Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cb/120/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou v právnej veci žalobcu: Needham s.r.o., Moldavská cesta 8/A, 040 11 Košice, IČO: 45 299 897, zastúpeného: Mgr. Teréziou Novotnou Figurovou, advokátkou, Kozmonautická 1, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, o zaplatenie 13.051,05 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13 051,05 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžnej sumy 13 051,05 Eur odo dňa 03.11.2015 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1) Žalobca žalobou zo dňa 12.05.2016 v znení zmeny žaloby žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 13.051,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne plynúcim od 03.11.2015 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a nahradiť trovy konania.

2) Zaplatenie sumy 13 051,05 Eur s príslušenstvom podľa tvrdenia žalobcu predstavuje odplatu za zdravotnú (lekárenskú) starostlivosť poskytnutú pacientom žalovaného.

3) Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.05.2012 Zmluvu č. XXFLEKXXXXXX o poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti v zmysle o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zák .č. ), ktorej predmetom je zabezpečenie poskytovania a úhrada lekárenskej starostlivosti a úprava vzťahov, vznikajúcich medzi žalobcom a žalovaným pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

4) Žalobca pacientom žalovaného na základe nimi predložených lekárskych predpisov vydal nasledovné lieky:

- 12 x HUMIRA 40 mg injekčný roztok v naplnenom pere sol inj (napl.skl.pero) 2x0,8 ml

- 1 x HUMIRA 40 mg injekčný roztok v striekačke sol inj (striek.skl.napl.) 2x0,8 ml. Dňa 29. 7. 2015 uskutočnil žalovaný v prevádzkarni žalobcu kontrolu podľa ust. a nasl. , ktorej výsledky zachytil v Protokole o kontrole č. XXXXXXXX. Žalobca následne podal proti Protokolu o kontrole č. XXXXXXXX námietky listom zo dňa 19. 8. 2015 podľa ust. čl. 6 ods. 9 Zmluvy č.XXFLEKXXXXXX zo dňa 28. 5. 2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný tieto námietky neakceptoval a vydal Protokol o prerokovaní námietok k Protokolu o kontrole č.XXXXXXXX. Žalovaný

následne odmietol uhradiť faktúru vystavenú žalobcom pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 9. 2015 v časti sumy 13 051,05 Eur s poukazom na zistenie dátumového nesúladu medzi evidenciou výdaja lieku žalobcom a fakturovaním lekárenskej starostlivosti v mesiaci september 2015 zdravotnej poisťovni.

5) Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že na sklad prijal fakturované lieky až po deklarovanom a fakturovanom dátume ich výdaja, avšak podľa jeho názoru takéto konanie malo svoj legitímny dôvod . Konanie žalobcu, hoci aj v rozpore s formálnymi požiadavkami zmluvy a právnych predpisov, nezakladá právo žalovaného odoprieť zaplatenie faktúry žalobcu ani žiadať už zaplatené čiastky späť.

6) K oneskorenému výdaju liekov pacientom došlo v dôsledku výpadku liečiva na trhu, ktoré nebolo možné zadovážiť u distribútora liečív v zákonných lehotách. Na liečivo Humira sa viaže platnosť lekárskeho predpisu v trvaní 7 dní v súlade so znením § 120 ods.4 zák. o liekoch , vzhľadom k situácii na trhu žalobca vydával liečivo po zákonnej lehote lekárskeho predpisu a netrval na prísnom formálnom postupe, t.j. neposielal pacientov opätovne k odbornému lekárovi za účelom vystavenia nového lekárskeho predpisu. S poukazom na uvedené tvrdil, že žalovaný konal v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko lekárenská starostlivosť pacientovi poskytnutá bola a liek pacientovi vydaný bol. I keby žalobca vydal lieky pacientom po uplynutí lehoty platnosti lekárskeho predpisu bezdôvodne, podľa ust. čl. 7 ods. 3 Zmluvy č. XXFLEKXXXXXX zo dňa 28. 5. 2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, toto nie je dôvodom pre vyhodnotenie fakturácie voči zdravotnej poisťovni ako fakturácie neoprávnenej a zdravotná poisťovňa nemá z tohto titulu právo odmietnuť úhradu faktúry.

7) Podľa čl. 7 ods. 3 Zmluvy č. XXFLEKXXXXXX zo dňa 28. 5. 2012, po zmenách vykonaných dodatkom ako článok 6 ods. 3 : „ Za neoprávnenú fakturáciu je považované fakturovanie lekárenskej starostlivosti, ktorá poistencovi nebola poskytnutá: a) ak lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny neboli poistencovi, resp. jeho zástupcovi vydané, b) ak poskytovateľ na požiadanie nepredloží doklady o nadobudnutí liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré mali byť predmetom poskytnutej lekárenskej starostlivosti, c) ak boli lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny poistencovi vydané v rozpore s platným ustanovením a súvisiacich predpisov, najmä prostredníctvom lekára, doručovateľskej služby prípadne iných osôb, ktoré nemajú oprávnenie poskytovať lekárenskú starostlivosť.“ V prvom rade podľa citovaného ustanovenia zmluvy neoprávnene fakturovaná lekárenská starostlivosť musí byť v každom prípade taká, ktorá nebola poistencovi vôbec poskytnutá a zároveň musí ísť o niektorý z dôvodov neposkytnutia podľa písm. a) až c). V prípade podľa písm. b) sa jedná o lekárenskú starostlivosť, ktorá pacientovi nebola vôbec poskytnutá a lekáreň na požiadanie nepredložila doklady o nadobudnutí liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré mali byť predmetom poskytnutej lekárenskej starostlivosti. V tomto prípade však jednak lekárenská starostlivosť pacientovi poskytnutá bola a nadôvažok, lekáreň aj predložila žalovanému nadobúdacie doklady, ktoré sám žalovaný predložil súdu (tzv. expedičné listy - dodacie doklady od veľkodistribučnej spoločnosti). Je pravda, že sú datované po deklarovanom dátume výdaja liekov pacientom, avšak to nič nemení na skutočnosti, že sú to doklady o nadobudnutí predmetných liekov a že tieto lieky boli pacientom skutočne vydané. Predmetné ustanovenie ďalšie podmienky nekladie. V prípade podľa písm. c) sa jedná o lekárenskú starostlivosť, ktorá pacientovi nebola vôbec poskytnutá a to z toho dôvodu, že ju lekáreň neposkytla vôbec, ale ju poskytol v skutočnosti napr. lekár alebo doručovateľ, zjednodušene osoba neoprávnená na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Tento dôvod neoprávnenej fakturácie v tomto konkrétnom prípade neprichádza do úvahy. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal nárok na riadne zaplatenie žalovaných súm, pretože dôvod, ktorý pre nezaplatenie uvádza žalovaný nie je riadnym dôvodom podľa čl. 7 ods. 3 Zmluvy č. XXFLEKXXXXXX zo dňa 28. 5. 2012.Zdravotná poisťovňa síce zdravotné odvody inkasovala, liek bol lekárňou obstaraný, pacientovi vydaný, ale zdravotná poisťovňa za tento liek zaplatiť odmieta iba z dôvodu nesúladu v dátumoch, ktorých súlad by sa dal zabezpečiť iba duplicitným vystavením lekárskeho predpisu a preplatiť poskytnutú lekárenskú starostlivosť tak odmieta v rozpore s uzavretou zmluvou. Zdravotnej poisťovni preto nevzniklo ani právo na vrátenie už fakturovanej a uhradenej sumy za tieto lieky a jej započítanie na žalované faktúry tak nie je a nemôže byť platné.

8) Nie je a nebolo sporné, že lekárenská starostlivosť pacientovi skutočne poskytnutá bola, a to najlepším možným spôsobom a je v rozpore s poctivým obchodným stykom takúto

starostlivosť nepreplatiť. Zásady poctivého obchodného styku podľa názoru žalobcu treba premietnuť aj do výkladu Zmluvy č. XXFLEKXXXXXX zo dňa 28. 5. 2012 a túto jednoznačne vykladať tak, že žalovaný je povinný poskytnutú lekárenskú starostlivosť preplatiť, čo nakoniec zodpovedá aj textácii čl. 3 ods. 4 písm. a) zmluvy a článku 7 ods. 3 zmluvy. Zmluvné dojednania medzi účastníkmi konania majú znaky nerovnosti a nevyváženosti. Zmluva o poskytovaní lekárenskej starostlivosti je vzorovou zmluvou používanou zo strany žalovaného .V rozhodnom čase nebol liek Humira na trhu dostatkovým, čo sa prejavilo predĺženými dodacími dobami zo strany veľkodistribučných spoločností. Omeškanie s dodaním týchto liekov nemožno pričítať na vrub lekárňam, ale ani veľkodistribučným spoločnostiam. V praxi veľkodistribučné spoločnosti niekoľkokrát denne realizujú dodávky liekov a iných produktov do lekární. Pokiaľ dôjde k niekoľkodňovému omeškaniu sa s dodávkou liekov, toto bolo v danom období spôsobené zo strany výrobcu lieku, ktorý liek nedodával veľkodistribučným spoločnostiam . Predzásobiť sa nedostatkovým liekom zo strany ktorejkoľvek lekárne je problematické ekonomicky aj po morálnej stránke. Po stránke ekonomickej je to mimoriadne rizikové v prípade, že je liek pomerne drahý, ako tomu bolo aj v prípade lieku Humira, ktorého cena sa pohybovala okolo 1 000 Eur za kus, čo je zrejmé aj z predložených dodacích dokladov. Takýto liek je možné vydať iba po obmedzenú dobu, dopyt po ňom sa neriadi bežnými ekonomickými pravidlami, dopyt vyplýva zo zdravotného stavu obyvateľstva a pochopiteľne ho nemožno ovplyvňovať marketingom (reklamu na lieky na lekársky predpis aj výslovne zakazuje), takže lekáreň sa nemôže „snažiť“ liek predať tak, ako bežný predajca tovaru a v prípade, že práve túto lekáreň nevyhľadá pacient s príslušným lekárskym predpisom, celá strata ide na vrub lekárne. Po morálnej stránke je predzásobenie sa takýmto nedostatkovým liekom možné odsúdiť z dôvodu, že ak nedostatkový liek uskladníme v jednej lekárni, nedostanú sa k nemu pacienti iných lekární (a ani sa o ňom nedozvedia), tak, akoby sa k nemu dostali v iných lekárňach, hoci aj s omeškaním, keby liek ostal na sklade veľkodistribučnej spoločnosti, od ktorej si ho môžu objednať lekárne práve vtedy a tam, kde je potrebný. Nedostatkovým liekom, už len z toho dôvodu, že je na trhu len málo kusov, sa logicky nemôže predzásobiť každá lekáreň, podariť by sa to mohlo len niekoľkým z nich. Pacient z uvedených dôvodov teda často prichádza do lekárne s lekárskym predpisom na liek, ktorý nemá lekáreň na sklade (a to sa netýka len lieku Humira, existujú tisíce liekov a nie je možné mať všetky na sklade jednej lekárne). S lekárskym predpisom môže pacient do lekárne prísť v prvý deň jeho platnosti, ale aj v posledný deň jeho platnosti. Farmaceut vydávajúci lieky v objednávacom systéme lekárne v reálnom čase zisťuje, či sa liek nachádza na sklade veľkodistribútorov a ak sa nenachádza a farmaceut pozná situáciu na trhu, môže pacienta okamžite informovať o prognóze dodania konkrétneho lieku. Zároveň tak vie pomerne spoľahlivo predpovedať, či má zmysel pacienta „preháňať“ zbytočnými návštevami iných lekární, alebo či radšej liek čo najskôr objedná, aby ho, hoci aj s omeškaním, pacient obdržal čo najskôr. Konečné rozhodnutie v tejto otázke však nie je na farmaceutovi, ale na pacientovi, ktorý sa sám môže rozhodnúť, či chce alebo nechce liek objednať prostredníctvom tejto lekárne, alebo skúsi navštíviť iné lekárne. Ak sa pacient rozhodne, že iné lekárne nenavštívi, ním vybraná lekáreň nemá inú možnosť iba liek objednať, aj keď už vopred vie, že nebude schopná dodržať lehotu podľa ust. To je ďalší z dôvodov, pre ktoré bolo toto ustanovenie v relevantnom čase vyslovene nespravodlivé voči prevádzkovateľovi lekárne - nesmel pacienta odmietnuť a zároveň nemohol ovplyvniť dodržanie lehoty na vydanie liekov pacientovi. v tom čase na tieto problémy nereflektoval. Až Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydal Metodické usmernenie č. o spracovaní vykazovaní lekárskych predpisov a lekárskych poukazov elektronickou formou, ktorým zahrnul do vykazovania aj dátum prijatia receptu do lekárne a to bol jeden z impulzov k tomu, aby sa aj pri posudzovaní plnenia povinností lekárne začala objektívne zohľadňovať (ne)možnosť lekárne plnenie týchto povinností ovplyvniť. bol následne novelizovaný a zavedený tzv. emergentný systém, ktorý v konečnom dôsledku zodpovednosť prenáša na výrobcov liekov. Ustanovením zákona o liekoch bolo verejnej lekárni umožnené zbaviť sa zodpovednosti za porušenie povinností, ktoré sú iným správnym deliktom podľa odsekov 1 až 29, ak preukáže, že v dôsledku okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je iným správnym deliktom podľa odsekov 1 až 29. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť osôb túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa osoba zbaví tejto zodpovednosti. Ak pred zavedením emergentného systému dodal veľkodistribútor liek na predpis po uplynutí lehoty platnosti lekárskeho predpisu, farmaceut by po jeho dodaní mal, aby formálne dodržal požiadavku vydať liek v lehote platnosti lekárskeho predpisu, pacienta inštruovať, aby opätovne navštívil svojho lekára s jediným cieľom - aby ho požiadal o opätovné vystavenie lekárskeho predpisu. Nie len, že by lekár mohol odmietnuť opätovne lekársky predpis vystaviť, pacient by sa s ním ani nemusel vrátiť do tej istej lekárne. Lekáreň i tak zákon porušila, pretože už na základe

prvého lekárskeho predpisu nezabezpečila liek v zákonnej lehote. Najproblematickejšie však je, že iba z byrokratických dôvodov by sme chorého pacienta nútili k zbytočnému cestovaniu, ktoré ho pripravuje aj o čas, aj o finančné prostriedky, ktoré mu nikto nenahradí. To všetko iba preto, aby zdravotná poisťovňa, ktorej tento pacient platí zdravotné odvody, bola ochotná preplatiť jeho liečbu. Nepreplatením takto vydaného lieku zdravotná poisťovňa, namiesto toho, aby sledovala záujem pacienta, iba ťaží z nesprávne nastaveného systému. Keď to zhrnieme, zdravotná poisťovňa síce zdravotné odvody inkasovala, liek bol lekárňou obstaraný, pacientovi vydaný, ale zdravotná poisťovňa za tento liek zaplatiť odmieta iba z dôvodu nesúladu v dátumoch, ktorý súlad by sa dal zabezpečiť iba duplicitným vystavením lekárskeho predpisu. Žalobca mal za to, , že žalovaný vedome zneužíval nedostatky legislatívy a celkovo zle nastavený systém dodávania nedostatkových liekov. Zdravotná poisťovňa mala všetky možnosti zamerať sa práve na kontrolu nedostatkových liekov. Nie je a nebolo sporné, že lekárenská starostlivosť pacientovi skutočne poskytnutá bola, a to najlepším možným spôsobom a je v rozpore s poctivým obchodným stykom takúto starostlivosť nepreplatiť. Žalobca bol toho názoru, že zásady poctivého obchodného styku treba premietnuť aj do výkladu Zmluvy č. XXFLEKXXXXXX zo dňa 28. 5. 2012 a túto jednoznačne vykladať tak, že žalovaný je povinný poskytnutú lekárenskú starostlivosť preplatiť, čo nakoniec zodpovedá aj textácii čl. 3 ods. 4 písm. a) zmluvy a článku 7 ods. 3 zmluvy.

9) Podľa ust. , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. 5. 2008: „Ustanovenie deklaruje jednu zo zásad, podstatou ktorej je poctivý obchodný styk. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred nekorektnými praktikami v obchodovaní, ktoré by mohli viesť k zjavnému poškodeniu jedného z nich.“ Z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18. 6. 2009: „Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práv, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov.“

10) Treba zdôrazniť, že primárnym cieľom a účelom právnej úpravy výdaja liekov verejnosti je zaistenie lekárenskej starostlivosti pre pacientov, dodanie lieku, v situácii, keď to pacient potrebuje a pacient je ten, koho záujem treba mať pri činnosti ako poskytovateľa, tak aj poisťovne na zreteli ako najvyšší záujem. Tento najvyšší princíp má sledovať ako poskytovateľ, tak aj poisťovňa, ktorej snahou by malo byť zaistenie poskytnutia lekárenskej starostlivosti nie len formálne uzatvorením zmluvy s poskytovateľom, ale aj reálne, čo sa nedialo, pretože namiesto toho, aby zdravotná poisťovňa zo svojej pozície riešila situáciu nerovnomerného dodávania liekov rôznym poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, zamerala sa výlučne na svoje finančné záujmy a sledovala poskytovateľov, ktorí boli touto nerovnomernosťou postihnutí a ktorých následne kontrolovala so zámerom pristihnúť ich pri oneskorenom dodaní liekov. Záujem pacienta zostal v úzadí. Žalobca zdôraznil, že na strane poskytovateľa sa nejedná o snahu získať neprimeraný alebo neodôvodnený prospech. Poskytovateľ - žalobca sa snaží v súdnom konaní dosiahnuť úhradu liekov, ktoré skutočne vydal, čo žalovaný nikdy nepoprel, v sumách určených nie svojvoľne ale príslušnými právnymi predpismi (jedná sa o tzv. kategorizované lieky) a mal za to, že neuhradením tejto lekárenskej starostlivosti sa naopak neoprávnene obohatí zdravotná poisťovňa v rozpore s dobrými mravmi aj zmluvou uzavretou s poskytovateľom - žalobcom.

11) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.05.2019 uviedol, že liek Humira obsahuje účinnú látku Adalimumab. Liečbu s uvedenou účinnou látkou, ak má byť hradená na základe verejného zdravotného poistenia, môžu v rámci indikačných obmedzení indikovať iba určené špecializácie a špecializované zdravotnícke pracoviská, medzi ktoré patria aj niektoré kliniky a obmedzenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica a to: II. interná klinika FN BB, Gastroeneterologické oddelenie NOVAMED FN BB, Hepatologicko - gastroenterologické oddelenie FN BB, Transplantačné oddelenie FN BB, Dermatovenerologická klinika FN BB,. Ak má byť liečba s účinnou látkou adalimubab hradená z verejného zdravotného poistenia, podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne. Na všetky lieky Humira s kódom C 37218 ( pero) a s kódom C 40795 ( striekačka), ktoré boli predmetom kontroly č. XXXXXXXX dal žalovaný predchádzajúci súhlas s ich úhradou pre svojich poistencov. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bol pacientom ( poistencom) vystavený lekársky predpis - recept a na jeho základe si mohli vyzdvihnúť liek v lekárni. Žalovaný tvrdil, že v meste Banská Bystrica, kde má sídlo aj žalobca a kde ordinujú pracoviská, ktoré liečbu liekom Humira indikujú, bol liek Humira

dostupný. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia predložil súdu internú evidenciu výdaja lieku v období 1/2014 - 5/2015. V lekárni ARTMED s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici bolo vydaných pre poistencov žalovaného napr. v mesiaci január 2014 87 kusov lieku Humira s kódom Y alebo napr. v mesiaci september 2014 91 kusov. ( č.l. 181 - 185 súdneho spisu).

12) Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kusovej evidencii liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín: Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti ( ďalej len " držiteľ povolenia“)používa na účely kusovej evidencie humánnych liekov ( ďalej len " liek“), zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín systém kusovej evidencie, ktorý umožňuje potrebnú identifikáciu každého lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny pri a) ich príjme do zdravotníckeho zariadenia lekárenskej starostlivosti, uchovávaní v zdravotníckom zariadení lekárenskej starostlivosti a pri výdaji pacientovi, Pri príjme liekov, zdravotníckych pomôcok alebo dieltetických potravín sa pri každom druhu dodaného lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny eviduje a) dátum príjmu, b) kód pridelený Štátnym pre kontrolu liečiv, ak ide o lieky alebo zdravotnícke pomôcky ( ďalej len " kód pridelený štátnym " ), alebo kód pridelený Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, ak ide o dietetické potraviny, ( ďalej len " kód pridelený ministerstvom"), c) názov lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny, d) lieková forma lieku alebo aplikačná forma dietetickej potraviny, e) množstvo liečiva v liekovej forme uvedené v hmotnostných jednotkách, objemových jednotkách alebo v kusových jednotkách ( ďalej len "sila lieku"), f) veľkosť balenia lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny ( ďalej len " veľkosť balenia"), g) číslo šarže, ak sa uvádza, h) dodané množstvo vyjadrené počtom balení, i) číslo dodávateľskej faktúry alebo číslo dodacieho listu, j) identifikačné údaje o dodávateľovi. Pri výdaji liekov, zdravotníckych pomôcok alebo dietetických potravín sa pri každom druhu lieku, zdravotníckej pomôcky, alebo dietetickej potraviny eviduje a) dátum výdaja, b) kód pridelený štátnym alebo kód pridelený ministerstvom, c) názov lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny, d) lieková forma lieku alebo aplikačná forma dietetickej potraviny, e) sila lieku, f) veľkosť balenia, g) číslo šarže, ak sa uvádza, h) vydané množstvo vyjadrené počtom balení i) identifikácia zdravotnej poisťovne, ak je liek, zdravotnícka pomôcka alebo dietetická potravina plne alebo čiastočne uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia.

13) Žalovaný tvrdil, že výsledky kusovej kontroly liekov č. XXXXXXXX, ktoré vykonal žalovaný, preukázali porušenie: t.j. povinnosť žalobcu riadne a v súlade so skutočným stavom kusovú evidenciu liekov tak, aby zdravotná poisťovňa mohla účinne skontrolovať správnosť predpisovania a výdaja liekov, t.j. zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín do 24 hodín, , t.j. platnosť lekárskeho predpisu 7 dní.

14) Podľa Protokolu o kontrole č. XXXXXXXX žalobca nepredložil nadobúdací doklad na 12 balení lieku Humira C372 18 a 1 balenie lieku Humira C 40795, ktoré fakturoval žalovanému s dátumami poskytnutia lekárenskej starostlivosti:

- dňa 10.01.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list lieku od dodávateľa Phoenix pre lekáreň je s dátumom dodania 14.01.2014

- dňa 01.02.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list lieku od dodávateľa Phoenix pre lekáreň je s dátumom dodania 07.02.2014,

- dňa 06.03.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list lieku od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 10.03.2014,

- dňa 08.03.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 10.03.2014,

- dňa 06..06.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list lieku od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 12.06.2014,

- dňa 04.09.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 03.10.2014,

- dňa 01.10.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list lieku od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 27.10.2014,

- dňa 20.10.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 16.12.2014,

- dňa 09.12.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list lieku od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 07.01.2015,

- dňa 09.01.2015 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 19.02.2015,

- dňa 03.02.2015 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list lieku od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 18.03.2015,

- dňa 06.03.2015 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom dátum výdaja je podľa kusovej evidencie je 30.03.2015,

- dňa 06.05.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list lieku od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 10.03.2014,

- dňa 08.03.2014 ( údaj z informačného systému žalovaného), pričom expedičný list od dodávateľa Phoenix je pre lekáreň s dátumom dodania 09.05.2014.

15) Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne A.. R. Z. na pojednávaní konanom dňa 07.06.2019 na ktorom menovaná uviedla, že období rokov 2014 -2015 chýbalo na trhu veľa liekov. Emergentný systém, ktorý spočíva v tom, že výrobca je povinný zabezpečiť liek do 48 hodín, ktorý je na zozname pre príslušnú lekáreň funguje 2 roky. V inkriminovanom období tento systém nefungoval, distribútor liečív si vymienil podmienku, že liek zašle lekárni až v časovej následnosti po zaslaní skenu receptu, pričom sa nevyjadril presne, kedy liek zašle a lekáreň zaradil do " nejakého čakacieho zoznamu" podľa poradia obdržania skenov. Mohla nastať situácia, že pacient doniesol recept do lekárne, ktorý bol ešte platný, ale stratil 7-dňovú platnosť v čase, kým bol liek doručený do lekárne. Funguje to tak doteraz, pokiaľ lekáreň objednáva nejaký liek pre pacienta, recept si ponecháva. Pri prevzatí receptu lekárňou sa pacientovi vydal lístok s číslom, na ktorý si potom mohol liek následne vybrať po overení údajov na recepte a objednaní lieku. Lekárne Dr.Max sa nezúčastňovali na reexporte liekov, ich postoj bol taký, že sa snažili zabezpeiť lieky pre svojich pacientov. V lekárňach Dr.Max vykoná farmaceut objednanie lieku v 90% elektronicky, s tým, že dokáže overiť dostupnosť liekov u väčšiny distribútorov, t.j., či nimi disponuje a či ho lekáreň dokáže zohnať v ten istý, resp. nasledujúci deň. Lieky typu Humira elektronicky nezobrazovalo, lekáreň musela kontaktovať distribútora telefonicky, kedy bolo distribútorom doporučené oskenovať recept pacienta s tým, že bude zaradený do čakacieho zoznamu. boli prípady, že distribútor vedel liek poslať hneď, ale u niektorých liekov nastlala situácia, že distribútor musel kontaktovať výrobcu a nevedel liek dodať a ani uviesť, kedy ho dodá.

16) Súd konštatuje, že v konaní neboli sporné otázky dátumového nesúladu v dokladoch, predloženie dokladov poskytovateľom o nadobudnutí liekov a vydanie liekov poistencom žalovaného. V zmluve č. XXFLEKXXXXXX zo dňa 28.056.2012 v znení jej dodatku zo dňa 16.05.2013 ( č. l. 58 - 65 súdneho spisu) sa strany sporu, ako zmluvné strany v čl. 3 bod 3 písm. g) dohodli, že poskytovateľ vydá liek, dietetickú potravinu a zdravotnícku pomôcku len na lekárske predpisy, výpisy z lekárskych predpisov a lekárske poukazy, ktoré spĺňajú náležitosti podľa s výnimkou dôležitých liekov, o ktorých vydaní rozhodne osoba oprávnená vydať liek. Z. z o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje pojem liek ako liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok opravených technologickým procesom do liekovej formy a určenú na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Liečivo je chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického účinku. Uvedená právna norma neobsahuje definíciu pojmu " dôležitý liek".

17) Z listinných dokladov predložených stranami sporu ( č. l. 152 -164 a 180 súdneho spisu) vyplýva, že liek Humira s účinnou látkou Adalimumab je indikovaný na liečbu ťažkej, aktívnej a progresívnej formy

reumatoidnej artritídy , aktívnej polyartikulárnej juvenilnej idiopatickej artritídy, aktívnej artritídy spojenej s entezítídou, ťažkej aktívnej ankylozujúcej spondy litídy, ťažkej axiálnej spondylartritídy, aktívnej a progresívnej formy psoriatickej artritídy, stredne ťažkej až ťažkej chronickej ložiskovej psoriázy, aktívnej, stredne záväžnej až závažnej hidradenitis suppurativa ( acne ),stredne ťažkej až ťažkej Crohnovej choroby, a stredne ťažkej až ťažkej aktívnej ulceróznej kolitídy.

18) Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že úlohou liekovej politiky je zabezpečiť dostupnosť účinných , bezpečných a kvalitných liekov a nájsť rovnováhu medzi protichodnými záujmami a cieľmi jednotlivých zúčastnených strán. Prioritnou úlohou každej zúčastnenej strany by malo byť zabezpečenie ochrany verejného zdravia, prístupu pacientov k bezpečným a účinným liekom, zlepšenie kvality starostlivosti a zároveň zabezpečenie, aby farmaceutické výdavky nerástli natoľko, aby to narušilo tieto a ďalšie ciele. Medzi hlavné princípy patrí aj solidarita a efektívnosť ( t.j. čo najlepšie využitie obmedzených zdrojov na zvýšenie zdravotného stavu obyvateľstva) a plnenie zdravotných potrieb pacientov. Liek je nástrojom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a prinavrátenie zdravia a vzhľadom na etický rozmer nemožno chápať liek ako bežný tovar .

19) Podľa ust. , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

20) Cit. ust. stanovuje pravidlo, v dôsledku ktorého zákon nechráni taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku právne záväzným pre všetkých účastníkov obchodno-právnych vzťahov, a ktoré sú kritériom pre právnu ochranu výkonu práva, pričom v prípade, že výkon práva je s nimi v rozpore, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Prax má často snahu toto zákonné ustanovenie využívať aj v prípadoch, keď niektorá zo strán sporu si chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko pri obchodovaní, alebo nepozornosť pri uzatváraní zmlúv, resp. dopad sankcií za porušenie povinností, a preto § 265 len všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, čím poskytuje široké možnosti pre úvahu súdu. Súd mal za to, že žalovaný postupoval pri realizácii kontroly a následnom odmietnutí úhrady poskytovania lekárenskej starostlivosti prísne formalistickým spôsobom, pričom podotýka, že osoba oprávnená vydať liek Humira sledovala v prvom rade záujem prinavrátenia zdravia pacientovi, netrvala na šikanóznom výkone právnej normy a reálne liek pacientom žalovaného vydala. Súd poukazuje čl. 3 bod 3 písm. g) zmluvy č. XX T s použitím zák .č. a konštatuje, že tak mohla učiniť.

21) S poukazom na uvádzané dôvody súd žalobcovi vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť za poskytnutú lekárenskú starostlivosť v žalovanej výške 13.051,05 Eur s príslušenstvom, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

22) O úroku z omeškania rozhodol súd podľa ust. a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa c ods. 1 s použitím nariadenia vlády SR č.

23) nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).