sa žalobca dopustil podvodu, prináleží len orgánom činným v trestnom konaní. V replike žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora a na to, že správca dane je oprávnený tvrdiť, že osoba je zapojená v daňovom podvode iba v prípade, ak skutočne preukáže, že kontrolovaný daňový subjekt o tejto skutočnosti vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť a až na základe uvedených skutočností neuzná odpočítanie dane. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžf/31/2016, v ktorom boli nastolené otázky, na ktoré musí byť zodpovedané (kumulatívne) kladne pre to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode.
44. Je pravdou, že prioritou daňovej kontroly je preverenie splnenia zákonných podmienok odpočítania DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, a preto správca dane, ani žalovaný v zásade nemá dôvod preverovať podvodné konanie zúčastnených osôb. Z vnútroštátnych predpisov mu takáto povinnosť, resp. oprávnenie nevyplýva. Súvisí to s účelom daňovej kontroly, ktorý znamená prípravný proces správcu dane smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) so zachytením skutkových zistení, ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, bod 26). Avšak povinnosť správcu dane skúmať, či žalobca vedel alebo mohol vedieť vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené počas daňovej kontroly alebo vo vyrubovacom konaní, že namietané zdaniteľné plnenia sú súčasťou zneužívajúceho konania systému daňovými subjektami zapojených do obchodného reťazca vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Daňové orgány sú povinné pri aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov postupovať eurokonformným spôsobom, čo vyplýva zo skutočnosti, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. V rámci Európskej únie platí spoločný systém pri uplatňovaní DPH, vyplývajúci zo Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (nahradila tzv. Šiestu Smernicu). V zmysle § 86 Zákona o DPH sa týmto zákonom preberá aj Smernica Rady č. 2006/112/ES (bod 7 prílohy č. 6). Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány pri aplikácii a výklade vnútroštátnych právnych predpisov zohľadňujú články Smernice, zároveň aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré vykladajú jednotlivé články. Smernica Rady je právne záväzným aktom Európskej únie a stala sa súčasťou slovenského právneho poriadku. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Výkladom článkov Smernice prostredníctvom rozsudkov Súdneho dvora EÚ sa musia riadiť všetky členské štáty a ich orgány. Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú bezpochyby právne záväzným výkladom Smernice a sú prameňom práva na území všetkých členských štátov Európskej únie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/93/2017 zo dňa 30.07.2019, bod 39).
45. Z konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady - daňovej neutrality, ktorú predstavuje toto právo, preto je povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Podľa bodu 46 rozsudku Súdneho dvora z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft a J. G. (označovaný ako „Mahagében“); „Platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí totiž na účely Smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci ním uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe (pozri rozsudok Kittel a Recolta Recycling, bod 56)“.
46. Z rozsudku v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 ďalej vyplýva (bod 45), že nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý iba na základe judikatúry vyplývajúcej z bodov 56 až 61 rozsudku Kittel a Recolta Recycling, podľa ktorého musí byť z ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočet dane, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Ďalej z neho vyplýva (bod 49); Keďže zamietnutie práva na odpočet dane v súlade s bodom 45 tohto rozsudku je výnimkou z uplatnenia základnej zásady (poznámka zásady neutrality), ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočné
objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Súdny dvor v tomto rozsudku tiež konštatoval (bod 50), že čl. 167, čl. 168 písm. a), čl. 178 písm. a), čl. 220 ods. 1 a čl. 226 Smernice sa majú vykladať tak, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej (pripúšťa aj nezaplatenú daň - poznámka) alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté (musí byť preukázané materiálne poskytnutie - poznámka), z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov (pripúšťa aj reťazec - poznámka) sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal (povinnosť znášať dôkazné bremeno - poznámka), že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.
47. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ z 12.01.2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen Ltd (bod 52) vyplýva, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
48. Citovaním záverov niektorých rozsudkov Súdneho dvora EÚ správny súd poukazuje na to, že správca dane dôvodne zisťoval objektívne skutočnosti, ktorými by bolo preukázané, a v danom prípade aj bolo preukázané, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že dodanie tovaru a služieb je poznačené daňovým podvodom, resp. konaním zneužívajúcim systém DPH, a to zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu v reťazci. Správca dane a žalovaný postupovali eurokonformným spôsobom, ak pri aplikácii vnútroštátnych právnych noriem pri rozhodovaní o nároku na odpočet DPH prihliadali na závery Súdneho dvora EÚ, z čoho vyplynula ich povinnosť preukázať žalobcovi, že vedel o tom, že sa zúčastňuje podvodného konania spočívajúcom v získaní daňovej výhody, ktorou bolo odpočítanie dane vo vyššej sume, než akú by odpočítal, keby uzatvoril zmluvu o dielo priamo so spoločnosťou SS-GROUPE, s. r. o. Podľa správneho súdu, preto žalobná námietka, že daňové orgány nemali dôvod preverovať podvodné konanie v reťazci a vedomosť žalobcu o tom, neobstojí. Správny súd však poznamenáva, že z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ale aj žalovaného vyplýva, že daňové orgány vo väzbe na daňový podvod vyhodnocovali len otázku, či žalobca ako zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že dodávka tovaru a služieb, ktorej sa zúčastnil bola spojená s podvodom, či vedel, že sa zúčastňuje takéhoto konania zaťaženého podvodom vo vzťahu k DPH. Úmyslom a cieľom daňových orgánov nebolo preukázať žalobcovi, že svojim konaním naplnil skutkovú podstatu daňových trestných činov tak, ako sú upravené v Trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z.). Pre účely daňového konania je relevantné len preukázať daňovému subjektu, ktorý odpočítal DPH to, čo vyžaduje judikatúra Súdneho dvora EÚ, t. j. preukázať, že vedel alebo mal vedieť vzhľadom na okolnosti veci, že sa zúčastňuje na konaní zneužívajúcom daňové právo alebo na daňovom podvode. Účelom daňového konania je preveriť a určiť správnu výšku dane, a nie preverovanie a vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za spáchanie podvodných konaní na úseku daní.
49. Správny súd neuznal žalobnú námietku ohľadom názorovej bipolárnosti spôsobujúcej právnu neistotu na strane žalobcu, ak Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec zastavil daňové konanie vo veci vyrubovacieho konania daňového subjektu SS-GROUPE, s. r. o. Je pravdou, že správca dane zastavil vyrubovacie konanie za zdaňovacie obdobie apríl 2013, pretože odpadol dôvod vyrubovacieho konania, nebol určený platiteľovi rozdiel dane. Správca dane uznal elektroinštalačné práce a niektoré stavebné práce v Pleši odberateľovi SS-GROUPE, s. r. o. tak, ako boli deklarované na faktúrach v preverovanom zdaňovacom období. K uvedenej žalobnej námietke správny súd poznamenáva, že nie je dostatočne konkrétna vo vzťahu na závery v posudzovanom prípade. Zo samotného odôvodnenia zastavujúceho rozhodnutia vyplýva, že ním nie sú dotknuté kontrolné zistenia týkajúce sa prijatých služieb v mesiacoch február a marec 2013, t. j. aj v tomto prípade posudzovanom zdaňovacom období.
50. Správny súd sa stotožnil so stanoviskom správcu dane ako vyhodnotil zmenu faktúry č. 2013023, keď podľa pôvodnej faktúry spoločnosť Ranč u Mariána, s. r. o. fakturovala zdaniteľný obchod, predaj kovovej konštrukcie väzníkov za 107 489,51 Eur a podľa opravenej faktúry č. 2013023 pre toho istého
odberateľa SS-GROUPE, s. r. o. fakturovala o dodaní služby - montáže, čo bolo vyhodnotené ako nelogické a nepravdivé. Pôvodná faktúra v zásade korešpondovala s nákupom tovaru v množstve 12 796,31 kg za sumu 107 489,51 Eur od spoločnosti TLA Perla, s. r. o., ktorý následne spoločnosť Ranč u Mariána, s. r. o. už v zmysle opravenej faktúry v tej istej sume ako prijala tovar už fakturovala ako službu - montáž. H. L. mohol vedieť, že spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. sa vyjadrila o dodaní kovovej konštrukcie väzníkov inak, a preto H. L.elovo zmenil svoju výpoveď. Za danej situácie nemožno nič vytknúť správcovi dane, ak vyhodnotil obidve výpovede H. L. ako nevierohodné. Ak by spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. skutočne prijala od Ranč u Mariána, s. r. o. len službu montáže v sume 107 489,51 Eur a materiál na kovovú konštrukciu nakúpila od OSTPOL, s. r. o. potom je nelogické, aby spoločnosť SS-GROUPE, s. r. o. v dodávateľskej faktúre vystavenej odberateľovi C.E.I. consulting a. s. nefakturovala takú cenu, do ktorej by premietla aj náklady za cenu montáže aj za cenu materiálu. V spojení so skutočnosťou, že A.. U.C. sa odmietol vyjadriť k vyčísleniu nákladov na zhotovenie konštrukcie z materiálu, ktorý nakúpil od OSTPOL, s. r. o. sa správny súd stotožňuje s vyhodnotením dôkazov a zistení ohľadom kovovej konštrukcie väzníkov.
51. Správca dane dostatočným spôsobom odôvodnil prečo nebolo vyhovené požiadavke žalobcu vypočuť H. O. ako svedka. Dôvody, ktoré uviedol považuje správny súd za akceptovateľné pre nevykonanie svedeckej výpovede. Navyše, ak menovaný nie je osobou, ktorá o určitých okolnostiach vie na základe toho, že niečo počula, videla, t. j. poznatky o ktorých by mala vypovedať získala z pozorovacej činnosti, ale táto osoba bola priamo aktérom preverovaných zdaniteľných plnení v reťazci ako konateľ spoločnosti TLA Perla, s. r. o. Porušením procesných práv žalobcu by bolo to, pokiaľ by sa správca dane žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom žalobcu na výsluch svedka a neodôvodnil by prečo takýto dôkaz nevykoná. Súd sa nestotožňuje s konštatovaním v žalobe, že daňové orgány si jednostranne osvojili tvrdenia svedka O. bez podloženia relevantnými dôkazmi. Naopak, vyjadrenie H. O. v rámci ústneho zisťovania zohľadnil ako dôkaz (nie svedeckú výpoveď) vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi, z ktorých podporne vyplynula pravdivosť vyjadrenia H. O., ktorý pracuje pre pána L. ako J. F., ktorý (L.) mu zároveň vybavil konateľstvo v spoločnosti TLA Perla, s. r. o., pričom H. O. nemá žiadne materiálno-technické, ani odborné znalosti na vykonanie prác uvedených na predmetných faktúrach. Ak H. O. svoju výpoveď zopakoval, v zásade rovnakého obsahu, aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní v zmysle úradného záznamu č. PPZ-NKA-JFP3-191-009/2014 zo dňa 22.08.2014, otázka nutnosti vypočutia svedka pre účely predmetného daňového konania je nepreukázaná. V súvislosti s otázkou, či môže byť použitý dôkaz vykonaný v rámci trestného konania, resp. či môže byť pre účely daňového konania použitá výpoveď H. O., ktorú uskutočnil pre orgány činné v trestnom konaní, správny súd zastáva názor, že takýto dôkaz môže byť použitý aj pre účely daňového konania. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Predmetné ustanovenie upravuje obsah pojmu dôkaz, pričom výpočet dôkazných prostriedkov nemožno považovať za taxatívne určený, uzavretý. Podstatným je, že dôkaz môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a nie je získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Za predpokladu, že boli dodržané procedurálne predpisy v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, nemožno konštatovať, že by bol dôkaz získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Daňovým orgánom nič nebráni použiť dôkazy získané v trestnom konaní pre účely trestného konania aj na účely daňového konania, avšak tieto dôkazy musia daňové orgány nanovo vyhodnotiť, zohľadniť procesný postup pri získavaní týchto dôkazov. Podľa názoru správneho súdu, ak v zmysle práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ sa daňovým orgánom ukladá pri posudzovaní oprávnenosti odpočítania DPH zohľadňovať zneužitie daňového práva, daňové podvody, čo súvisí s prenesením dôkazného bremena na správcu dane, je neudržateľný taký záver, aby daňové orgány nemohli použiť dôkazy získané z konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a to aj vzhľadom na lehoty, ktorými sú daňové orgány limitované pre ukončenie daňovej kontroly, či vydanie rozhodnutí vo vyrubovacom konaní.
52. K namietanému poukázaniu daňových orgánov na personálne prepojenie žalobcu s ďalšími subjektami v reťazci, správny súd poukazuje na závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012, z ktorého vyplýva zamietnutie zo strany daňového orgánu práva na odpočítanie DPH v prípade nezákonného konania osoby, ktorá vystavila faktúru a povinnosť zdaniteľnej osoby ubezpečiť
sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) osoby vystavujúcej faktúru (dodávateľa, subdodávateľa) a preukázať ho. Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, resp. ďalších v reťazci, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (bod 54 rozsudku „Mahagében“).
53. Správny súd konštatuje, že v danom prípade ide o situáciu, kedy daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou daňového plnenia. Podľa názoru správneho súdu sa však žalobca nemôže brániť tým, že pochybnosti sa týkajú výlučne osoby dodávateľa, či subdodávateľa, o ktorých on nevedel, a to na základe skutočností, ktoré správca dane zistil v dodávateľskom reťazci subdodávateľa - spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o., ktoré podľa súdu boli dostupné žalobcovi ako daňovému subjektu, pretože jediným spoločníkom tejto spoločnosti bol práve žalobca a jej konateľom bol splnomocnený zástupca žalobcu (A.. U.X. - syn žalobcu). Žalobca sa nemôže brániť ani tým, že by nevedel o poruchách v dodávateľskom reťazci u spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o., že nebol s ním v priamo právnom vzťahu, ak bol žalobca jeho jediný spoločník. Tým, že správca dane poukázal na personálnu prepojenosť medzi žalobcom a subdodávateľom spoločnosťou SS-GROUPE, s. r. o. prostredníctvom osoby A.. U.X. a poukázaním na majetkovú prepojenosť, ak žalobca bol jediným spoločníkom tohto subdodávateľa, preukázal správca dane vedomé zapojenie sa žalobcu do podvodného konania.
54. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením zistených skutočností a s právnym posúdením veci, v dôsledku ktorého žalovaný neuznal odpočítanie dane žalobcovi pre vedomú účasť na podvodnom konaní, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo nepreukázanie zmyslu medzičlánku v reťazci - dodávateľa obchodných transakcií, ktorý bol vsunutý do reťazca za účelom prefaktúrovania zdaniteľných plnení bez toho, aby sám zdaniteľné plnenia skutočne poskytoval. Dodávateľom fakturované zdaniteľné plnenia boli vykazované iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že pre uzavretie zmluvy o dielo žalobcu so spoločnosťou C.E.I. consulting a. s. nebol preukázaný žiadny ekonomický dôvod, preto dôvodom uzatvorenia tejto zmluvy bolo získanie daňovej výhody, ktorou je odpočítanie dane vo vyššej sume, než akú by žalobca odpočítal, keby uzatvoril zmluvu o dielo priamo so spoločnosťou SS-GROUPE, s. r. o. V predmetnom konaní správca dane a žalovaný dostatočne preukázali objektívne skutočnosti pre vyvodenie záveru o zneužití práva, pričom neobstojí tvrdenie žalobcu, že nevedel o umelom charaktere zdaniteľných obchodov vytvorených medzi dodávateľom a žalobcom za účelom získania daňovej výhody s cieľom uplatniť právo na odpočítanie dane vo väčšom rozsahu.
55. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že nemal vedomosť o predchádzajúcich transakciách medzi ostatnými daňovými subjektmi v reťazci, pričom v jeho záujme bola realizácia stavby pre neho samotného, správny súd poznamenáva, že transparentnosť obchodných transakcií bola spochybnená konaním samotného žalobcu uzavretím dvoch zmlúv o dielo, dvoma objednávateľmi, vsunutím medzičlánku do reťazca pre účely zvýšenia sumy uplatňovaného odpočítania DPH.
56. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že žalovaný svoje rozhodnutie nepodložil žiadnymi dôkazmi, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu. Naopak, vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že došlo k zneužitiu objektívneho daňového práva, o čom žalobca evidentne vedel, resp. mal vedieť vzhľadom na to, že bol jediným spoločníkom subdodávateľa spoločnosti SS-GROUPE, s. r. o. Odopretie odpočítania dane daňovými orgánmi je podľa názoru správneho súdu súladné s judikatúrou Súdneho dvora EÚ s ohľadom na skutočnosť, že žalobca vedel, že sa zúčastňuje na konaní vykazujúcom znaky zneužívania daňového práva vo vzťahu k DPH.
57. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
58. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.
59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.