Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Ek/1191/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX A., 2/ T. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X B. N. J. XGE, E. (O. kráľovstvo), právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29/29, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 234 466, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vymoženie pohľadávky vo výške 528,27 EUR, o návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávnených 1/ a 2/ voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 13.08.2019, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávnených 1/ a 2/ z a m i e t a.

II. Oprávnení 1/ a 2/ n e m a j ú n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti.

odôvodnenie:

1/ Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhali od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 528,27 Eur, na základe exekučného titulu - uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. -69 zo dňa 26.06.2015. Oprávnení spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložili súdu aj Uznesenie o dedičstve sp. , D not 66/2016 zo dňa 17.05.2016, vydané Okresným súdom Trebišov.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 13.08.2019 rozhodnutie, sp. zn. , ktorým návrh na vykonanie exekúcie zamietol (výrok I.) a nárok na náhradu trov exekučného konania oprávnenému nepriznal (výrok II.). Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení , , , Exekučného poriadku, , a odôvodnil tak, že na základe právoplatného Uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. , zo dňa 17.05.2016 poručiteľ nezanechal žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mal byť predmetom dedičského konania. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú ( , Exekučného poriadku) a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a je potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej hodnote dedič dedičstvo nadobudol. V zmysle uvedeného ak dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok alebo ak zanechal majetok len nepatrnej hodnoty, nemal poručiteľ právneho nástupcu, ktorý by vstúpil do jeho práv a povinností. V dôsledku zastavenia dedičského konania pre nezanechanie majetku po zomrelom konštatoval, že nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie s prípadnými dedičmi, nakoľko v tomto prípade nedošlo k prechodu práv a povinností na právnych nástupcov ako dedičov. Vo svojom rozhodnutí poukázal aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.05.2011, sp. zn. zo dňa 19.01.2012, sp. zn. zo dňa 25.07.2012, sp. zn. zo dňa 29.02.2012.

Na základe vyššie uvedených skutočností tak nastali dôvody na zastavenie exekučného konania, preto v celom rozsahu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol.

3/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť oprávnených. S názorom vysloveným v uznesení nesúhlasili, nakoľko poručiteľka, Júlia Tóthová, majetok, ktorý by bolo možné považovať za dedičstvo, zanechala. Takým majetkom je aj pohľadávka v sume 528,27 Eur, priznaná poručiteľke uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.06.2015, č.k. -69, pričom v prípade danej pohľadávky nejde len o majetok nepatrnej hodnoty. O existencii uvedeného majetku pritom exekučný súd musel mať vedomosť, nakoľko dané rozhodnutie, ktorým bola táto pohľadávka poručiteľke priznaná, je zároveň exekučným titulom v danej veci. Len samotná skutočnosť, že daná pohľadávka nebola zahrnutá do dedičského konania a dedičské konanie bolo zastavené, pre (údajnú) neexistenciu majetku poručiteľky, nemá žiaden vplyv na existenciu samotnej pohľadávky, ktorá bola poručiteľke priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Rozhodnutia vydané v dedičskom konaní majú len deklaratórny charakter, čo znamená, že dané rozhodnutie nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik dedičstva, na ktoré sa prihliadalo alebo neprihliadalo v konaní. Teda ak sa aj na predmetnú pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu v dedičskom konaní neprihliadalo, pohľadávka existuje, a záver o tom, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok, nie je v danom prípade správny.

4/ Ďalej uviedol, že z ustanovenia je zrejmé, že dedič sa stáva právnym nástupcom po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, na základe čoho už týmto dňom na neho prechádzajú všetky práva a povinnosti poručiteľa. Tým, že W.poručiteľka) dňa XX.XX.XXXX z.omrela, už týmto dňom ex lege prešli na oprávneného 1/ a oprávneného 2/ ako na zákonných dedičov všetky práva a povinnosti poručiteľky. Ďalej poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.05.2012, sp. zn. zo dňa 13.05.2011. Na základe uvedeného navrhol rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanú sťažnosť vo výške 32,68 Eur.

5/ Podľa druhá veta (ďalej len „ “) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „ “), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8/ Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

9/ Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

12/ Podľa § 53 ods. 3 písm. c/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

13/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no nie je dôvodná.

14/ Exekučným titulom na podklade, ktorého sa má viesť exekúcia je uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. -69 zo dňa 26.06.2015, ktorým bola W. priznaná náhrada trov iného exekučného konania (vedeného Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. ). Návrh však nepodala oprávnená osoba z exekučného titulu, ale osoby uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku môže návrh na vykonanie exekúcie podať aj iná osoba než ten, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, no musí preukázať, že naňho prešlo právo z exekučného titulu. Oprávnení na preukázanie, že na nich prešlo právo z exekučného titulu predložili Uznesenie o dedičstve sp. , D not 66/2016 zo dňa 17.05.2016, vydané Okresným súdom Trebišov, ktorým bolo dedičské konanie po poručiteľke, Júlii Tóthovej, zastavené podľa z dôvodu, že po poručiteľke neostal žiaden majetok, ktorý by bolo možné prejednať.

15/ Sudca súhlasil s tvrdením oprávnených, že dedičstvo sa nadobúda v zmysle smrťou poručiteľa. Smrť je právna skutočnosť, ktorá má za následok univerzálnu sukcesiu, a to na základe hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich dedičské právo. Ďalej však už ich tvrdenia nemohli obstáť z nasledovných dôvodov. K nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Smrť poručiteľa je len jedným z predpokladov dedenia. Ďalšími sú: existencia dedičstva (predmetu dedenia), existencia dediča a jeho spôsobilosť nadobudnúť dedičstvo, dedičský titul a prejav vôle alebo právne relevantné správanie povolaného dediča týkajúce sa prijatia dedičstva, prípadne i jeho vysporiadania. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu zásahu štátu pri nadobúdaní dedičstva ( a nasl. , resp. 158 a nasl. ); predpokladá okrem iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, že konanie o dedičstve sa začína aj bez návrhu a že v dodatočnom konaní o dedičstve musí byť prejednaný aj majetok, ktorý pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí dedičstva nebol známy (nebol zistený).

16/ Dedičstvo (ako jeden z predpokladov dedenia) je predmetom dedenia a rozumie sa ním masa majetku, ktorá v prípade smrti fyzickej osoby zostane ako jeden celok po poručiteľovi. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa (veci, práva a iné majetkové hodnoty, ako aj dlhy poručiteľa), ktorý mu prislúcha ako fyzickej osobe v dobe jeho smrti. Zistenie poručiteľovho majetku popri zisťovaní okruhu dedičov je obsahom predbežného vyšetrenia, ktoré uskutočňuje súd (notár ako súdny komisár). Ak poručiteľ nezanechal majetok, resp. zanechal majetok len nepatrnej hodnoty, nie je možná dedičská postupnosť, t.j. nie je možné konštruovať situáciu, že právny nástupca by vstúpil do neexistujúcich práv a povinností. Absentuje predpoklad existencie dedičstva, na ktoré by sa mohlo upínať subjektívne dedičské právo dediča (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové z 15.01.2002). K dedeniu preto nedochádza po smrti každej fyzickej osoby, aj keď smrťou zaniká jej právna subjektivita.

17/ Vyšší súdny úradník, ale i oprávnení na podporu svojich (opačných) tvrdení poukazovali na rovnaké rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 13.05.2011. V ňom najvyšší súd ako kľúčovú riešil otázku, z akého dôvodu mala byť zastavená exekúcia po zomrelej povinnej (po ktorej bolo dedičské konanie pre nedostatok majetku zastavené), pričom zároveň vyslovil, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú ( § 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V prípade riešenom najvyšším súdom však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa pre jej nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná. Z uvedeného rozhodnutia tak možno vyvodiť, že na to, aby niekto vstúpil do konania ako právny nástupca poručiteľa, je potrebná nielen existencia dedičstva (majetku), ale aj jeho prejednanie. Za dediča (ako právneho nástupcu poručiteľa) totiž možno považovať len toho, komu bolo rozhodnutím súdu dedičstvo potvrdené alebo kto sa stane nadobúdateľom pomernej časti dedičstva, prípadne určitej hodnoty z majetku zanechaného poručiteľom na základe súdom schválenej dohody o vysporiadaní dedičstva. Do tej doby možno osobu uchádzajúcu sa o dedičstvo považovať len za domnelého dediča, ktorý ešte nie je nositeľom práv a povinností spadajúcich do dedičstva, ale ktorý sa ním stane so spätnou účinnosťou k dobe poručiteľovej smrti až na základe výsledku konania o dedičstve. Ani v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , na ktoré poukázali oprávnení, nebol vyslovený názor, že v prípade dedičským súdom konštatovanej nemajetnosti poručiteľa, má takýto poručiteľ právnych nástupcov. V citovanom rozhodnutí sa riešila odlišná otázka, týkajúca sa dôvodnosti vydania rozhodnutia o pripustení zmeny účastníkov

konania v prebiehajúcom (civilnom) konaní pri univerzálnej sukcesii, pričom v ňom nebolo uvedené, že by sa tak malo postupovať aj pri zastavení dedičského konania po poručiteľovi (pre nedostatok jeho majetku). Preto možno uzavrieť, že pokiaľ nedošlo k prejednaniu dedičstva, pričom platí, že pri rozhodnutí o zastavení dedičského konania po poručiteľovi sa dedičstvo neprejednalo (nedošlo k dedeniu), potom niet osôb, ktoré by sa stali subjektom práv a povinností poručiteľa, teda nestali sa jeho právnymi nástupcami.

18/ Na druhej strane však možno uviesť, že uznesenie o zastavení konania o dedičstve nemá vplyv na hmotnoprávne vzťahy dedičov a nie je prekážkou podania určovacej žaloby, že určitý majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi, ani prekážkou pre podanie návrhu na dodatočné konanie o dedičstve ( ). Nakoľko teda doposiaľ nebol majetok po poručiteľke prejednaný (oprávnení súdu nepredložili také dedičské rozhodnutie, ktorým by došlo k prejednaniu dedičstva, na základe ktorého by vstúpili do práv a povinností poručiteľky (a preto ich možno považovať len za domnelých dedičov) a exekučným súdom nie je možné ustáliť záver, že osoby označené v exekučnom konaní ako oprávnené, skutočne budú na základe výsledkov (dodatočného) dedičského konania po poručiteľke jej právnymi nástupcami, bol daný dôvod zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, t.j. v exekučnom konaní nebolo preukázané, že oprávnení sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Sudca preto podľa ustanovenia zamietol sťažnosť oprávnených ako nedôvodnú. Aj keď vyšší súdny úradník aplikoval pri zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie ustanovenie Exekučného poriadku, nemá jeho postup za následok nesprávne rozhodnutie, pretože v prejednávnej veci nie je možné rozhodnúť inak, ako návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť.

19/ Podľa § 199e druhá veta Exekučného poriadku do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

20/ Oprávnení si v súvislosti s podaním sťažnosti uplatnili trovy exekučného konania za 1 úkon právnej služby za podanú sťažnosť v celkovej výške 32,68 Eur. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že oprávnení na ich náhradu nemajú nárok z dôvodu, že neboli v sťažnostnom konaní úspešní a navyše v zmysle citovaných zákonných ustanovení nepriznáva možnosť do začatia exekúcie (do vydania poverenia) priznať oprávnenému nárok na viac ako dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a podanie návrhu na súd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.