Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/78/2017

Potvrdené rozhodnutím 2Co/316/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, D. Y., zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanému Mesto Veľké Kapušany, 079 01 Veľké Kapušany, zastúpenému JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom, Maxima Gorkého 1, Michalovce, o zaplatenie 21.600 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 9. októbra 2019 č.k. 19C/78/2017 - 265 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Z., zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanému Mesto Veľké Kapušany, 079 01 Veľké Kapušany, zastúpenému JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom, Maxima Gorkého 1, Michalovce, o zaplatenie 21 600,00 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 13600,00 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13600,00 Eur od 30.12.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v pomere 26%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 26. 9. 2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia 21 600 euro s príslušenstvom a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území S. ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, a to od 22. 8. 2013, kedy nadobudol vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy. Napriek tomu, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, žalovaný tieto svojvoľne bez právneho dôvodu užíva. Žalobca však na užívanie predmetných nehnuteľnosti žalovanému nikdy nedal žiadny písomný ani ústny súhlas. Za účelom usporiadania majetkových práv užívania predmetných nehnuteľnosti žalobca vyzval žalovaného na usporiadanie týchto vzťahov ako aj na uzavretie nájomnej zmluvy. Pozemky sú verejným priestranstvom, ktoré okrem žalovaného užívajú aj obyvatelia mesta. V zmysle platnej judikatúry pokiaľ nie je v občianskoprávnej rovine zmluvou upravené užívanie sporného pozemku, ktorý slúži obyvateľom mesta, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu, lebo aj keď existuje právny dôvod užívania tohto pozemku, nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby bolo poskytované bezplatne.

2.Žalobca teda má za to, že užívaním verejného priestranstva, ktorým sú aj pozemky žalobcu obyvateľmi mesta žalovaného bez poskytnutia finančného ekvivalentu žalobcovi, sa žalovaný bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu. Za obdobie je od 27. 9. 2015 do 26. 9. 2017 strany sporu neboli v zmluvnom vzťahu a žalovaný napriek tomu predmetné pozemky reálne užíva. Žalovaný nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výpočet výšky bezdôvodného obohatenia sa rovná výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok. Vzhľadom na závery znaleckého posudku číslo 149/2017 zo dňa 30. 8. 2017 znalca Ing. Ondreja Ostrožoviča, je výška nájomného za predmetné pozemky je 2, 912 eura za meter štvorcový a rok. Žalobcovi teda patrí náhrada

za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 27. 9. 2015 do 26. 9. 1017 v sume 21 600 euro vzhľadom na to, že žalovaný užíva pozemky o celkovej výmere 3716 metrov štvorcových za obdobie dvoch rokov. Žalobca zároveň požadoval aj úroky z omeškania zo sumy 10 800 euro od 27. 9. 2016 zo zaplatenia a od 27. 9. 2017 do zaplatenia vo výške 8 % ročne.

3.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil dotknuté listy vlastníctva a znalecký posudok Ing. Ostrožoviča.

4.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe dňa 12. 1. 2018 uviedol, že s takto uplatneným nárokom nesúhlasí. Je pravda, že žalobcovi patrí vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, ale nie je pravdivá argumentácia žalobcu, že mesto D. svojvoľne a bez právneho dôvodu užíva predmetné nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti tvoria trávnaté plochy medzi chodníkmi, chodníky, časti komunikácie a asfaltové plochy. Trávnaté plochy medzi chodníkmi žalovaný neužíva a chodník a aj časti komunikácie užívajú občania mesta. Žalovaný mal už v minulosti záujem situáciu riešiť dohodou, avšak k nej nedošlo pre rozdielnosť názorov strán sporu na podstatné náležitosti prípadnej nájomnej zmluvy. Požadovaná výška náhrady za užívanie ako je požadovaná žalobcom nemá oporu v žiadnej nájomnej zmluve prípadne vo všeobecne záväznom nariadení mesta. Suma bezdôvodného obohatenia vyčísleného žalobcom nezodpovedá obvyklému nájmu prípadne náhrade za užívanie nehnuteľnosti s prihliadnutím na účel užívania ako aj právny dôvod, z ktorého žalobca svoje právo odvodzuje. Mesto nemá žiaden výnos ani prospech z užívania nehnuteľnosti, pretože tieto sú v podstate chodníkom a trávnatým porastom. So závermi súkromného znaleckého posudku, ktorý do konania predložil žalobca nesúhlasia, pretože znalec pri výpočte hodnoty pozemkov použil nesprávne hodnoty koeficientov, ktoré majú vplyv na výpočet jednotkovej hodnoty oceňovaných pozemkov a výpočet hodnoty pozemkov. To má následne vplyv aj na určenie výšky nájomného za uvedené obdobie. Žalovaný uzatvára nájomné zmluvy na nájom pozemkov, ktoré tvoria verejné priestranstvo s tým, že za užívanie týchto pozemkov dojednával nájomné vo výške 0,33 eura za meter štvorcový a rok. Za účelom preukázania nesprávnej metódy a postupu pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov a pre výpočet výšky nájomného určeného znalcom Ostrožovičová žiadajú, aby im bolo umožnené predložiť vlastný súkromný znalecký posudok za žalované obdobie.

5.Žalovaný navrhol vypočuť v konaní svedka F., znalcov Ostrožoviča a Posypanku. Tiež predložil znalecký posudok znalca Posypanku.

6.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 2. 2018 uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadne nároku žalobcu považujú za nedôvodné a právne irelevantné, najmä čo sa týka neužívania predmetných nehnuteľnosti zo strany žalovaného ako aj tvrdenie, že mal záujem riešiť vzťahy dohodou. Tiež za nedôvodné považuje spochybňovanie záverov znaleckého posudku Ing. Andreja Ostrožoviča. Nárok považujú za dôvodný v celom rozsahu.

7.Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 11. 4. 2018 uviedol, že poukazujú na svoje písomné vyjadrenie za 11. 1. 2018 a nesprávnosť záverov posudku Ing. Ostrožoviča preukázali znaleckým posudkom Ing. Posypanku.

8.Žalobca k posudku Ing.Posypanku uviedol, že s ním nesúhlasí a žiadal, aby na neho nebolo prihliadané, pretože cena určená týmto znaleckým posudkom je diametrálne odlišná od posudku Ing. Ostrožoviča

9.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, znaleckými posudkami, výsluchom svedka a zistil tento skutkový stav:

10.Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území D. evidovaných na liste vlastníctva číslo XXXX, a to parcely registra E číslo 451 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 metrov štvorcových, číslo 453 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1060 metrov štvorcových, evidovaných na liste vlastníctva číslo XXXX, a to parcely registra E číslo 454 - zastavané plochy o výmere 1550 metrov štvorcových, na liste vlastníctva číslo XXXX, a to parcely registra E číslo 455

- zastavané plochy vo výmere 218 metrov štvorcových a číslo 456 - záhrady o výmere 257 metrov štvorcových a na liste vlastníctva číslo XXXX, a to parcely registra E číslo 452 - zastavané plochy vo výmere 476 metrov štvorcových.

11.Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Ondreja Ostrožoviča číslo 149/2017 predloženého žalobcom je cena obvyklého nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 27. 8. 2015 do 26. 8. 2017 21 600 euro. Podkladom pre výpočet nájomného na určenie hodnoty pozemkov a z toho vyplývajúcu výšku nájmu porovnávacou metódou boli nájomné zmluvy uzavreté medzi fyzickými osobami a mestom D. s dohodnutou výškou nájomného 0,33 Eur, resp. 3,32 Eur a 7,00 Eur, ďalej zmluva uzavretá medzi a lesným a pasienkový im spoločenstvom a fyzickou osobou s výškou nájomného 3,33 Eur za meter štvorcový a rok. Pozemky žalobcu v súčasnosti slúžia ako parkovacie plochy, prístupové komunikácie a zelené plochy v centrálnej zóne k objektom susediacich s predmetnými parcelami.

12.Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Dušana Posypanku číslo 24/2018 predloženého žalovaným je obvyklá výška nájomného za 1 rok užívania dotknutých parciel 1640 euro. Aj tento znalec zvolil výpočet výšky nájomného porovnávacou metódou, pričom vychádzal z nájomných zmlúv uzavretých medzi fyzickými osobami a mestom Veľké Kapušany podľa, ktorých nájomné sa pohybovalo v hodnote 0,33 euro za meter štvorcový a rok. Pozemky žalobcu v súčasnosti slúžia ako parkovacie plochy, prístupové komunikácie a zelené plochy v centrálnej zóne k objektom susediacich s predmetnými parcelami.

13.Svedok V. vypovedal, že je zamestnancom žalovaného. Mesto D. má prijatú koncepciu týkajúcu sa odkúpenia pozemkov od pôvodných vlastníkov, od ktorých bývalý československý štát vyvlastnil tieto pozemky a tvoria verejné priestranstvo. Pokiaľ ide o uzatváranie nájomných zmlúv, mesto nemá prijaté všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by určovalo výšku nájmu, ale jednotlivé zmluvy sa uzatvárajú po predchádzajúcom odsúhlasení mestským zastupiteľstvom individuálne. Pokiaľ mesto prenajíma pozemky nejakému subjektu, tak podľa účelu využitia vždy je prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva. Na podnikateľské účely väčšinou prenajímajú za 6,44 Eur za 1 m2. Ak ide o verejné priestranstvo, o tieto sa starajú s čím majú výdavky a tieto pozemky boli právoplatnými rozhodnutiami vyvlastnené. Minimálne na 70-80% sú vyvlastňovacie rozhodnutia. Pozemky, ktoré sú predmetom konania sú evidované ako orné pôdy, sú to pozemky mimo zastavaných pozemkov.

14.Znalec Ostrožovič vypovedal, že za svojím posudkom si stojí a údaje v posudku sú relevantné a zodpovedajú všeobecnej hodnote nájmu a cene pozemkov. K posudku znalca Posypanku uviedol, že rozdiel v cenách nájmu vznikol na základe toho, že mali rôzne podklady, z ktorých vychádzali. Znalec Posypanka mal k dispozícii nájomnej zmluvy z rokov 2008 až 2010, pričom predmetom posúdenia bolo obdobie rokov 2015 až 2017. Pri vypracovaní posudku sa majú použiť podklady relevantné v danom čase a na danom mieste. On sám použil podklady z rokov 2015 až 2017. Najnovšia nájomná zmluva bola z roku 2015. Uviedol však, že výsledok posudku záleží aj od podkladov, ktoré objednávatelia predložia. Tiež uviedol, že znalec Posypanka zahrnul do výpočtu nájomného aj pozemok, ktorý nemal byť predmetom hodnotenia, znalec ďalej poukázal aj na rozdielne použitéo výstupné hodnoty keď sa nájom podľa vyhlášky počíta na 15 rokov, ale Ing. Posypanka použil obdobie 30 rokov, daň z príjmu má byť 19 % a kolega použil 22 % taktiež boli rozdiely v úrokových sadzbách, pritom znalcovi vyšiel výpočet nájmu 1,71, Ing. Posypankovi 0,49 eura, nájom porovnaním jemu vyšiel 2,90 kolegovi 0,49, taktiež boli rozdielne ceny v predložených zmluvách.

15.Znalec Posypanka vypovedal, že sa stotožňuje so svojím znaleckým posudkom a stojí si za výpočtami, ktoré som uskutočnil v znaleckom posudku na základe objednávateľa. Zmluvy, ktoré v posudku použil znalec Ostrožovič nenašiel, neboli zverejnené a v posudku boli zmluvy, ktoré tam nemali byť. Použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože pozemok nie je schopný dosahovať priemerný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu, čiže už tu si protirečí lebo v podstate potom vypočítal, že je a je možné, že by ten pozemok priniesol výnos. Ing. Ostrožovič mal použiť koeficient 1,1 lebo v centre miest od 10.000 do 50.000 obyvateľov je koeficient 1,3, ale Veľké Kapušany nedosahujú do 10.000 obyvateľov. Je pravda, že použil zmluvy za roky 2008 a 2009, ale ani nič novšie nenašiel. Podľa jeho názoru ide o právnicku osobu, preto dával 22% dane. Tiež je nemysliteľné, že by návratnosť pozemku bola 6,5 roka. Návratnosť pozemku v rámci metodiky je od 15 do 40 rokov. Nie len 15 rokov. Znalec tiež neuviedol vo výpočte ťarchy, tam je právo prechodu inžinierskych sietí a toto má tiež znižujúci koeficient a tiež poníži hodnotu jednotlivých pozemkov.

16.Vzhľadom na rozdielnosť posudkov predložených stranami sporu súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing. Pavlom Daňkom na určenie ceny obvyklého nájomného s tým, aby sa znalec vyjadril aj ku správnosti záverov súkromných znaleckých posudkov znalcov Ostrožoviča a Posypanku.

17.Znalec Ing. Pavol Daňko podal posudok číslo 26/2019, v ktorom určil cenu obvyklého nájomného za obdobie od 27.9.2015 do 26.9.2017 na 13600,00 Eur. Znalec zvolil určenie všeobecnej hodnoty nájmu výpočtom vzhľadom na to, že porovnávacia metóda bola vylúčená z dôvodu, že podklady nemali zhodu väčšiny základných kritérií, pretože ceny nájmu v nich určené sa pohybovali od 0,33 do 7 Eur za m2 a rok. K znaleckému posudku znalca Ostrožovič uviedol, že porovnávané nájomné zmluvy boli uzatvárané v období rokov 2008 až 2012, ale ani jedna nebola uzatvorená v rozhodnom období. Nájomné zmluvy vykazujú veľké rozdiely v cena nájmu za mernú jednotku od 0,33 euro až po 7 eura za meter štvorcový a rok čo je veľký rozdiel a to viac ako 2000 %. Optimálny rozdiel pre možnosť objektivizácie porovnania je plus - mínus 30 %. Znalec tiež nezohľadnil zmeny úrokovej miery, čo deformuje vlastný výpočet nájmu. Ak znalec nemal dostatočný počet porovnávaných nehnuteľnosti tak stanovenie všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou nie je možné a získané údaje sú len informatívne. Závery znalca tento nemožno považovať za správne. K znaleckému posudku znalca Posypanku uviedol, že znalec vo svojom posudku neaplikoval vyhlášku o minimálnej výške úrokovej miery 1,5 násobku základnej sadzby európskej centrálnej banky a použil nesprávnu úrokovú sadzbu 0,01 %. Znalec tiež nesprávne aplikoval daň z príjmov vo 22 %, ktorá sa aplikuje pre právnické osoby, avšak vlastníkom pozemku je fyzická osoba, kde je daň z príjmu 19 %. Znalec tiež aplikovala závady z vecného bremena na všetky dotknuté pozemky, avšak parcely 452, 455 nie sú zaťažené vecným bremenom, takže nemôžu byť vo výpočte upravené ponižujúcim faktorom mínus 20 %. Tým sa deformuje všeobecná hodnota pozemku. Objem nájomných zmlúv pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu je jednostranný, neobjektívny a diskriminuje stav trhu a nezodpovedá definícii všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Všetky nájomné zmluvy sú od jedného prenajímateľa s rovnakou výškou nájmu 0,33 euro za meter štvorcových rok a znalec porovnával zmluvy uzatvárané v rokoch 2008 až 2010, čiže nie za rozhodné obdobie, preto závery posudku nie je možné akceptovať. Na dotknutých nehnuteľnostiach sú prístupové komunikácie využívané pre prístup a zásobovanie občianskych a komerčných a administratívnych objektov a zeleň.

18.Žalovaný k posudku Ing. Daňka uviedol, že jedným z podkladov znaleckého posudku mala byť aj vyhláška , ktorá nadobudla účinnosť od 1. 9. 2017, teda značne mimo žalovaného obdobia. Z posudku nevyplýva zrozumiteľná a jasná časová diferenciácia použitia vyhlášky 254/2010 a číslo 213/2017. Znalecké úlohy pre znalca Danka boli koncipované tak, že tento znalec mal prihliadnuť na znalecké posudky znalcov Ing. Ondreja Ostrožoviča a Ing.Posypanku a vyjadriť sa ku správnosti záverov týchto súkromných znaleckých posudkov. Napriek tomu sa znalec nezmieňuje o žiadnej znaleckej metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a všeobecnej hodnoty nájomného, aj keď znalecký posudok Ing. Posypanku aj Ing. Ostrožoviča takúto informáciu obsahuje. Ďalší nedostatok žalovaný vidí v tom, že znalecký posudok neobsahuje porovnávaciu metódu pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za predmetné nehnuteľnosti, aj keď pre predchádzajúce 2 posudky boli použité. Pre splnenie zadanej úlohy podľa rozhodnutia súdu mal znalec aj túto metódu použiť, pretože iba tak by sa mohol vyjadriť ku správnosti záverov súkromných znaleckých posudkov podaných v konaní.

19.K námietkam súd vypočul znalca Ing. Daňka, ktorý pred súdom vypovedal, že žalovaný namieta, že žalovaný vo svojom vyjadrení účelovo vytrhol z kontextu vety len jej prvú časť a vynechal druhú podstatnú časť vety „ prílohou č.3. časť G vyhlášky MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov". V č.26/2019 na str. 3 v časti II. Posudok, 1.Všeobecné údaje je uvedené že ohodnotenie je vykonané v súlade s vyhl.č., vyhl.č., prílohou č.3 časť G vyhl. MS o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Keďže vyhl., ktorou sa mení vyhl.č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je učinná od 1.9.2017, teda aj v čase rozhodného obdobia (od 27.9.2015 do 26.9.2017) jej citovanie v je správne. Keďže v tomto prípade ide o obdobie minulé, bolo potrebné pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu tento rozhodný dátum zohľadniť v danom čase a v danom mieste aj jeho základné faktory (ekonomické, polohové a fyzické), ktoré určené obdobie ovplyvňujú (príslušné ročné obdobie od 27.9.2015 až 26.9.2016 a od 27.9.2016 až 26.9.2017) a to cenovú úroveň, základnú úrokovú mieru, územný plán, mieru rizika, atď. To všetko bolo vykonané v č. 26/2019 (str.12 až 15), čo sa prejavilo vo výpočte dvoch všeobecných hodnotách nájmu - za obdobie od 27.9.2015 do 26.9.2016 vo výške 7 006,47 Eur a za obdobie od 27.9.2016 do 26.9.2017 vo výške 6 623,45 Eur. Je potrebné vysvetliť, že

vyhl.č. nijako neovplyvňuje vlastný výpočet všeobecnej hodnoty VŠH nájmu za rozhodné obdobie, keďže otázka úrokovej miery bola riešená už vo vyhl.č. , ktorá bola použitá správne podľa časového obdobia pri výpočte VŠH nájmu za rozhodné obdobie (v je to podrobne vysvetlené na str.13 a 14). 20. Znalec ďalej vypovedal, že na str. 16 a 17 podrobne, odborne a zrozumiteľne vysvetľuje nedostatky č.149/2017 Ing. Ostrožoviča a č.24/2018 Ing. Posypanku. Aplikácia Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu Žilinskej univerzity EDIS 2001 citovaná č.149/2017 Ing. Ostrožoviča a č. 24/2018 a Ing. Posypanku v rozhodnom období (od 27.09.2015 do 26.09.2017) je nesprávna a nezodpovedá definicií VŠH nehnutel'ností a stavieb v príl.č.3 vyhl.č. (viď str.3 č. 26/2019) z dôvodu, že použité nájomné zmluvy v č. 149/2017 boli uzatvárané v rokoch 2008, 2009, 2010, 2012 a v č. 24/2018 v roku 2008 -2010. Ani jedna nájomná zmluva nebola uzatvorená v rozhodnom období (od 27.9.2015 do 26.9.2017) v ich platnosť nie je verifikovaná a sú pre porovnávaciu metódu nepoužiteľné. Podľa definície všeobecnej hodnoty vyhl.č.v písm. g, paragrafu 2 majú byť podklady ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase. Použité nájomné zmluvy vykazujú v cenách nájmu na mernú jednotku (1 m2) od 0,33 eur /m2 až 7,00 eur /m2/rok, čo je cenový rozdiel viac ako 2000 %. Táto skutočnosť nedovoľuje vykonať objektivizáciu porovnávacou metódou, ktorá poľa metodického usmernenia USI Žilina je odporúčaná hodnota v rozpätí + - 30,0 %. Výber nájomných zmlúv v č.24/2018 Ing. Posypanku je iba od jedného prenajímateľa - žalovanej strany Mesta D. a negarantuje objektívny stav trhu a nájomné zmluvy nezodpovedajú definícií všeobecnej hodnoty s predpokladom, že cena je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. 21. Znalec ďalej vypovedal, že pozemky, ktoré sú predmetom konania nie sú verejným priestranstvom. Pozemky sú zastavané a určené pre verejnoprospešné stavby v zmysle územného plánu Mesta D. (viď príloha str. 34,35). Verejné priestranstvo je definované len pre účely v tak, že verejným priestranstvom pre účely tohto zákona sú verejné prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Verejným priestranstvom na účely tohto zákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajala podľa osobitného zákona (Občiansky alebo ), (str.7 ). Je iracionálne žiadať znalca, aby vypracoval podľa podkladov - nájomných zmlúv v č.149/2017 Ing. Ostrožoviča a č.26/2018 Ing. Posypanku, ktoré nie sú relevantné pre porovnanie a znalcovi to nebolo uložené súdom. V č.26/2019 na str. 3, 13 je podrobne popísané a zdôvodnená metodika výpočtu VŠH nájmu pozemkov v rozhodnom období, tak ako to vyžaduje príloha č.3 vyhl.č. v znení neskorších predpisov pod názvom „Postup stanovenia VŠH nehnuteľnosti a stavieb“, ktorá bola aplikovaná podľa metodiky USI Žilina. Len jedna metodika a to metodika USI v Žiline je schválená MS SR, ktorá sa všeobecne používa a je zapracovaná do programu HYPO. Týmto programom a metodikou boli vypracované všetky tri znalecké citované znalecké posudky, rozdiely sú len v ich aplikácií.

22.Znalec k definícií pojmu „verejné priestranstvo“ ešte uviedol, že verejné priestranstvo môže byť vyhlásené iba všeobecne záväzným nariadením obce, v tomto prípade mesta a vyhlásené za verejné priestranstvo, ale nesmie ísť o priestory, ktoré nie sú vo vlastníctve mesta. V územnom pláne mesta D. sú tieto priestranstvá jasne označené ako územie na verejno-prospešné stavby a posudzované nehnuteľnosti sú verejné priestranstvo z hľadiska definície zákona.

23.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 21 600 euro na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Veľké Kapušany, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva číslo XXXX, XXXX, XXXX a XXXX a žalovaný tieto bez právneho dôvodu užíva.

25.Medzi stranami nebol sporný základ nároku žalobcu, a to právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporná bola jeho výška. Bezdôvodné obohatenie je záväzkový vzťah, ktorý vzniká na základe zákona v prípade, ak sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatí z dôvodov uvedených v ustanovení . Bezdôvodne sa obohacuje ten, kto na úkor iného získava majetkovú hodnotu, alebo sa jeho majetok neznižuje v dôsledku toho, že oprávnenej osobe neposkytuje plnenia, ktoré by pri existencii riadneho právneho vzťahu bol povinný platiť, napr. na základe nájomnej zmluvy, vecného bremena a pod. Pokiaľ ide o verejné priestranstvá, súdy opakovane judikovali, že ak nie je v rovine občianskeho práva upravené užívanie verejného priestranstva, ktoré je na pozemkoch patriacich tretím osobám, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia obce plnením bez právneho dôvodu. Ak pozemok, na ktorom sa nachádza verejné priestranstvo nebol vyvlastnený a vlastník je v užívaní svojho vlastníctva týmto obmedzený, je povinný obmedzenie strpieť, avšak za odplatu. Ak na verejné priestranstvo nie je uzavretá nájomná alebo iná odplatná zmluva, za obmedzenie vlastníckeho práva patrí vlastníkovi bezdôvodné obohatenie.

26.Rozhodnutia sú postavené na tom právnom názore, že užívaním verejného priestranstva obyvateľmi mesta a iných osôb bez poskytnutia finančnej odplaty vlastníkovi pozemku, na ktorom sa verejné priestranstvo nachádza, zakladá bezdôvodné obohatenie mesta s poukazom na , , o obecnom zriadení. Podľa týchto ustanovení zákona obec pri výkone svojich samosprávnych funkcií vykonáva výstavbu, údržbu a správu miestnej komunikácie, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení a podobne. Súčasná platná právna úprava nemá definíciu verejných priestranstiev, túto upravoval iba pre účely miestnych poplatkov a v súčasnosti Všeobecne však možno verejné priestranstvo definovať ako miesta verejne prístupné neobmedzenému počtu osôb, ktoré sa nachádzajú na území obce a ktoré sú v zmysle o obecnom zriadení v správe alebo vlastníctve obce.

27.V súdenej veci náhrada za používanie pozemkov žalobcu spočíva na tom základe, že nehnuteľnosti, ktoré patria žalobcovi podľa znaleckého posudku Ing. Ostrožoviča a Ing. Posypanku slúžia ako parkovacie plochy, prístupové komunikácie, zelené plochy v centrálnej zóne k objektom susediacich s predmetnými parcelami, podľa posudku znalca Ing. Daňka sú na nehnuteľnostiach sú prístupové komunikácie využívané pre prístup a zásobovanie občianskych a komerčných a administratívnych objektov a zeleň. Vzhľadom na vyššie citované judikatúrou ustálené definovanie verejného priestranstvá pre účely bezdôvodného obohatenie je zrejmé, že pozemky patriace žalobcovi je možné definovať ako pozemky verejne prístupné a užívané neobmedzeným počtom či už obyvateľov alebo návštevníkov mesta, preto mu za ich užívanie patrí náhrada.

28.Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom Ing. Daňka, pretože v konaní bolo preukázané, že znalci Ing. Ostrožovič a Ing. Posypanka pri vypracovaní posudkov nepostupovali v zmysle platnej Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu Žilinskej univerzity EDIS 2001. Znalec Ing. Daňko k výhradám k posudku aj vo svojej výpovedi pred súdom dostatočne vysvetlil, prečo oba posudky nie sú správne. Ani jeden znalec podľa platnej metodiky nemohol zvoliť ako spôsob určenia výšky obvyklého nájomného porovnávaciu metódu, pretože porovnávaný materiál sa hodnotovo líšil o viac ako 2000%, čo je z hľadiska aplikácie metodiky neprípustné. Znalec Ostrožovič porovnával nájomné zmluvy z obdobia rokov 2008-2012, teda ani jedna nebola z rozhodného obdobia rokov 2015-2017 a nájomné zmluvy, ktoré slúžili ako podklad pre porovnávaciu metódu vykazujú veľké rozdiely v cene nájmu za mernú jednotku od 0,33 euro až po 7 eura za meter štvorcový. Optimálny rozdiel pre možnosť objektivizácie porovnanie je pritom plus - mínus 30

%. Znalec tiež nezohľadnil zmeny úrokovej miery, čo deformuje vlastný výpočet nájmu. Takého istého nedostatku sa dopustil aj znalec Posypanka, navyše neaplikoval vyhlášku o minimálnej výške úrokovej miery 1,5 násobku základnej sadzby európskej centrálnej banky a použil nesprávnu úrokovú sadzbu 0,01 %. Znalec tiež nesprávne aplikoval daň z príjmov vo 22 %, ktorá sa aplikuje pre právnické osoby, avšak vlastníkom pozemku je fyzická osoba, kde je daň z príjmu 19 %. Znalec tiež aplikovala závady z vecného bremena na všetky dotknuté pozemky, avšak parcely 452, 455 nie sú zaťažené vecným bremenom, takže nemôžu byť vo výpočte upravené ponižujúcim faktorom mínus 20 %, čo ovplyvnilo aj všeobecnú hodnotu pozemku.

29.Znalec tiež vysvetlil, že aj keď ide o priestranstvá verejne užívané, nejde o pozemky patriace mestu, ale súkromnej osobe, preto nie je možné pri určení ceny obvyklého nájomného vychádzať z tohto kritéria, ale je potrebné posudzovať pozemky ako pozemky patriace súkromnej osobe a súd sa s týmto názorom stotožňuje. Navrhnutý svedok Zdibák navyše potvrdil, že žalovaný nemá prijaté všeobecne záväzné nariadenie, ktorým by bola určená cena nájomného za pozemky patriace mestu, preto nebolo možné zohľadniť ani prípadné všeobecné nariadenie pri určovaní ceny nájmu. Podľa publikovaného rozhodnutia NS SR aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a spĺňajúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec ako verejnoprávna korporácia verejný záujem. Tak je tomu preto, aby obec mohla plniť povinnosti, vyplývajúce pre ňu zo zákona o obecnom zriadení (napr. § 1 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. e/, f/ a g/). Vlastník teda užívanie svojho majetku vo verejnom záujme musí strpieť, ale za obmedzenie užívania svojich nehnuteľností má právo na náhradu.

30.Súd považoval cenu obvyklého nájmu určeného znalcom Ing. Daňkom za najobjektívnejšiu a určenú v súlade s platnými právnymi predpismi, preto priznal žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 13600,00 Eur za obdobie od 27.9.2015 do 26.9.2017 tak, ako ho určil znalec a vo zvyšku žalobu zamietol. 31.K ostatným výhradám žalovaného k posudku Ing. Daňka súd uvádza, že znalec sa s nimi vysporiadal aj písomne aj pri svojom výsluchu, a súd jeho vysvetlenie považoval za dostatočné. Vytýkané použitie vyhlášky bolo odôvodnené, pretože je účinná od 1.9.2017, teda aj v čase rozhodného obdobia. Navyše jej použitie nijako neovplyvnilo všeobecnej hodnoty nájmu. Citovaná vyhláška riešila otázku úrokovej miery, ktorá bola riešená už vo vyhl.č. , ktorá bola použitá správne za rozhodné obdobie. Znalec tiež vysvetlil, že znalci Posypanka a Ostrožovič nesprávne použili Metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu Žilinskej univerzity EDIS 2001, pretože nemohli použiť ako spôsob určenia ceny nájmu porovnávaciu metódu. Súd tiež neuložil znalcovi vypracovať posudok podľa znaleckých posudkov Ing. Ostrožoviča a Ing. Posypanku, ako dôvodil žalovaný, pretože v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania súd iba uvádzal, „s prihliadnutím na ich posudky“, ale zároveň aby sa znalec vyjadril aj k ich správnosti. Znalec vysvetlil, prečo nebolo možné z ich podkladov vychádzať, pretože ich podklady neboli pre porovnanie relevantné. V posudku je tiež podrobne popísaná a zdôvodnená metodika výpočtu nájmu pozemkov v rozhodnom období, tak ako to vyžaduje príloha č.3 vyhl.č. pod názvom „Postup stanovenia VŠH nehnuteľnosti a stavieb“, ktorá bola aplikovaná podľa metodiky USI Žilina. Znalec vysvetlil, že len jedna metodika, a to metodika USI v Žiline je schválená MS SR, ktorá sa všeobecne používa a je zapracovaná do programu HYPO. Týmto programom a metodikou boli vypracované všetky tri znalecké citované znalecké posudky, rozdiely sú len v ich aplikácií.

32. Žalobca požaloval aj úroky z omeškania vo výške 8% ročne od 27.9.2016 resp. 27.9.2017, skutkovo však neodôvodnil ani výšku požadovaného úroku z omeškania ani obdobie, od ktorého úroky požaduje. Aj v prípade nároku na bezdôvodné obohatenie je potrebné preukázať, že povinná osoba bola na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvaná a aká jej bola určená lehota na plnenie, prípadne je potrebné vychádzať z ustanovenia . Žalobca nepreukázal, že pred podaním žaloby vyzval žalovaného na plnenie a v akej lehote. Podľa ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom,ako ho o plnenie veriteľ požiadal. V zmysle ustálenej judikatúry, ak dlžník nebol vyzvaný na plnenie pred začatím súdneho konania, za výzvu v zmysle ustanovenia sa považuje doručenie žaloby. Na druhý deň po prevzatí výzvy je dlžník povinný plniť. Žalovaný prevzal žalobu 28.12.2017, preto bol 29. december dňom plnenia. Keďže v tento deň žalobcovi neplnil, je

od 30.12.2017 v omeškaní. Požadovaná výška úrokov z omeškania 8% nie je v súlade s ustanovením Nariadenia Vlády SR č. , pretože ku dňu 30.12.2017 predstavovala 5% (0 + 5 percentuálnych bodov).Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z priznanej sumy 13600,00 eur vo výške 5% ročne od 30.12.2017 do zaplatenia a vo zvyšku bol návrh zamietnutý.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa podľa pomeru úspechu žalobcu v konaní a priznal mu právo na náhradu trov 26%.

Pri určení pomeru úspechu súd vychádzal z toho, že žalobca si pôvodne uplatnil nárok na istinu 21600 Eur, priznaných bolo 13600,00 Eur. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavuje 13600,00 Eur ku 8000,00 Eur (13 600,00 Eur ako priznaný nárok a 8000,00 Eur ako zamietnutá časť uplatneného nároku). V percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech 62,96% (13600x100:21600) a neúspech 37,04% (8000x100:21600). Žalobcovi tak patria trovy ako rozdiel medzi úspechom a neúspechom v pomere 25,92%, zaokrúhlene 26% (62,96% mínus 37,04%).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.