Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_14S-8-2019.pdf
PDF · 279.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: KRON SK, s.r.o., so sídlom Dolné Suroviny 996/1, 905 01 Senica, IČO: 36 256 561, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102320229/2018 zo dňa 23.11.2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava, pobočka Senica, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 100867394/2018 zo dňa 02.05.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 22 093,17 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013.
2.
Svoje rozhodnutie správca dane odôvodnil tým, že u daňového subjektu vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013, pričom o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č.103600009/2016 zo dňa 26.7.2016. Správca dane v protokole o výsledku daňovej kontroly konštatoval, že z rozsiahleho preverovania v rámci výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti u správcu dane nielen o reálnom dodaní tovaru od dodávateľa DREVITECH, spol. s r.o., ale predovšetkým o samotnej činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období a to na základe tých skutočností, že nástupnícka spoločnosť Sport Life s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, na adrese vedenej ako sídlo spoločnosti sa nevykonáva žiadna ekonomická činnosť a spoločnosť nenapĺňa znaky podnikania.
3.
Ďalej zistil správca dane, že nástupnícka spoločnosť Sport Life s.r.o. ani bývalá konateľka spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., nedokázali zo strany dodávateľa predložiť žiadne dôkazy, ktoré by zreteľne a spoľahlivo potvrdili pravdivosť faktúr a skutočnosť, že tieto faktúry odzrkadľujú reálne dodanie, predovšetkým však účasť uvedeného dodávateľa na fakturovaných obchodných transakciách, ani či zo sporných faktúr dodávateľ DREVITECH, spol. s r.o. priznal a odviedol DPH.
4.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré boli predmetom aj žalobného návrhu.
5.
Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím č. 102320229/2018 zo dňa 23.11.2018 ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 100867394/2018 zo dňa 02.05.2018.
6.
Druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán má za to, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH z faktúr, ktoré pre neho vystavila spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o., čo vyplýva najmä z nasledovných skutočností: Daňový subjekt ani dodávateľ nepreukázali nadobudnutie tovarov ani pôvod tovaru - deklarovali to len svedkovia ústne (zástupcovia dodávateľskej spoločnosti), čo však bolo dokazovaním vyvrátené, konateľka dodávateľskej spoločnosti nevedela o týchto obchodoch. Preprava tovaru sa nepotvrdila. Daňový subjekt deklaroval prepravu iba ústne, prepravca DREVITECH spol. s.r.o. nemal žiadne vozidlo ani zamestnancov - šoférov. Deklarovaný dodávateľ DREVITECH, spol. s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, postupne prevedená na občana Českej republiky za účelom znemožnenia získania daňových a účtovných dokladov. Nebolo preukázané či DREVITECH, spol. s.r.o. z predmetných faktúr odviedla daň do štátneho rozpočtu. Keďže nebola dostupná účtovná dokumentácia spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. za rok 2013, správca dane preveril na základe tvrdení svedka Q. C. o subdodávateľoch a z doručených odpovedí na žiadosti o súčinnosť v E. K., a.s. a v Y. a.s., že spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. neplatila žiadne platby spoločnosti Lesnatip Slovinsko ani KRONOSPAN Jihlava, Česká republika. Nákupy od týchto subdodávateľov neboli potvrdené žiadnym dôkazom. Správca dane preveril, že dodávateľská spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov a nemala žiadne motorové vozidlá, ktoré by používala na podnikanie a zabezpečovala nimi prepravu tovaru, taktiež nebola objasnená ekonomická podstata činnosti, spočívajúca vo výrobe tovaru bez podielu ľudskej práce na súkromných strojoch tretej osoby, nie je objasnená ekonomická opodstatnenosť takéhoto spôsobu dosahovania tržieb bez možnosti uplatňovania nákladov s nimi súvisiacich. Daňový subjekt nepreukázal, kto skutočne vykonal služby (práce). Osoby uvádzané svedkom Q. C. neboli zamestnancami spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. Subdodávatelia - živnostníci buď neboli zapísaní v živnostenskom registri, alebo nemali na predmetné činnosti oprávnenie. Daňový subjekt O. Z. preukázal, že pre spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. nevykonal žiadne služby, spoločnosť Ricardo Slovakia, s.r.o. bola nefunkčná spoločnosť bez konateľa a nedeklarovala žiadne dodania tovaru alebo služieb. Počas daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania konateľ daňového subjektu nepredložil žiadne podporné dôkazy, že k zdaniteľným plneniam došlo tak, ako ich deklaruje faktúrami. Daňový subjekt sa iba písomne vyjadroval, ale v rámci ústnych pojednávaní a svojich vyjadrení dodania bližšie nešpecifikoval. V odvolaní však požaduje, aby správca dane uznal nárok na odpočet DPH len z toho titulu, že predložil ku kontrole faktúry. Správca dane neustále vykonával šetrenia a získaval dôkazy, ku ktorým však daňový subjekt vyjadril nesúhlasné stanovisko. V predmetnom prípade bola spochybnená existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je teda namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou pristupoval daňový subjekt k realizácii obchodu. Takýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov (faktúry, dodacieho listu a skladovej evidencie zo svojho účtovného programu), nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane mal právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal právo napovedať daňovému subjektu, akým spôsobom má okrem formálnych dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy, potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia, ako i komunikácia s klientmi, sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Bo1o potrebné, aby kontrolovaný daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných obchodov, zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Neobstojí jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality DPH a tvrdenie, že nemohol
ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany iných daňových subjektov (jeho dodávateľov). Odvolací orgán zastáva názor, že správca dane disponuje dostatočnými dôkazmi na vyslovenie jednoznačného záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Úpravu postupu pri preukazovaní práva na odpočítanie DPH podľa ustanovenia § 49 ods. l a ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. l a ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú, ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné obchody použiť, aby mu vzniklo právo na odpočítanie DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočítanie DPH a kedy mu toto právo vzniká. Na daňové konanie o odpočte dane sú na preukázanie nároku kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní. Pre uplatnenie nároku na odpočet musí daňový subjekt splniť zákonné povinnosti (§ 49 a § 51 zákona o DPH), ale je nutné aj preukázanie tvrdení, ktoré boli uvádzané daňovým subjektom v daňovom priznaní aj v priebehu konania. Preukázanie dodávok - nákupu a predaja tovaru len listinnými dokladmi a správcom dane spochybnenými výpoveďami konateľov dodávateľa nemôže správca dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Na podporu svojich argumentov odvolací orgán poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. III.US 401/09/l7 zo dňa 16.12.2009, ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011, ako aj na judikatúru Najvyššieho správneho súdu ČR
- rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-l19. Správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených dodávateľom DREVITECH, spol. s. r.o. Všetky kroky správcu dane smerovali k overeniu, či daňová povinnosť tomuto platiteľovi reálne vznikla, či tovar dodal platiteľ, ktorého údaje sa nachádzali na faktúre ako údaje dodávateľa. Právo na odpočítanie dane sa viaže na vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru dodávateľom. V danom prípade dodanie tovaru nebolo potvrdené u dodávateľa. Daňový subjekt je pri svojej obchodnej činnosti vo vzťahoch a jeho právom je vyberať si spolupracujúce subjekty, ale jeho povinnosťou je preukázať ním uplatnené nároky. Z judikatúry súdov SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno- právnym. Táto zásada nie len umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom. Platiteľ, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane musí preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane boli stanovené, najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2016 zo dňa 19.10.2016 sa uvádza: ,,Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že preukázanie nároku na odpočet dane je prvotne záležitosťou dokladov, súčasne však treba rešpektovať súlad s faktickým stavom. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že došlo k uskutočneniu faktického plnenia, a tak, ako je to v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je len formálnym dôkazom, ktorý dovršuje hmotnoprávne aspekty skutočného vykonania zdaneného plnenia. Ak zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tak, ako je platcom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť splnená len formálnym správnym daňovým dokladom. Nie je povinnosťou správcu dane, aby dokazoval, že údaje o určitom účtovnom prípade zaznamenané u daňového subjektu sú v rozpore so skutočnosťou, je však povinný preukázať, že o súlade so skutočnosťou existujú vážne pochybnosti, čo robí predložené účtovné doklady za nevierohodné, neúplné. Iba formálne potvrdenie zdaniteľných obchodov - predloženie dokladov, nehodnoverné výpovede svedkov nepovažuje odvolací orgán za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií. Odvolací orgán zastáva názor, že správca dane získané a predložené dôkazy analyzoval s cieľom zistenia skutkového stavu danej veci, hodnotil dôkazy na základe ich podstaty a uvedené zistenia posúdil vo vzájomných súvislostiach v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku. Daňový subjekt neposkytol správcovi dane jednoznačný dôkaz o tom, že obchody, ktoré boli deklarované daňovým subjektom, boli z jeho strany realizované, dôsledkom čoho daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v
celkovej sume 22 093,17 eura. K námietke daňového subjektu, že s odvolaním sa na judikatúru ESD vo veci Mahagében (spojené veci C-80/11 a C-142/11), článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a) článok 220 ods.1, článok 226 a článok 273 Smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, z tejto jasne vyplýva, že daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného podnikateľského subjektu a už vôbec nie z takého, s ktorým nebol v žiadnom obchodnom vzťahu a ktorý bol a je pre neho neznámy a že správca dane nemôže daňový subjekt v postavení odberateľa zaťažiť, resp. mu neuznať nárok na odpočítanie dane, keďže nevedel, nemohol vedieť, ani nemusel vedieť o budúcom konaní - porušení daňových predpisov dodávateľom dodávateľa, a že neuznanie uplatnenia práva na odpočítanie dane je možné uskutočniť výlučne v prípade, ak daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, pričom dokázanie protiprávneho konania daňového subjektu zaťažuje správcu dane a daňový subjekt nebol v zmysle právnych predpisov povinný podrobne sledovať obstarávacie procesy v rámci nákupu strojových zariadení jeho dodávateľom a subdodávateľmi, čiže určite nie je povinný preukazovať všetky skutočnosti a správcovi dane odovzdať doklady, ktoré správca dane nezískal od subdodávateľov, odvolací orgán dôvodí, že v prípade, že sa daňový subjekt odvoláva na rozsudky ESD, nie je postačujúce iba citovať určité právne stanovisko, vytrhnuté z kontextu, ale je potrebné preukázať, že daný rozsudok je možné aplikovať na prejednávaný prípad. V preverovanej veci rozsudok ESD vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, na ktorý daňový subjekt poukazuje, nie je v danom prípade vôbec aplikovateľný, a to z dôvodu diferentnosti skutkových okolností. Vo veci C-80/11 a C-l42/l1 Mahagében a Dávid nebol spochybnený samotný dodávateľ fakturovaného tovaru, ale iba množstvo tovaru, pretože z účtovníctva dodávateľa vyplynulo, že v čase dodania nedisponoval dostatočným množstvom tovaru, v danom prípade však nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. Pokiaľ daňový subjekt namieta, že výrok rozhodnutia je nesúladný s § 63 ods. 3písm. d) daňového poriadku, a to vzhľadom na to, že v ňom absentuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, konkrétne v otázke dodatočného zdanenia daňou vo výroku údajne absentuje ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého správca dane dodatočne vyrubuje a že nevymedzenie dôvodu vzniku daňovej povinnosti v zmysle zákona o DPH spôsobuje neurčitosť napadnutého rozhodnutia a z výroku tak nie je zrejmé, v zmysle ktorého konkrétneho v zákone vymedzeného dôvodu vznikla daňovému subjektu daňová povinnosť na dani, ktorú správca dane dodatočne vyrubuje, odvolací orgán poukazuje na skutočnosť, že takáto povinnosť z ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku nevyplýva. Podľa predmetného ustanovenia výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti po obsahovej aj formálnej stránke, t. j. údaje podľa písm. c), teda obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ktoré mu pridelené pri registrácii, ďalej rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byt' suma zaplatená. Právne predpisy, podľa ktorých správca dane postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia, sú uvedené v predvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia a porušenie právnych predpisov, ktorých sa odvolávajúci dopustil, sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami odvolávajúceho sa, úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a obsahuje náležitosti ustanovené zákonom. Napadnuté rozhodnutie nemá také obsahové nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o jeho nezákonnosti. Takýto právny názor je vyjadrený aj v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/23/2015 zo dňa12.04.2016. K námietke daňového subjektu, že správca dane sa počas výkonu daňovej kontroly aj vo vyrubovacom konaní opakovane dopustil porušenia viacerých zásad správy daní, predovšetkým zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady objektívnej pravdy tým, že dôkazy predložené daňovým subjektom, navrhnuté daňovým subjektom, ktoré vykonal, ale aj dôkazy, ktoré získal vlastnou činnosťou posudzoval a hodnotil vždy takým spôsobom, ktorý mu umožnil tieto zistenia a dôkazy interpretovať ako priťažujúcu okolnosť pre daňový subjekt, odvolací orgán argumentuje, že tvrdenia daňového subjektu považuje za irelevantné. Ochrana fiškálnych záujmov štátu, ktorá je prvoradou úlohou správcu dane, sa aktívne realizuje prostredníctvom rozsahu oprávnení, ktorými správca dane disponuje a ktoré zákonným spôsobom na tento účel využíva, pričom tieto oprávnenia správcu dane sú v korelácii s povinnosťou daňových subjektov tieto procesné úkony strpieť, samozrejme za predpokladu, že ich realizácia má zákonný podklad. Správca dane pri výkone správy daní, v súlade so zásadou legality dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, čo podľa názoru odvolacieho orgánu neznamená obmedzenie jeho aktívnej úlohy pri ochrane
fiškálnych záujmov štátu, ale len jeho povinnosť dbať, aby pri výkone jeho zákonných oprávnení boli súčasne zachované aj tie práva daňových subjektov, ktoré zákon s uplatnením jednotlivých inštitútov správy daní daňovým subjektom priznáva. Odvolací orgán zastáva názor, že všetky dôkazy, získané v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania boli objektívne vyhodnotené správcom dane v súlade s § 3 ods.3 a § 3 ods. l daňového poriadku.
II. Žaloba a jej dôvody
7.
Proti rozhodnutiu žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 04.02.2019 žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v danom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
8.
Žalobca v žalobe uviedol, že z rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného vyplýva, že k neuznaniu nároku došlo zo strany týchto správnych orgánov z dôvodu pochybností týkajúcich sa spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. K predmetnému žalobca uviedol, že súhlasí s tvrdením, že pochybnosti sa týkajú činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o., ale nemožno súhlasiť, že tieto pochybnosti vznikli na základe činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože preverovanie zdaniteľných obchodov uskutočnených v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2013 sa uskutočňovalo od 31.8.2015, kedy bola daňová kontrola začatá. Ďalej v napadnutom rozhodnutí je uvedené, že správca dane spochybňuje dodanie tovaru. S uvedeným tak isto žalobca nesúhlasí, nakoľko správca dane v rámci vykonaného dokazovania spochybňuje dodávateľa žalobcu spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o., resp. tak ako aj sám uvádza pochybnosti vznikli predovšetkým v samotnej činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. Pokiaľ žalovaný ako jeden z dôvodov pochybnosti uvádza nekontaktnosť právneho nástupcu spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. spoločnosti Sport Life s.r.o. treba zdôrazniť, že žalovaný nemôže ako záver o reálnej činnosti spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období vyvodiť na základe preverenia súčasného stavu spoločnosti resp. právneho nástupcu spoločnosti. Spoločnosť Sport Life s.r.o. je právnym nástupcom spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o., teda nejde o nekontaktnosť spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti žalobca podotýka, že správca dane mal v rámci svojej činnosti viac možností na preverovanie činností daňových subjektov, resp. sledovanie ich plnenia si povinností a to napr. prostredníctvom Inštitútu miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly, ktorými môže preveriť výkon ekonomickej činnosti jednotlivých daňových subjektov. Keďže správca dane v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov sám nemal pochybnosti o činnosti tejto spoločnosti, je nemysliteľné, aby neplnenie si povinností dodávateľa žalobcu dával na ťarchu žalobcu. Medzi ďalšie uvádzané pochybnosti v napadnutom rozhodnutí patrí aj preverenie výpovede svedka Q. C., ktorý vystupoval v zdaňovacom období ako osoba konajúca za spoločnosť DREVITECH, a to podľa správcu dane v nepreukázanej časti o zamestnancoch a živnostníkoch spoločnosti, ako aj o vlastníctve motorových vozidiel spoločnosti. Takýmto zistením bola napr. tá skutočnosť, že sa nepreukázal zamestnanecký pomer medzi spoločnosťou DREVITECH a osobami uvedenými vo výpovedi Q. C. tým, že uvedené osoby sa nenachádzajú v daňovom priznaní na dani zo závislej činnosti spoločnosti DREVITECH. Je preto potrebné upozorniť zo strany žalobcu na to, že vznik a trvanie zamestnaneckého pomeru nie je podmienený splnením daňových, resp. iných verejnoprávnych povinností, ktoré vzniknú spoločnosti v dôsledku existencie pracovného pomeru. K námietke žalobcu týkajúcej sa výpovede Q. C. a neplnenia si daňových povinností dodávateľa žalobcu spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. na dani zo závislej činnosti a dani z motorových vozidiel žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane postupoval v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný, ako odvolací orgán tvrdí, že je povinnosťou každého daňového subjektu, aby údaje do daňového priznania k dani z motorových vozidiel uvádzal správne. Aj z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nepriznanie práva na odpočet dane žalovaný žalobcovi nepriznáva na základe neplnenia si povinností iného podnikateľského subjektu, a to dodávateľa žalobcu, spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. Žalovaný, ako aj správca dane pristúpili k nesprávnym zisteniam, kedy bolo pre účely preverenia dostupnosti motorových vozidiel spoločnosti DREVITECH, ktorá mala realizovať prepravu, bolo nahliadnuté do daňového priznania k dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie.
Takáto forma vedenia dokazovania nezodpovedá požiadavkám a zásadám daňového poriadku, nakoľko zistený počet a druh motorových vozidiel uvedených v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie nemusí a evidentne nezodpovedá skutočnému stavu. Evidenciu vozidiel vedie príslušný orgán policajného zboru a nie správca dane. Žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že v bežnej obchodnej praxi jednotlivých spoločností býva preprava zabezpečená vlastnými šoférmi, avšak cudzími motorovými vozidlami, ktoré užíva na základe určitého zmluvného vzťahu. Výpoveď svedka Q. C. bola spochybnená aj z toho dôvodu, že konateľ spoločnosti Sport Life s.r.o. popieral vedomosť o tom, že spoločnosť DREVITECH bola zlúčená do spoločnosti Sport Life s.r.o.. Žalobca tieto tvrdenia konateľa spoločnosti Sport Life s.r.o. spochybnil vo svojom doplnení k zápisnici č. 101766912/2017, a to najmä tým, že ako konateľ spoločnosti o tejto skutočnosti musel vedieť minimálne z verejne dostupného výpisu z obchodného registra. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konateľ spoločnosti Sport Life s.r.o. p. Michal Gacík nebol o týchto skutočnostiach priamo oboznámený, nakoľko mal v tom čase zástupcu, ktorý v jeho mene konal. Žalobca má teda za to, že práve vďaka preukázaniu existencie plnomocenstva je možné o to viac zotrvať na argumente, že svedok p. Gacík mohol a evidentne aj vedel o realizácií zmien v rámci spoločnosti, nakoľko ešte pred samotnými zmenami splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene podala návrh na zápis zmien do obchodného registra. Žalobca ďalej v súvislosti s výsluchom p. Gacíka poukázal na účelové vedenie dokazovania, nakoľko pri všetkých výpovediach svedkov, ktorých tvrdenia preukazovali skutočnosti v prospech žalobcu boli žalovaných ako aj správcom dane spochybnené ako nedôveryhodné z titulu nepodloženia svojich tvrdení relevantnými dôkazmi, pričom pri výpovedi p. Gacíka, ktorá ako jediná sa javila byť v neprospech žalobcu správca dane nekonštatoval nedôveryhodnosť výpovede tohto svedka, a to aj napriek tomu, že v rozpore s jeho tvrdeniami existujú iné dôkazy preukazujúce opak, napr. preberací protokol, vyššie uvedené skutočnosti o splnomocnení osoby a iné. Žalobca má za to, že spoločnosť DREVITECH, ako dodávateľ žalobcu, bol reálny, aktívny podnikateľský subjekt v relevantnom čase, ako aj v nasledujúcom období, vykonávajúci ekonomickú činnosť, čo vyplýva nielen zo súdnych sporov, ktoré sú vedené voči právnemu nástupcovi spoločnosti, ale aj z výročnej správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, za rok 2016, ktorá bola správcovi dane žalobcom predložená a je súčasťou spisového materiálu. Žalobca ďalej uvádza, že spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. inzerovala pracovné ponuky v regionálnych novinách TAJMS, o čom žalobca tiež predložil dôkazy. Žalobca uviedol, že žalovaný prihliadal len na skutočnosti zistené z informačných systémov finančnej správy a nebral do úvahy dôkazy predložené žalobcom. Žalobca ďalej uviedol, že pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní boli opakovane porušené viaceré zásady správy daní, predovšetkým zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy a to z toho dôvodu, že dôkazy predložené a navrhnuté žalobcom, ktoré získal vlastnou činnosťou, boli zo strany správcu dane posudzované a hodnotené vždy takým spôsobom, ktorý umožňoval tieto zistenia a dôkazy interpretovať ako priťažujúcu okolnosť. Ďalej žalobca namietal, že v danom prípade je výrok nesúladný s § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku a to vzhľadom na to, že v ňom absentuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Konkrétne v otázke dodatočného zdanenia daňou vo výroku úplne absentuje ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého sa v uvedenom prípade dodatočne vyrubuje daň žalobcovi. Žalobca ďalej uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani ako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, čo je dôvodom neuznania práva na odpočet dane, odôvodnenie správcu dane považuje daňový subjekt za nezrozumiteľné a mätúce. Podľa názoru žalobcu, žalovaný ako ani správca dane riadne nevysvetlil a ani jednoznačne nepreukázal v čom presne malo spočívať daňové zvýhodnenie. Správca dane dostatočne a presvedčivo nezdôvodnil, že k jednotlivým zdaniteľným obchodom v skutočnosti nedošlo, v súvislosti s mechanizmom DPH nevysvetlil, ktorá zo spoločností mala porušiť neutralitu DPH. Žalobca má za to, že žalovaný, resp. správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca sa zúčastňuje podvodného alebo právo zneužívajúceho konania. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora, a to rozsudky C-367/96 a C-212/97, ktoré vo svojich odôvodneniach rozlišujú zneužitie práva a podvodné konanie, pričom pri zneužití práva nedochádza k porušeniu právnych noriem. Ďalej žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1Afs/53/2016-55, z ktorého vyplýva, že zneužitie práva sa týka výlučne umelých konštrukcií. Správca dane nedostatočne odôvodnil svoje závery, objektívne a jednoznačne nepreukázal, že žalobca sa stal súčasťou reťazca vzťahov s cieľom zneužitia práva formou zneužitia systému DPH. Takáto vada má za následok nezákonnosť postupu žalovaného, ako aj správcu dane.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika
9.
K žalobe sa písomne vyjadril dňa 08.03.2019 žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že: na základe vyhodnotenia zistených skutočností z rozsiahleho preverovania v rámci výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti u správcu dane nielen o reálnom dodaní tovaru od dodávateľa DREVITECH, spol. s.r.o., ale predovšetkým o samotnej činnosti spoločnosti DREVITECH spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období, a to na základe nasledujúcich skutočností: nástupnícka spoločnosť Sport Life s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, na adrese vedenej ako sídlo spoločnosti sa nevykonáva žiadna ekonomická činnosť a spoločnosť nenapĺňa žiadne znaky podnikania; nástupnícka spoločnosť Sport Life s.r.o. a ani bývalá konateľka spoločnosti DREVITECH spol. s r.o. nedokázali zo strany dodávateľa predložiť žiadne dôkazy, ktoré by zreteľne a spoľahlivo potvrdili pravdivosť faktúr a skutočnosť, že tieto faktúry odzrkadľujú reálne dodanie, predovšetkým však účasť uvedeného dodávateľa na fakturovaných obchodných transakciách, ani či zo sporných faktúr dodávateľ DREVITECH, spol. s.r.o. priznal a odviedol DPH; o existencii faktúr vystavených spoločnosťou DREVITECH, spol. s.r.o. pre žalobcu konateľka spoločnosti nemala vedomosť, nevystavovala ich a ani ich nepodpisovala (aj napriek skutočnosti, že na faktúre je uvedené jej meno ako osoby, ktorá faktúry vyhotovila a podpísala), o žalobcovi počula z rozhovorov a obchodné transakcie s ním neuzatvárala, v kontrolovanom období nemal dodávateľ - spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o., ani jedného zamestnanca, na dani zo závislej činnosti nebol nikto zaregistrovaný, ani neboli zúčtované a vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti; výpoveď svedka Q. C., ktorý mal zastupovať spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. na základe plnej moci udelenej Mgr. Q. P. nezodpovedala skutočnostiam uvedeným v daňových priznaniach, jeho výpoveď bola v rozpore najmä v počte zamestnancov, vlastníctve dopravných prostriedkov, strojovom zariadení, prenájme priestorov a činnosťou spoločnosti
- okrem drevovýroby sa zaoberala aj službami, ale v súlade s drevovýrobou - piliarske služby, polotovary pre nábytkárov, prírezy, stavebnou činnosťou. Tvrdenie Q. C., že bol zamestnancom spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o., sa nepotvrdilo. Správca dane preveril, že spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nemala žiadne motorové vozidlá, ktoré by používala na podnikanie a zabezpečovala nimi prepravu tovaru, taktiež nebola objasnená ekonomická podstata činnosti spočívajúca vo výrobe tovaru bez podielu ľudskej práce na súkromných strojoch tretej osoby, nie je objasnená ekonomická opodstatnenosť takéhoto spôsobu dosahovania tržieb bez možnosti uplatňovania nákladov s nimi súvisiacich. Správca dane z podanej účtovnej závierky za rok 2013 zistil, že spoločnosť z celkových dosiahnutých tržieb 3,9 mil. eur dosiahla 2,8 mil. eur výrobou paliet, 900 tis. eur zo stavebných prác a 24 tis. eur z predaja HIM. Zostávajúci podiel tržieb v sume 175 tis. eur by teda pripadal na činnosti, ktoré uviedol svedok Q. C. (predaj reziva a konštrukcií), pričom v roku 2013 vystavil pre daňový subjekt ako odberateľa faktúry v sume 2,2 mil. eur za dodanie smrekového reziva a konštrukcií. Prevádzku Rybany č. 2 v roku 2013 nemal u správcu dane zaregistrovanú. Pôvod tovaru je nejasný a nedostatočne preukázaný. Pretože nebola dostupná účtovná dokumentácia spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. za rok 2013, správca dane preveril na základe doručených odpovedí na žiadosti o súčinnosť v E. K., a.s. a v Y. a.s., že spoločnosť DREVITECH, spol. s. r.o. neplatila žiadne platby spoločnosti Lesnatip Slovinsko ani KRONOSPAN Jihlava, Česká republika. Správca dane spochybnil dodania tovarov v kontexte získaných dôkazných prostriedkov v rámci výkonu daňovej kontroly, ktoré pri ich posudzovaní tak, ako je vyššie uvedené, vyvolávajú pochybnosti o reálnom dodaní tovaru od spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. pre žalobcu. Správca dane rovnako spochybnil aj dodania deklarovaných služieb na základe dôkazov získaných v priebehu výkonu daňovej kontroly. Žalobca nepreukázal, že práce deklarované v sporných faktúrach boli skutočne vykonané spoločnosťou DREVITECH, spol. s.r.o., keďže spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nákup služieb od subdodávateľov za celý rok 2013 bol iba vo výške 19 816,- eur, z ktorých ale vykázal tržby vo výške 900 tis. eur, pričom nevlastnil žiadne strojové zariadenia a technologické vybavenie. Z ročného hlásenia o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti za rok 2013 spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o., zamestnanci správcu dane zistili, že v období august - december 2013 mala spoločnosť jedného zamestnanca, a to M. C., O. XXXX/XX, XXX 01 K. nad K.. Osoby T. E., K. nad K., Q. C., K. nad K., T. Z., F., M. I., A., Q. C., K. nad K., M. M., F., M. a T. L., P., O. Z., Z. I., A. W., P., B. K., Z. I. v roku 2013 neboli zamestnancami DREVITECH, spol. s.r.o. Zamestnanci správcu dane ďalej zistili z údajov v informačnom systéme finančnej správy, že spoločnosť Ricardo Slovakia, s.r.o., Veľká Okružná 43, Žilina bola zapísaná pod IČO 36789062, zrušená bola 17.12.2013 (spoločnosť označená Q. C. - prostredníctvom ktorej mala spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. vykonať výkopové práce ) v období 2013 nedeklarovala žiadne dodania tovaru a služieb, nedosiahla žiadne príjmy zo svojej činnosti, nepodala daňové priznania na DPH za zdaňovacie obdobia 1.štvrťrok 2013 - 4. štvrťrok 2013, ani
daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013. Správca dane vykonal miestne zisťovanie u daňového subjektu O. Z. (živnostník označený Q. C. v jeho výpovedi), Z. I. XXX, XXX XX Z. I., IČO 37455150, DIČ 1029335681, za účelom preverenia obchodných transakcií so spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o. v zdaňovacom období január - december 2013. Z miestneho zisťovania bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101391924/2017 zo dňa 21.06.2017. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že menovaný O. Z. vykonával v roku 2013 stavebnú činnosť - zatepľovanie činžiakov a bytových domov a drobné stavebné práce súvisiace so zatepľovaním. O. Z. v roku 2013 pre spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nevystavil žiadnu faktúru a nevykonal žiadne dodania. Bývalého konateľa pozná, ale nerobil pre nich žiadne práce. Pri miestnom zisťovaní bola správcovi dane predložená kniha vystavených faktúr za rok 2013, podľa ktorej nebola na spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. vystavená žiadna faktúra. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a námietke, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, čo je dôvodom neuznania práva na odpočet dane, žalovaný argumentuje, že správca dane zistil, že dodanie tovarov a služieb deklarovaných v predmetných faktúrach nebolo preukázané, faktúry nepotvrdzujú reálnosť dodania tak, ako ich uvádza žalobca, doklady predložené k výkonu daňovej kontroly sú v rozpore s výsledkami preverovania a nemožno ich považovať za doklady preukazujúce vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Z titulu dodania tovaru a služieb, ktorých reálnosť sa nepotvrdila, nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalovaný dôvodí, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Faktúry, ktoré predložil žalobca, samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, keďže tieto doklady nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžf/42/2012 z 18.04.2013). K námietke žalobcu, že tvrdenia žalovaného a správcu dane, ktoré pozostávajú predovšetkým z pochybností o samotnej činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. nezodpovedajú zisteným skutočnostiam a skutočnému stavu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z účelového vedenia dokazovania správcom dane, žalovaný tvrdí, že v okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov, bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania vyplýva z toho, že na strane daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Žalovaný má za to, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH z faktúr, ktoré pre neho vystavila spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o., čo vyplýva najmä z nasledovných skutočností: Daňový subjekt, ani dodávateľ nepreukázali nadobudnutie tovarov ani pôvod tovaru - deklarovali to len svedkovia ústne (zástupcovia dodávateľskej spoločnosti), čo však bolo dokazovaním vyvrátené, konateľka dodávateľskej spoločnosti nevedela o týchto obchodoch. Preprava tovaru sa nepotvrdila. Daňový subjekt deklaroval prepravu iba ústne, prepravca DREVITECH, spol. s.r.o. nemal žiadne vozidlo ani zamestnancov - šoférov. Deklarovaný dodávateľ DREVITECH, spol. s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, postupne prevedená na občana Českej republiky za účelom znemožnenia získania daňových a účtovných dokladov. Nebolo preukázané, či DREVITECH, spol. s.r.o. z predmetných faktúr odviedla daň do štátneho rozpočtu. Keďže nebola dostupná účtovná dokumentácia spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. za rok 2013, správca dane preveril na základe tvrdení svedka Q. C. o subdodávateľoch a z doručených odpovedí na žiadosti o súčinnosť v E. K., a.s. a v Y. a.s., že spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. neplatila žiadne platby spoločnosti Lesnatip Slovinsko ani KRONOSPAN Jihlava, Česká republika. Nákupy od týchto subdodávateľov neboli potvrdené žiadnym dôkazom. Správca dane preveril, že dodávateľská spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nemala žiadne motorové vozidlá, ktoré by používala na podnikanie a zabezpečovala nimi prepravu tovaru, taktiež nebola objasnená ekonomická podstata činnosti, spočívajúca vo výrobe tovaru bez podielu ľudskej práce na súkromných strojoch tretej osoby, nie je objasnená ekonomická opodstatnenosť takéhoto spôsobu dosahovania tržieb bez možnosti uplatňovania nákladov s nimi súvisiacich.
Daňový subjekt nepreukázal, kto skutočne vykonal služby (práce). Osoby uvádzané svedkom Q. C. neboli zamestnancami spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. Subdodávatelia - živnostníci buď neboli zapísaní v živnostenskom registri, alebo nemali na predmetné činnosti oprávnenie. Daňový subjekt O. Z. preukázal, že pre spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. nevykonal žiadne služby, spoločnosť Ricardo Slovakia, s.r.o. bola nefunkčná spoločnosť bez konateľa a nedeklarovala žiadne dodania tovaru alebo služieb. Počas daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania konateľ žalobcu nepredložil žiadne iné dôkazy, že k zdaniteľným plneniam došlo tak, ako ich deklaruje faktúrami. Žalobca sa iba písomne vyjadroval, ale v rámci ústnych pojednávaní a svojich vyjadrení dodania bližšie nešpecifikoval. Takýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov (faktúry, dodacieho listu a skladovej evidenciu zo svojho účtovného programu), nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu a porušeniu zásad správy daní (predovšetkým zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady objektívnej pravdy) žalovaný uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu žalovaný uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru a služieb uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. Žalovaný s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku uvádza, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. Žalovaný zastáva názor, že správca dane v súlade s § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti vyvodil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Podľa názoru žalovaného doklady predložené žalobcom nemajú reálny základ a vyvolávajú pochybnosti o uskutočnení deklarovaných obchodov, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/63/2011). K námietke žalobcu, že výrok rozhodnutia správcu dane je nesúladný s § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, a to vzhľadom na to, že v ňom absentuje ustanovenie právneho predpisu, konkrétne v otázke dodatočného zdanenia daňou vo výroku rozhodnutia správcu dane úplne absentuje ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého v riešenom prípade správca dane dodatočne vyrubuje daň žalobcu a nevymedzenie dôvodu vzniku daňovej povinnosti v zmysle zákona o DPH spôsobuje neurčitosť napadnutého rozhodnutia, žalovaný tvrdí, že toto ustanovenie nie je potrebné uvádzať vo výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Žalovaný argumentuje, že právne predpisy, podľa ktorých správca dane postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia, sú uvedené v predvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia a porušenie právnych predpisov, ktorého sa žalobca dopustil sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Výrok rozhodnutia správcu dane naplnil požiadavku náležitosti ustanovenia § 63 daňového poriadku v časti uvedenia ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo tým, že výrok rozhodnutia obsahuje uvedenie § 68 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný si ďalej dovoľuje poukázať na to, že žalobca podal aj správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100202491/2018 zo dňa 22.01.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 102155575/2017 zo dňa 11.10.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume 64 901,96 eura a žaloba bola rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/23/2018-155 zo dňa 17.10.2018 zamietnutá. K žiadosti žalobcu, aby súd priznal správnej žalobe vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného a rozhodnutiu Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 100867394/2018 zo dňa 02.05.2018 odkladný účinok z dôvodu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi značná hospodárska a finančná škoda, žalovaný uvádza, že preverením zistil, že vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 433 055,09 eura od žalobcu bolo rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 100172707/2019 zo dňa 15.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.01.2019, začaté daňové exekučné konanie. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania je vykonateľný Výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Trnava č. 100093228/2019, zostavený správcom dane z evidencie daní žalobcu ku dňu 09.01.2019 vo výške 433 055,09 eura. Rozhodnutie č. 100172707/2019 bolo elektronicky doručené poskytovateľom platobných služieb - E. K., a.s., I. G. X, XXX XX K. X, F. K. R. P. Q. A., a.s. pobočka zahraničnej banky, Z. X/A, XXX XX K. a A. A., a.s. E. XX, XXX XX K.. Podľa § 108 ods. 5 daňového poriadku Daňový úrad Trnava prikázal poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokovali na účte žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet žalobcu postupne. Dňa 21.01.2019 bola Daňovým úradom Trnava expedovaná Daňová exekučná výzva č. 100215173/2019, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 23.01.2019. Uvedenou výzvou bol žalobca vyzvaný, aby v lehote do 8 dní odo dňa doručenia Daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 433 055,09 eura na účet Daňového úradu Trnava. Dňa 17.01.2019 bolo Daňovým úradom Trnava expedované Rozhodnutie č. 100179121/2019 o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu, vedeným v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Senica, obec Osuské, k. ú. Osuské na LV č. 357 na zabezpečenie daňových nedoplatkov na DPH za zdaňovacie obdobia január až september 2013 a december 2013 a bolo doručené žalobcovi dňa 21.01.2019 a Okresnému úradu Senica dňa 29.01.2019. Právoplatnosť nadobudlo dňa 05.02.2019 a vykonateľnosť dňa 21.01.2019. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje zamietnuť žiadosť o odkladný účinok správnej žaloby, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Podľa názoru žalovaného rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102320229/2018 zo dňa 23.11.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 100867394/2018 zo dňa 02.05.2018 netrpia takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na ich zákonnosť, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutia zrušiť.
10.
K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril replikou právny zástupca žalobcu dňa 18.03.2019. V uvedenej replike právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe v bodoch I., II. vyjadroval k podaniu žaloby uvedenej vo všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva a dôvodoch žiadosti o odkladný účinok správnej žaloby. Žalovaný na str. 8 až 12 sa vyjadril k niektorým námietkam žalobcu, pričom tieto jeho vyjadrenia kopírujú odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa žalobca k týmto vyjadreniam nebude opakovane vyjadrovať. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že podal aj správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100202491/2018 zo dňa 22.01.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č.102155575/2017 zo dňa 11.10.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume 64 901,96 Eur a žaloba bola rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/23/2018 zo dňa 17.10.2018 zamietnutá. K uvedenému žalobca uvádza, že voči predmetnému rozsudku podal kasačnú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote.
11.
Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
12.
Žalobca podal spolu so žalobou aj návrh na odkladný účinok, ktorú doplnil dňa 28.02.2019.
13.
Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 14S/8/2019 zo dňa 08.04.2019 priznal správnej žalobe odkladný účinok a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 14S/8/2019.
IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava 14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal rozsah uplatnených žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 SSP ), napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu a vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( § 135 ods. 1 SSP ), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd preto žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
15.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku (1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) vety po bodkočiarku zákona o DPH (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
16.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu K R O N SK, s.r.o., IČO:3625656l, DIČ:2020l89028, IČ DPH SK2020l89028, Dolné Suroviny 996/1, 905 0l Senica, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013. Daňová kontrola bola začatá dňa 31.08.2015 na základe oznámenia o daňovej kontrole č.2064361312015 zo dňa l0.08.2015. Zamestnanci správcu dane vyhotovili o výsledku daňovej kontroly protokol č. 10360000912016 zo dňa 26.07.2016. Správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu K R O N SK, s.r.o., IČO: 3625656, DIČ: 2020189028, IČ DPH: SK2020189028, Dolné Suroviny 996/1, 905 01 Senica, Ing. B. M., Protokol č. 10360000912016 zo dňa 26.07.2016 spolu s Výzvou č. 10360435512016 zo dňa 27.07.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola bola ukončená dňa 15.08.2016 v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 56312009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňom doručenia Protokolu č. 10360000912016 zo dňa 26.07.2016 podľa odseku 8 tohto zákona.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správou daní sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov (t.j. aj zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Podľa § 44 ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Zamestnanci správcu dane pri výkone daňovej kontroly za účelom správneho posúdenia a určenia dane využili ustanovenia § 19, § 20; § 25; § 26, §§ 37 až 39; § 45 ods. 2, s § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a postupovali v súlade s článkom 7 Nariadenia Rady č.90412010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. Vychádzajúc zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správca dane v rámci kontroly postupoval podľa ustanovenia § 3: ods. 1) - pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb ods. 2) - pri správe daní sa postupuje v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami ods. 3) - správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo ods. 6) - pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada ods. 8) - právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 24 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. podľa ustanovenia § 24:
- ods. 1 - daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť -
- ods. 2 - správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov
- ods. 3 - správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti
- ods. 4 - Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim podľa ustanovenia § 26: ods. 1 - Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov
- ods. 3 - Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná oznámiť daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu (v znení účinnom do 31.l2.20l5)
- ods. 6 - Štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku, sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku podľa ustanovenia § 44:
- ods. l - Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
- ods. 2 - Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu, alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. podľa § 45 ods. l má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, právo:
- c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
- d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
- e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
- f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
- g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. podľa § 45 ods. 2 kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
- c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
- d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
- e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
- f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
- g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie. podľa § 46 ods. 5 ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
17.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,daňový poriadok) preukazuje daňový subjekt skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť, t.z. dôkazné bremeno je v týchto prípadoch na daňovom subjekte.
18.
Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov v zmysle § 44 ods. 1 daňového poriadku. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok na nesplnenie hoci len jednej z nich nie je vylúčený. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, musí sa overiť, či údaje v nej uvedené dokladujú konkrétnu predmetnú skutočnosť, t.j. či došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane pričom jednému vznikla daňová povinnosť a druhému nárok na odpočítanie dane alebo nie. Preto k rozhodnutiu správcu dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou. V rámci výkonu daňovej kontroly z dôvodu naplnenia § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. (základné zásady správy daní) a pri uplatňovaní daňových predpisov posudzoval správca dane nielen formálnu stránku dokladov a listín, ale najmä obsahovú stránku všetkých preverovaných listín, t.j. preskúmal pravdivosť a hodnovernosť dokumentov, ktoré boli v priebehu výkonu daňovej kontroly predložené kontrolovaným daňovým subjektom ako aj dokumentov získaných v súvislosti s preverovanými fakturáciami, t.j. či reálne
došlo k skutočnostiam v nich uvádzaným (k reálnemu dodaniu tovarov deklarovaných dodávateľmi kontrolovaným daňovým subjektom, v deklarovanom období, za deklarovaných podmienok). Samotná existencia faktúry a zaúčtovanie daňových dokladov (faktúr) v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb), nakoľko podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii - t.j. v predložení dokladov s predpísanými náležitosťami, ale tieto musia mať povahu faktu - t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Zdokladované zistenie nekontaktnosti v prípade daňových subjektov vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na ich meno a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených. V prípade, ak sa daňový subjekt správcovi dane vyhýba alebo svojim konaním znemožňuje správcovi dane vykonať úkon, je sám nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na takýto subjekt. Súčasne je taký dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nemožno jeho pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve nekontaktného subjektu. Pokiaľ v niektorom prípade nie je možné u deklarovaných obchodných partnerov alebo subjektov zúčastniacich sa deklarovaných dodávok (dodávateľov, odberateľov ale aj prepravcov) overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Sám osebe takýto doklad nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod (resp. preprava) uskutočnil resp. že sa uskutočnil tak ako je v doklade uvedené. Podnikaním a jeho hlavným cieľom je podľa § 3 ods. 2 zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ekonomická činnosť (ďalej len podnikanie), ktorou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb. V zmysle § 2 ods. l zákona č. 5l3/1991 Zb. obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť.
19.
Podľa § l35a a § l94 obchodného zákonníka (vykonávanie pôsobnosti členov štatutárnych orgánov s náležitou odbornou starostlivosťou) je potrebné, aby štatutárny orgán kontrolovaného subjektu náležite pristupoval k prijímaniu rozhodnutí a na tento účel si zaobstaral dostatok informácií a aby pri podnikateľskej činnosti postupoval podľa akceptovaných technických, finančných a hospodárskych metód a dodržal bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. Daňový subjekt by sa teda mal presvedčiť, či venoval náležitú pozornosť a pristupoval s náležitou a odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o integritu svojich dodávateľov a odberateľov (zákazníkov), ako aj realizovaných dodávateľských reťazcov. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane z dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom k daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt K R O N SK, s.r.o. si v zdaňovacom období marec 2013 uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa DREVITECH, spol. s r.o., Parková 45, 82l 05 Bratislava 2, IČO 45708193, DIČ 2023l0l278, IČ DPH SK2023101278, registrácia na DPH ukončená ku dňu 22.04.2015 z dôvodu zlúčenia (dňa 22.04.2015 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra SR, právnym nástupcom sa stala spoločnosť Sport Life s.r.o., Hlavná 326, 929 01 Dunajská Streda, IČO 46024247, DIČ2023204436, IČ DPH SK2023204436, registrácia na DPH ukončená ku dňu 10.07.2016 z úradnej moci) za dodanie tovaru:
- faktúra č.2013031, dátum dodania 07.03.2013, základ dane 15 211,68 eur, DPH 3 042,34 eur, suma spolu 18 254,02 eur) za dodanie tovaru ostatné rezivo v množstve 1, Fošne smrek-mix, v množstve 1,
- faktúra č.2013032, dátum dodania l1.03.2013, základ dane 16 208,77 eur, DPH 3 241,75 eur, suma spolu 19 450,52 eur, za dodanie tovaru Drevo hranoly mix množstve 1, Fošne smrek v množstve 1,
- faktúra č. 20l3033, dátum dodania 14.03.2013, základ dane 16 604,88 eur, DPH 3 320,98 eur, suma spolu 19 925,86 eur, za dodanie tovaru Hranoly množstve 1, ostatné rezivo v množstve 1,
- faktúra č.2013034, dátum dodania 18.03.2013, základ dane 16 415,65 eur, DPH 3 283,13 eur, suma spolu 19 698,78 eur, za dodanie tovaru Fošne smrek v množstve l, Hranoly mix
v množstve 1,
- faktúra č. 2013035, dátum dodania 21.03.2013, základ dane 14 226,52 eur, DPH 2 845,30 eur, suma spolu 17 071,82 eur) za dodanie tovaru Drevo hranoly mix množstve 1, Fošne smrek v množstve 1,
20.
Ďalej bolo kontrolou predložených dokladov zistené, že daňový subjekt K R O N SK, s.r.o. si v zdaňovacom období marec 2013 uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa DREVITECH, spol. s r.o., Parková 45, 821 05 Bratislava 2, IČO 45708193, DIČ2023101278, IČ DPH SK2023l01 278, registrácia na DPH ukončená ku dňu 22.04.2015 z dôvodu zlúčenia (dňa 22.04.2015 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra SR, právnym nástupcom sa stala spoločnosť Sport Life s.r.o., Hlavná 326, 929 0l Dunajská Streda, IČO 46024247, DIČ2O232O4436, IČ DPH sK2O23204436, registrácia na DPH ukončená ku dňu 10.07.2016 z úradnej moci) za dodanie prác a materiálu:
- faktúra č.2013020, dátum dodania 01.03.2013, základ dane 4771,80 eur, DPH 954,36 eur, suma spolu 5 726,16 eur, za dodanie: Penzion Divin, schody smrek + bočnice + zábradlie, bar + drez, skrinka + parapet.dosky, dvere 3 ks + zárubne + prahy, spojovací materiál+ doprava,
- faktúra č.2013021, dátum dodania 06.03.2013, základ dane 16 852,05 eur, DPH 3 370,4l eur, suma spolu 20 222,46 eur, za dodanie Staveb.rezivo - vysušené, ohoblované a obrúsené, výkopové práce, šalovacie, práce, úprava terénu, 4 osoby x 15 dní / 8,5 hod.
- faktúra č.2013022, dátum dodania 08.03.2013, základ dane 10 174,50 eur, DPH 2 034,90 eur, suma spolu 12 209,40 eur za dodanie: KORLAT- Jablonica, vypratanie objektu, upratovacie práce, vonkajšie úpravy, oprava budovy - omietok, náterové práce vrát.materiálu, 3 osoby x 2l dní / 8,5 hod.
21.
Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2013 a v neposlednom rade preveriť zákonné náležitosti výroku rozhodnutia prvého stupňa.
22.
Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu, spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., správca dane v Protokole zosumarizoval úkony, ktoré uskutočnil a závery z nich prijaté, pričom je preukázané, že v rámci daňovej kontroly bola vypočutá v pozícii svedkyne Mgr. Alica Ružičková (výsluch sa uskutočnil dňa 14.12.2015, žalobca bol o výsluchu preukázateľne upovedomený, avšak sa ho nezúčastnil), ktorá bola konateľkou spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. v rozhodnom období, ďalej bol ako svedok vypočutý Q. C., ktorý mal podľa vyjadrenia žalobcu, ako aj konateľky spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. za túto spoločnosť konať (výsluch bol uskutočnený dňa 26.01.2016, žalobca bol o výsluchu upovedomený, avšak sa ho nezúčastnil). Za účelom preverenia prepravy a reálnosti dodania tovaru a za účelom preverenia prepravy a reálnosti dodania prác a materiálu správca dane vykonal dňa 04.04.2016 nahliadnutie do daňového priznania na dani z motorových vozidiel za rok 2013 daňového subjektu DREVITECH, spol. s r.o., pričom zistil, že táto spoločnosť začala používať na podnikanie dňa 26.03.2016 vozidlo BL 218 FR a v rovnaký deň aj prípojné vozidlo BL 518 YB a preto správca dane zaslal výzvu zo dňa 05.04.2016 na NDS, aby preveril či predmetné vozidlá uskutočnili prepravu tovaru z miesta nakládky - výrobnej haly Rybany do miesta vykládky. Z doručenej odpovede NDS zo dňa 27.04.2016 vyplýva, že v EMS bolo zaregistrované od 02.04.2013 vozidlo BL 218 FB, avšak vozidlo bolo dňa 02.04.2013, dňa 04.04.2013, dňa 10.04.2013, dňa 16.04.2013, dňa 19.04.2013 a dňa 30.04.2013 zosnímané na inej trase, ako je deklarované vo faktúrach, resp. zápisniciach, pričom trasy zosnímané EMS sa nachádzali mimo prevádzok žalobcu. V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane vykonal dňa 04.04.2016 nahliadnutie do daňového priznania na dani zo závislej činnosti za rok 2013 daňového subjektu DREVITECH, spol. s r.o. do informačného systému daňovej správy ISFS a zistil, že táto spoločnosť mala v roku 2013 iba jedného zamestnanca, podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti účtovníčku, a to v období od augusta 2013 do decembra 2013, iní zamestnanci neboli v roku 2013 na dani zo závislej činnosti zaregistrovaní, ani neboli zúčtované a vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Rovnako správca dane, nakoľko nemal k dispozícii doklady spoločnosti DREVITECH, spol.
s r.o. (tieto mali byť odovzdané nástupníckej spoločnosti Sport Life s.r.o.) na základe výpovede Q. C. preveroval v súčinnosti s bankovými inštitúciami, či spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. platila platby spoločnosti Lesnatip Slovensko alebo KONOSPAN Jihlava, ktoré spoločnosti svedok označil, pričom bolo preukázané, že týmto spoločnostiam neboli uskutočnené žiadne platby.
23.
Správca dane mal tiež za to, že žalobca nepreukázal ani, že práce deklarované vo faktúrach č. 2013020, 2013021 a 2013022 boli skutočne vykonané spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o., keďže táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, nákup služieb od subdodávateľov za celý rok 2013 bol iba vo výške 19 816 eur, z ktorých vykázal tržby vo výške 900 tisíc eur, pričom nevlastnil žiadne strojové zariadenia a technologické vybavenie. Kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) v priebehu výkonu daňovej kontroly nevedel identifikovať reálnych subdodávateľov alebo pracovníkov, ktorí na zákazkách mali pracovať, nepredložil ani po výzvach žiadne protokoly o odovzdaní a prevzatí diel spísaný spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o., žiadne dokumenty k dielu vyhotovené týmto dodávateľom, žiadne doklady od kompetentných orgánov na súhlas stavby diela - stavebné povolenie, revízne správy, stavebný denník k jednotlivým zákazkám. S poukazom na uvedené mal správca dane za to, že z titulu dodania tovaru a služieb, ktorých reálnosť sa nepotvrdila, nevznikla podľa § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť a preto uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, pričom rozdiel dane predstavuje 22 093,17 eur.
24.
V rámci vyrubovacieho konania bol opätovne v prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vypočutý Q. C. a to dňa 14.11.2016, ďalej prostredníctvom MVI Michal Gacík, konateľ spoločnosti Sport Life s.r.o., dňa 19.12.2016 B. C., ktorý pracoval v roku 2013 u žalobcu ako vodič a dňa 09.10.2017 M. O., ktorý bol v danom období zamestnanec žalobcu (obchodný zástupca).
25.
Na ústnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2018, z ktorého bola spísaná správcom dane podľa § 19 v nadväznosti na § 68 ods. 3 daňového poriadku posledná zápisnica, bol žalobca oboznámený o priebehu a výsledkoch dokazovania.
26.
Obsahom administratívneho spisu mal správny súd rovnako preukázané, že žalobca bol výzvou zo dňa 12.02.2016 a 05.05.2016 vyzvaný podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, aby sa vyjadril k pochybnostiam správcu dane, doplnil neúplné údaje, vysvetlil nejasnosti a riadne preukázal pravdivosť údajov týkajúcich sa okrem iného faktúr vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o.
27.
Správny súd považuje za potrebné na úvod poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
28.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.
29.
V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 1 a ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
30.
Vo vzťahu k dôkaznému bremenu si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“
31.
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
32.
Vo vzťahu k preukázaniu prijatia zdaniteľných plnení - dodanie smrekového reziva od deklarovaného dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o. je podstatným žalobným argumentom tvrdenie žalobcu, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno predložením zákonom požadovaných daňových dokladov - faktúr s dodacími listami a evidencie príjem a výdaj na sklad z jeho účtovného programu. Podľa názoru žalobcu reálny základ prijatých zdaniteľných plnení preukazujú výpovede svedkov Mgr. Q. P., pána Q. C. a pána P. V..
Zároveň za najpodstatnejší dôvod nezákonnosti spočívajúcej v porušení zásady materiálnej (objektívnej) pravdy pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu žalobca považuje skutočnosť, že daňové orgány oboch stupňov, neprihliadnuc na dôkazy predložené žalobcom a na výpovede vyššie uvedených svedkov potvrdzujúcich reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení, výlučne na základe neplnenia si daňových a iných verejnoprávnych povinností iným podnikateľským subjektom, dodávateľom žalobcu DREVITECH, spol. s r. o., nepriznali žalobcovi oprávnenosť odpočítania dane za tuzemské prijatie predmetných / sporných zdaniteľných plnení.
33.
S uvedenými argumentami žalobcu by bolo možné sa stotožniť za takých okolností prípadu, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov (ktorú v zmysle § 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku preukazuje žalobca) potvrdila v rámci daňovej kontroly, slúžiacej ako jeden z inštitútov správy daní na preverenie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane.
34.
Avšak z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí bezpochybná verifikácia deklarovaných zdaniteľných plnení nevyplýva, a to minimálne v jednej podstatnej a obligatórnej hmotnoprávnej podmienke potrebnej na priznanie uplatneného nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe, a síce v osobe deklarovaného dodávateľa predmetného tovaru, t. j. obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. Zároveň sa vykonaným preverovaním nepotvrdila preprava deklarovaného tovaru a ani sa nezistil jeho pôvod, keďže prostredníctvom výpisu z bankových účtov dodávateľa žalobcu (vedených v E. K., a.s. a Y., a.s.) neboli zaregistrované platby za nákup predmetného tovaru subdodávateľom, t. j. dodávateľom DREVITECH, spol. s r. o., konkrétne obchodnej spoločnosti Lesnatip Slovinsko, ani českému dodávateľovi KRONOSPAN Jihlava, Česká republika, ktorých označil svedok Q. C..
35.
Pokiaľ žalobca poukazuje na reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení preukázaný výpoveďami svedkov Mgr. Q. P. (výpoveď zo dňa 14.12.2015) a pána Q. C. (výpoveď zo dňa 26.01.2016), tieto si v zmysle obsahu zápisníc zachytávajúcich ich výpovede odporujú v podstatných okolnostiach ekonomickej činnosti realizovanej dodávateľom žalobcu v relevantnom období. Uvedení svedkovia, okrem toho, že bývalá konateľka obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. nepotvrdila vystavovanie a podpisovanie sporných daňových dokladov, ani znalosť o prebiehajúcich obchodoch, o ktorých mala vedomosť len z počutia, sa nezhodli ani v množstve zamestnancov, v množstve motorových vozidiel vedených v hmotnom investičnom majetku dodávateľa žalobcu. Zároveň nebola preukázaná ani žalobcom a svedkom C. tvrdená skutočnosť, že tento svedok bol zamestnancom - výkonným riaditeľom dodávateľa DREVITECH spol. s r. o. alebo, že by bol bývalou konateľkou tejto obchodnej spoločnosti splnomocnený na zastupovanie dodávateľa v jeho obchodnej činnosti, t. j. na prijímanie objednávok, príp. na zadávanie objednávok zdaniteľných plnení subdodávateľom, uskutočňovanie a prijímanie platieb za zdaniteľné plnenia a podobne. Žalobca a ani uvedený svedok v preskúmavanom administratívnom konaní nepredložili plnomocenstvo, na základe ktorého bol pán Q. C. oprávnený konať za dodávateľa žalobcu, nepredložili ani iný typ zmluvy, z ktorej by toto oprávnenie pre uvedeného svedka vyplývalo. Ohľadom preukázania uskutočnenia zdaniteľných plnení obchodnou spoločnosťou DREVITECH spol. s r. o. v iných mesiacoch roka 2013 na konkrétne otázky zamestnancov správcu dane svedok Kovačik odkazoval na stavebné denníky a objednávky, ktoré mal mať k dispozícii pán Dobrovolný (konateľ žalobcu). Rovnako ani tieto listinné dôkazy neboli zo strany žalobcu predložené, pričom v účtovníctve a dokladoch u právneho nástupcu dodávateľa žalobcu ich nebolo možné overiť. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať tvrdenia žalobcom označeného svedka pána C. za vierohodné samé osebe a bolo namieste ich preveriť dostupnými procesnými prostriedkami správcu dane.
36.
Pokiaľ žalobca v nadväznosti na uvedené namieta a spochybňuje výpovednú hodnotu a výsledky preverovania tvrdení svedka C. ohľadom počtu zamestnancov dodávateľa žalobcu a živnostníkov dodávajúcich sporné zdaniteľné plnenia, prípadne ohľadne počtu motorových vozidiel vo vlastníctve dodávateľa žalobcu DREVITECH spol. s r. o., že tieto boli zabezpečované len zisteniami formálneho charakteru z evidencie príslušného správcu dane o evidencii a platbách preddavkov na daniach z príjmov zo závislej činnosti a na dani z motorových vozidiel, v kontexte s výpoveďou svedkyne Mgr. Alice Ružičkovej, v relevantnom čase konateľky obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s
r. o., možno konštatovať skôr vierohodnosť napádaných zistení. Tieto korešpondujú s výpoveďou uvedenej svedkyne (vo výpovedi uviedla, že DREVITECH spol. s r. o. mal jedného zamestnanca), keďže z preverení vyplynulo, že v zdaňovacích obdobiach január až júl 2013 dodávateľ žalobcu nemal žiadneho zamestnanca a v období august až december 2013 mala obchodná spoločnosť DREVITECH spol. s r. o. len jedného zamestnanca (účtovníčku) a jedno motorové vozidlo. Navyše, trasa pohybu deklarovaného motorového vozidla, zodpovedajúca deklarovaným zdaniteľným plneniam, sa v relevantnom čase prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. nepotvrdila, pričom trasy nasnímané elektronickým mýtnym systémom sa nachádzali mimo trasy zdaniteľných plnení a rovnako aj mimo prevádzok žalobcu (obchodnej spoločnosti KRON SK, s.r.o.). Zároveň v elektronickom mýtnom systéme NDS, a.s. neexistuje záznam o pohybe ani jedného z vozidiel na trase deklarovanej v kontrolovaných faktúrach alebo zápisniciach, ani prejazd týchto vozidiel kontrolnými bránami na deklarovanej trase v období marec 2013. V súvislosti s prepravou zabezpečujúcou sporné zdaniteľné plnenia rovnako neobstojí argumentácia žalobcu, že žalovaný nezohľadnil možnú bežnú obchodnú prax, kedy jednotlivé obchodné spoločnosti zabezpečujú prepravu vlastnými šoférmi, avšak cudzími motorovými vozidlami využívanými na základe určitého zmluvného vzťahu, keďže sám konateľ žalobcu, ako aj svedok Kovačik, vypovedali, že preprava tovaru bola realizovaná vlastnými motorovými vozidlami deklarovaného dodávateľa žalobcu. Uvedené tvrdenia sa preverovaním ani predložením dôkazov zo strany žalobcu ani svedka nepotvrdili, naopak, preverovaním v daňovej evidencii vyšlo najavo, že dodávateľ žalobcu iné ako jedno zistené motorové vozidlo nevlastnil, teda nepoužíval na podnikateľskú činnosť.
37.
Z obsahu administratívneho spisu vyplynuli požiadavky žalobcu na správcu dane, aby v súvislosti s odstraňovaním pochybností ohľadom dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o. vypočul svedka pána Q. C. a zároveň žalobca žiadal, aby príslušný správca dane skutočnosti ohľadom dodávateľa žalobcu zistil čo najúplnejšie a svoje závery neopieral len o zistenia, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Požiadavke žalobcu na vypočutie uvedeného svedka správca dane vyhovel, napriek tomu, že sa už jeden výsluch svedka pána C. konal dňa 26.01.2016 v neprítomnosti žalobcu, napriek tomu, že bol o plánovanom výsluchu svedka vopred písomne upovedomený. Ani na opakovanom výsluchu uvedeného svedka v prítomnosti zástupcu žalobcu sa jeho skoršie tvrdenia o dodaní predmetného tovaru žalobcovi nepotvrdili, rovnako ani okolnosti ekonomickej činnosti tejto obchodnej spoločnosti. Práve naopak, svedok Q. C. v rozpore so skorším tvrdením o nadobudnutí predmetného tovaru od obchodných spoločností Lesnatip Slovinsko a KRONOSPAN Jihlava, Česká republika, uvádzal iný spôsob nadobudnutia tovaru, a to cez internet od rôznych súkromníkov od Kysúc až po Oravu. Tiež k dodaniu prác dňa 26.01.2016 uviedol, že spoločnosť DREVITECH spol. s r.o. vykonávala pre spoločnosť KRON SK, s.r.o. elektroinštalačné práce, pričom ich mali vykonávať zamestnanci spoločnosti DREVITECH spol. s r.o., ktorí mali oprávnenie na vykonávanie týchto prác, viedol stavebný denník, tento mal byť u p. Dobrovolného a stavbyvedúci bol p. Z. O.. Ďalej k zemným prácam uviedol, že tieto robili mini bagre a UNC, ktoré sa vozili subdodávateľsky, nepamätal si, kto na týchto strojoch vykonával práce, subdodávateľsky vykonávali aj opravy fasád, tiež si nepamätal, kto ich vykonával a vo vzťahu k vodárenským a kanalizačným prácam rovnako uviedol, že boli vykonané subdodávateľsky, pričom, kto ich urobil bolo uvedené v stavebnom denníku, ktorý mal byť u p. Dobrovolného. Dňa 14.11.2016 však už napríklad k elektroinštalačným prácam pre spoločnosť KRON SK, s.r.o. uviedol, že tieto mali vykonávať živnostníci, mená si nepamätal, časť elektrikárskych rekonštrukcií a zemné práce, stavbyvedúcich mala podľa jeho vyjadrenia robiť spoločnosť Ricardo Slovakia zo Žiliny, pričom pri svojej výpovedi dňa 26.01.2016 si nepamätal, kto robil zemné práce. K ostatným prácam svedok uviedol, že ich zabezpečoval prostredníctvom živnostníkov, ich mená si nepamätal. K dokladom týkajúcich sa stavebných prác, ako stavebné povolenie a ohlasovacie povinnosti uviedol, že tieto zabezpečovala na stavebnom úrade spoločnosť KRON SK, s.r.o. Rozpor vo svojich tvrdeniach uvedený svedok nevysvetlil a žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam nepredložil.
38.
Žalobca mal možnosť preukázať uskutočnenie deklarovaných služieb predložením dokladov týkajúcich sa stavebných prác, ako napríklad preberacie protokoly, stavebné denníky, doklady týkajúce sa stavebného odpadu a podobne, čo však neurobil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zásadného právneho významu, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38, ide o rozsudok sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 1. decembra 2016, ktorý sa týka odpočítania dane z pridanej hodnoty pri
výkone činností spojených s realizáciou stavieb, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné : „I. V súvislosti s charakterom tvrdenej činnosti dodávateľa (výkopové a iné prípravné činnosti v stavebníctve) mala sa o ich uskutočnení v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov viesť dotknutými osobami povinná dokumentácia ako aj zápisy v stavebnom denníku (§ 46a, § 46d). II. Pokiaľ žalobca pri uplatnení práva na odpočet dane, ktorej základom sú poskytnuté služby pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb, nepredkladá pri svojich tvrdeniach svedectvá, resp. zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných činnostiach údajne vykonaných žalobcom alebo jeho dodávateľom, potom neuniesol dôkazné bremeno. III. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“
39.
Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu a svedka C. nebolo možné overiť v účtovnej evidencii právneho nástupcu dodávateľa žalobcu, nemožno pričítať na vrub správcu dane. Daňové orgány v rámci správy daní len preverujú správnosť výšky daňovými subjektami priznanej daňovej povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočet dane, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali. Rovnako, ak v danom prípade bol objektívne spochybnený reálny základ zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, nie je potrebné preukazovanie vedomosti žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva, keďže práve ním deklarované prijaté zdaniteľné plnenia nespĺňajú podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
40.
Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že neuznanie prijatia deklarovaných zdaniteľných plnení žalobcom bolo založené len na neplnení si verejnoprávnych povinností jeho dodávateľa alebo právneho nástupcu dodávateľa. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným plneniam nebola vôbec preukázaná doprava smrekového reziva od dodávateľa k žalobcovi, a to ani jediným motorovým vozidlom, ktoré v relevantnom čase bolo v majetku dodávateľa žalobcu, nehovoriac už ani o tých motorových vozidlách, ktoré sa vôbec nedali stotožniť za účelom preverenia deklarovanej dopravy tovaru.
41.
Vo svetle výsledkov preverenia tvrdení žalobcu a svedka Q. C. sa obrana žalobcu zameraná na preukázanie ekonomickej činnosti obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. v rokoch 2015 a 2016, javí ako bezpredmetná, pretože k okolnostiam dodania predmetného tovaru v apríli 2013 nemá vypovedaciu hodnotu. Rovnako nemôže za daných okolností prípadu zvrátiť vyhodnotenia vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach ani spochybňovanie zistených skutočností tvrdeniami žalobcu, že neplnením si povinností verejného práva dodávateľom DREVITECH, spol. s r.o. nemožno v relevantnom zdaňovacom období vylúčiť existenciu pracovnoprávnych vzťahov s dvadsiatimi zamestnancami dodávateľa žalobcu alebo vlastníctva viac ako jedného zisteného motorového vozidla, prípadne existenciu splnomocnenia Q. C. na zastupovanie obchodnej spoločnosti bez udelenia mu plnej moci v písomnej forme. Keďže tvrdenia žalobcu a Q. C. boli zo strany správcu dane preverované všetkými dostupnými prostriedkami správy daní, pričom sa pravdivosť preverovaných tvrdení nepotvrdila, nemožno prijať záver, že žalobca predložením faktúr, dodacích listov a účtovnej skladovej evidencie vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Tým, že sa nepodarilo rozsiahlym preverovaním preukázať pravdivosť obsahu predložených daňových dokladov, predovšetkým v osobe deklarovaného dodávateľa a vôbec, aj dodania tovaru (nie je zrejmé, ako boli dodávateľom dovezené deklarované množstvá smrekového reziva), nie je možné prijať záver o prechode dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Boli to práve tvrdenia žalobcu vo vzťahu k vierohodnosti ním vedených evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku), ktoré neboli preverovaním v rámci správy daní a daňovej kontroly preukázané a preto žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.
42.
Účelom daňovej kontroly v danom prípade bolo predovšetkým preveriť oprávnenosť odpočítania dane žalobcom za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o., a nie vyhľadávanie dôkazov na podporu tvrdení žalobcu, ktorého v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) a c) daňového poriadku zaťažuje dôkazné bremeno, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. Teda v danom prípade sú irelevantné námietky, že formálne preverenie prostredníctvom evidencií dostupných správcom dane vo vzťahu k počtu zamestnancov a vo vzťahu k vlastníctvu motorových vozidiel dodávateľom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období, s prihliadnutím na úpravu pracovnoprávnych vzťahov podľa Zákonníka práce a s prihliadnutím na evidenciu motorových vozidiel príslušným orgánom policajného zboru, neznamená neexistenciu svedkom C. tvrdených zamestnaneckých vzťahov a neexistenciu ním tvrdeného počtu motorových vozidiel vo vlastníctve obchodnej spoločnosti DREVITECH, spol. s r. o.
43.
Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd dodáva, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet a ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje). Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona).
44.
Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie jeho účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku).
45.
V kontexte skutkových okolností prípadu a záverov daňovej kontroly nemožno len tak bez ďalšieho súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je daňový orgán povinný obstarať si potrebné podklady a úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, príp. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe
daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).
46.
Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).
47.
Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 48. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. Správny súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť zásadnú skutočnosť a to, že v danom prípade išlo o priamy vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Teda bolo výlučne na žalobcovi, aby postupoval v týchto obchodných vzťahoch s primeranou odbornou starostlivosťou, aby v budúcnosti nebol vystavený situácii, že jeho nárok na odpočítanie dane bude spochybnený. Podľa názoru správneho súdu žalobca v deklarovanom obchodnom vzťahu nekonal s potrebnou dávkou starostlivosti, ktorá sa u obozretného podnikateľa predpokladá. Žalobca mal vedomosť o tom, že nekoná s konateľkou spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., Mgr. Alicou Ružičkovou, ale konal s Q. C., pričom nemal k dispozícii plnomocenstvo (nakoľko ho správcovi dane nepredložil), z ktorého by mal preukázané, či je Q. C. oprávnený konať v mene tejto spoločnosti a tiež v akom rozsahu, a napriek tomu preberal od tejto osoby faktúry a dohodoval s ním deklarované obchody. Podľa názoru správneho súdu bolo v možnostiach žalobcu si zabezpečiť informácie týkajúce sa samotnej podnikateľskej činnosti svojho dodávateľa, naviac pri podnikaní v takom rozsahu, aký deklaroval počas priebehu daňovej kontroly, žalobca napríklad netvrdil, že bol v prevádzke svojho dodávateľa, oboznámil sa so spôsobom spracovania dreva a podobne. Je preukázané, že žalobca konal počas celého obdobia s Q. C. a to napriek tomu, že na faktúrach nebolo uvedené jeho meno, ale meno Mgr. Alici Ružičkovej. Ani táto skutočnosť nesvedčí dostatočnej obozretnosti žalobcu, keď faktúry, za existencie plnomocenstva, mali byť podpisované splnomocnencom v zastúpení. Aj napriek tejto skutočnosti, však žalobca takto vystavené faktúry prijal.
49.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi preverovaný tovar dodať, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).
50.
Vzhľadom k tomu, že s využitím relevantných procesných inštitútov správy daní sa správcovi dane nepodarilo potvrdiť tvrdenia žalobcu a svedka C., ako osoby konajúcej v mene dodávateľa žalobcu, ohľadom okolností dodania smrekového reziva v mesiaci marec 2013 a rovnako bola bezúspešná
snaha preveriť deklarované zdaniteľné plnenia v účtovníctve aktuálneho právneho nástupcu dodávateľa žalobcu (obchodnej spoločnosti Sport Life s.r.o.), ktorý je povinný účtovné doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie archivovať, avšak ide o nekontaktnú obchodnú spoločnosť a „zmiznutého obchodníka“, správny súd vyhodnotenie získaných dôkazov a zisteného skutkového stavu správcom dane v ich vzájomných súvislostiach pre účely posúdenia existencie zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté sporné zdaniteľné plnenia zhodnotil ako logické a správne, nevybočujúce z medzí správnej úvahy. Jednoduché, ničím nepodložené tvrdenia bývalej konateľky dodávateľa žalobcu a svedka C. o dodaní predmetného tovaru žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období, samé osebe nemajú vypovedaciu hodnotu a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými kontrolnými zisteniami a nemožnosťou ich následnej verifikácie, tieto dôkazy nie sú spôsobilé pre žalobcu privodiť priaznivejšie vyhodnotenie vzniku nároku na uplatnený odpočet dane za jednotlivé spochybnené dodávky tovaru.
51.
V danom prípade, ako vyplýva z prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia, bolo dôvodom neuznania práva na odpočet dane z pridanej hodnoty porušenie ustanovenia § 49 v spojení s § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti. Preto sa správny súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane a rovnako žalovaný jednoznačne nevyslovili záver, na základe čoho mu neuznali právo na odpočet dane Správny súd súčasne opakuje, že nakoľko v daňovom konaní nebolo preukázané skutočné prijatie deklarovaných tovarov služieb od dodávateľa uvedeného na faktúrach, neprichádzalo do úvahy vedenie dokazovania na preukázanie, že žalobca sa zúčastňuje podvodného alebo právo zneužívajúceho konania, tak ako v žalobe tvrdil žalobca.
52.
Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd aj tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť z namietaného dôvodu, že v rozpore s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku jeho výrok neobsahoval ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého správca dane dodatočne vyrubil žalobcovi daň za kontrolované zdaňovacie obdobie. Taktiež nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že z výroku rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, v zmysle ktorého konkrétneho v zákone vymedzeného dôvodu vznikla žalobcovi daňová povinnosť na dani, ktorú správca dane dodatočne vyrubuje. Z obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že jeho predmetom je vyrubenie rozdielu dane, t. j. týmto rozhodnutím správca dane vyrubuje žalobcovi rozdiel dane a zároveň mu ukladá povinnosť tento rozdiel dane zaplatiť na účet správcu dane v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Keďže v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti účastníkom konania je možné len podľa daňového poriadku alebo podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je demonštratívne uvedený zákon o účtovníctve), výrok rozhodnutia správcu dane naplnil požiadavku náležitosti ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v časti uvedenia ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo, a to tým, že výrok obsahuje uvedenie § 68 ods. 5 daňového poriadku. Úkon vyrubenia dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani (§ 68 ods. 4 písm. a/ až c/ daňového poriadku) môže správca dane realizovať len formou rozhodnutia, ktoré je výsledkom vyrubovacieho konania. Keďže podaním daňového priznania žalobcom k dani na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 došlo k vyrubeniu tejto dane podľa § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku a na základe výsledkov preverovania takto vyrubenej dane prostredníctvom daňovej kontroly a na základe dokazovania vykonaného v rámci následného vyrubovacieho konania bol zistený rozdiel tejto dane oproti dani vyrubenej podaním daňového priznania žalobcom, logicky nasledovalo v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubenie rozdielu predmetnej dane rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní. S prihliadnutím na obsahové požiadavky tvoriace výrok rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, pre perfektnosť výroku postačuje uvedenie ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého je rozhodnutie tohto druhu vydané. Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia zákona o DPH porušené žalobcom, tieto netvoria obligatórnu súčasť výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a v spojení so skúmaním splnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 zákona o DPH a na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru podľa § 43 zákona o DPH, tieto ustanovenia nie je potrebné uvádzať vo výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Spolu s uvedením skutočností tvoriacich podklad rozhodnutia, s uvedením úvah ovplyvňujúcich hodnotenie dôkazov správcom dane, ako aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, uvedenie relevantných ustanovení zákona o DPH a iných právnych predpisov použitých pri rozhodovaní, tvorí obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§63 ods. 5 veta druhá daňového
poriadku), čím sa zároveň zabezpečuje aj naplnenie požiadavky zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia, ktorá v danom prípade splnená bola.
53.
Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto zastáva názor, že len predložením účtovných dokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu tovaru a služieb reálne došlo práve dodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach - spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o., ktorá skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie marec 2013 je vecne správne. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
54.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa § 190 SSP, zamietol.
55.
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
56.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.