Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-20-2023.pdf
PDF · 99.82 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/20/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a. s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpený: Vojčík & Partners BA, s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, IČO: 53 204 786, proti žalovanému: V Star Lines, s. r. o., so sídlom Pomlejská cesta 2205/2A, 931 01 Šamorín, IČO: 45 566 739, o zaplatenie 1 691,97 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.: 15C/51/2021 – 101 zo dňa 21.11.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1 691,97 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 691,97 eura od 10.11.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 261 ods. 1, 9, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 788 ods. 1, § 792 ods. 1, 2, § 800 ods. 1, § 803 ods. 1, § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný dňa 09.11.2018 uzatvorili poistnú zmluvu AUTO PARTNER č. 6110071215 tak, že žalovaný dňa 19.11.2018 zaplatil prvú štvrťročnú platbu poistného v sume 564 eur na účet žalobcu s označením platby POISTENIE VOZIDLA 6110071215. Predmetom zmluvy bolo havarijné poistenie motorového vozidla MERCEDES-BENZ VITO, EČV: A. vo vlastníctve žalovaného na dobu neurčitú s poistným obdobím 12 mesiacov, so začiatkom poistenia od 09.11.2018. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 2 256 eur v štvrťročnej frekvencii platby vždy k 09.11., 09.02., 09.05 a 09.08 bežného kalendárneho roka v dohodnutej výške 564 eur. Žalovaný vypovedal poistnú zmluvu dňa 22.09.2020, pričom poistná zmluva zanikla ku dňu 09.11.2020. Uhradil jednu štvrťročnú platbu poistného vo výške 564,- eur, zvyšok splatného poistného však dobrovoľne neuhradil, splatné poistné za 274 dní poistnej ochrany (od 09.02.2020 do 09.11.2020) je vo výške 1 691,97 eura (ročné poistné 2 256 eur/365 dní x 274 dní). Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom - návrhu poistnej zmluvy, výpisu z účtu žalobcu zo dňa 19.11.2018, výpovede poistnej zmluvy č. 6110071215, potvrdenia o zániku poistnej zmluvy, kópie technického
preukazu. Žalovaný tvrdenia žalobcu síce poprel, avšak nevyvrátil a svoje tvrdenia, resp. argumentáciu nepodložil relevantnými dôkazmi, resp. žiadnymi dôkazmi, a to aj napriek výzvam súdu. Žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania s plnením svojho splatného dlhu, súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania od 10.11.2020, t. j. odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia. Súd prvej inštancie súčasne žalobcovi priznal sumu 40 eur z dôvodu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keď žalobca bol v spore proti žalovanému plne úspešný.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, pričom uviedol, že neboli splnené procesné podmienky na vyhlásenie napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že napriek tvrdeniu žalobcu o tom, že zaplatením prvej splátky poistného došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že poistnú zmluvu uzatvoril žalovaný, preto je žalobcom uplatnený nárok nedôvodný. Žalovaný ďalej namietal, že nemal žiadnu zmluvu, žiadne podklady, tak nemal ako preukázať, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy nedošlo. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom preukázania tvrdení žalobcu.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, pričom predovšetkým poukázal na skutočnosť, že žalovaný bližšie nekonkretizoval, čím mali byť naplnené ním uplatnené odvolacie dôvody. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 5.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 90/2019 v zmysle ktorého iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. V súvislosti s absenciou relevantných odvolacích dôvodov poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín vo veci 8Cob/41/2022. Podľa žalobcu len všeobecné uvedenie odvolacích dôvodov (neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva) nie je možné považovať za splnenie podstatnej náležitosti odvolania v zmysle § 363 C. s. p a odvolací súd by mal postupovať v zmysle § 386 písm. d) C. s. p. a odvolanie odmietnuť. K odvolacej námietke žalovaného, že tento nemal žiadnu zmluvu, resp. žiadne podklady, a preto nemal možnosť súdu preukázať, že k uzatvoreniu poistného vzťahu zo strany žalovaného nedošlo, žalobca poukázal na svoje vyjadrenia v priebehu prvoinštančného konania a uviedol, že návrh poistnej zmluvy AUTO PARTNER č. 6110071215 bol adresovaný žalovanému ako poistníkovi, spoločnosti CUP CORN s. r. o., (obchodné meno dňa 26.02.2019 zmenené na V Star Lines, s. r. o.). Žalobcovi bola dňa 19.11.2018 pripísaná platba vo výške 564 eur, čo predstavuje úhradu prvej štvrťročnej platby poistného, zaplatením prvej splátky poistného potom došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy. Následne zo strany žalovaného došlo k úhradám ročného poistného za obdobie 11/2018 – 11/2019 a ako aj k úhrade prvej štvrťročnej platby poistného pre obdobie 11/2019 – 11/2020. V poslednom poistnom období k ďalším platbám nedošlo, následkom čoho došlo k zániku poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného v celej výške ku dňu 11.08.2020. Žalobca opakovane poukázal na výpoveď zmluvy č. 6110071215, doručenú žalobcovi dňa 22.09.2020, podpísanú konateľom žalovaného, ktorou žalovaný vypovedá poistnú zmluvu ku koncu poistného obdobia. Je tak nezrozumiteľné tvrdenie žalovaného o neexistencii zmluvného záväzku, keď ho sám vypovedá, čím automaticky potvrdzuje existenciu zmluvného vzťahu. Žalovaný sa s uvedeným počas súdneho konania ani v rámci podaného odvolania nijako nevyrovnal, a to konkrétne prečo vykonával úhrady poistného v rámci poistnej zmluvy, o ktorej údajne nemal vedomosť a prečo od poistnej zmluvy odstúpil, keď podľa jeho tvrdení poistná zmluva neexistovala a nemal o nej ani vedomosť. Uvedené svedčí len o účelovosti vyjadrení žalovaného, ktorý sa ani nedostavil na pojednávanie. Žalobca preto odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolanie žalovaného odmietol, resp. aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. a 8. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného uviedol, že toto odvolanie nespĺňa náležitosti odvolania v zmysle § 363 a nasl. C. s. p., pretože absentujú riadne špecifikované odvolacie dôvody, odvolací súd sa preto najskôr vyjadrí k uvedenej námietke.
9. Podľa § 363 C. s. p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
10. Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
11. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
13. Podľa § 373 ods. 1 C. s. p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
14. V súvislosti so skúmaním náležitostí odvolania odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017, v zmysle ktorého orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti.
15. S poukazom na obsah odvolania, majúc na zreteli uvedený nález ústavného súdu má odvolací súd za to, že predmetné odvolanie obsahuje všetky náležitosti odvolania tak, ako ich vyžaduje citované ustanovenie § 363 C. s. p. Je pravdou, že žalovaný nekonkretizoval aké procesné podmienky neboli splnené ani v čom mal spočívať nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým mal znemožniť žalovanému uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv, z obsahu odvolania je však možné nepochybne vyvodiť odvolací dôvod predpokladaný ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., v zmysle ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), keď žalovaný poukázal na nesprávne právne závery súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy medzi stranami sporu došlo.
16. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne
interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval (porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241 s.).
17. V súlade s ustanovením § 380 ods. 2 C. s. p. odvolací súd z úradnej moci skúmal, či prvoinštančné konanie bolo zaťažené vadami, týkajúcimi sa procesných podmienok, pričom takéto vady nezistil. Žalovaný vo svojom odvolaní len všeobecne uviedol, že na vyhlásenie rozsudku neboli splnené procesné podmienky, pričom tieto nekonkretizoval, odvolací súd preto uzavrel, že nejde o riadne uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p. a nad rámec svojej úradnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 380 ods. 2 C. s. p. sa touto námietkou žalovaného bližšie nezaoberal.
18. Žalovaný riadne nevymedzil - nekonkretizoval ani svoje ďalšie tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani v súvislosti s týmto dôvodom odvolania nejde o riadne uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
19. Odvolací súd tu súhlasne so žalobcom poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 5. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 90/2019, ktorý konštatoval, že „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania.“. Z obsahu odvolania však odvolací súd vyvodil, že odvolaciemu prieskumu je možné podrobiť napadnuté prvoinštančné rozhodnutie z dôvodov vymedzených vo vyššie citovaných ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.
20. Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
21. Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
22. Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím. Ak došlo k zmene výšky poistného a poistiteľ výšku poistného neoznámil tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia, neuplatní sa lehota podľa prvej vety.
23. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie.
24. Žalovaný v rámci svojej odvolacej námietky opakoval svoje tvrdenie uvádzané už v prvoinštančnom konaní, že žalovaný so žalobcom žiadnu poistnú zmluvu neuzavrel, nárok žalobcu je nedôvodný a nemá vedomosť, čoho sa týka. Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie skúmajúc nárok uplatnený žalobcom postupoval správne, keď zisťoval, či strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zaplatením prvej splátky poistného v sume 564 eur na účet žalobcu s označením platby POISTENIE VOZIDLA 6110071215 došlo k vzniku poistenia, poistná zmluva bola teda uzatvorená postupom podľa citovaného ustanovenia § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že poistný vzťah trval až do času, kým na základe výpovede žalovaného podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k zániku
poistnej zmluvy ku dňu 09.11.2020 a žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi dlžné poistné do dňa zániku poistenia vo výške 1 691,97 eur.
25. S poukazom na vyššie uvedené argumenty odvolací súd záverom konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom na správne zistený skutkový stav správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj správne interpretoval. Odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie, odvolacím súdom nebola nezistená ich dôvodnosť, rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne správny postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil, pričom konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
26. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. (§ 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).