Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/172/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu: Š. D., nar. XX.X.XXXX, X. XXX, A. J. X., zast. JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou proti žalovaným: 1/ E. D., nar. XX.X.XXXX, H. XXXX, R., 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, R., 3/ J. D., nar. XX.X.XXXX, H. XXXX, R., 4/ H. D., nar. XX.X.XXXX, F.. X. XXX, R., 5/ O. D., nar. X.X.XXXX, H. XXXX, R., 6/ Š. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. M. XXXX/X, R., 7/ C. D., s. C., nar. XX.X.XXXX, L. X, Ž.Í., 8/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, F. - G. P., 9/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, G.. P. XXXX, R., 10/ A.. E. G., nar. XX.X.XXXX, H. XXXX, R., 11/ H. L., nar. XX.X.XXXX, H. X, F.A., 12/ C. F., nar. XX.X.XXXX, Š. XXXX/XX, R., 13/ Š. E., nar. X.X.XXXX, X. M. XXXX/X, R., 14/ E. E., nar. XX.X.XXXX, X. M. XXXX/X, R., zast. zalovaným v 13. rade Š. E., nar. XX.XX.XXXX, X. M. XXXX/X, R., 15/ Y. E., nar. XX.X.XXXX, X. M. XXXX/X, R., 16/ C. D., nar. XX.X.XXXX, X. M. XXXX/XX, R., 17/ E.Á. D., nar. X.XX.XXXX, X. M. XXXX/XX, R., 18/ H. D., nar. XX.X.XXXX, R. X/X, R., 19/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, R., 20/ J. D., nar. XX.X.XXXX, J. XXX/X, G. X. M., o určenie nehnuteľností patriacich do dedičstva, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému v 8. rade priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným v 1. - 7. rade a v 9. - 20. rade vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 31.08.2012 domáhal proti žalovaným určenia, že do dedičstva po jeho neb. matke C. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX v R., patria nehnuteľnosti parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 1815 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. územia R., nehnuteľnosť parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 1815 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. územia R. a nehnuteľnosť parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 3630 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. územia R.. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v 8.-10. rade.

2. Žalobca je synom neb. C. D. a žalovaní: v 1. rade E. D., v 2. rade E. D., v 3. rade J. D., v 4. rade H. D., v 5. rade O. D., v 7. rade C. D. sú tak isto deti neb. C. D., žalovaný v 6. rade Š. E. je manželom H. E., rod. D., dcéry C. D., ktorá ku dňu podania žaloby už nežila, preto žalobca označil žalovaného v 6. rade jej manžela, t.j. Š. E.. Žalovaný v 8. rade E. C., žalovaná v 9. rade H. L. a žalovaný v 10. rade A.. E. G. boli žalovaní z titulu, že sú vedení ako výluční vlastníci jednotlivých parciel, ktoré sú predmetom tohto sporu.

3. Po začatí konania žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na pribratie ďalších účastníkov konania a to v súlade s vysloveným názorom rozsudku Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. -346, v ktorom sa riešil ten istý predmet sporu a kde bolo vyslovené, že v tomto konaní majú byť žalovaní všetci dedičia po H. E., rod. D., nielen jej manžel, ale aj jej deti a to H. L., C. F., Š. E., E. E. a Y. E.. Okresný súd P. uznesením č. k. -59 zo dňa 12.03.2014 návrhu vyhovel.

4. Počas konania došlo k úmrtiu žalovaného v 2. rade E. D. dňa XX.XX.XXXX, preto súd po skončení dedičského konania po tomto poručiteľovi vydal uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi po E. D. (č.l. 216), C. D., C. D., E. D., H. D., S. D. a J. D..

5. Počas konania zomrel aj žalovaný v 8. rade E. C. a tým istým uznesením súd rozhodol, že v konaní pokračuje ďalej s jeho dedičom synom D. C. (č.l. 216).

6. Počas konania zomrel aj žalovaný v 6. rade Š. E. a to dňa XX.XX.XXXX, dedičmi po ňom sú deti, ktorých súd už predtým pribral do konania na návrh právneho zástupcu žalobcu (na č.l. 59), a keďže sú tými istými dedičmi aj po otcovi Š. E., čo potvrdila štátna notárka na výzvu súdu na č.l. 246, súd už ďalej dedičov po Š. E. do konania nepriberal.

7. Žalobca svoj návrh zdôvodňoval tým, že parcely, ktoré žiada určiť do dedičstva po matke, patrili ku dňu smrti C. D., rod. C., lebo matka ich získala v roku XXXX pri svadbe ako dar od svojich rodičov a odvtedy ich užívala nerušene až do smrti s výnimkou obdobia, keď nehnuteľnosti musela odovzdať štátnemu majetku pri kolektivizácii v roku XXXX, a ktoré jej boli v roku XXXX vrátené. Žalovaný E. C., A.. E. G. a H. L. sú súce vedení ako vlastníci týchto parciel, tieto však nikdy neužívali a neoprávnene a v rozpore so zákonom si vzájomne svedčili, že ich užívali a takýmto spôsobom si osvedčili aj nadobudnutie vlastníckeho práva k parcelám vydržaním.

8. Žalovaný E. C. a neskôr jeho syn D. C. a A.. E. G. so žalobou nesúhlasili a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť. Popierali to, že nebohá C. D. získala tieto nehnuteľnosti od rodičov ako svadobný dar ako aj to, že iba C. D. užívala tieto nehnuteľnosti po celý čas s vedomím, že sú jej vlastné. Tvrdili, že aj rodina G. užívala tieto nehnuteľnosti a dôkazom, že neb. C. D. nemohla byť dobromyseľná svedčí najmä to, že nehnuteľnosti boli predmetom dedenia po rodičoch C. D. a v tomto dedičskom konaní boli sporné parcely rozdelené na tri časti, a práve tam v dedičskom konaní po matke a otcovi, ktorého sa zúčastnila aj neb. C. D. bol priestor na to, aby C. D. vylúčila z dedenia tieto nehnuteľnosti, povedala, že je to jej svadobný dar od rodičov, čo sa však nestalo. Naopak, podpisovala a súhlasila s rozdelením tých parciel medzi troch dedičov. Poukazovali vo svojej obrane aj na závery niektorých rozhodnutí, ktoré boli vydané pod Okresným súdom P. vo veci sp. zn. , kde opakovane súdy žalobu zamietli z dôvodu nepreukázania svadobného daru.

9. Ostatní žalovaní boli súrodencami žalobcu a deťmi neb. C. D., resp. po ich smrti to boli vnuci neb. C. D., ktorí žalobu nenamietali a súhlasili s ňou. Niektorí sa však k žalobe ani nevyjadrili.

10. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisu OS Humenné , dedičskými spismi po neb. rodičoch C. D. sp. zn. XXD/XXX/XX, XXD/XXX/XX a ostatných listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav:

11. Nehnuteľnosti, ktoré žiada žalobca určiť do dedičstva po svojej matke C. D., rod. C., a to parcely č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX je v súčasnej dobe vedená ako vlastníctvo A.. E. G.. Parcela č. XXXX/XX, zapísanú na LV č. XXXX je vedená ako vlastníctvo H. L. a parcela č. XXXX/XX, zapísaná na LV č. XXXX je vedená ako vlastníctvo D. C., predtým jeho otca E. C.. Tieto nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územia R. ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X ako podielové spoluvlastníctvo rodičov C. D., rod. C., a to C. C. a B. C., rod. Š. každý v podiele 1/2- vica k celku.

XX. C. C., t.j. otec C. D. zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičstvo po ňom bolo prejednané v konaní pred Okresným súdom P. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot XX/XX, kde bolo vydané aj osvedčenie o dedičstve dňa XX.XX.XXXX. Na prejednaní dedičstva po ňom bola prítomná aj neb. C. D., rod. C., ktorá ako dcéra neb. poručiteľa odmietla dedičstvo v prospech svojich detí a nehnuteľnosti z podielu neb. poručiteľa nadobudli na základe tohto osvedčenia E. C. v podiele 1/3-tina k dedičskému podielu

poručiteľa, C. P., rod. G. v podiele 1/3-tina k podielu poručiteľa a E. D. tak isto v podiele k podielu poručiteľa.

13. Toto vydané osvedčenie o dedičstve nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko pôvodný navrhovateľ E. C. zobral svoj návrh na prejednanie dedičstva po neb. poručiteľoch späť a súd konanie o dedičstve zastavil.

14. Matka C. D. B. C. zomrela dňa XX.XX.XXXX a rovnako súd na návrh prejednal dedičstvo po poručiteľke, medzitým aj parcely zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územia R., ktoré sú predmetom tohto sporu tak, že vydal osvedčenie o dedičstve dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého parcely z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX kat. územia R. nadobudli E. C., H. G. a H. D. v podiele 1/3-tina v pomere k podielu poručiteľky. Aj tohto konania sa zúčastnila neb. C. D.. Odmietla dedičstvo v prospech svojich detí, ale ani v jednom dedičskom konaní nevzniesla námietku, že sporné nehnuteľnosti sú jej výlučným vlastníctvom na základe predchádzajúceho darovania v roku XXXX.

15. Toto osvedčenie o dedičstve po rodičoch C. D. nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko navrhovateľ dedičského konania zobral návrh späť a súd dedičské konanie zastavil.

16. Následne vlastníctvo k sporným parcelám si dali osvedčiť žalovaný A.. E. G., H. L. a E. C., ktorý počas tohto konania zomrel a jeho dedičom je D. C., notárskou zápisnicou na základe zákona č. XXX/XXXX Zbierky o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva pre E. C. bolo vydané na základe svedeckých výpovedi H. L. a E. G., ako aj Mestského úradu v R.. V osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva pre A.. E. G. a H. L. svedčil E. C.. Jednoznačne si žalovaní: E. C., E. G. a H. L. dali osvedčiť vyhlásenia vydržania vlastníckeho práva na základe vzájomných výpovedi.

17. Žalobca a žalovaní (jeho súrodenci, resp. ich deti) v konaní však tvrdili, že ich matka C. D., rod. C. tieto parcely získala ako svadobný dar od svojich rodičov v roku XXXX. Ako dôkaz na toto tvrdenie predložili čestné prehlásenie F. X., dcéry jej sestry F. X., a teda netere nebohej C. D. na č.l. XX. V tomto prehlásení uviedla, že je najstaršou členkou rodiny C. a vie, ako starí rodičia pridelili pôdu svojim deťom. Počas konania F. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá podpísala toto prehlásenie zomrela, preto súd nemohol túto svedkyňu k prehláseniu aj vypočuť.

18. Žalobca a jeho vypočutí súrodenci v konaní trvali na tom, že C. D. dostala od rodičov sporné parcely ako dar. Tvrdili, že rodičia za svojho života rozdeľovali majetok tak, že postupne, ako deti odchádzali a osamostatňovali sa, vyčleňovali im pôdu s vlastníčkymi účinkami a to vo veľkosti jedného kabliku, čo je 56 árov. Neb. C. D. mala dostať 2 kabliky z dôvodu, že sa postarala o rodičov a nesvojprávnu sestru H. C..

XX. H. C. mala tri deti a z toho boli dve nesvojprávne a E. C., ktorý bol v tomto konaní žalovaný v 8. rade bol jediným svojprávnym synom H. C., ktorý toto tvrdenie neuznával. Žalovaní, t.j. deti C. D. pred súdom tvrdili, že ostatní súrodenci C. D. získali od rodičov uvedené nehnuteľnosti tak, že sestra F. získala tú časť poľa, ktorá je pri cintoríne a M. základnej škole, C. G. časť poľa tzv. lúžok pri železničnej trati, Š. C. 1 kablik ornej pôdy v chotári V.. Všetci súrodenci boli rodičmi rozdelení na nehnuteľnostiach a sporné parcely, ktoré tvoria predmet konania, získala ich matka ako svadobný dar v roku XXXX. Odvtedy ich aj nerušene užívala, pričom takto užívané nehnuteľnosti v roku XXXX odovzdala do bezplatného užívania v zmysle Vlády SSR č. 175 zo dňa XX.XX.XXXX Štátnemu majetku v N. na základe zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX, ako užívateľ pôdy je vedený H. D., t.j. manžel C. D.. Táto zmluva tvorí súčasť dedičského spisu po poručiteľovi C. C. a taktiež žiadosť H. D. zo dňa XX.XX.XXXX o vrátenie poľnohospodárskej pôdy adresovanej Štátnemu majetku š.p. R.. V tomto spise je aj uznesenie Okresného súdu P. X./XX zo dňa XX.XX.XXXX o čiastočnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony H. C. a ustanovenie za opatrovníčku C. D..

20. Samotná C. D. hneď po vydaní osvedčenia o dedičstva po svojom otcovi XX.XX.XXXX podala dňa XX.XX.XXXX žiadosť o pokračovanie dedičského konania, nakoľko osvedčenie nenadobudlo právoplatnosť a došlo aj k späťvzatiu návrhu na prejednanie dedičstva, dedičské konanie bolo zastavené. Z tejto žiadosti C. D. vyplynula nespokojnosť s tým, ako sa nieslo dedičské konanie a vyjadrila sa, že sa cíti byť vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, lebo sa postarala o rodičov, sestru, pozemky odovzdala do užívania štátneho majetku v N. a aj požiadala o ich vrátenie, avšak zo žiadosti nevyplýva, aby neb. C. D. odvíjala svoj pocit vlastníctva k nehnuteľnostiam od

svadobného daru. Naopak uviedla, že z týchto nehnuteľností poskytla časť na užívanie svojej sestre C., a to po jej sústavnom naliehaní, lebo bola neúroda, na prechodný čas a aj vtedy sa cítila ako vlastníčka nehnuteľností.

21. Žalobca podporil svoj žalobný návrh aj výpoveďami svedkov pána P. a Š., vypočutých v konaní pred Okresným súdom P. pod sp. značkou pri ohliadke na mieste samom. Svedkovia H. Š. a Š. P. pri ohliadke potvrdili, že sporné parcely užívala len rodina D.Á..

22. Žalobca predložil do konania potvrdenie Mesta R. (č.l. 50) ako dôkaz o tom, že deti a zať nebohej C. D. sú platcami dane z nehnuteľnosti za parcelu č. XXXX/XX kat. územia R., lokalita V. podľa vytyčovacieho náčrtu náhradných parciel zákazky X/XXXX.

23. Žalobca v konaní poukazoval aj na iné listinné dôkazy, ktoré boli predkladané v konaní pred Okresným súdom P. v spise a to potvrdenie C., a.s. R. bez dátumu, ktoré potvrdzuje odovzdanie pôdy do užívania C. D. a jej manželom Štátnemu majetku v N. a vrátenie pôdy na základe žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX do užívania, pričom bola vrátená náhradná parcela č. XX v podiele 1/3- tina vo výmere 6820 m2 na parcele M. kat. územia R., lokalita V..

24. V tomto konaní žalobca nenavrhol iné dôkazy, len ohliadku na mieste samom, ktorú súd vykonal dňa XX.XX.XXXX, avšak výsledkami ohliadky nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva C. D. k sporným parcelám, iba súd spoznal miesto, kde sa parcely nachádzajú, a že v súčasnej dobe ich užívajú súrodenci D..

25. Žalovaní D. C. a A.. E. G. nesúhlasili so žalobou, žiadali ju zamietnuť. Žalovaná H. L. sa na pojednávanie pred súdom napriek včasnému a riadnemu predvolaniu nikdy nedostavila. Písomne sa z neúčasti v jednom prípade telefonicky ospravedlnila a uviedla, že k predmetu sporu sa nevie vyjadriť a pracuje v zahraničí (č.l. 148).

26. Napriek tomu počas celého konania právny zástupca žalobcu trval na jej osobnej účasti z dôvodu, že nikdy nebola vypočutá k tomu, ako ona nadobudla vlastnícke právo k parcele zapísanej na LV č. XXXX kat. územia R., a to parcele č. XXXX/XX.

27. Žalovaný A.. E. G. nesúhlasil so žalobou a žiadal ju zamietnuť z dôvodu, že počas celého dlhého súdneho sporu žalobcovia nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ani ako svadobný dar, ani dlhodobé výlučné užívanie tejto nehnuteľnosti len matkou žalobcu. Namietal prehlásenie F. X., ale aj výpovede svedkov P. a Š. poukazujúc na ich vek a na to, že neboli svedkom svadobného daru a nerozprávajú pravdu o tom, že matka žalobcu dostala nehnuteľnosti darom a sama ich dlhodobo do smrti užívala. Namietali aj potvrdenie C., a.s. z dôvodu, že v čase odovzdania a vrátenia nehnuteľnosti táto spoločnosť neexistovala, keďže bola založená v roku XXXX.

28. Žalovaný A.. E. G. predložil do konania aj svedeckú výpoveď svojho otca H. G., ktorý počas konania zomrel, ako aj jeho žiadosť adresovanú Štátnemu majetku R. o vrátenie pôdy na hone V. zo dňa XX.XX.XXXX ako dôkaz, že aj H. G. požiadal o vrátenie týchto nehnuteľností od Štátneho majetku R.. Jeho svedecká výpoveď na č.l. 170 svedčí o tom, že H. G. bol synom C. G., t.j. sestry C. D.. Popieral v nej tvrdenie F. X. o tom, že je najstaršou členkou rodiny, keďže najstaršou členkou bola C. P., nar. v roku XXXX a bola aj účastníčkou dedičského konania. Poprel, aby jeho matka získala od rodičov pole Z., ako to tvrdia žalobca a jeho súrodenci, pretože pole Z. je od 50.-tich rokov zastavanou ulicou, a preto jeho rodina tam žiadne pole nemala.

XX. A.. E. G. uviedol, že sporné parcely užívali tak D., ako aj jeho právni predchodcovia a to, že v súčasnej dobe ich on neužíva, súvisí s jeho zlým zdravotným stavom. Trval na tom, že pôvodní vlastníci C. C. a B. C. zomreli v rokoch XXXX a XXXX a až do svojej smrti parcely užívali so svojou rodinou, medzi ktorými bola aj babka žalovaného A.. E. G. C. G. so svojimi deťmi, medzi ktorými bol aj jeho otec H. G., ale aj C. D. s rodinou. Takto to užívali do roku XXXX do odovzdania nehnuteľnosti Štátnemu majetku v N.. Žalovaný A.. E. G. mal v tom čase 7 rokov a pamätá sa na to, ako sa nehnuteľnosť užívala. Popieral, aby len C. D. dostala túto nehnuteľnosť darom a poukazoval na to, že ani ona, ani jej synovia v dedičskom konaní v roku XXXX po zomrelých vlastníkov nespomínali žiaden dar, ani po vrátení pôdy v roku XXXX si nevysporiadavali vlastnícke právo k týmto parcelám.

30. Svedkovia vypočutí v konaní pred Okresným súdom Humenné sp. zn. ako H. D., H. G. potvrdili užívanie sporných parciel tak rodinou D., ako aj rodinou G..

31. Aj žalovaná v 12. rade v tomto konaní C. F. uviedla vo svojej výpovedi, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu „na V.“ užívali jej rodičia, aj starí rodičia a tento stav trval dosť dlhú dobu, odkedy bol majetok vrátený štátnym majetkom, tak stále bol obrábaný rodinou D., avšak aj rodinou G., ktorí neboli neprehliadnuteľní. Táto žalovaná je pritom dcérou neb. H. E., rod. D., ktorá bola sestrou C. D..

32. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. , s ktorým sa súd oboznámil na návrh oboch strán, ale aj s dôkazmi, ktoré sa v ňom nachádzajú vyplýva, že v tomto konaní podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k sporným parcelám C. D., ktorá žiadala určiť vlastnícke právo k parcelám na základe toho, že ich získala darom od rodičov, ktorí boli spoluvlastníkmi pôvodných pozemnoknižných parciel, z ktorých boli vytvorené parcely tvoriace predmet tohto sporu. Tieto nerušene užívala a uplynutím vydržiavacej doby sa stala ich vlastníčkou. Počas konania C. D. zomrela a súd na návrh žalobcov, t.j. jej detí pripustil zmenu žalobného petitu tak, že parcely patria do dedičstva po neb. C. D., a to uznesením zo dňa 09.05.2006 č. k. -101.

33. V tejto veci bolo vydaných niekoľko súdnych rozhodnutí. Rozsudkom zo dňa 30.03.2007 č.k. -132 súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po C. D. zamietol a zaviazal žalobcov zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania. Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 31.10.2007 č. k. -193 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Rozsudkom zo dňa 10.07.2008 č. k. -228 súd žalobe vyhovel. Žalobcovi v 1. rade priznal náhradu trov konania a žalobcom v 2. -6. rade trovy konania nepriznal

35. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16.04.2009 č.k. -263 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

36. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu a rozhodol rozsudkom -287 zo dňa 24.09.2009 tak, že žalobu opäť zamietol. Žalobcov v 1. - 6. rade zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania a žalovanému v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku bolo podané opäť odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -329 zo dňa 20.04.2010 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a pripustil dovolanie na otázku, či v konaní o určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po XY, musia byť účastníci všetci jeho právni nástupcovia a to na strane žalobcov, alebo žalovaných. Zároveň žalobcov v 1. - 6. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy odvolacieho konania žalovanému v 1. rade a žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O tomto dovolaní rozhodol rozsudkom Najvyšší súd SR v konaní zo dňa 31.07.2012 tak, že dovolanie zamietol so záverom, že v konaní o určenie predmetu dedičstva majú postavenie nerozlučných spoločníkov v zmysle všetci dedičia, a preto ak Okresný súd Humenné v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zamietol žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie daného skutočnosťou, že účastníkmi tohto sporového konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali byť, tak súd konštatoval, že tento postoj bol správny.

37. Strany sporu v tomto konaní poukazovali najmä na priebeh konania pred súdom , na vydané rozhodnutie a vykonané dôkazy a súd konštatuje, že po podaní novej žaloby, v ktorej už bol ustálený okruh všetkých účastníkov konania boli predložené dôkazy zo strany žalobcu, prehlásenie F. X. a zo strany žalovaných svedecká výpoveď H. G.. Obe strany sa však odvolávali len na výsluchy svedkov a dokazovanie, ktoré boli učinené v predchádzajúcom spore a zo strany žalobcu a niektorých žalovaných s opakovaným tvrdením, že žalovaní, ktorým svedčí vlastnícke právo k týmto parcelám, ich nadobudli neoprávnene a v rozpore so zákonom.

38. Žalobca sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho matke z dôvodu, že táto nadobudla vlastnícke právo vydržaním, keďže ich užívala od roku XXXX až do roku XXXX výlučne sama a to na základe daru, ktorý v roku XXXX jej takto vyčlenili rodičia.

39. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom žiadaných predpokladov. Pritom musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a údržba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby (vydržacia doba, jej začiatok a trvanie je ustanovené v §111 a nasledujúcich podľa premlčacích dôb). Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Treba rozlišovať niekoľko obdoby platnosti právnej úpravy vzhľadom na aktuálnosť uplatňovania inštitútu vydržania. Ide o obdobie platnosti obyčajového práva na území SR, a to do 31.12.1950 (keď platilo uhorské právo), ďalej obdobie platnosti Zbierky od 01.01.1951 do 31.03.1964, a napokon obdobie platného č. 40/1964 Zbierky od 01.04.1964 aj vzhľadom na novelu Zbierky, účinný od 01.04.1983 a Zbierky, účinný od 01.01.1992.

40. Aj podľa obyčajového práva platného na území SR do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe a tak bolo napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takýmto prípadom dochádzalo napr. vtedy, keď prevod vlastníctva nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového práva nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Potom vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako o jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať. Vydržanie bolo prípustné voči každému, teda aj voči spoluvlastníkovi, ak boli splnené podmienky vydržania.

41. Je však treba uviesť, že ak došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnu rozdeleniu nehnuteľnosti na samostatné časti a tieto v takomto rozdelenom stave dlho užívali, došlo v zmysle rozhodnutia č. 911/1932 Ur.zb. (úradnej zbierky) k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým, reálnym rozdelením nehnuteľností. Takúto dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností možno považovať za dohodu nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva.

42. Podľa Zbierky (-116 v spojení s O. z.) vlastnícke právo k hnuteľnej, i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom stanovenú, t.j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov nehnuteľnú vec. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, nemohlo vec vydržať a v pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Ďalej podľa Obyčajového práva platného na území SR do 31.12.1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, podľa bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržiavaciu dobu. Podľa Obyčajového práva, ako aj podľa platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951, sa v zmysle O. z. skončila najneskoršie uplynutím 10-ročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak pritom neuplynula skôr.

43. Pre úplnosť je treba uviesť, že č. 40/1964 držbu a vydržania ohľadom novelizácie Zbierky, t.j. do 01.04.1983 neupravoval, ani nepoznal. Až novela ustanovením a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983.

44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom sporu bol nárok žalobcu o určenie, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet sporu, patria do dedičstva po jeho matke, ktorá ich nadobudla vydržaním, preto úlohou súdu bolo zistiť, či boli kumulárne splnené zákonné podmienky vydržania týkajúce sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby. Súd zhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal to, že sporné nehnuteľnosti nadobudla C. D., t.j. jeho matka darom a následne nerušeným výlučným užívaním, preto žalobu zamietol.

45. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vstup do držby musel byť preukázaný a vyžadovala sa dobromyseľnosť pri začiatku držby, t.j. v danom prípade v roku XXXX s tým, že ak nie je preukázaný titul nadobudnutia, tak súd má za to, že nie je preukázaná ani dobromyseľnosť pri vstupe do držby ako základnej podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa Obyčajového práva platného v roku XXXX.

46. Podľa výpovede žalovaného A.. E. G. a jeho otca rodičia neb. C. D. ako vlastníci užívali tieto nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet sporu, do svojej smrti, t.j. do roku XXXX. Nebolo popierané to, že spolu s nimi to užívali aj ich dcéra C. D. so svojou rodinou a C. G. so svojou rodinou. Je pravdou, že v roku XXXX nehnuteľnosť do štátneho majetku odovzdával manžel C. D. a aj požiadal o vrátenie týchto nehnuteľností, ale aj H. G., t.j. otec A.. E. G. požiadal o vrátenie týchto nehnuteľností, čo bolo preukázané samotnou žiadosťou H. G., ale jeho svedeckou výpoveďou. Žalovaný A.. H. G., ale aj svedkovia vypočutí v konaní tvrdili, že sporné nehnuteľnosti užívala síce rodina C. D., ale nie len výlučne sama a nikto zo svedkov nevedel vymedziť ani čas, v ktorom období kto užíval tieto nehnuteľnosti sám, alebo spoločne s ostatnými súrodencami a deťmi vlastníkov E. C. a B. C., rod. Š.. Svedkovia, ktorých navrhol vypočuť v konaní právny zástupca žalobcov, P. a Š. potvrdili, že nehnuteľnosti užívali len D.. Nikto zo svedkov však nevymedzil presne čas, po akú dobu tieto parcely výlučne užívali len C. D. s rodinou.

47. Neb. C. D. v konaní sama podala žalobu o určenie vlastníckeho práva vydržaním k týmto parcelám. Počas konania zomrela, preto dedičia požiadali o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. matke. Už v tomto konaní zo samotnej výpovede žalobkyne, ale aj žalovaných bolo preukázané, že nehnuteľnosti užívala spolu s C. D. aj jej sestra, i keď C. D. tvrdila, že jej to ona dovolila na neustále naliehanie, lebo nebola dobrá úroda, faktom je, že bez presného časového vymedzenia to užíval po smrti rodičov aj niekto iný, ako C. D..

48. V období roku XXXX-XXXX nehnuteľnosť neužíval z týchto rodín nikto, keďže boli odovzdané do Štátneho majetku N. a je pravdou, že tieto sa vrátili na žiadosť C. D.. Konal za ňu jej manžel H. D., ale v tom istom roku žiadal o ich vydanie H. G., čoho dôkazom je, ako je už vyššie uvedené, žiadosť predložená v tomto konaní synom A.. E. G.. V roku XXXX už bolo začaté dedičské konanie po oboch rodičoch, kde aj keď neprávoplatne bolo rozhodnuté, že sporné parcely sa rozdelia medzi troch vlastníkov. Prítomná C. D. si na parcely sama nenárokovala, neuviedla, že nemajú byť predmetom dedenia a súhlasila len s tým, že jej podiel sa prevedie na jej deti. Až neskôr podala žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní, kde už tvrdila, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Žalovaní v konaní tvrdili, že ich matka dostala od rodičov tieto parcely ako dar, a to vo väčšej výmere, než ostatní súrodenci, lebo sa o rodičov postarala a postarala sa aj o nesvojprávnu sestru. Skutkové tvrdenia o tom, že dochovala rodičov a starala sa aj o sestru síce popierané v konaní neboli, ale na otázku súdu na žalobcu, či jeho matka C. D. od rodičov získala len tieto vyčlenené sporné parcely, ako sa to tvrdí v tomto konaní, žalobca, aj žalovaní súrodenci uviedli, že získala a iné, ale konkrétne neuviedli kde a v akej výmere. Žalovaný E. G. popieral, aby jeho právna predchodkyňa C. G. dostala od rodičov nehnuteľnosti nazvané Z., keďže tieto sú od XX-tych rokov zastavené a neobrábateľné.

49. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva svojej matky k sporným parcelám a to z dôvodu, že nebol preukázaný svadobný dar jeho matke od jej rodičov, čo bolo opakovane konštatované aj v rozsudkoch vydaných v konaní pred Okresným súdom P. sp. zn. .

50. Žaloba v tomto konaní bola síce zamietnutá pre procesné nedostatky, keďže neboli účastníkmi konania všetci do úvahy pripadajúci dedičia a išlo o nerozlučné spoločenstvo, ale žalobca podal na súd žalobu po druhý krát (i keď opätovne s procesným nedostatkom, ktoré sa odstraňovali návrhom na pribratie ďalších účastníkov konania), ale neprodukoval žiadne iné dôkazy, než boli tie, ktoré boli vykonané v konaní . Je pravdou, že predložil potvrdenie F. X., ale odkazoval na dôkazy vykonané v konaní . Už v tomto konaní bola vykonaná aj ohliadka na mieste samom, ktorá však nemala za následok potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva C. D., a bolo tomu tak aj pri druhej ohliadke, ktorú súd vykonal na návrh, na ktorú sa žalovaní, ktorí so žalobou nesúhlasili, mimo D. C. ani nedostavili. D. C. vzhľadom na svoj vek sa nevedel vo veci exaktne vyjadriť, čo kto nadobudol a čo kto kedy užíval. Jediným dôkazom, ktorý by mohol byť vyhodnotený v prospech žaloby, boli listinné

dôkazy o tom, že nehnuteľnosť odovzdali do štátneho majetku C. D. s manželom a boli aj jej vrátené (i keď o ich vrátenie žiadal aj H. G.) a tiež aj potvrdenie o platení dane za užívanie parciel. Súd však vyhodnotil vykonané dôkazy za nepostačujúce na preukázanie toho, že neb. C. D. nadobudla parcely do vlastníctva darom a následne vydržaním, a to z dôvodu nepreukázania svadobného daru a nepreukázania výlučného užívania parciel od roku XXXX doposiaľ.

51. Významným je ale aj to, že o svadobnom dare sa v dedičskom konaní po rodičoch ani nezmienila a ani si na tieto parcely nenárokovala. Súhlasila s ich rozdelením na tri časti a až následne sa dozvedela o tom, že žalovaní H. L. a A.. E. G. a E. C. sa osvedčili vlastnícke právo k týmto parcelám vydržaním bez toho, aby ona o tom vedela a podľa tvrdenia žalobcu aj v rozpore so zákonom, čo vyvolalo podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva na súd.

52. Možno mať aj pochybnosti o vydržaní žalovaných E. C., A.. E. G. a H. L., avšak súd má za to, že toto spochybňovanie nie je možné použiť ako dôkaz na preukázanie vlastníckeho práva C. D. k sporným parcelám. Vykonaným dokazovaním neboli sprehľadnené ani len užívacie vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti v období od roku XXXX do prevzatia nehnuteľnosti štátnym majetkom, resp. aj po roku XXXX.

53. Bremeno tvrdenia zaťažuje žalobcu a to najmä po XX.XX.XXXX, teda účinnosti , o čom boli strany sporu poučené písomne (č.l. 161) doručením uznesenia, obsahom ktorého bola výzva súdu, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili, či a aké dôkazy ešte navrhujú v konaní vykonať na preukázanie svojich tvrdení.

XX. A.. E. G. na výzvu reagoval tak, že doručil súdu písomnú svedeckú výpoveď svojho otca (ktorý však už bol vypočutý v konaní ) a právny zástupca žalobcu reagoval na výzvu tak, že navrhol vypočuť F. X., H. L. a vykonať ohliadku na mieste samom.

55. Medzitým zomreli žalovaní v 2., 6. a 8. rade, preto súd až po upresnení, kto má ďalej vystupovať v konaní a vydaní uznesenia o pokračovaní s dedičmi po zomrelých vykonal ohliadku na mieste samom dňa 05.06.2019. Z tejto ohliadky súdu nebolo nič preukázané, len to, že ako táto nehnuteľnosť v súčasnej dobe vyzerá a že ju užívajú deti C. D. mimo žalobcu a žalovanej v 7. rade C. D. s. C. medzi sebou. Žalovaní vedení ako vlastníci týchto parciel ich neužívajú, pričom sú v sporovom konaní ohľadom preukazovania vlastníctva C. D. od roku 2005 doposiaľ. Aj v roku XXXX, po zastavení dedičského konania po pôvodných vlastníkoch, boli už spory ohľadom vlastníctva, čo bolo preukázané žiadosťou o pokračovanie v dedičskom konaní, ktoré podala C. D.. H. L. sa pred súd nedostavila, avšak vyjadrila sa telefonicky tak, že k predmetu žaloby sa nevie vyjadriť.

56. Súd má za to, že dôkazy predložené v tomto konaní na preukázanie vlastníckeho práva C. D. boli nedostatočné. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu navrhoval žalobe vyhovieť aj s poukazom na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky. Súd má za to, že ak nebolo v konaní preukázané, že vlastnícke právo z pôvodných vlastníkov, t.j. rodičov neb. C. D. prešlo k týmto parcelám na ich dcéru C., a nebolo preukázané ani to, že len ona výlučne tieto nehnuteľnosti užívala počas celého obdobia, nemožno podľa názoru súdu aplikovať právnu vetu citovaného rozhodnutia, lebo táto sa týka reálneho rozdelenia nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi na základe nejakej dohody, avšak k tomuto tvrdeniu už nebolo vykonané žiadne dokazovanie, a ani ho žalobca nenavrhoval vykonať.

57. O trovách konania rozhodol súd podľa , tak, že priznal žalovanému v 8. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania, keďže žalovaný v 8. rade bol v konaní úspešný a vo vyjadrení k žalobe žiadal priznať aj náhradu týchto trov (č.l. 23). Žalovaným v 1. - 7. rade a 9. - 20. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal, keďže si ju nežiadali priznať a nepreukázali, aby nejaké trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.