Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/100/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanému: O. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XXXX, T., v konaní o zaplatenie 2.031,48 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.327,76 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.327,76 eur od 19.4.2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 30,72 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 1.7.2016 (elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom) domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2.031,48 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.031,48 eur od 19.4.2009 do zaplatenia ako aj nahradenia trov konania, titulom uzatvorenej zmluvy o úvere.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa 20.11.2017 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca proti tomuto rozsudku podal odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 21.8.2018 zrušil rozsudok a vec vrátil prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Súd vec v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove opätovne vec prejednal, nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, preto súd vec prejednal v súlade s v neprítomnosti strán sporu.

Na základe vykonaného dokazovanie a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia súd považuje. 4. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 18.11.2008 zmluvu o úvere predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 40.000,- Sk/1.327,76 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku úveru vo výške 61.200,- Sk/2.031,47 eur v 6 mesačných splátkach po 10.200,- Sk/338,58 eur počnúc dňom 14.1.2009.

5. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu je to, že žalovaný doposiaľ z poskytnutého úveru neuhradil žiadnu splátku. Z výpisu zo živnostenského registra ako aj z výpisu z obchodného registra je preukázané, že žalovaný nie je a ani nebol evidovaný v týchto registroch.

6. Z pripojeného trestného spisu má súd za preukázanú tú skutočnosť, že samotný žalobca dňa 16.7.2009 podal na žalovaného na Okresnú prokuratúru Kežmarok oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, pričom uznesením zo dňa 7.9.2009 Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Stará Ľubovňa začalo trestné stíhanie voči žalovanému za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák..

7. Trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 17.12.2009 bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 18.11.2008 v Starej Ľubovni prostredníctvom obchodného zástupcu spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava požiadal o úver a uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver o výške 40.000,- Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť s príslušným poplatkom v celkovej výške 61.200,- Sk v šiestich mesačných splátkach po 10.200,- Sk počnúc dňom 14.1.2009, pričom v žiadosti o úver zo dňa 14.11.2008 uviedol nepravdivý údaj o svojej finančnej situácii a to, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 16.000,- Sk, čo sa však nezakladalo na pravde, nakoľko jeho skutočný príjem v tom čase predstavoval sumu vo výške 10.561,- SK, pričom ak by v žiadosti o úver uviedol skutočnú výšku príjmu, úver by mu poskytnutý nebol, doposiaľ neuhradil ani jednu splátku, čím spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava spôsobil celkovú škodu vo výške 2.031,47 eur, s príslušným poplatkom z omeškania, teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil mu tak malú škodu, čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. za čo bol odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 37 ods. 3 Tr. zák., , Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Podľa Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa Tr. zák. sa ukladá skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Podľa poškodený spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava so svojim nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.3.2010.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 8. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 10. Podľa Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 11. Podľa Obč. zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 12. Podľa Obč. zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 13. Podľa o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy) zmluva o úvere musí mať písomnú formu inak je neplatná.

14. Podľa o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd dospel k záveru:

16. V pôvodnom rozhodnutí prvoinštančný súd prihliadol na ust. o ochrane spotrebiteľa, teda na premlčanie ex offo. V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove krajský súd poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 7.2.2018, ktorý treba vnímať tak, že týmto nálezom bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s SR. Teda nález Ústavného súdu SR - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezov v Zbierke zákonov SR)

- predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany v spore s týmto ustanovením je v rozpore s týmito ustanoveniami). Poukazujúc na závery zrušujúceho uznesenia súd vec opätovne prejednal.

17. V predmetnom konaní sa žalobca domáha náhrady škody. Žalobca bol odkázaný v trestnom konaní s jeho nárokom na náhradu škody na konanie občianskoprávne. Súd je toho názoru, že predmetom tohto konania je plnenie titulom náhrady škody z úverovej zmluvy. V danej veci je nesporné, že škoda, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil, mala vzniknúť z dôvodu nesplatenia finančnej sumy, ktorú žalobca na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému, a ktorý ju ani čiastočne nesplatil. Súd podrobil prieskumnej činnosti základ tohto nároku žalobcu, t.j. zmluvu o úvere uzavretú medzi zmluvnými stranami dňa 18.11.2008 č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 40.000,- Sk t.j. 1.327,76 eur, a to z dôvodu preskúmania opodstatnenosti nároku žalobcu a výšky ním uvádzanej škody.

18. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom spol. POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá poskytovala finančné služby a úvery fyzickým osobám ako veriteľom na jednej strane, a na druhej strane žalovaným ako fyzickou osobou nevykonávajúcou podnikateľskú činnosť, ktorá skutočnosť je zrejmá z označenia žalovaného v predmetnej zmluve ako aj z lustrácie v živnostenskom registri a v obchodnom registri, z ktorých je zrejmé, že žalovaný nevykonával podnikateľskú činnosť. Pokiaľ v zmluve o úvere bolo uvedené, že úver bol žalovanému poskytnutý za účelom jeho zamestnania, súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala. Podľa tohto rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z doslovného výkladu textu zmluvy musí byť zrejmá vôľa zmluvných strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. V danom prípade zmluva o úvere bola napísaná žalobcom na predtlačenom formulári. V prípade, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré je možné vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej strany. Preto sa javí rozumným postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením, pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom tvrdenom význame. Žalobca v danom prípade v záhlaví formulárovej zmluvy o úvere označil dlžníka - žalovaného údajmi označujúcimi ako fyzickú osobu, pričom v zmluve bolo zaškrtnuté políčko poskytnutia finančných prostriedkov na účel zamestnania, čo vyvoláva pochybnosti v osobe žalovaného, t.j. či zmluvu o úvere uzatváral naozaj za účelom zamestnania alebo nie. Preto v zmysle princípu vyjadreného vo vyššie citovanom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, súd vychádzal z princípu, že označenie dlžníka v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - žalovaného,

ktorý túto zmluvu nenapísal. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Keďže žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, či na základe uzavretej zmluvy o úvere boli povinnému finančné prostriedky poskytnuté na účel zamestnania, súd dospel k záveru, že vzťah založený zmluvou o úvere uzavretou medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovenia .

19. Ust. aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej , ). Súd poznamenáva, že aj právna úprava v dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

20. Vzhľadom na uvedené, nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, súd na posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ustanovenia , ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. a ), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. -10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v , nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

21. Podstatné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy v čase jej uzavretia t.j. k 18.11.2008 upravovalo ustanovenie o spotrebiteľských úveroch. V ods. 2 tohto ustanovenia sú špecifikované podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Pod písm. g/ tohto ustanovenia je taxatívne určené, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN), ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Z uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva sankcia za porušenie resp. nesplnenie tejto zákonnej povinnosti. Úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje údaj RPMN. Z dôvodu absencie údaju o RPMN je nevyhnutné vyvodiť záver, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Na základe prijatého záveru, že úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatkov, žalobcovi ani titulom náhrady škody nemohla vzniknúť škoda vo výške 2.031,48 eur, tak ako si ju uplatnil. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.327,76 eur t.j. skutočnú výšku poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca má preto nárok iba na zaplatenie tejto sumy. Do nároku žalobcu nie je možné započítať poplatok, ktorý bol dohodnutý v zmluve (703,71 eur.) nakoľko tak ako to je konštatované vyššie predmetná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatkov.

22. Vzhľadom na nezaplatenie dlžnej sumy žalovaným žalobcovi v lehote splatnosti, čím sa žalovaný dostal do omeškania súd priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania v zmysle ustanovenia v spojení s Nar. vlády SR, a to tak ako si ho žalobca v žalobe uplatnil, to je vo výške 5 % z dlžnej sumy od 19.4.2009 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol takto: 23. Podľa ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

27. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.031,48 eur, pričom nárok žalobcu bol opodstatnený vo výške 1.327,76 eur. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 65,36% a úspech žalovaného predstavuje 34,64 %. Teda čistý úspech žalobcu je 30,72 %.

28. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 30,72 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).