Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Co-19-2019.pdf
PDF · 94.87 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu C. L., B., so sídlom N. XXX/B., XXX XX C., P.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpený advokátom JUdr. Peter Berník, so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, o zaplatenie 888,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 12Csp/104/2018-142 zo dňa 31. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v ostávajúcej časti a v súvisiacom výroku III. o trovách konania.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Zastavuje konanie v časti úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 5.6.2017 v časti prevyšujúcej sumu 581,20 eur.
II. V zostávajúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 - 3, § 39, § 559 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2, § 4 ods. 1 - 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 467, § 499, § 503, § 504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 145, § 255 ods. 1, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21.04.2010 S. banka, a.s. uzavrela so žalovaným T. o úvere - zbavte sa starých pôžičiek, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur. Zmluva v bode 2 obsahuje údaje k možnosti zriadenia osobného účtu, splácaní úveru a predtlačenú žiadosť o poistenie schopnosti splácať úver vo variante základný súbor a komplexný súbor. Zmluvu žalovaný uzatváral ako dôchodca. Ďalej prílohou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky. Podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 výška vyčerpaného úveru bola vyčíslená na 2.000,- Eur, splatená čiastka 1.112,22 Eur, celková istina 888,78 Eur. Listom zo dňa 11.09.2014 bol žalovaný upovedomený o porušení obchodných
podmienok a podstatnom porušení zmluvy o úvere neuhrádzaním svojich záväzkov voči banke. Listom zo dňa 29.09.2014 banka vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.001,19 Eur v lehote 10 dní a zároveň ho oboznámila so zaplatením pohľadávky ku dňu 29.09.2014. Zásielka bola zasielaná na korešpondenčnú adresu žalovaného, ten si však zásielku neprevzal. Dňa 13.06.2017 uzatvorila S. banka so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok. Dňa 06.07.2017 žalobca listom žalovaného vyzval na úhradu dlhu a oboznámil ho s postúpením pohľadávky a vyzval žalovaného uhradiť dlžnú sumu v lehote do 31.07.2017.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Strany uzatvorili formulárovú zmluvu o úvere a vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, zmluvný vzťah strán je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, aj keď vzťah z úverovej zmluvy je definovaný ako absolútny obchod. Žalobca do RPMN nezapočítal celkové náklady, a to odplatu za doplnkové služby - poistenie. V samotnom formulári zmluvy je predtlačená žiadosť klienta i poistenie schopnosti splácať úver a na výber klientovi je daná iba možnosť rozdielneho súboru poistenia, nie aj poistenie odmietnuť. Z takto formulovanej zmluvy vyplýva, že poistenie úveru bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru už aj s ohľadom na skutočnosť, že sa jednalo o úver na splatenie predchádzajúcich 4 pôžičiek, ktoré žalovaný neuhrádzal podľa dohodnutých podmienok. Skutočná RPMN je preto oproti deklarovanej výške vyššia. Nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa a neuvedenie celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, má následok, že úver je potrebné posúdiť ako poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. V takomto prípade bolo povinnosťou žalovaného vrátiť iba výšku poskytnutého úveru 2.000,- Eur. Pretože žalovaný podľa samotného vyjadrenia žalobcu na úhradu úveru poukázal 2.950,22 Eur, je dlžná suma uhradená v plnom rozsahu. Z uvedených dôvodov neuznal súd skutkové tvrdenie žalobcu, že poistenie bolo dojednané ako doplnková služba, a preto splátky poistného nemali byť zahrnuté do celkových nákladov úveru. Rovnako sa súd nezaoberal samostatne obranou žalovaného poukazujúcou na to, že žalovaný nekonal osobne, z ktorého dôvodu by mal byť právny úkon neplatným. Pre uvedené skutkové tvrdenia navyše žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. V späťvzatej časti konanie zastavil. Uviedol, že žalobcovi rovnako neprislúchajú uplatnené dohodnuté úroky po zosplatnení.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V prvom rade poukázal na to, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, pričom mal za to, že súd svojím procesným postupom nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, teda nepostupoval ani podľa § 129 C.s.p., § 157 C.s.p. a nevytýčil ani termín predbežného prejednania sporu v zmysle § 168 C.s.p.. Mal za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Ďalej nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalovaný nemal možnosť odmietnuť poistenie schopnosti splácať úver. Navyše poukázal na to, že samotnému výkladu nesvedčí ani len samotná zmluva. Poukázal na to, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie úveru, do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru. Na základe uvedeného mal za to, že RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že konajúci súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, všetky sporovými stranami predložené mu dôkazy náležitým spôsobom zvážil a na ich základe dospel k správnemu skutkovému, na základe ktorého vec správne právne zhodnotil a vydal správny rozsudok. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.
8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesplnením procesných podmienok, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
12. K nesprávnemu procesnému postupu týkajúceho sa nemožnosti vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu a nenariadenia predbežného prejednania veci odvolací súd uvádza, že predbežné prejednanie sporu je fakultatívnym inštitútom a teda je na úvahe súdu, či takéto predbežné prejednanie nariadi. Obligatórnym inštitútom v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. je stanovisko súdu k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom, teda tzv. predbežné právne posúdenie, ktoré má zamedziť prekvapivosti rozsudku z dôvodu, aby bol postup súdu pre strany v konaní transparentný a predvídateľný. Uvedená požiadavka je tak prejavom zásady kontradiktórnosti konania, keď je zároveň kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Pre využitie práva strany na predbežné právne posúdenie je potrebné, aby strana využila svoje oprávnenie a zúčastnila sa na pojednávaní. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie o ktorom bol upovedomený aj žalobca sa konalo dňa 31.10.2018 a podľa záznamu z pojednávania sa na ňom zúčastnil len právny zástupca žalovaného, pričom na uvedenom pojednávaní v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. zákonná sudkyňa uviedla predbežné právne posúdenie veci, ku ktorému by sa mal žalobca možnosť vyjadriť, ak by sa uvedeného pojednávania zúčastnil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že namieste nebol ani postup podľa § 129 C.s.p., keďže v danom prípade nemožno konštatovať vady podania. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p. vytvoril žalobcovi dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv. Žalobca sa dobrovoľne vzdal účasti na pojednávaní, čím sa zbavil možnosti využiť procesných oprávnení, ktoré mu C.s.p. priznáva.
13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný
postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). K naplneniu ani tejto odvolacej námietky nedošlo.
15. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, a ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o úvere - zbavte sa starých pôžičiek, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere je síce zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku, avšak odvolací súd uvádza, že aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú.
16. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) o spotrebiteľských úveroch, je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorej uvedenie a uvedenie predpokladov na jej výpočet má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. Zároveň uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť, na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je klamaním spotrebiteľa a hľadí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. z. 20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015).
17. Z obsahu spisu vyplýva, že súčasťou zmluvy bolo aj dojednané poistenie - základný súbor poistenia, ktorého výška však zo zmluvy nevyplýva. Žalovaný ako spotrebiteľ tak nemal možnosť zistiť výšku splátky poistenia, takisto nemal možnosť oboznámiť sa ani s rozsahom poistenia, nakoľko táto vyplývala zo sadzobníkov poplatkov. Dojednané poistenie bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne uviedol, že údaj o výške splátky poistného nebol zahrnutý do výšky RPMN, čo tak malo za následok i jej nesprávne určenie v zmluve. Pod pojem celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom možno subsumovať pritom všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby vôbec získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
18. Ako správne uviedol už súd prvej inštancie, vzhľadom na nesprávne uvedený údaj týkajúci sa RPMN možno uzavrieť, že poskytnutý úver žalovanému ako spotrebiteľovi je postihnutý sankiou bezúročnosti
a bezpoplatkovosti, teda žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru, t.j. 2.000,- Eur. Z obsahu spisu však vyplynulo, že žalovaný vrátil žalobcovi na poskytnutý úver sumu prevyšujúcu poskytnutú istinu, tzn., že žalobu v prevyšujúcej časti správne zamietol. S uvedeným záverom sa stotožnili odvolací súd.
19. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.
20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).