Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
613/373008.7108e5.pdf
PDF · 119.06 KB
No categories available
4Obdo/31/2007
Najvyšší súd 4 Obdo 31/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej
v právnej veci žalobcu: B., a.s., P.X., B., IČO: X., právne zastúpený advokátom JUDr. P.Š.,
H.X., B., proti žalovanému: D., D.X., B., IČO: X., právne zastúpený JUDr. R.S., V.X., B.,
o zaplatenie 158 983,20 Sk s prísl., na dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k.3 Cob 426/2006-113 zo dňa 2. mája 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a .
Účastníkom konania trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave rozsudkom. č.k. 10 Cb 637/00 zo dňa
26.9.2006 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 158 983,20 Sk
titulom istiny s 15% úrokom z omeškania od 8.3.1999 až do zaplatenia a trovy
konania v sume 26 304,50 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobca
v súlade so zmluvou dodával žalovanému pitnú vodu a odvádzal odpadovú vodu,
za čo vystavil faktúru č. 8200452 a z faktúry žalovaný zaplatil žalobcovi iba sumu
8 566,40 Sk. Z predložených dôkazov zistil, že na vnútornom vodovode žalovaného
v priebehu roka 1998 došlo k poruche a predpokladom poruchy je skutočnosť, že
vodomerná šachta bola zaplavená vodou, čo obaja účastníci potvrdili. Citoval
ustanovenie § 27 ods. 2 vyhlášky 154/1978 Zb. a konštatoval, že vzhľadom na to, že
žalovaný nezabezpečil opravu na vnútornom vodovode a bez zbytočného odkladu
neoznámil dodávateľovi chyby v meraní, ako aj poruchy na vnútornom vodovode,
súd dospel k záveru, že žalobca neporušil žiadne ustanovenie zmluvy, a preto
žalovaného zaviazal na zaplatenie zvyšnej časti vodného a stočného. Množstvo vody
mal preukázané montážnym listom a vzhľadom na to, že žalovaný neriešil
neprimerane vysoký odber vody, následkom pravdepodobnej poruchy a nezabránil
vzniku škody, označil nárok žalobcu za dôvodný a úrok z omeškania priznal
od 8.3.1999 vo výške 15% s poukazom na § 369 Obchodného zákonníka.
O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.
3 Cob 426/2006-113 zo dňa 2.5.2007 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV.
v Bratislave č.k. 10 Cb 637/00-92 zo dňa 26.9.2006 v napadnutej vyhovujúcej časti
týkajúcej sa istiny a trov konania potvrdil a v časti úroku z omeškania napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia sa zaoberal
dôvodnosťou námietky žalovaného o podaní odvolania neoprávnenou osobou, ktorú
označil za nedôvodnú. Vykonané dokazovanie prvostupňovým súdom označil za
dostatočné a správne okrem toho, že podľa odvolacieho súdu treba právny vzťah
medzi účastníkmi posudzovať nie ako zmluvu kúpnu, ale zmluvu o dielo.
Za nesporné označil, že v konaní bolo preukázané, že u žalovaného došlo k poruche
na vodomere, o čom svedčí skutočnosť, že vodomerná šachta vrátane vodomeru bola
zatopená a že žalovaný túto skutočnosť neodstránil, ani včas žalobcovi neohlásil. Na
rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd posúdil, že predmetná sporná záležitosť
medzi účastníkmi konania nebola riešená u oboch účastníkov korektne a dospel
k záveru, že priznanie úrokov z omeškania, by bolo v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku, čo by bolo v rozpore s ustanovením § 265 Obchodného
zákonníka. Z uvedených dôvodov v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok podľa
§ 220 O.s.p. zmenil. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 22.8.2007 v zákonnej
lehote, podaním doručeným súdu dňa 27.8.2007 podal dovolanie žalobca v časti
úrokov z omeškania a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie. Namietal, že Krajský súd v Bratislave v časti úrokov z omeškania nesprávne
zistil skutkový stav a nedostatočne sa oboznámil s dokazovaním vykonaným
pred prvostupňovým súdom. Fakt, ktorý to potvrdzuje je, že za dôvod nezaplatenia
faktúry označil skutočnosť, že žalobca nevykonal výmenu vodomeru v súčinnosti
so žalovaným. Poukázal na dokazovanie v prvostupňovom konaní s odkazom
na ustanovenie § 20 ods. 1 vyhlášky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách, podľa ktorého žalobca ako vlastník vodomeru, mal právo
vodomer vymeniť a nevyplýva pre neho žiadna povinnosť, aby bol odberateľ
pri výmene vodomeru prítomný. V danom prípade bol však žalovaný o výmene
vodomeru upovedomený doporučenou zásielkou zo dňa 9.12.1999, ktorá sa žalobcovi
nevrátila späť ako neprebratá, a preto žalobca mal za to, že žalovaný oznámenie
o výmene vodomeru prevzal. S odkazom na ustanovenie § 20 citovanej vyhlášky
žalovaný mal právo pokiaľ nesúhlasil s údajmi uvedenými na vodomere
o preskúšanie vodomeru požiadať, čo však neurobil. Vzhľadom na to, že žalovaný
uhradil žalobcovi iba časť faktúry č. 8200452 nesplnil si jeho platobnú povinnosť,
a teda sa do omeškania dostal, a preto je nárok žalobcu dôvodný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie
podľa § 240 ods. 1 O.s.p. s tým, že prípustnosť dovolania je daná ustanovením § 238
ods. 1 písmeno b/ O.s.p., dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a obsahuje
predpísané náležitosti stanovené ustanovením § 241 O.s.p.
Predmetom dovolacieho konania je posúdiť správnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktorý v časti úrokov z omeškania prvostupňový rozsudok zmenil
a návrh žalobcu zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dovolaním
vyplýva, že Krajský súd v Bratislave sa stotožnil s vykonaným dokazovaním
prvostupňového súdu a vychádzal zo zistení prvostupňového súdu. Za preukázané
označil to, čo konštatoval prvostupňový súd, a preto námietka žalovaného uvedená
v dovolaní, že Krajský súd nezistil dostatočne skutkový stav, dôvodná nie je.
Odvolací súd rozdielne nárok na úrok z omeškania posúdil iba s poukazom na § 265
Obchodného zákonníka s uvedením, že celá záležitosť nebola medzi účastníkmi
riešená korektne.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je teda jediná otázka,
či odvolací súd pochybil, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie § 265
Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka deklaruje jednu
zo zásad, podstatou ktorej je poctivý obchodný styk. Pôsobenie zásady poctivého
obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred nekorektnými
praktikami v obchodovaní, ktoré by mohli viesť zjavnému poškodeniu jedného
z nich. V danom prípade nie je jednoznačné, že porušenie platobnej povinnosti bolo
zapríčinené iba zo strany žalovaného, a teda podľa dovolacieho súdu odvolací súd
nepochybil, keď v konkrétnom prípade aplikoval ustanovenie § 265 Obchodného
zákonníka a úrok z omeškania za nesplnenie platobnej povinnosti s odkazom na toto
ustanovenie nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) sa stotožnil
s rozhodnutím odvolacieho súdu a s odkazom na ustanovenie § 243b O.s.p. dovolanie
zamietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom dovolacieho
konania trovy dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný
prostriedok.
V Bratislave dňa 28. mája 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: