Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/17/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pôvodne bytom C. X, 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom, so sídlom Exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov, o vymoženie 2.602,95 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok č.k. -45 zo dňa 07.09.2022, jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok, v súčasnosti Okresný súd Poprad, pracovisko Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku II. vyslovil, že rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 26.05.2011. Súd má povinnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto v prvom rade skúmal charakter uzavretej úverovej zmluvy za účelom zistenia, či je možné na predmetnú vec aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Dospel k záveru, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy, keď pôvodný oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a povinní pri uzatváraní zmluvy vystupovali v postavení spotrebiteľov, keďže v zmysle § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zo zmluvy nevyplýva, že by túto uzatvárali za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve v článku II je uvedené, že za spracovanie medziúveru sa vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 99,58 eura (3.000,- Sk) a v prípade, ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,59 eura (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu bol stanovený na sumu 11,95 eura (360,- Sk), ktorý bol splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ - dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom ani nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným.

Rovnako to platí aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nie je možné zistiť aké činnosti, resp. služby poskytnuté dlžníkovi (spotrebiteľovi) sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky neboli individuálne dojednané, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené, čím tak spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej konštatoval, že táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky vo výške 16,59 eura (500,- Sk), ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Vystavenie biankozmenky bolo v prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením teda neposkytol veriteľ (oprávnený) dlžníkovi (povinnému) žiadnu službu, práve naopak, vystavením biankozmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd prvej inštancie preto takéto zmluvné dojednania o uvedených poplatkoch považoval za neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie tak z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. XXX/ XXX/XXXX vyplýva, že zmenkový súd vychádzal pri rozhodovaní iba z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a z originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky (zmenkovú kauzu). Zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení právneho predchodcu oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Exekučný súd preto preskúmal, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadol alebo či súd v základnom konaní neprihliadol na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo či plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Nakoľko z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného zmenkového spisu nevyplýva, že by pri posudzovaní vymáhaného nároku zo spotrebiteľskej zmluvy bolo prihliadnuté na vyššie uvedené neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.

3. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie z dôvodov podľa a . Namietal, že zastavením exekúcie v predmetnej veci došlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď súd nesprávne aplikoval ustanovenie Exekučného poriadku na už prebiehajúcu exekúciu, v ktorej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný v roku 2011 na podklade zmenkového platobného rozkazu vydaného v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie bolo podľa okrem návrhu predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie práva (napr. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke). Súd pred vydaním rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom Považoval za logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnými, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 26.05.2011, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak, umožňoval vydanie riadneho a najmä rovnocenného exekučného titulu bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov. Uviedol, že v zmysle SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

Zároveň oprávnený poukázal na to, že pokiaľ mal exekučný súd za to, že určité zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak mal zastaviť exekúciu len v časti tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky a nie zastaviť exekúciu v celom rozsahu bez ohľadu na skutočnosť, že uplatnený nárok predstavuje už právoplatne priznané právo, pričom suma predstavujúca dôvod na zastavenie exekúcie je oddeliteľnou súčasťou celkovej vymáhanej sumy. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.02.2020, č. k. -44, v ktorom podľa ústavný súd vyslovil názor, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t. j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a pod. Súd prvej inštancie konštatoval neprijateľné zmluvné podmienky čo do spracovania medziúveru (poplatok 99,58 eura), poplatok za vyrubenie biankozmenky (16,59 eura) a poplatku za vedenie účtu (11,95 eura), ktoré poplatky spolu predstavujú sumu 128,12 eura. Na základe tohto východiska súd odmietol oprávnenému priznať ochranu hmotnoprávnemu nároku ako takého o vymoženie 2.602,95 eura s prísl. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené (prakticky žiadne) logické odôvodnenie vo vzťahu k tomu, z akého dôvodu - aj v prípade existencie neprijateľných zmluvných podmienok v predmetnej Zmluve - nemá oprávnený nárok napr. na „čistú“ istinu a s tým spojený zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne z danej sumy (v zmysle ) a z akého konkrétneho dôvodu nie je možné v tomto rozsahu v exekúcii pokračovať. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní exekúcie, a zároveň priznal nárok na náhradu trov konania oprávnenému v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 01.2017 (teda i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m), ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

9. Podľa § 243f (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia) ods. 1, 3, 4, 5, 6 vyššie citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých

sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa§ 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

11. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

12. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 04.2020 (teda i čase rozhodovania odvolacieho súdu), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáhalo plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V pod č.k. XXX/XXX/XXXX-XX dňa 26.05.2011. Zákonodarca stanovil oprávnenému povinnosť v určenej lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie, a to v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v tých exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený si túto svoju povinnosť splnil, keď návrh na vykonanie exekúcie doplnil v podaním doručeným exekučnému súdu dňa 25.01.2016.

15. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že poplatok za spracovanie medziúvere v sume 99,58 eura, poplatok za vystavenie bianko zmenky v sume 16,59 eura a poplatok za vedenie úverového účtu v sume 11,95 eura podľa sadzobníka sú neprijateľné zmluvné podmienky a tým sú aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože im chýba hospodárska ekvivalencia.

16. Prvoinštančný súd však nevyhodnotil správne, keď podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu ako celok zastavil, a neskúmal, či jednotlivé tvrdené neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sám v rozhodnutí aj kvantifikoval a zistil, že objektívne je možné ich oddeliť od hlavného nároku. Zastavil exekúciu v celom rozsahu. Súd je v zmysle právnych záverov Ústavného súdu (nález sp.zn. z 20.02.2020) povinný zastaviť exekúciu len v tej časti vymáhanej pohľadávky, ktorá spôsobuje neprípustnosť exekúcie. Preto nie je možné vychádzať z toho, že je dôvodné zastaviť exekúciu v celom rozsahu, ak je možné neprijateľné plnenie kvantifikovať a oddeliť.

17. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci exekučný súd zistí, že v konaní sa uplatňuje nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, tak tieto zistenia sú automaticky dôvodom na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a podobne.

18. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (napr. ), preto pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok, a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s SR, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní

disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z toho dôvodu, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana neposkytuje, čo konštatoval Ústavný súd SR vo vyššie spomínanom náleze v konaní pod sp. zn. -44 zo dňa 20.02.2020. Inými slovami, ak aj exekučný súd zistil, že došlo k uplatneniu neprijateľnej podmienky v rámci uplatnenia nárokov zo zmenky, tak mal zastaviť exekúciu len v tej časti uplatneného nároku, v ktorej došlo k navýšeniu nároku v dôsledku uplatnenia takejto neprijateľnej podmienky, teda mal exekúciu zastaviť len v časti a nie v celku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na časť odôvodnenia uznesenia exekučného súdu, v ktorej identifikoval neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy spočívajúce v dojedaniach rôznych poplatkov.

19. Zo strany exekučného súdu tak došlo k pochybeniu, pre ktoré bolo potrebné odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. V rámci tohto konania exekučný súd ako súd prvej inštancie opätovne posúdi splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie a v rámci tohto posúdenia sa bude opätovne zaoberať skutočnosťou, či tieto podmienky existujú, či odôvodňujú zastavenie exekúcie v celosti, prípadne len v tej časti, ktorá je reálne oddeliteľná a svojou povahou spĺňa neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorú bude potrebné konkrétne pomenovať a definovať.

20. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že po začatí exekučného konania a ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (07.09.2022) zomrel povinný v 1. rade, a to 07.02.2018. Uvedenú skutočnosť však súd prvej inštancie nezohľadnil a konal s niekým, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, čím zaťažil napadnuté uznesenie vadou, ktorá zakladá ďalší dôvod pre zrušenie takéhoto uznesenia.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované ustanovenia odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, t.j. v zmysle zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).