Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_26Csp-249-2018.pdf
PDF · 97.17 KB
No categories available
26Csp/249/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethöovou, v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31325416, Žižkova 11, Bratislava, zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35885459, Červeňova 14, Bratislava, proti žalovanému: C. F., H.. XX.XX.XXXX, C. M. K. XXX, zastúpený: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Bratislava, IČO: 51937573, Silvánska 11, Bratislava, o zaplatenie 1358,32 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1358,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 20.05.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní.
II. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa 21.12.2018 žalobca žiadal súd, aby žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1358,32 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania, a to z dôvodu porušenia povinností z poistnej zmluvy. 2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom spisovou dokumentáciou žalobcu, vyjadreniami zástupcov strán sporu, všeobecnými poistnými podmienkami, poistnou zmluvou, oznámením o zmene výšky poistného, výzvou na zaplatenie, oznámením o zániku poistenia, doručenkami, a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci: 4. Zo žaloby a vyjadrení žalobcu vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 26.05.2015 Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, so začiatkom poistenia odo dňa 01.06.2015. Ročné poistné vo výške 1.928,04 EUR, respektíve vo výške 1408,48 EUR na základe oznámenia o zmene výšky poistného, bolo dohodnuté v štvrťročnej frekvencii platby vždy k 01.06.; 01.09.; 01.12. a 01.03. bežného kalendárneho roka. Nakoľko dohodnuté poistné nebolo zaplatené riadne a včas, poistná zmluva v zmysle ustanovenia § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikla dňa 19.05.2018 a to uplynutím 1 mesačnej lehoty odo dňa po doručení /neprevzatí výzvy na úhradu dlžného poistného po splatnosti (splatnosť poistného k 01.03.2018) s upozornením na zánik poistenia. Výzva bola doručená žalovanému dňa 19.04.2018. Žalobca eviduje dlžné poistné za poistné obdobie 352 dní (01.06.2017 - 19.05.2018). Dlžné poistné na jeden deň predstavuje 3,8588 EUR (1408,48 EUR ročné poistné / 365 dní poistného roka). Dlžné poistné predstavuje sumu vo výške 1.358,32 EUR za poskytovanú poistnú ochranu (3,8588 x 352) - po zohľadnení matematického zaokrúhľovania. Žalobca navrhol, aby sa súd úvahami žalovaného o splnomocnení, o obchodom mene právneho zástupcu, o spôsobe uzatvárania poistnej zmluvy a o určení výšky poistného v konaní pre ich zjavnú bezdôvodnosť ani nezaoberal. Poistná zmluva bola uzatvorená dňa 26.05.2015 na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Poistné bolo dohodnuté v štvrťročnej frekvencii platby. Splatnosť poistenia sa poskytnutím možnosti úhrady poistného v štvrťročných frekvenciách platby posunula na deň splatnosti poslednej 4. platby. Vychádzajúc zo skutočnosti, že
žalovaný uhradil poslednú splátku až v roku 2017 je zrejmé, že sa nejedná o prvé poistné obdobie. Je preto vylúčené, aby sa na prejednávanú vec aplikovalo ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zánik poistenia za prvé poistného obdobie resp. jednorázové poistné. Nakoľko sa jednalo o už ďalšie poistné obdobie poistná zmluva nezanikla neuhradením prvej časti poistného. Žalobca preto postupoval správne keď žalovanému zaslal výzvu na úhradu poistného spolu s upozornením na zánik poistenia až po neuhradení poistného ani ku dňu splatnosti 4. platby, t.j. ku dňu 01.03. bežného kalendárneho roka. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že v poistnom období 01.06.2015 - 31.05.2016 vykonal úhradu poistného dohodnutým spôsobom a poistná zmluva bola riadne účinná aj v období 01.06.2016 - 31.05.2017 nakoľko dochádzalo k úhrade poistného. Nezaplatenie prvej časti poistného v ďalšom poistnom období platnosti poistnej zmluvy totiž nevyvoláva účinky zániku poistnej zmluvy. Až nezaplatením poistného (celého ku dňu splatnosti) začína plynúť zákonom určená lehota pred zánikom poistenia. Nakoľko bola splatnosť poistného dohodnutá ku dňu 01.03. až nezaplatením poistného k uvedenému dátumu malo za následok zaslanie výzvy žalobcu s upozornením na zánik poistenia. 5. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu v celom rozsahu, popiera pohľadávku čo do výšky a dôvodu. Pohľadávka nikdy nevznikla. Náhradu trov konania popiera vo výške 81 Eur a trovy právneho zástupcu vo výške 193,39 eur. Trovy konania sú nezákonné a sporné. Žalovaný so žalobcom dňa 1.6.2015 podpísal poistnú zmluvu dňa č. XXXXXXXXXX -AUTO PARTNER poistenie motorových vozidiel ročné poistné vo výške 1.628,04 s frekvenciou platieb štvrťočne vo výške 407,Ol eur. Žalovaný poistné za ďalšie obdobie nemal dôvod platiť zmluva zanikla až 19.5.2018 jednostranne zo strany žalobcu. Výzvu žalobca poslal žalovanému dňa 2.4.2018, čiže poistenie malo zaniknúť do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy. Suma 1.358,32 Eur je vykonštruovaná a nie je špecifikovaná, čo vlastne obsahuje. Zmluva o poskytovaní služieb je spotrebiteľská zmluva. Obsahuje neprijateľné podmienky a to: Zmluvnú pokutu, Ustanovenia, ktorými mal prehlásiť poskytnutie svojich osobných údajov pričom nedal súhlas na poskytovanie údajov tretím osobám. Má za to, že osobné údaje boli zneužité pričom sa jedná o trestný čin. Žalobca ničím neosvedčil svoje tvrdené skutočnosti. Žalobca napriek tomu žiada plnenie bez právneho dôvodu na ktoré sa nezaviazal. Nie je viazaný neprijateľnými podmienkami. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. V tomto konaní ide o spotrebiteľský spor a prislúcha mu ochrana spotrebiteľa podľa únijného práva najmä smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 0 nekalých podmienkach v spotřebitel'ských zmluvách. Zmluva sa riadi ust. §52, §53, §54 Občiansky zákonník. Žiada, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole ex offo a vo výroku určil neprijateľné podmienky zo spotrebiteľskej zmluvy. Žiada aby súd vec prejednal, aby žalobca v konaní osvedčil originálmi dokladov tvrdené skutočnosti. Má právo na spravodlivý proces a nikto toto právo nemôže odňať. Poukazuje na zákon na ochranu spotrebiteľa zákon o spotrebiteľských úveroch § 52 § 53 § 54 Občianskeho zákonníka Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a širokú judikatúru súdov SR a EÚ. Spochybnil platnosť splnomocnenia predloženého žalobcom, lebo je len na vymáhanie pohľadávky, poistná zmluva nie je podpísaná štatutármi žalobcu, žalobca nie je vecne legitimovaný, poistná zmluva je koncipovaná tak, že žalovaný ani nechápal, čo obsahuje, mýlil si pojmy, číselné údaje priraďoval mylne k nesprávnym pojmom. 6. Podľa § 788 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 7. Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä: a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. 8. Podľa 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 9. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
10. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie. 11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný platne uzatvorili dňa 26.05.2015 Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, so začiatkom poistenia odo dňa 01.06.2015. Ročné poistné vo výške 1.928,04 EUR, respektíve vo výške 1408,48 EUR na základe oznámenia o zmene výšky poistného, bolo dohodnuté v štvrťročnej frekvencii platby vždy k 01.06.; 01.09.; 01.12. a 01.03. bežného kalendárneho roka. Nakoľko dohodnuté poistné nebolo zaplatené riadne a včas, poistná zmluva v zmysle ustanovenia § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikla dňa 19.05.2018 a to uplynutím 1 mesačnej lehoty odo dňa po doručení /neprevzatí výzvy na úhradu dlžného poistného po splatnosti (splatnosť poistného k 01.03.2018) s upozornením na zánik poistenia. Výzva bola preukázateľne doručená žalovanému dňa 19.04.2018. Žalobca správne eviduje dlžné poistné za poistné obdobie 352 dní (01.06.2017 - 19.05.2018). Dlžné poistné na jeden deň v znení zmenenej zmluvy predstavuje 3,8588 EUR (1408,48 EUR ročné poistné / 365 dní poistného roka). Dlžné poistné predstavuje sumu vo výške 1.358,32 EUR za poskytovanú poistnú ochranu (3,8588 x 352) - po zohľadnení matematického zaokrúhľovania. Žalovaný vo svojom ako odpore, tak i následnom podaní, ktoré má podobné znaky (úpravu, totožné chyby a rozsiahly, avšak nepodstatný obsah) namieta niekoľko skutočností, ktoré sú však v konaní nedôvodné. Žalobca navrhol, aby sa súd úvahami žalovaného o splnomocnení, o obchodom mene právneho zástupcu, o spôsobe uzatvárania poistnej zmluvy a o určení výšky poistného v konaní pre ich zjavnú bezdôvodnosť ani nezaoberal, čo súd považuje za správny, zákonný a hospodárny postup, pričom svoj postoj podporuje: 12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 13. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 14. Naopak súd poukazuje na podstatnú skutočnosť uvedenú žalovaným, a to na deň vykonania úhrady časti poistného, ktorý je pri určení zániku poistenia podstatný. Žalovaný sa nesprávne domnieval, že poistenie zanikne neuhradením časti poistného. Poistná zmluva bola uzatvorená dňa 26.05.2015 na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Poistné bolo dohodnuté v štvrťročnej frekvencii platby. Splatnosť poistenia sa poskytnutím možnosti úhrady poistného v štvrťročných frekvenciách platby posunula na deň splatnosti poslednej 4. platby. Uvedenú skutočnosť o posunutí splatnosti poistného na deň splatnosti poslednej časti poistného zastáva právna teória aj súdna prax. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2Obdo 446/2000 "Ak sa poistné platí v splátkach, lehota pre zánik poistenia začína plynúť od nezaplatenia celého ročného poistného v deň poslednej splátky." ( pozri taktiež NS SR, sp. zn.: 2 Obdo 7/2008, KS v TT 9Co/79/2012, KS v ZA 6Co/475/2012 a ďalšie). Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný uhradil poslednú splátku až v roku 2017 je zrejmé, že sa nejedná o prvé poistné obdobie. Je preto vylúčené, aby sa na prejednávanú vec aplikovalo ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zánik poistenia za prvé poistného obdobie resp. jednorázové poistné. Nakoľko sa jednalo o už ďalšie poistné obdobie poistná zmluva nezanikla neuhradením prvej časti poistného. Tak ako bolo uvedené vyššie splatnosť poistného v ďalšom poistnom období je posunutá až ku dňu 4. platby poistného. Žalobca preto postupoval správne, keď žalovanému zaslal výzvu na úhradu poistného spolu s upozornením na zánik poistenia až po neuhradení poistného ani ku dňu splatnosti 4. platby, t.j. ku dňu 01.03. bežného kalendárneho roka. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že v poistnom období 01.06.2015 - 31.05.2016 vykonal úhradu poistného dohodnutým spôsobom a poistná zmluva bola riadne účinná aj v období 01.06.2016 - 31.05.2017, nakoľko dochádzalo k úhrade poistného. Žalobca tak poskytoval žalovanému poistnú ochranu. Žalovaný počas platnosti poistnej zmluvy nevykonal iný úkon, ktorým by došlo k zániku poistnej zmluvy. Nezaplatenie prvej časti poistného v ďalšom poistnom období platnosti poistnej zmluvy totiž nevyvoláva účinky zániku poistnej zmluvy. Až nezaplatením poistného (celého ku dňu splatnosti) začína plynúť zákonom určená lehota pred zánikom poistenia. Nakoľko bola splatnosť poistného dohodnutá ku dňu 01.03. až nezaplatením poistného k uvedenému dátumu malo za následok zaslanie výzvy žalobcu s upozornením na zánik poistenia. Vyššie uvedená skutočnosť je v predmetnej veci podstatná, pričom
ostatné žalovaným uvádzané skutočnosti o neprijateľných zmluvných podmienkach (bez konkrétnej špecifikácie), poplatkoch (bez konkrétnej špecifikácie), nepodpísaných obchodných podmienkach o poskytovaní spotrebiteľských úveroch (zjavné použitie nesprávneho vzoru) ako aj poukazovanie na znenie splnomocnenia a spáchanie trestného činu sú v konaní zjavne bezdôvodné. 15. Je nesporným, že predmetná zmluva spadá pod aplikáciu ust. § 52 a nasl. OZ, nakoľko vzhľadom na charakter zmluvných strán ide o spotrebiteľskú zmluvu, čo nebolo medzi stranami sporu sporným. Súd konštatuje, že po podrobení poistnej zmluvy súdnej kontrole neregistruje akékoľvek neprijateľné zmluvné podmienky, ani iné skutočnosti, ktorý by mali za následok neplatnosť predmetnej zmluvy. V neposlednom rade v danej súvislosti, najmä vzhľadom na rozsiahlu, avšak z prevažnej časti irelevantnú procesnú obranu žalovaného, ktorý (podľa názoru súdu pomerne neefektívne zastúpený splnomocneným zástupcom majúcim efektívne hájiť práva spotrebiteľa v súdnom konaní) v právne relevantnej časti nesprávne subsumoval daný skutkový stav pod príslušnú právne zákonné ustanovenie, vo zvyšnej časti spochybnil okolnosti od času uzatvorenia predmetnej zmluvy spôsobom, ktorý možno označiť ako „spochybniť čokoľvek akokoľvek, hlavne nech je toho veľa“, ktorým postupom splnomocnenec (nielen v tomto konaní, daný stav možno konštatovať plošne) zahlcuje súdy nekoncepčnými podaniami rozsiahleho charakteru, pričom v prípade, ak by sa ma súd jednotlivo vyjadrovať ku každému čiastkovému tvrdeniu čo by argumentácii, rozsudky by predstavovali namiesto žiadaného jasného a zrozumiteľného rozhodnutia vyhodnocujúceho relevantné skutočnosti, kompilát rozsiahleho charakteru zaoberajúci sa v značnej miere teóriou práva, v ktorom by podstata prejednávanej veci zanikala. Súd v neposlednom rade poukazuje na stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012, v ktorom pomerne ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry: „Všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu SR ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj ked' uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal, ale „peniaze mohol zobrať'), a to sa už dotýka samotnej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný", paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane Ústavného súdu SR, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo už je reálne) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).“ 16. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobcovi žalovanú istinu ako dôvodne žalovanú priznal v plnej výške 1358,32 eur. 17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa §3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 19. Súd žalobe vyhovel aj v časti úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške 5,00% ročne z dlžnej istiny od 20.05.2018, ktorý deň viazal žalobca na márne uplynutie lehoty na dobrovoľné plnenie dlhu (15 dní odo dňa doručenia výzvy), pričom dňom jej doručenia je 19.04.2018, z čoho je zrejmé, že dňom 20.05.2018 bol žalovaný s plnením dlhu už v omeškaní. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, s poukazom na plný procesný úspech žalobcu vo veci, a teda na jeho právo na náhradu vzniknutých trov konania a trov právneho zastúpenia v miere 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalovaný do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.